Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-62-2020.pdf
PDF · 93.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. 05. 2022 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: X. P., nar. XX. XX. XXXX v X. B., trvale bytom B. - J., A. Z.. XXXX/XXA, prechodne bytom a adresa na doručovanie: X., Z. XXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaný X. P., nar. XX. XX. XXXX v X. B., trvale bytom B. - J., A. Z. XXXX/XXA, prechodne bytom a adresa na doručovanie: X., Z. XXX,
j e v i n n ý, ž e
dňa 30. októbra 2019 asi o 07.15 h riadil osobné motorové vozidlo značky T. XX, evidenčného čísla B.- XXX V., po ceste číslo XX/XXX, smerom od X.. B. na X., kde v kilometri XXX.XXX, v úseku cesty pri obci Z., okres X., pri stavenisku tunela železničnej trate s umiestneným dopravným značením upozorňujúcim na výjazd vozidiel stavby a dopravnými značkami postupne znížujúcimi rýchlosť jazdy až na maximálnu dovolenú rýchlosť jazdy 30 km/h, v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a v dôsledku jazdy rýchlosťou 149,7 km/h + 10%, teda rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku cesty dopravnou značkou dovolená najvyššia rýchlosť jazdy 30 km/h, prednou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti motorového vozidla značky V. K., evidenčného čísla B.-XXX O., vodiča F. G., ktorý s vozidlom vychádzal zo staveniska po pravej strane cesty na hlavnú cestu smerom na X.. B., pričom obvinený s vozidlom následne narazil ešte do dopravného značenia mimo cesty po ľavej strane v smere jeho jazdy, ku škode Správy ciest K. samosprávneho kraja K.. Pri dopravnej nehode vodič F. G. utrpel otras mozgu, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečby do 7 dní a jeho spolujazdec vo vozidle, K. O., utrpel tržnú ranu medzi palcom a ukazovákom pravej ruky, zlomeninu prvej záprstnej kosti ruky vpravo s posunom, tržnú ranku l'avej ušnice a pomliaždenie hrudnej steny vpravo, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v bežnom spôsobe života od 30.10.2019 do 01.12.2019, spočívajúcom v bolestivosti zranení, v obmedzení pohyblivosti a v sťažení hygieny. Obv. X. P. porušil ustanovenie § 16 ods. 1, 5 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov,
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 158 Tr. zák., § 38 ods. 2, Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 8 (slovom: osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 2 (slovom: dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky motorové vozidlá na dobu 5 (slovom: päť) rokov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku.
Okresný súd vydal dňa 09. 07. 2020 trestný rozkaz proti ktorému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor.
Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti nevinný a za následky dopravnej nehody nenesie zodpovednosť.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov F. G., K. O., znalca z odboru dopravy, prečítaním svedeckej výpovede D.. P. F., D.. X. R., oboznámil sa so znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva MUDr. Q. A., odpisom z evidenčnej karty vodiča, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:
Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti nedoznal s tým, že bol to práve poškodený vodič vozidla značky V. K., ktorý mu nedal prednosť v jazde a v dôsledku jeho nesprávneho výjazdu na hlavnú cestu z vedľajšej komunikácie práve tento porušil povinnosť dať prednosť v jazde na hlavnú cestu a taktiež náležite nezabezpečil bezpečný vjazd na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby a následkom tohto potom obžalovaný musel náhle zmeniť smer jazdy a z tohto dôvodu došlo ku kolízii. Po tom, čo bol konfrontovaný so závermi znaleckého posudku a samotným znalcom z odboru dopravy na pojednávaní, najmä k otázke rýchlosti jazdy uviedol, že si neuvedomil ako rýchlosťou išiel, ale nezdá sa mu, žeby išiel tak rýchlo. V prípade, žeby vodič V. K. (F. G.) náhle nevošiel náhle na komunikáciu, aj pri takej rýchlosti ako išiel, by nedošlo k havárii a preto vinu popiera.
Svedok F. G. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal totožne ako v prípravnom konaní, uviedol, že pracuje ako zmenový majster a vodič, pričom v uvedený deň nastúpil do práce riadne odpočinutý cca o 07:00 hod. išiel vykonať jazdu s prideleným motorovým vozidlom V. K. a ako spolujazdec išiel s ním K. O.. Jazdu chcel vykonať smerom na X. B., pričom ako vchádzal na hlavnú cestu, riadne skontroloval oba smery, či neprichádza nejaké auto, plynule pokračoval v jazde na hlavnú cestu a v čase, keď sa nachádzal za stredovou deliacou čiarou zacítil prudký náraz do ľavej prednej časti vozidla. Pred samotným odbočovaním, ani v čase ani keď už bol na hlavnej ceste neregistroval žiadne prichádzajúce vozidlo, ani z jednej strany, cesta bola úplne prázdna. Po dopravnej nehode pre neho prišla sanitka. Bol prevezený do nemocnice. Neuplatnil si žiadnu náhradu škody. Pokiaľ mu je vytýkané, že si mal zabezpečiť zodpovednú osobu pre tento manéver, teda vchádzanie na hlavnú cestu uviedol, že absolútne nevidel žiaden dôvod prečo by tak mal robiť, bežne takto jazdí, cesta bola riadne označená ako vedľajšia cesta a vzhľadom k tomu, že sa jednalo o výstavbu, bola znížená rýchlosť na 30 km za hodinu postupným znižovaním rýchlosti dopravnými značkami, takže vodič, ktorý ide po hlavnej ceste vie jednak, že je tam vedľajšia cesta, z ktorej vychádzajú vozidlá zo stavby a taktiež takýto vodič vie, že má prispôsobiť rýchlosť na takú, aby mohol bezpečne zastaviť. Podľa jeho názoru práve pre rýchlosť, ktorou jazdil obžalovaný došlo k havárii.
Svedok K. O. uviedol zhodne ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, že bol spolujazdec vo V. K., riadne boli pripútaní, viditeľnosť bola dobrá. Pri tom ako vychádzali na hlavnú cestu v smere od X. do X. B. nešlo po ceste žiadne vozidlo, a čase keď boli s vozidlom už vytočení smerom na
X. B. ucítil náraz, nakoľko sa po ceste pohybovalo vozidlo s veľkou rýchlosťou. Pri dopravnej nehode si zranil ruku, bola zavolaná záchranná služba a polícia. Nastúpil do sanitky a bol prevezený do nemocnice do X. B.. Následne v mieste svojho trvalého bydliska bol vypísaný na PN. Do práce nastúpil 11. 12. 2019. Škodu nahradiť nechcel.
Súd vypočul znalca Ing. F. P., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 114/2019 a to znalecký posudok z odboru dopravy. Na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku a jednoznačne aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že príčina dopravnej nehody bola v zlom spôsobe jazdy obžalovaného, nakoľko tento v uvedenom úseku, kde došlo k havárii jazdil absolútne nepovolenou rýchlosťou, pričom vypočítal priemernú rýchlosť vozidla T., ktoré riadil obžalovaný na rýchlosť 149,7 km/hod.. Aj na pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku s tým, že takáto rýchlosť bola bez akýchkoľvek pochýb danou technikou vypočítaná a je z technického hľadiska nezvrátiteľná. Čo sa týka druhého vozidla V. K. toto išlo prakticky minimálnou rýchlosťou, pričom technicky prijateľná nárazová rýchlosť bola 7 km/hod.. K dopravnej nehode by zabránila len taká skutočnosť, že vozidlo V. K. by nevošiel na hlavnú cestu, pričom však zároveň konštatoval, že v čase kedy začínal V. K. vchádzať na komunikáciu bola vzdialenosť vozidiel 197 metrov a nebolo technicky možné, aby vozidlo obžalovaného vôbec videli. Keby obžalovaný išiel dovolenou rýchlosťou k dopravnej nehode by absolútne nemohlo dôjsť. Vodič T. teda obžalovaný reagoval na vstup vozidla z vedľajšej komunikácie oneskorene a pri takej rýchlosti, akou išiel nemohol vidieť ani rozpoznať úmysel vodiča V. K.. Dokázal by obžalovaný zabrániť dopravnej nehode ešte aj pri rýchlosti 92,7 km/hod.. Na základe fotodokumentácie znalec konštatoval, že v uvedenom úseku bola dovolená maximálna rýchlosť 30 km/hod., keby takouto rýchlosťou išiel by k dopravnej nehode vôbec nedošlo.
Znalec sa vyjadril síce k právnej otázke, ale na argumentáciu obhajoby o povinnosti zabezpečenia zodpovednej osoby pri výjazde z vedľajšej cesty v tom smere, že takáto povinnosť absolútne nevyplývala vodičovi G. a vôbec nebol dôvodu, aby on takto konal. Jednoznačne príčina dopravnej nehody bola nesprávna jazda a hlavne rýchlosť obžalovaného.
Svedkovia D.. P. F. a Ing. X. R., ktoré výpovede prokurátor čítal sa k priebehu dopravnej nehody vyjadriť nevedeli.
Na základe oboznámenia sa s podstatnými časťami znaleckého posudku MUDr. Q. A. - znalca z odboru zdravotníctva mal súd za preukázané, že poškodený K. O. pri dopravnej nehode utrpel tržnú ranu palca ukazováka pravej ruky, pričom zraneniu takéhoto typu sa lieči do 7 dní. Ďalšie zranenie zlomenina prvej záprsnej kosti ruky vpravo s posunom si vyžiadalo sadrovú fixáciu a rehabilitáciu, pričom doba liečby takéhoto zranenia vyžaduje 4-5 týždňov. Celkovo znalec ohodnotil zranenie na 75 bodov. Zranenia trvalé následky nezanechajú.
Z fotodokumentácie mal súd za preukázané, že v uvedenom úseku cesty bola riadne osadená tabuľa „Pozor výjazd vozidiel stavby“, postupne bola rýchlosť znížená príkazovou značkou 70 km na 30 km a v mieste nárazu teda bola obmedzená rýchlosť na 30 km/hod. a to zo strany jazdiaceho vozidla obžalovaného.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR mal súd za preukázané, že obžalovaný bol viackrát priestupkovo na úseku dopravy postihnutý. Z toho až trinásťkrát za nedovolenú rýchlosť jazdy. Podľa odpisu z registra trestov bol v minulosti viackrát súdne trestaný na všetky jeho odsúdenia sa hľadí ako keby nebol odsúdený. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Nebol prejednávaný v komisii na ochranu verejného poriadku. Pracuje ako živnostník.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd bez akýchkoľvek pochýb ustálil vinu obžalovaného mal za preukázané, že tento naplnil všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., teda, že inému z nedbanlivosti ublížil tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona z nasledovných dôvodov:
Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní poprel vinu za dopravnú nehodu, ktorej spôsobenie sa mu kládlo za vinu. Ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní vinu za vznik dopravnej nehody prisudzoval práve poškodenému G., ktorý riadil motorové vozidlo - dodávku V. K. s tým, že nesprávne a protizákonne vychádzal z vedľajšej cesty, v dôsledku čoho vytvoril prekážku
a on už nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode. Poukazoval na tú skutočnosť, že v prípade, že by vodič V. K. postupoval takým spôsobom, že by pri vchádzaní na hlavnú cestu použil zodpovednú osobu, ktorá by ukázala, že môže vojsť na komunikáciu k dopravnej nehode by nedošlo. Tieto tvrdenia obžalovaného boli jednoznačne a bez pochýb vyvrátené, jednak výpoveďami svedkov G. a O., ktorí presne popísali, akým spôsobom vchádzali na komunikáciu, pričom sa riadne presvedčili o tom, že po hlavnej komunikácii ani z jednej ani z druhej strany nepribližuje žiadne vozidlo, prakticky ucítili až náraz. Tieto tvrdenia svedkov boli potvrdené znaleckým posudkom, ako i samotnou výpoveďou znalca, ako aj ostatnými dôkazmi, a to fotodokumentáciu, správami o zranení poškodeného, kde znalec jednoznačne ako príčinu dopravnej nehody uviedol značnú rýchlosť vozidla, ktorá rýchlosť bola v príčinnej súvislosti s následkom, pričom vodič V. K. ako aj jeho spolujazdec nemali technicky možnosť vidieť prichádzajúce vozidlo, ktoré sa pohybovalo značnou rýchlosťou. Úsek, v ktorom došlo k dopravnej nehode bol jasne označený dopravnými značkami, ktoré jednak upozorňovali na tú skutočnosť, že z vedľajšej cesty na hlavnú cestu vstupujú vozidlá stavby a v danom úseku bola postupne znižovaná rýchlosť z dovolenej rýchlosti mimo obci t.j. 90 km/hod. na 70 km/hod., 50 km/hod. a v mieste dopravnej nehody dokonca na 30 km/hod.. Tým, že obžalovaný absolútne nerešpektoval tieto dopravné značenia dokonca išiel rýchlosťou, ktorá na území Slovenskej republiky nie je povolená ani na diaľnici (min. 147,9 km/hod.) bez akýchkoľvek pochýb, ako aj ďalších výhovoriek spôsobil dopravnú nehodu. Jeho spôsob jazdy bol absolútne arogantný, bezprecedentný a je až po tom z pohľadu súdu zarážajúce, že napriek tomu, že obžalovaný disponoval touto informáciou sa cíti nevinný a takýmto spôsobom sa vyviňuje. Obžalovaný aj na základe ostatných listinných dôkazov je nezodpovedným vodičom, ktorý permanentne porušoval predpisy o cestnej komunikácii a to až trinásť krát bol sankcionovaný za rýchlosť jazdy. Dodatkom súd konštatuje, že tento okrem iného videl porušenie vchádzania V. K. na hlavnú cestu, aj v tom, že vodič V. K. si nezabezpečil zodpovedajúcu osobu, ktorá by pri tomto úkone asistovala. Nedá súdu konštatovať, že bolo až šťastím, že sa takto nepostupovalo, nakoľko pri takejto jazde a takejto rýchlosti by nemal šancu sa vyhnúť tejto osobe a pravdepodobne by došlo ešte k väčšiemu následku.
Podľa § 34 ods.1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, ako aj spôsob spáchania uvedeného trestného činu bude adekvátne uloženie trestu nad polovicou trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade až na jeden rok a to v trvaní 8 mesiacov, ktorý trest je mu možné podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu dvoch rokov, ktorým trestom bude zabezpečený účel trestu v zmysle zákona.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla, s ktorým zapríčinil dopravnú nehodu prejavil absolútnu nezodpovednosť a v minulosti mal viacej postihnutí za rýchlosť, ale aj množstvo iných dopravných priestupkov, a to aj pri akceptácii skutočnosti, že pracuje ako vodič z povolania a teda najazdí ročne viac km ako iný vodič, dospel k záveru, že sa jedná o značne nedisciplinovaného vodiča a preto tomuto v zmysle zákonného ustanovenia § 61 ods. 1 Tr. zák. uložil popri podmienečnom treste aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, pričom v zmysle § 61 ods. 2 Tr. zák. súd môže uložiť trest zákazu činnosti na 1 až 10 rokov a súd po zvážení spôsobu jazdy, doterajšieho spôsobu jazdenia obžalovaného považoval za adekvátne uloženie zákazu činnosti pri strede t.j. na 5 rokov.
Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).