Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a členov senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: BOTH, s. r. o., so sídlom Lidér Tejed 37, 929 01 Povoda, IČO: 36242861, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Benkóczki, Baláž - advokáti, s. r. o., so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava, IČO: 35 917 148, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo 100201703/2021 zo dňa 04.02.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo 100201703/2021 zo dňa 04.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 447164/2020 zo dňa 28.9.2020 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda rozhodnutím číslo 447164/2020 zo dňa 28.9.2020 vyrúbil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.528,69 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016.

2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených dokladov zo strany žalobcu, ako aj vyjadrenie žalobcu, odpovede na dožiadanie, výpovede svedkov, odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, výzvy a informácie získané daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním správca dane dospel k záveru, že tieto skutočnosti nie sú relevantným dôkazom o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných na predložených faktúrach, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť DREVOSTYL, s. r. o.

3. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočet dane nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v , a zákona číslo v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré

umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia faktúr, hoci tieto by obsahovali všetky formálne náležitosti. Správca dane v danom prípade preskúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym.

4. Zákonná povinnosť musí byť nielen uvedená na dokladoch, ale musí byť aj skutočne vykonaná, pričom všetky údaje musia byť pravdivo uvedené a osobami na dokladoch zrealizované. Vystavením faktúry nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH.

5. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže si uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

6. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právo uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 4.11.2020 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti ako sú predmetom žalobného návrhu.

8. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo napadnutým rozhodnutím číslo 100201703/2021 zo dňa 4.2.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 447164/2020 zo dňa 28.9.2020, ktorým bol podľa zákona číslo o správe daní v znení neskorších predpisov vyrúbený žalobcovi rozdiel dane v sume 16.528,69 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016.

9. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že dňa 2.9.2019 bolo vydané rozhodnutie číslo 487862/2019, proti ktorému sa daňový subjekt, t. j. žalobca odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo 100024248/2020 dňa 3.1.2020 zrušilo prvostupňové rozhodnutie a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že nebola postačujúca úroveň vykonaného dokazovania.

10. V ďalšom konaní správca dane vypočul pána Homolu dňa 14.7.2020, ktorý pred správcom dane sa vyjadril, že pána Ferenčíka a spoločnosť DREVOSTYL, s. r. o. ako daňový subjekt, resp. ako konateľa spoločnosti pozná, podpis na daňových dokladoch, ktoré predložil daňový subjekt je jeho, potvrdil vykonanie prepravy hutníckeho materiálu pre pána Ferenčíka, ako aj požičiavanie vozidiel, ktoré vykonal bezodplatne, pretože si týmto spôsobom znižoval dlh u pána Ferenčíka.

11. Správca dane v ďalšom konaní vykonal úkony na zabezpečenie dokladov dodávateľa DREVOSTYL, s. r. o., a to výzva číslo 100787155/2020 zo dňa 20.4.2020, žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 28.2.2020, zo dňa 3.3.2020, pričom z odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií vyplýva, že spoločnosť Dangeta, s. r. o. (spoločnosť, ktorej mala odovzdať doklady spoločnosť DREVOSTYL, s. r. o.) s českým správcom dane nespolupracuje, nekomunikuje, sídli na virtuálnej adrese a na základe rozhodnutia českej daňovej správy bola označená za nespoľahlivú osobu. Konateľka spoločnosti Dangeta, s. r. o. Ildikó Szabó nie je zastihnutá na nahlásenej adrese bydliska. Zásielka zaslaná maďarskému správcovi dane sa vrátila späť ako neznámy adresát. Z preverenia adresy bydliska vyplýva, že na tejto adrese bola zásielka prevzatá naposledy v roku 2015, iné bydlisko zistené nebolo.

12. Správca dane skonštatoval, že ani v tomto konaní nebolo preukázané dodanie tovaru uvedeného na faktúrach deklarovaným dodávateľom DREVOSTYL, s. r. o.. Pán Q., ktorý vykonával prepravu ústne potvrdil uskutočnenie prepravy tovaru, avšak svoju výpoveď nepodložil žiadnymi dokladmi, ani doklady dodávateľa sa pri využití dostupných prostriedkov, ktoré mal správca dane k dispozícii nepodarilo zabezpečiť.

13. Dňa 9.9.2020 bola s daňovým subjektom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 101416265/2020, ktorej hlavným predmetom bolo prerokovanie výsledkov dokazovania zistených po odvolacom konaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016 až júl 2016, ktorú

správca považoval za poslednú vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní. Dňa 17.9.2020 predložil správcovi dane elektronickými prostriedkami žalobca vyjadrenie k zápisnici, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s výsledkami zistenými správcom dane.

14. Žalovaný, ako odvolací orgán dospel k záveru, že v rámci doplneného dokazovania nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom DREVOSTYL, s. r. o., pretože mu boli daňovým subjektom predložené iba listinné dôkazy, svedectvo pána Ferenčíka a pána Q. bolo nekonkrétne, bez predloženia dôkazov, závery správcu dane nemožno považovať za svojvoľné a účelové, tak ako tvrdí daňový subjekt. Pochybnosť správcu dane o reálnom plnení dodávateľom deklarovaným na sporných faktúrach vyplýva z komplexu všetkých dôkazov. V súvislosti s daňovým subjektom v odvolaní uvedenou judikatúrou, žalovaný uviedol, že správca dane sa vo svojom rozhodnutí na žiadnom mieste nevyslovil, že daňový subjekt je účastný na podvode, a z toho dôvodu ani nemusel preukazovať úmysel alebo vedomosť daňového subjektu na podvode. Spomenuté rozsudky Európskeho súdneho dvora nemajú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žiadnu relevanciu. Dôvodom neuznania práva na odpočítanie dane nebola účasť daňového subjektu na prípadnom podvodnom konaní a jeho vedomosť na takomto konaní. Námietky daňového subjektu týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena a predkladania dôkazov s argumentáciou na judikatúru Slovenskej republiky, odvolací orgán považuje za námietky smerujúce len k naplneniu formálnych podmienok na predloženie listinných dôkazov, čo však pri uplatnení práva na odpočítanie dane nie je postačujúce, pretože formálna deklarácia predložených dokladov musí mať aj povahu faktu, teda, že predmetné fakturácie skutočne dodal dodávateľ v deklarovaných a sporných faktúrach. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožňuje so záverom správcu dane, že ani práce vykonané v prospech odberateľov daňového subjektu spoločnosti TRAMAT, s. r. o., HPS SK, s. r. o. nepreukazujú nadobudnutie tovaru daňovým subjektom od dodávateľa DREVOSTYL, s. r. o. V súvislosti s prepravou tovaru odvolací orgán uvádza, že ústne tvrdenie svedkov o vykonaní prepravy bez predloženia akýchkoľvek dôkazov k tomuto tvrdeniu nepreukazuje, že preprava bola reálne vykonaná, i keď malo ísť o bezodplatnú služby bez vystavenia faktúr alebo iných dokladov. Vykonanie služieb takýmto spôsobom je prinajmenšom neštandardné, najmä v situácii resp. v nadväznosti na tvrdenie pána Homolu, že týmito službami znižoval svoj dlh u pána Ferenčíka, navyše výpovede svedkov majú len všeobecný charakter, nie sú založené na overiteľných skutočnostiach.

15. Daňový subjekt v odvolaní vyzdvihuje vlastnú aktivitu a snahu preukázať všetky podstatné skutočnosti, uniesť dôkazné bremeno a tvrdiť, že predložil dôkazy a z vykonaného dokazovania vyplývajú skutočnosti, ktoré postačujúcim spôsobom preukazujú oprávnenosť uplatneného odpočítania dane. Odvolací orgán konštatuje, že správca dane nespochybnil spoluprácu s daňovým subjektom, ale v procese správe daní, ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, a to vierohodnými dôkaznými prostriedkami.

16. K predloženému čestnému vyhláseniu prepravcu, pána Q., odvolací orgán uvádza, že čestné vyhlásenie nie je dôkazom o tom, že preprava bola vykonaná. Aj keď v ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, a to daňový poriadok spojený v SR nedovoľuje.

17. Ako dôkazy preukazujúce úhrady faktúr vystavených dodávateľom DREVOSTYL, s. r. o. daňový subjekt predložil doklady o úhrade v hotovosti - doklady z elektronickej registračnej pokladnice vystavené dodávateľom. Fakturované sumy sporných faktúr boli v každom prípade do 5.000 eur (), ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 5.000 eur, ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby právnická osoba. V kontexte týchto skutočností sa preto daňový subjekt tvrdeným vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti dokladovania tejto skutočnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Je nanajvýš neobvyklé, aby daňový subjekt, ktorý je podnikateľským subjektom v priebehu jedného mesiaca vykonal platby v hotovosti v takom objeme, v akom boli vystavené sporné faktúry a k nim aj doklady z elektronickej registračnej pokladne, keďže v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2016 sa jednalo o sumu 99.168,54 eur.

18. Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní spisového materiálu skonštatovalo, že správca dane rešpektoval základné zásady správy daní a jeho postup pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní v nadväznosti na posúdenie vzniku práva na odpočítanie dane vyhodnotil v naznačenom smere a v súlade s názorom odvolacieho súdu ako aj v zmysle ustanovení zákona o DPH. Na základe týchto skutočností považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za zákonné.

II. Žaloba a žalobné dôvody

19. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 18.3.2021 žalobu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, neodôvodnené, arbitrárne, pričom predstavuje prepis záverov daňového úradu a nedáva žiadne relevantné odpovede na námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa žalovaného daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy v súvislosti so spornými faktúrami, ktoré by právne a relevantným spôsobom vyvrátili pochybnosti správcu dane, že zdaniteľné obchody uvedené na sporných faktúrach boli uskutočnené dodávateľom, ktorý je uvedený na týchto faktúrach.

20. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie žalovaného prejavom svojvôle a arbitrárnosti. Žalovaný sa nekriticky bez náležitého skúmania stotožnil s nesprávnymi skutkovými závermi prvostupňového správneho orgánu.

21. K tvrdeniu žalovaného, že pri daňovej kontrole nebolo preukázané, či predložené faktúry od uvedeného dodávateľa, sú zaúčtované v jeho účtovníctve, či má riadne zaúčtované aj doklady o obstaraní tovaru alebo služby, a teda či k riadnemu dodaniu fakturovaných tovarov aj skutočne došlo, žalobca uvádza, že daňovému úradu predložil daňové priznania a kontrolné výkazy dodávateľa DREVOSTYL s.r.o., z ktorých je zrejmé, že dodávateľ o týchto faktúrach riadne účtoval, e teda mal ich zahrnuté v účtovníctve a riadne z nich odviedol daň. Nad rámec vyššie uvedeného, p. Ferenčík, ako bývalý konateľ spoločnosti DREVOSTYL, s.r.o. potvrdil vystavenie faktúr, taktiež dodanie tovaru, tiež potvrdil prijatie platieb, ku ktorým boli vydané potvrdenia ERP, čím osvedčil reálnosť vykonaných obchodov. Všetky uvedené skutočnosti vyvracajú tvrdenie žalovaného o tom, že nebolo preukázané, že dodávateľ DREVOSTYL, s.r.o. o týchto faktúrach účtoval.

22. K tvrdeniu žalovaného, že oba odberateľsko - dodávateľské vzťahy neviedli k ozrejmeniu celej transakcie, keď vyjadrenia zúčastnených osôb, sú len tvrdením o uskutočnení obchodnej transakcie bez predloženia dôkazov preukazujúcich ich tvrdenia, žalobca uvádza, že žalobca zdokladoval celú transakciu so svojím dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o., počnúc doložením zmluvy, príslušných faktúr, dokladov o úhrade ceny za dodanie tovaru, predložením kontrolných výkazov a daňových priznaní dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o., teda predložením relevantných listinných dôkazov, ktoré podporil výpoveďou svedka M., ktorý ako svedok potvrdil spoluprácu medzi žalobcom a dodávateľom, tiež výpoveďou svedka Ferenčíka, ktorý potvrdil spoluprácu, dodávky tovaru, prijatie platieb, popísal spôsob prepravy tovaru k žalobcovi, označil motorové vozidlo, ktorým bola doprava tovaru vykonaná, označil osobu šoféra (p. Q.), ako aj výpoveďou svedka Q., ktorý vykonal prepravu tovaru, ozrejmil svoj vzťah s p. Ferenčíkom a vysvetlil ako bola preprava tovaru vykonaná. Daňový úrad ani žalovaný tieto dôkazy žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili ani ich hodnovernosť nevyvrátili. Nie je teda pravdou, že vyjadrenia zúčastnených osôb sú len vyjadreniami bez predloženia potvrdzujúcich dôkazov.

23. K tvrdeniu žalovaného k námietke daňového subjektu vo vzťahu rozloženia dôkazného bremena, ktorá je podľa žalovaného irelevantná, nakoľko podľa žalovaného nestačí iba predloženie listinných dôkazov, pretože formálna deklarácia predložených dokladov musí mať aj povahu faktu, teda, že predmet fakturácie, skutočne dodal dodávateľ deklarovaný na sporných faktúrach žalobca uvádza, že toto tvrdenie postráda vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalovaného o tom, že žalobca nepredložil listinné dôkazy, zjavnú logiku, resp. odporuje si s ostatnými tvrdeniami žalovaného. Na jednej strane žalovaný uvádza, že mu absentujú potvrdzujúce dôkazy, ktoré by potvrdili tvrdenia žalobcu, resp. svedkov (Ferenčík, Q., M.) a na druhej strane uvádza, že mu nestačí, ak žalobca predloží formálne len listinné dôkazy, ale potrebuje, aby „formálna deklarácia predložených dokladov musí mať aj povahu faktu“. Z jazykového hľadiska je síce sotva zrejmé, čo chcel žalovaný týmto jazykovým zvratom povedať, na

druhej strane sa pri použití značnej dávky domýšľavosti dá dospieť k záveru, že žalovaný opätovne, len iným jazykovým zvratom, zrejme spochybňuje reálnosť samotného dodania tovaru. V danom kontexte sa táto argumentácia žalovaného javí ako nepreskúmateľná. Je povinnosťou žalovaného odôvodniť svoje rozhodnutie rozumným, logickým, preskúmateľným a pochopiteľným spôsobom. Rozhodne nie je úlohou žalobcu šifrovať inotaje napadnutého rozhodnutia, aby sa dozvedel dôvody, pre ktoré žalovaný jeho odvolacie argumenty odmietol a potvrdil nezákonné rozhodnutie daňového úradu. Žalobca k danej argumentácii dodáva, že dostatočným spôsobom ozrejmil a vydokladoval nielen dodanie tovaru od dodávateľa, a to nielen doložením zmluvy, faktúr, platbami za tovar, ale aj výpoveďami svedkov M., Ferenčíka a Q., ale dôkladne preukázal aj jeho ďalšie použitie pre svojich odberateľov TRAMAT s.r.o. a HPS SK s.r.o.. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobcom predložené doklady a v daňovej kontrole vyrubovacom konaní vykonané dôkazy „nemajú povahu faktu“, práve naopak, celá séria priamych aj nepriamych dôkazov potvrdzuje reálnosť dodaného plnenia.

24. Nemožno v tomto kontexte opomenúť skutočnosť, že daňový subjekt sám vlastnou iniciatívou, potom ako daňový úrad v Protokole zámerne zamlčal vedomosť o existencii informácie o výkazoch spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. na DPH v rozhodnom období, doložil daňové priznania a výkazy DPH z daného obdobia, daňový úrad už v podstate nemal inú možnosť ako „vyjsť s pravdou von“ a potvrdiť informáciu o tom, že spoločnosť DREVOSTYL s.r.o. všetky faktúry voči spoločnosti BOTH s.r.o. riadne a včas zahrnula do príslušného daňového priznania ako aj do výkazov DPH a DPH z daných obchodov riadne odviedla do štátneho rozpočtu.

25. Za daného stavu je podľa žalobcu nanajvýš dôležité posúdenie miery a rozsahu dôkazného bremena akými v danom prípade žalovaný a daňový úrad zaťažuje daňový subjekt. Žalobca má za to, že v danom prípade žalovaný a daňový úrad významne prekročili rozumnú mieru toho, čo možno v intenciách daňového poriadku od daňového subjektu spravodlivo požadovať v rámci naplnenia jeho dôkaznej povinnosti. Dôkazné bremeno daňového subjektu nespočíva v povinnosti daňového subjektu preukázať akúkoľvek skutočnosť alebo predložiť akýkoľvek dôkaz, ktorý si daňový úrad „predstavuje“. Hranice povinnosti daňového subjektu uniesť dôkazné bremeno končia tam, kde začína povinnosť dôkazného bremena daňového úradu.

26. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 25.03.2005 (publ. Pod č. 599/2005), dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt.

27. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. : daňový subjekt predložením všetkých relevantných dokladov maximálne vyčerpal svoje dôkazné bremeno a nemožno na jeho ťarchu od neho spravodlivo považovať, aby u určitých dodávateľov mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Pokiaľ daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia ,faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania.

28. Pokiaľ sa jedná o vyjadrenie žalovaného, že práce vykonané daňovým subjektom, spracovaním tovaru od dodávateľa, v prospech odberateľov TRAMAT s.r.o. a HPS SK s.r.o. nepreukazujú, že tovar bol pôvodne nadobudnutý od dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o., má žalobca za to, že sa jedná o vyjadrenie, ktoré má rovnako prázdnu hodnotu, ako celé napadnuté rozhodnutie. Žalovaný zjavne vytrháva z kontextu čokoľvek, čo mu zapadá do jeho vopred vytýčeného zámeru, ktorým je neuznanie uplatneného nároku na odpočet dane žalobcom. Pokiaľ sa žalobca vyjadroval vo vzťahu k ďalšiemu spracovaniu dodaného materiálu a jeho použitiu pre zákazky v prospech odberateľov TRAMAT s.r.o. a HPS SK

s.r.o., snažil sa vzhľadom na nezmyselné pochybnosti a fabulácie daňového úradu preukázať reálnosť a skutočnú existenciu dodaného tovaru, jeho ekonomickú využiteľnosť a opodstatnenosť. Žalobca tieto doklady doložil v mesiaci február 2018 na základe výslovnej výzvy daňového úradu, a to pre účely overenia, že daňový subjekt reálne od DREVOSTYL s.r.o. nadobudol zámočnícke predmety, ktoré následne použil na vlastnú činnosť, ktorej obchodným následkom bola fakturácia voči vlastným zákazníkom. Skutočnosť, že tovar mu bol dodaný dodávateľom v zmysle predložených faktúr žalobca preukázal ďalšími dôkazmi, a to doložením zmluvy, faktúr, platbami za tovar, ale aj výpoveďami svedkov M., Ferenčíka a Q., predložením daňových priznaní a KV dodávateľa.

29. Pokiaľ s jedná o prepravu tovaru, od samého počiatku bolo deklarované, že táto bol vykonávaná vozidlom Fiat Ducato EČV : TN-966DH, a to buď p. Homolom alebo p. Ferenčíkom. K predmetnému vozidlu bola zadovážená potrebná dokumentácia. Bol preukázaný vzťah p. Q. k predmetnému vozidlu. Svedok vysvetlil a popísal spôsob prepravy, objasnil vzťah s p. Ferenčíkom. Výpoveď svedka Q. nebola nijakým spôsobom spochybnená ani vyvrátená. Nie je zrejmé na základe akej skutočnosti žalovaný jeho výpoveď neakceptuje. Je tiež zrejmé, že vzhľadom na svedkom uvádzané skutočnosti, ako aj 4-ročný odstup času, tento nemá a ani nemal žiadne listinné dôkazy o preprave tovaru. Žalobca má za to, že daňový úrad, resp. žalovaný nemôžu bez konkrétneho dôkazu, ktorý by vyvracal alebo spochybňoval dôveryhodnosť svedka, resp. jeho výpovede, tvrdiť že tento dôkaz nepotvrdzuje že preprava bola reálna vykonaná.

30. V danom konkrétnom prípade, sa však žalovaný uchýlil k postupu, že bez akéhokoľvek konkrétneho dôkazu iba neguje tvrdenia žalobcu a spochybňuje jednotlivé dôkazy, a to bez akéhokoľvek dôkazu ktorým by svoj postup obhájil a preukázal.

31. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Napriek tomu žalobca doložil daňovému úradu daňové priznania a KV dodávateľa, hoci si ich daňový úrad mohol zaobstarať sám. V konečnom dôsledku je daná situácia o to vážnejšia, že daňový úrad si tieto dôkazy aj zabezpečil, avšak bez odôvodnenia existenciu týchto dôkazov zamlčoval, a to až do momentu, kým tieto dôkazy, ktoré potvrdzujú tvrdenia žalobcu, nepredložil sám žalobca.

32. Daňové úrady, ako orgány verejnej moci sa nemôžu správať zištne, účelovo a vypočítavo, nemôžu a nemali by zamlčovať určité dôkazy len preto, že z nich vyplýva priaznivá skutočnosť pre daňový subjekt. Práve naopak, sú povinné postupovať zákonne a objektívne, čo sa v danom prípade zjavne nedialo. Je otázne či charakter a intenzita takéhoto konania nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa . Žalobca poukazuje na skutočnosť, že touto námietkou žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberá a zakrýva nezákonný postup daňového úradu.

33. Taktiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Ak u správcu dane vzniknú pochybnosti z dôvodu preverovania dodávateľa daňového subjektu, na túto skutočnosť daňový subjekt nemá vplyv. Daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená alebo sa táto evidencia stane neskôr z akéhokoľvek dôvodu nedostupná. Napriek tomu, daňový subjekt doložil daňovému úradu doklady preukazujúce, že dodávateľ predmetné plnenia zahrnul do daňových priznaní, do kontrolných výkazov a odviedol z nich daň.

34. Žalobca sa taktiež vyjadruje k záveru žalovaného ohľadom platieb žalobcu v prospech dodávateľa. Podľa žalovaného hotovostnými úhradami faktúr daňovým subjektom v prospech spoločnosti dodávateľa, ktoré boli potvrdené z ERP dodávateľa, sa podľa žalovaného žalobca zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu.

35. Uvedený spôsob platby je a bol zákonným spôsobom úhrady faktúry. Žalobca ani dodávateľ vykonaním úhrad uvedeným spôsobom neporušili žiaden právny predpis. Doklad z ERP má rovnakú dôkaznú silu ako výpis z peňažného účtu, oba predstavujú doklad o úhrade. Z argumentácie žalovaného nie je zrejmé, v čom je úhrada v hotovosti iná ako úhrada bankovým prevodom, tiež nie je zrejmé, prečo

by akýkoľvek daňový subjekt nemohol svoje, hoci aj všetky, úhrady vykonávať v hotovosti, samozrejme v rámci určených zákonných limitov. Hodnotiť postup žalobcu ako „nanajvýš neobvyklý“ znamená, že žalovaný potom generálne upodozrieva všetky prevádzky ktoré akceptujú platby v hotovosti ako subjekty, ktoré vykonávajú nejakú nekalú protispoločenskú činnosť.

36. Žalobca popiera záver žalovaného, že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku na odpočet dane z faktúr spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. V tomto smere žalobca poukazuje na viaceré skutočnosti, na ktoré už poukazoval aj počas daňovej kontroly :

- daňový subjekt v plnom rozsahu spolupracoval počas celej daňovej kontroly s daňovým úradom a poskytol mu všetku potrebnú súčinnosť vrátane doloženia všetkých požadovaných podkladov a dokumentov a nikdy nemaril alebo iným spôsobom nebránil vo výkone daňovej kontroly,

- daňový subjekt doložil všetky potrebné doklady k preukázaniu ním uplatneného nároku, a to najmä doložením faktúr, dodacích listov, doloženia dokladov k preprave tovaru a pod.,

- spoločnosť DREVOSTYL s.r.o. prostredníctvom konateľa Petra Ferenčíka potvrdila, nielen písomne ale aj osobne pri výsluchu Petra Ferenčíka ako svedka, dodanie všetkého tovaru tak, ako bol tento uvedený na predmetných dodacích faktúrach,

- svedok Peter Ferenčík hodnoverne vysvetlil objektívnu nemožnosť doloženia účtovných dokladov, a to z dôvodu, že účtovníctvo spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. bolo zaistené policajnými orgánmi a ako následne vyplynulo, toto bol neskôr vydané tretej osobe, teda nie Petrovi Ferenčíkovi,

- svedok Ing. R. M. vo svojej výpovedi potvrdil reálnosť preverovaných obchodov ako aj spoluprácu daňového subjektu so spoločnosťou DREVOSTYL s.r.o.,

- súčasťou dôkazného materiálu sú aj kontrolné výkazy a daňové priznania spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. z rozhodného obdobia, z ktorých je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spoločnosť DREVOSTYL s.r.o. zahrnula v daňovom priznaní a príslušných kontrolných výkazoch všetky zdaniteľné plnenia uskutočnené vo vzťahu k daňovému subjektu, z čoho je zrejmé, že tieto plnenia aj zjavne reálne vykonala, resp. zo strany daňového úradu nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by túto skutočnosť spochybnil a už vôbec nie vyvrátil,

- svedok Q. výslovne uviedol, že vykonal prepravu tovaru, a že túto prepravu vykonával bezodplatne, nakoľko si tak ponižoval dlh voči p. Ferenčíkovi (konateľovi spoločnosti DREVOSTYL s.r.o.). Je zrejmé, že v danom smere k predmetnej preprave z uvedených dôvodov p. Q. nevystavoval p. Ferenčíkovi alebo jeho spoločnosti žiadne faktúry alebo iné doklady. Svedok Q. ako nezávislá a nestranná osoba s odstupom 4 rokov popísal priebeh prepravy, odkiaľ približne prepravu vykonával a kde preprava končila. Nevedel si spomenúť na detaily, avšak vzhľadom na časový odstup 4 rokov ani nemožno po svedkovi rozumne žiadať, aby si pamätal detaily jednotlivých ciest a vykonaných prepráv.

37. Vo vzťahu k odpovediam, ktoré správca dane obdržal z dôvodu dopytov na spoločnosť Dangeta s.r.o., resp. jej konateľku, máme za to, že uvedené skutočnosti nemôžu byť dávané na ťarchu žalobcu nakoľko tento uvedené skutočnosti nemohol a ani nevedel ovplyvniť, pričom takéto skutočnosti nie sú súčasťou dôkazného bremena daňového subjektu. Ak by sa mala aplikovať „logika“ záverov správcu dane a žalovaného týkajúca sa zistení ohľadom spoločnosti Dangeta s.r.o., v prípade ak nie sú dostupné u dodávateľa služby doklady, a to bez ohľadu na dôvod (strata, likvidácia dokladov po uplynutí zákonnej lehoty na archiváciu, krádež a pod.), bola by takáto skutočnosť bez akéhokoľvek právneho dôvodu dávaná na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu. Takýto výklad, resp. aplikácia zákonných ustanovení, najmä daňového poriadku je absolútne neprijateľná.

38. Žalobca taktiež namieta ďalší nedostatok daňového konania, ktorému žalovaný nevenoval žiadnu pozornosť, a ktorá sa jedná informácií a dokumentácie od spoločností TRAMAT s.r.o. a HPS SK s.r.o.. Túto dokumentáciu daňový úrad v prvom pôvodnom rozhodnutí vôbec neuvádzal, nijako sa k nej nevyjadroval ani ju nehodnotil, a v podstate ju zatajoval, hoci si tento dôkaz daňový úrad vyžiadal. Daňový subjekt túto skutočnosť napádal už v prvotnom odvolaní v rámci daňového konania. Po vydaní zrušujúceho rozhodnutia nadriadeným orgánom, daňový úrad v ďalšom rozhodnutí zmieňuje dožiadania vo vzťahu ku spoločnostiam TRAMAT s.r.o. a HPS SK s.r.o., ktoré potvrdili spoluprácu so spoločnosťou daňového subjektu, a ktorú dovtedy daňový úrad zrejme účelovo neuvádzal práve z dôvodu, že tieto dôkazy potvrdzovali tvrdenia žalobcu.

39. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že prvotné zrušujúce rozhodnutie žalovaného vytýkalo daňovému úradu, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom daňový úrad vyhodnocoval jednotlivé skutočnosti vo vzťahu predmetu konania, o čom ktoré skutkové zistenie svedčí,

aké závery vyvodzoval z jednotlivých čiastkových dokazovaní a z akých podkladov a akými úvahami sa riadil, a teda že jeho rozhodnutie nereflektuje na stanovené v § 63 ods. 5 daňového poriadku. Následne žalovaný vytýkal daňovému úradu, že musí dokazovanie vykonávať v súlade so zákonom, až následne môže a musí tieto dôkazy vyhodnotiť a vyvodiť z nich logické a presvedčivé závery. Daňový úrad sa týmito pokynmi nadriadeného orgánu vôbec neriadil. Je zrejmé, že vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vytýkané vady neboli vôbec odstránené.

40. Pokiaľ žalovaný oslabuje resp. bagatelizuje výsledky kontrolných výkazov a daňových priznaní dodávateľa, žalovaný zároveň nevysvetlil aká by bola motivácia spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. uvádzať do daňových priznaní a kontrolných výkazov plnenia, ktoré vlastne ani nevykonala. Napadnuté rozhodnutie nedáva odpovede na mnohé závažné otázky a zároveň obsahuje ničím nepodložené tvrdenia o skutočnostiach, ktoré nie sú žiadnym spôsobom preukázané. Celé napadnuté rozhodnutie sa nesie v duchu nepodložených pochybností, ktorých vyslovenie má stačiť na spochybnenie a následné odopretie nároku žalobcu na odpočet dane.

41. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril k zásadnej námietke žalobcu, ktorá spočíva v nezákonnom procesnom postupe daňového úradu pri výkone kontroly. Daňový úrad postupoval pri výkone kontroly, najmä pri vykonávaní dokazovania nezákonným spôsobom, keď pre účely vlastného dokazovania použil viaceré poznatky a informácie získané v súvislosti s iným konaním. Jedná sa o tvrdenia v súvislosti so zdravotným stavom p. Ferenčíka, ktoré daňový úrad, ktorému toto pochybenie vytkol aj nadriadený orgán, už v ďalšom rozhodnutí uvádzal ako zistenia z výpovede p. Ferenčíka, ktorú však bližšie nešpecifikuje, a teda sa opäť jedná o zneužívanie informácií získaných z iných nepovolených zdrojov. Takýto postup daňového úradu bol nezákonný a spôsobuje tak nezákonnosť samotného Protokolu o daňovej kontrole ako aj napadnutého rozhodnutia, ktoré z protokolu vychádza, nakoľko závery v ňom prezentované sa opierajú aj o tieto skutočnosti. Daňový úrad je povinný vykonávať dokazovanie v súlade so zákonom a nie svojvoľne.

42. Uvedený záver potvrdzuje aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 03.07.2012, podľa ktorého poznatky získané z daňového konania u iného subjektu môže správca dane ako dôkaz použiť len vtedy, ak by vyplývali zo záverov Protokolu o výsledku daňovej kontroly vo veci, v ktorej bol svedok vypočutý......a ak danú zápisnicu o výsluchu svedka zrealizovanú v inej daňovej veci použili ako dôkaz v tejto veci, postupovali v rozpore s , keďže ako dôkaz mohli použiť len protokol o výsledku daňovej kontroly vykonávanej u iného subjektu.

43. V danom smere postup daňového úradu a žalovaného vykazujú zjavné znaky svojvôle. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov SR. Slovenská republika je podľa SR právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať, pričom uvedené sa vzťahuje aj na judikatúru ESD.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

44. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 12.5.2021, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že v procese správy daní, ako aj v samotnom daňovom konaní, nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane hodnovernými dôkaznými prostriedkami. Daňové doklady - faktúry, zmluva, doklady o úhrade a iných listinných dokladov, sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný prekročili rozumnú mieru toho, čo možno v intenciách daňového poriadku od daňového subjektu spravodlivo požadovať v rámci naplnenia jeho dôkaznej povinnosti.

45. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tohto tovaru alebo služby. V riešenom prípade bola táto skutočnosť správcom dane spochybnená, a to nielen výpoveďami pána Ferenčíka, Ing. R. M. a p. Q., ale aj neunesením dôkazného bremena samotného žalobcu. Žalovaný zotrváva na názore, že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru tak, ako to deklarujú sporné faktúry, a preto prvostupňový orgán postupoval správne, keď mu odpočítanie dane neuznal.

46. K argumentom žalobcu týkajúcich sa daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty a kontrolných výkazov DPH podaných deklarovaným dodávateľom žalovaný uvádza, že majú len deklaratórnu funkciu a samotné podanie/predloženie bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili tak, ako je v nich uvedené. Formálne splnenie ustanovení hmotnoprávnych predpisov predložením zákonom požadovaných dokladov je na preukázanie uplatnenia práva na odpočítanie dane nepostačujúce. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Preto prvostupňový orgán preveroval, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Výsledky dokazovania spochybnili dodanie tovaru tak, ako deklarujú listinné doklady.

47. Pán Ferenčík sa v súvislosti s dodaním tovaru vyjadril len v tom zmysle, že sa na žalobcu nakontaktoval cez pána M., ktorý nosil osobne objednávky. Nakládka aj doprava tovaru bola organizovaná pánom Ferenčíkom osobne, niečo vozil pán Q., pri vykládke boli konatelia žalobcu. Faktúry boli uhradené v hotovosti osobne pánom F. na základe dokladu z ERP. Žalobca podal rovnaké vyjadrenie pred prvostupňovým orgánom ako pán Ferenčík. Pán Ferenčík nevedel predložiť žiadne doklady o nadobudnutí tovaru (pretože doklady nevlastní) a nepamätá si, od koho tovar nadobudol. Pán Ing. M. tvrdenia žalobcu a pána Ferenčíka ústne potvrdil, pričom uviedol, že nemal uzatvorenú zmluvu o poskytnutí služby ani mu nebola poskytnutá odmena za sprostredkovanie obchodu. Pán Q. pred správcom dane v súvislosti s poskytnutím prepravy tovaru a zapožičania vozidla uviedol, že tieto služby vykonával bezodplatne, pretože si týmto spôsobom znižoval dlh u p. Ferenčíka. Žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam však nepredložil (napr. doklady o započítavaní pohľadávky), ani, v nadväznosti na tvrdenie pána Ferenčíka, že preprava tovaru bola zahrnutá v cene tovaru, žiadne podklady na určenie ceny prepravy. Uvedené má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u deklarovaného priameho dodávateľa a následne vzniku práva na odpočítanie dane u žalobcu.

48. Je zrejmé, že žalobca nemá oprávnenia, ktoré zo zákona prináležia daňovým orgánom a teda nemôže sledovať výrobné a obstarávacie procesy svojich dodávateľov a ani ich povinné evidencie, avšak v priebehu daňovej kontroly správca dane nepožadoval od žalobcu žiadne dôkazy, ku ktorým by nemal oprávnenie, nepožadoval zabezpečenie výsluchu svedkov, znaleckého dokazovania, zistenie pobytu a ani zaistenie prítomnosti iných subjektov, t.j. nevyžadoval od žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu úkony a dôkazy, ktoré nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia.

49. K čestnému vyhláseniu p. Q.alovaný, tak ako v žalovanom rozhodnutí uvádza, že čestné prehlásenie nie je dôkazom o tom, že preprava tovaru bola vykonaná. Aj keď v ustanovení § 24 ods. 4 daňového poriadku ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s nedovoľuje.

50. Čestné prehlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné prehlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 163 daňového poriadku), preto predloženie čestných prehlásení je v daňovom konaní právne irelevantné.

51. Žalovaný nezhodnotil hotovostné platy ako nanajvýš neobvyklé, tak ako tvrdí žalobca. Za nanajvýš neobvyklé žalovaný označil situáciu, kedy daňový subjekt, resp. akýkoľvek podnikateľský subjekt v priebehu jedného mesiaca vykoná platby v hotovosti v takom objeme, v akom boli vystavené sporné faktúry - v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2016 v celkovej sume 99 168,54 EUR. Fakturované

sumy sporných faktúr boli v každom jednom prípade, resp. každej spornej faktúre do 5 000,00 EUR ( o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 5 000 eur, ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby právnická osoba).

52. V kontexte týchto skutočností sa preto žalobca tvrdeným vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu, resp. potvrdením peňažného ústavu, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade.

53. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

54. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

55. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

56. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

58. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

59. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

60. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

61. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

62. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

63. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

64. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

65. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

66. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

67. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

68. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

69. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

70. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

71. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

72. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

73. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

74. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

75. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak.

V. Konanie pred správnym súdom, právne posúdenie veci súdom

76. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok, keď účastníci požiadali o nariadenie pojednávania, krajský súd nariadil pojednávanie na deň 5.5.2022, prejednal vec podľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

77. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný, ako aj správca dane postupoval v danej veci nezákonne a neprocesne. Zdôraznil, že správca dane žiadal od žalobcu kontrolné výkazy a daňové priznanie spoločnosti DREVOSTYL, ktoré žalobca následne predložil, hoci bolo neskôr zistené, že tieto doklady správca dane mal už takmer dva roky. Dôležitou skutočnosťou preukázania nároku je aj to, že faktúry, ktoré predložil žalobca v súvislosti so svojím nárokom, vykazoval vo svojom účtovníctve dodávateľ spoločnosť DREVOSTYL a čo spoločnosť aj preukázala, že tam bola zaplatená aj daň. Zdôraznil, že žalovaný v tejto veci dvakrát zrušil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že v týchto rozhodnutiach vyslovil právne závery, správca dane sa v poslednom konaní týchto právnych názorov nedržal a žalobca má za to, že v danom smere vyčerpal všetky dôkazné prostriedky, ktoré mohol predložiť. Keďže predložil na preukázanie svojho nároku faktúry, zmluvy, dodacie listy, navrhol vypočuť príslušných svedkov. Zdôraznil, že bol vypočutý svedok M., ktorý potvrdil obchod medzi spoločnosťou

DREVOSTYL a spoločnosťou žalobcu a rovnako potvrdil deklarovaný obchod aj konateľa spoločnosti DREVOSTYL a spoločnosti žalobcu a prepravu potvrdil prepravca, svedok Q.. V tomto smere poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , . Z uvedených rozhodnutí ako aj z judikatúry vyplýva, že odmietnuť daňovému subjektu nárok na odpočet DPH v prípade preukázania existencie tovaru je možné len za splnenia dvoch podmienok, a to, že sa jedná o podvodné konanie a že daňový subjekt vedel, že je súčasťou takéhoto podvodného konania, čo však musia príslušné orgány zistiť a preukázať.

78. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky dňa 2.5.2020 a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

79. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 - júl 2014, september 2014

- december 2014, január 2015 - december 2015, január 2016 - júl 2016, pričom daňová kontrola začala dňa 26.10.2016.

80. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 102101507/2017 zo dňa 14.10.2017, ktorý bol spolu s výzvou doručený žalobcovi dňa 23.10.2017.

81. Dňa 13.11.2017 podal žalobca vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom uviedol svoje námietky a návrhy, ktoré správca dane vyhodnotil a zaoberal sa nimi vo vyrubovacom konaní. Dňa 21.8.2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101629888/2018, ktorú v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku považoval za poslednú a takisto považoval týmto dňom za prerokované podané pripomienky.

82. Dňa 3.9.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 101702929/2018, ktoré však bolo rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 102650592/2018 zo dňa 20.12.2018 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

83. Správca dane opätovne novým rozhodnutím po vykonaní ďalšieho dokazovania vydal rozhodnutie č. 487862/2019 dňa 2.9.2019, ktoré však bolo na základe odvolania žalobcu opätovne zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100024248/2020 zo dňa 3.11.2020 a vec bola prvostupňovému správnemu orgánu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie s právnym názorom na doplnenie dokazovania.

84. Finančné riaditeľstvo vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane uviedlo, že správca dane sa neriadil dôsledne právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorým finančné riaditeľstvo vyslovilo v danej veci vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Trnava č. 101702929/2018 zo dňa 3.9.2018. Žalovaný v tomto zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor, že správca dane musí využiť všetky dostupné zákonné prostriedky, ktoré má k dispozícii na preukázanie tvrdení a dôkazov, ktoré predložil žalobca a využiť najmä možnosť získania svedeckej výpovede konateľky spoločnosti Dangeta, s. r. o. prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, požiadať maďarskú správu o preverenie požadovaných informácií a taktiež zaslaním výzvy na predloženie požadovaných dokladov a vyjadrenie na sídlo spoločnosti do Českej republiky. Ďalej uviedol odvolací orgán, že úroveň vykonaného dokazovania týkajúceho sa vykonanej prepravy bola nedostačujúca. Zistenie správcu dane, že vozidlo používa pán M. Q., ktorý ukončil podnikateľskú činnosť, nie je možné považovať za dôkaz vyvracajúci tvrdenie o uskutočnení prepravy. Z uvedeného vyplýva, že správca dane disponuje informáciou kto používa motorové vozidlo, ktorým bola preprava tovaru uskutočnená a preto pána M. Q. môže vyťažiť vo vzťahu k poskytnutiu potrebných informácií. Správca dane v tomto smere nevyužil všetky zákonné prostriedky na preverenie prepravy, tak ako to tvrdil žalobca.

85. Žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí skonštatoval, že správca dane vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré predložil žalobca. Tieto nedôsledne vyhodnotil a v ďalšom konaní je potrebné, aby postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí.

86. Listom č. 100683626/2020 zo dňa 16.3.2020 Finančné riaditeľstvo SR na základe žiadosti správcu dane č. 100669276/2020 zo dňa 12.3.2020 predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o 180 dní, a to z

dôvodu, že prvostupňový správny orgán musel doplniť dokazovanie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.

87. Dňa 9.9.2020 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101416265/2020, ktorú v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku považoval za poslednú a podané pripomienky za prerokované.

88. Dňa 28.9.2020 vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie č. 447164/2020, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty vo výške 16.528,69 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2016, proti ktorému žalobca podal odvolanie a žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava.

89. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca proti rozhodnutiu žalovaného, resp. proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu krajskému súdu neuniklo pozornosti, že žalovaný ako druhostupňový právny orgán zrušil v predmetnej veci dvakrát prvostupňové rozhodnutie správcu dane, pričom v poslednom zrušujúcom rozhodnutí, ktoré vydal žalovaný pod sp. zn. 100024248/2020 zo dňa 3.1.2020, ktorým zrušil rozhodnutie daňového úradu č. 487862/2019 zo dňa 2.9.2019, vytýkal žalovaný prvostupňovému správnemu orgánu, že nevenoval dostatočnú pozornosť dokazovaniu, a to najmä v súvislosti s otázkou, že správca dane v napadnutom rozhodnutí uvádza, že nebolo preukázané, že tovar dodaný dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o. bol dodaný práve touto spoločnosťou pre žalobcu, pretože dodávateľ nepredložil požadované doklady. Okrem faktúr vystavených pre kontrolovaný daňový subjekt nevedel uviesť od koho tovar nakúpil ani odkiaľ bol tovar prepravovaný. Tovar neskladoval, nemal žiadnych zamestnancov, pričom p. Ferenčík, konateľ dodávateľa v rozhodnom čase je ťažko zdravotne postihnutý. Správca dane opakovane predvolal p. Ferenčíka na výsluch, ktorý zaslal vyjadrenie v tom zmysle, že žiadnymi dokladmi nedisponuje a trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, kedy okrem iného uviedol, že dokladmi nedisponuje preto, lebo ich odovzdal spoločnosti Dangeta, s.r.o., Praha z dôvodu, že táto spoločnosť chcela odkúpiť obchodné podiely spoločnosti DREVOSTYL a táto spoločnosť si dala urobiť audit, tieto doklady mu neboli vrátené. V tomto smere žalovaný ako odvolací orgán určil správcovi dane v ďalšom konaní, aby zabezpečil výpoveď konateľky Dangeta, s.r.o. prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií a požiadal maďarskú daňovú správu o preverenie požadovaných informácií, a taktiež zaslanie výzvy na predloženie požadovaných dokladov a vyjadrenie na sídlo spoločnosti do Českej republiky. Krajský súd pri vykonaní tohto dôkazu zistil, že v súvislosti s preverením spoločnosti Dangeta, s.r.o. ako aj v súvislosti s predvolaním konateľky na výsluch sa zásielka vrátila správcovi dane späť s označením na obálke neznáma a z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vyplýva, že spoločnosť Dangeta s českým správcom dane nespolupracuje, nekomunikuje, sídli na virtuálnej adrese a na základe toho Česká daňová správa označila túto spoločnosť ako nespoľahlivú. Konateľka spoločnosti Ildikó Szabó nebola zahlásená na nahlásenej adrese bydliska, zásielka sa maďarskému správcovi vrátila ako neznámy adresát. Z preverenej adresy vyplýva, že na tejto adrese bola naposledy táto zásielka prevzatá v roku 2015, pričom iné bydlisko tejto osoby zistené nebolo. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že pokiaľ odvolací správny orgán nariadi v zrušujúcom rozhodnutí vykonať určité úkony, ktorými je potrebné vyvrátiť určité skutočnosti, ktoré deklaroval daňový subjekt, bolo povinnosťou správnych orgánov, a teda správcu dane zabezpečiť, aby tieto dôkazy boli vykonané. Pokiaľ ide len o konštatovanie, že v rámci medzinárodnej výmeny informácií bola zaslaná odpoveď, že táto konateľka je nezastihnuteľná, zo spisového materiálu ako aj z odpovede Českej daňovej správy nevyplýva, aký spôsob predvolania bol vykonaný, či boli vykonané všetky dostupné úkony na zabezpečenie tejto konateľky a samotné konštatovanie, že táto sa na adrese bydliska nezdržuje, je podľa názoru súdu alibistické, pretože bydlisko tejto osoby bolo možné zistiť aj inými spôsobmi, buď preverením na príslušnom úrade sociálneho zabezpečenia, register osôb a pod. v rámci Maďarskej republiky, resp. inými dostupnými úkonmi, z ktorých by bolo zrejmé, že správca dane vynaložil všetky potrebné kroky, aby úkon, ktorý bol vyžiadaný žalovaným skutočne vykonal.

90. Okrem toho žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí nariadil aj vykonanie úkonu, ktorým by sa preverila preprava tovaru, tak ako to deklaroval žalobca, a to prostredníctvom prepravcu p. Q.. Krajský súd zistil, že tento svedok bol v rámci doplnenia dokazovania vypočutý dňa 14.7.2020, pričom sa vyjadril, že konateľa spoločnosti DREVOSTYL p. Ferenčíka pozná, že s týmto obchodoval, že vykonával prepravu hutníckeho materiálu pre p. Ferenčíka ako aj vykonával požičiavanie vozidla, pričom tieto boli vykonané bezodplatne bez toho, aby mu p. Ferenčík, resp. spoločnosť DREVOSTYL uhrádzala nejaké peniaze za prepravu, pretože voči osobe p. Ferenčíka mal určitý dlh, z ktorého si týmto odpisoval určité sumy peňazí, ktoré by inak tejto spoločnosti fakturoval.

91. Správca dane túto skutočnosť vyhodnotil príliš jednostranne, keď uviedol, že išlo o neštandardný postup pri vykonávaní prepravy a že v danom prípade absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz, ktorý by túto skutočnosť potvrdil. Na druhej strane treba uviesť, že rovnako vypovedal aj konateľ spoločnosti DREVOSTYL svedok Ferenčík, ktorý taktiež popísal rovnaký spôsob prepravy tovaru a rovnaký spôsob úhrady, resp. neúhrady za vykonanú prepravu a správca dane vyhodnotil túto situáciu ako nedôveryhodnú bez toho, aby jednoznačne iným spôsobom vyvrátil, že takýto spôsob prepravy mohol byť vykonaný a že mohol ho vykonať práve svedok Q., resp. mohlo to byť vykonané prostredníctvom vozidiel, ktoré mal tento svedok vo svojom vlastníctve.

92. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že argumenty žalovaného ako aj správcu dane pri neuznaní nároku na odpočet DPH žalobcu sú príliš všeobecné, kedy vychádzajú z argumentácie, ktorú žalovaný, resp. správca dane využíva aj v iných konaniach a ktoré sú založené na tom, že samotné faktúry nepreukazujú skutočnosti, ktoré deklarujú. Existencia faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane, ak zdaniteľné obchody v nej uvedené neboli reálne uskutočnené platiteľom, ktorý vyhotovil faktúru alebo, v mene ktorého bola faktúra vyhotovená. Správca dane v napadnutom rozhodnutí uvádza, že nebolo preukázané, že tovar bol dodaný dodávateľom spol. DREVOSTYL, pričom na druhej strane je z výsledkov dokazovania zrejmé, že spoločnosť žalobcu poskytla tovar, ktorý mal byť práve dodaný žalobcovi od spol. DREVOSTYL spoločnostiam TRAMAT s.r.o. a HPS SK s.r.o., kde títo odberatelia potvrdili, že tento tovar im dodal pri vykonaní zámočníckych prác práve žalobca. Pokiaľ správca dane nespochybnil tú skutočnosť, že tovar, na ktorý bol uplatnený nárok na odpočet DPH skutočne existoval a že s týmto tovarom disponoval žalobca v čase, keď vykonával práce pre týchto odberateľov, bolo úlohou správcu dane zaoberať sa otázkou, aký tovar bol teda žalobcom dodaný pre uvedené odberateľské spoločnosti.

93. Dôležitou skutočnosťou, ktorá nebola zohľadnená v rámci dokazovania je tá skutočnosť, že správne orgány nevyvrátili tvrdenie žalobcu o tom, že odberateľ žalobcu spol. DREVOSTYL s.r.o. mala faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH zaúčtované v účtovníctve. Ide o dôležitú skutočnosť, ktorá potvrdzuje to, že táto spoločnosť skutočne s predmetným tovarom obchodovala a že tento tovar skutočne dodala, pretože by bolo absolútne nelogické, aby došlo k zaúčtovaniu týchto faktúr v účtovníctve pokiaľ by fakturácia tovaru nepreukazovala skutkový stav, ktorý nastal v rámci obchodu medzi spol. DREVOSTYL s.r.o. a žalobcom.

94. V tomto smere krajský súd dáva za pravdu tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu, že niektoré dôkazy v rámci dodatočného vykonania dokazovania boli vyhodnotené príliš jednostranne a následne rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného má preto arbitrárny charakter.

95. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa dôkazného bremena, ktoré podľa správcu dane ako aj žalovaného vznáša v prvom rade daňový subjekt, krajský súd v danom smere uvádza, že z obsahu spisového materiálu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí oboch správnych orgánov jednoznačne vyplýva, že správne orgány nepopreli existenciu plnenia tovarov, ktoré mali byť plneniami, z ktorých si mal žalobca následne uplatňovať svoj nárok, pričom záver správcu dane bol jednoznačný, a to nepreukázanie, že nakúpený tovar bol dodaný práve dodávateľom spol. DREVOSTYL s.r.o. Z uvedeného stanoviska správcu dane teda jednoznačne vyplýva, že správca dane a následne aj žalovaný nepoprel existenciu tovaru deklarovaný žalobcom, poprel len to, že tieto tovary a služby boli dodané samotným dodávateľom, ktorého deklaroval žalobca na sporných faktúrach.

96. V tomto prípade s poukazom na judikatúru najvyššieho súdu ako aj judikatúru súdneho dvora, krajský súd poznamenáva, že ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR poskytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi zdaniteľného plnenia v prípade, ak plnenie bolo poskytnuté za štandardných okolností, ako k nemu dochádzalo v rámci predchádzajúcej obchodnej praxe a ak je preukázaná reálnosť dodaného tovaru a služieb, pričom v danom prípade je potrebné, aby správne orgány, ktoré založili svoj zamietajúci výrok rozhodnutia o nepriznaní nároku na odpočet DPH na tom, že sa jednalo o skutočnosti na strane dodávateľov a subdodávateľov, tak v tomto smere je možné takýto nárok zamietnuť jedine, ak preukážu v konaní, že sa jednalo o podvodné konanie, o ktorom žalobca mal a mohol vedieť.

97. V prípade žalobcu takéto skutočnosti zo strany správnych orgánov konštatované neboli. Správca dane založil svoj záver o nepreukázaní reálneho dodania tovaru na nepriamych dôkazoch, a to

na nedostatok na strane dodávateľa, pričom nekonštatoval vedomosť žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní, resp. nedostatočnú obozretnosť. Z dikcie ustanovenia upravujúce v zásade zákonnosti daňového konania vyplýva, že daňové orgány nemôžu brániť len fiškálne záujmy štátu, ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať aj oprávnené záujmy daňových subjektov, to značí, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektami a pri využívaní plnenia ich povinností v tomto smere použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú.

98. Z judikatúry súdneho dvora vyplýva, že nárok na odpočet u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade ak dodávateľ nie je stotožnený je v niektorých prípadoch možný. Tu je na mieste poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11, C-142/11, resp. v spojených veciach C-354/03 a C-355/03 a C-484/03. Judikatúra Súdneho dvora EÚ tiež ustálila, že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (C-384/04, C-271/06). Možno zhrnúť, že Súdny dvor EÚ dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, pričom právo na odpočet DPH, ktoré je uvedené na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa preukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané, ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, je možnosť zamietnuť pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13).

99. V rámci rozhodovacej praxe Najvyšší súd SR v rozsudku skonštatoval, že správca dane založil svoj zámer o nepreukázaní reálneho dodania tovaru a služieb na nepriamych dôkazoch, nedostatok na strane dodávateľa žalobcu, pričom nekonštatoval vedomosť žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní, resp. nedostatočnú obozretnosť. Z dikcie ustanovenia upravujúce zásadu zákonnosti daňového konania vyplýva, že daňové orgány nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to značí, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

100. Rozhodujúcim faktorom pre právne posúdenie nároku na odpočet DPH v kontexte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobných námietok žalobcu, je správne určenie a stotožnenie predmetu plnenia, keď vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného možno konštatovať, že správca dane v danom prípade považoval za preukázané, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako to deklaroval žalobca vo svojich faktúrach. Skonštatoval však, že v priebehu konania nebolo preukázané, že tento tovar dodala práve spol. DREVOSTYL s.r.o. V danom prípade existencia materiálneho plnenia zakladá záver, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou daného plnenia a že toto plnenie nevykazuje známky daňového podvodu. Z uvedeným korešponduje aj tvrdenie samotného žalobcu ako aj žalovaného, ako aj to, že žalobca sporné faktúry riade zaevidoval vo svojom účtovníctva a riadne z nich odviedol príslušnú daň.

101. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-285/11 je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty cieľom uznaným a podporovaným smernicou rady 2006/112/ES a prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že na základe objektívnych skutočností sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočet dane vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím takýchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

102. Je nutné konštatovať, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach vôbec neuvádzali ako dôvod nepriznania nároku skutočnosť, že žalobca konal podvodne, resp. že o podvodnom konaní svojho dodávateľa vedel.

103. Z uvedeného dôvodu považuje krajský súd rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie v rozpore s ustálenou judikatúrou súdneho dvora ako aj ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, ktorá je prezentovaná v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , a ďalších.

104. Krajský súd ďalej poukazuje aj na to, že dáva za pravdu žalobcovi, že v rámci vyhodnocovania dôkazov správca dane, resp. žalovaný mali logickým a vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť, prečo nedošlo k uznaniu nároku žalobcu a uviesť aké ďalšie doklady zo strany žalobcu mali byť predložené, aby svoj nárok na odpočet DPH riadne preukázal.

105. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že zo strany správcu dane, ako aj žalovaného došlo k neprimeranému zaťaženiu žalobcu v súvislosti s dôkazným bremenom, keď žalovaný postavil celé svoje zamietajúce konanie týkajúce sa neuznania nároku na odpočet DPH práve na spoločnosti dodávateľa žalobcu, pričom vo vzťahu k tomuto dodávateľovi jednoznačne nešpecifikoval k akému porušeniu vo vzťahu k tomuto dodávateľovi zo strany žalobcu došlo.

106. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

107. O trovách konania rozhodol súdu podľa , keď procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

108. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.