Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v sporovej veci žalobcu: OTK - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Černyševského 10, 851 01 Bratislava, IČO: 36 326 291, právne zast.: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.02.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 755.353,50 eur a trovy konania titulom zodpovednosti za škodu, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom dôvodiac, že žalobca si ako platiteľ DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 77.697,88 eur. Následne Daňový úrad Žilina uskutočnil u žalobcu kontrolu, ktorej výsledkom bol protokol z 20.08.2014 vydaný pod číslom 9501401/5/3924114/2014. Podľa predmetného protokolu nemal žalobca nárok na nadmerný odpočet DPH, naopak mu vznikla daňová povinnosť vo výške 22,12 eur. Daňový úrad Žilina vydal dňa 10.10.2014 v konaní vedenom pod číslom 9501401/5/4586201/2014 rozhodnutie, ktorým žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2013 v sume 77.697,88 eur nepriznal a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 22,12 eur. Predmetným rozhodnutím tak bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť rozdiel dane na úhradu vo výške 94,10 eur. Na odvolanie žalobcu vydalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky dňa 08.01.2015 v konaní vedenom pod číslom 1100308/1/7802/2015 rozhodnutie, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne Daňový úrad Bratislava v konaní vedenom pod číslom 9104405/5/340647/2015/ CibE rozhodol, že rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 je 0,-eur a priznal žalobcovi nadmerný odpočet vo výške 77.697,88 eur. Žalobca uviedol, že v dôsledku záverov kontroly a následne vydanému rozhodnutiu Daňovým úradom Žilina prišlo k neoprávnenému zadržaniu nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013. Z dôvodu nemožnosti disponovať s týmito finančnými prostriedkami prišlo k vážnym škodám na strane žalobcu a v príčinnej súvislosti s konaním v procese kontroly a rozhodnutím Daňového úradu Žilina vznikla žalobcovi škoda, ktorú určila znaleckým posudkom č. 02/2015 znalkyňa v odbore Ekonómia a manažment Ing. Eva Bašistová na sumu 755.353,50 eur. Žalobca si listom z 20.07.2015 doručeným žalovanému dňa 24.07.2015 uplatnil škodu žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Listom doručeným žalobcovi dňa 25.01.2016 oznámil žalovaný, že nárok žalobcu pre nesplnenie podmienok na náhradu škody voči štátu považuje za neopodstatnený. Žalobca svoj nárok odôvodnil nezákonným rozhodnutím Daňového úradu v Žiline z 10.10.2014 a postupom, ktorý mu predchádzal a nasledoval. Podľa žalobcu za predpokladu, že by zo strany finančnej správy

neprišlo k neoprávnenému zadržaniu finančných prostriedkov žalobcu, škoda by nevznikla. Škodu žalobca odvodzuje od neoprávneného zadržania finančných prostriedkov, na ktoré mal žalobca nárok, a ku ktorých zadržaniu prišlo v dôsledku nezákonného postupu a rozhodnutia Daňového úradu Žilina. Škoda bola vyčíslená znalcom za obdobie od 25.09.2013 do 13.03.2015. 2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a v obsahu svojho vyjadrenia doručeného súdu dňa 26.08.2016 uviedol, že Daňový úrad Žilina ako správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013, pričom kontrola sa začala dňa 10.10.2013. Po ukončení kontroly rozhodnutím č. 9501401/5/4586201/2014 zo dňa 10,10.2014 správca dane nepriznal žalobcovi v daňovom priznaní uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške 77.697,88 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 22,12 eur. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu dňa 23.10.2014 odvolanie. O odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR tak, že rozhodnutím č. 1100308/1/7802/2015 zo dňa 08.01.2015 napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po delimitácii žalobcu konal a rozhodoval vo veci Daňový úrad Bratislava, ktorý rozhodnutím č. 9104405/5/340647/2015/CibE zo dňa 13.02.2015 priznal žalobcovi nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2013 vo výške 77.697,88 eur, Žalobca si uplatňuje náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia správcu dane, za ktoré označil rozhodnutie č. 9501401/5/4586201/2014 zo dňa 10.10.2014 a to vo výške špecifikovanom v znaleckom posudku č. 02/2015 vyhotovenom Ing. Evou Bašistovou, znalkyňou v odbore ekonómia a manažment. Žalobca podal proti rozhodnutiu o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH riadny opravný prostriedok, rozhodnutie bolo zrušené odvolacím orgánom a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne bolo Daňovým úradom Bratislava vydané rozhodnutie, ktorým bol priznaný nadmerný odpočet DPH v uplatnenej výške. Prvostupňové rozhodnutie bolo síce zrušené a vec vrátená na nové konanie, avšak nikdy nebolo s poukazom na § 6 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. pre nezákonnosť zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal základnú podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to existenciu nezákonného rozhodnutia. 3. Žalobca v obsahu svojej repliky doručenej súdu dňa 13.02.2017 uviedol, že ku škode prišlo v dôsledku neoprávneného zadržania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, a to nielen nezákonným rozhodnutím, ale aj nesprávnym úradným postupom, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal. Škodu žalobca odvodzuje nielen od nezákonného rozhodnutia ale aj nesprávneho úradného postupu. Žalobca zdôraznil, že nezákonným postupom daňového úradu, potvrdeným nezákonným prvostupňovým rozhodnutím, bolo bránené v práve žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Teda prišlo k priamemu zásahu do práv žalobcu, ktorý trval až do právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Článok 46 ods. 3 Ústavy SR, ktorý zaručuje každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Žalovaný podľa žalobcu nespochybnil nezákonnosť svojho rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal a nespochybnil, že v príčinnej súvislosti s touto nezákonnosťou vznikla škoda v žalobcom požadovanej výške. Podľa žalobcu opomína žalovaný článok 152 ods. 4 Ústavy SR. 4. Žalovaný v obsahu písomnej dupliky doručenej súdu dňa 13.06.2017 žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a uviedol, že s názorom žalobcu podľa, ktorého je potrebné rozhodnutie prvostupňového Daňového úradu Žilina podradiť pod rozhodnutia uvedené § 6 ods. 3 z.č. 5104/2003 Z.z., nesúhlasí, pretože predmetné ustanovenie zákona sa vzťahuje len na rozhodnutia, ktoré sú vykonateľné bez ohľadu na ich právoplatnosť. Rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9501401/5/4586201/2014 zo dňa 10.10.2014, na ktoré žalobca poukazoval v žalobe, nebolo predbežne vykonateľné a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu poučenia, v ktorom je uvedené, že včas podané odvolanie má odkladný účinok. Teda uvedené rozhodnutie nespĺňa podmienky nezákonnosti stanovené zákonom č. 514/2003 Z.z.. S ohľadom na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého si tento uplatňuje náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu s poukazom na § 9 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. žalovaný uviedol, že v daňovom konaní došlo k vydaniu rozhodnutia a teda postup daňového úradu pri výkone daňovej kontroly, výsledkom ktorej bolo vydanie rozhodnutia, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup a na základe takéhoto titulu uplatňovať nárok na náhradu škody. Žalovaný odkázal na konštantnú judikatúru {napr. rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp.zn. 2 Cdo 205/2009) podľa, ktorej nesprávnym úradným postupom môže byť činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Súčasne sa jedná o akékoľvek iné porušenie právnych noriem , ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne ošetrenie zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal

základnú podmienku pre úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a pokiaľ nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi namietaným postupom správcu dane a škodou, ktorú si žalobca uplatnil. S poukazom na uvedené namietal žalovaný v celom rozsahu aj samotnú výšku škody a mal za to, že znalecký posudok č. 02/2015 bol účelovo vypracovaný v prospech žalobcu. 5. Žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia a právne posúdenie žaloby v obsahu svojho podania doručeného súdu dňa 28.11.2017. Za nespornou považoval skutočnosť, že si žalobca zákonným spôsobom uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 77.697,88 eur za zdaňovacie obdobie júl 2013. Tento nadmerný odpočet nebol podľa žalobcu vrátený finančnou správou v zákonom stanovených lehotách, hoci vrátený mal byť. Porušenie zakladajúce nárok žalobcu na uplatnenú náhradu škody vidí žalobca v nasledovnom: Po podaní daňového priznania mal príslušný daňový úrad podľa § 79 ods. 2 z.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty tak, že mal vrátiť nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Namiesto uvedeného postupu začal príslušný úrad kontrolu žalobcu, čím v súlade s § 79 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty oddialil svoju povinnosť vrátiť nadmerný odpočet DPH. Podľa citovaného ustanovenia bol povinný daňový úrad vrátiť nadmerný odpočet z DPH do 10 dní od skončenia daňovej kontroly. Žalobca mal za preukázané: - protokol o kontrole bol vydaný dňa 20.08.2014, z čoho vyplýva, že kontrola trvala skoro jeden rok; - počas daňovej kontroly prichádzalo pomerne v dlhých rozostupoch k opakovaným úkonom bez rešpektovania zásady rýchlosti a hospodárnosti konania. Z rozhodnutia finančného riaditeľstva zo dňa 08.01.2015 vyplýva, že zo strany Daňového úradu v Žiline prišlo 23.10.2013 k miestnemu zisťovaniu na Kukučínovej 4346 v Považskej Bystrici, dňa 08.11.2013 bolo uskutočnené miestne zisťovanie na Oravskej ceste 11 v Žiline, dňa 24.03.2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, dňa 15.05.2014 sa opätovne uskutočnilo ústne pojednávanie a dňa 17.06.2014 prišlo k miestnemu zisťovaniu na Kukučínovej 4346 v Považskej Bystrici. Z uvedeného podľa žalobca dovodzuje, že viacero úkonov prebehlo duplicitne, pomerne v značných časových rozostupoch. Predmetným konaním prišlo podľa žalobcu k porušeniu § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. (),v zmysle ktorého mal Daňový úrad v Žiline postupovať bezodkladne, bez zbytočných prieťahov a s použitím najvhodnejších prostriedkov. Podľa žalobcu nebol predmet kontroly zložitý, pretože sa skúmalo vlastnícke právo k stroju, pričom boli k dispozícii doklady a známe miesto, v ktorom sa tento nachádza. Z rozhodnutia finančného riaditeľstva z 08.01.2015 vyplýva, že závery vykonanej kontroly prezentovanej v protokole z 20.08.2014 sú v rozpore s účinnou úpravou a poškodzovali právo žalobcu vrátiť nadmerný odpočet DPH. Daňovým úradom Žilina bolo dňa 10.10.2014 vydané rozhodnutie, ktorým namiesto priznania zákonne požadovaného nároku na vrátenie DPH uložil tento nezákonnú povinnosť uhradiť ďalších 22,12 eur. Z predpokladu, že by neprišlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia Daňovým úradom Žilina z 10.10.2014, neprišlo by k predĺženiu úhrady zákonného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH do doby vydania rozhodnutia Daňovým úradom Bratislava z 13.02.2015. Za predpokladu, že by finančná správa postupovala v súlade správnym poriadkom konkrétne § 79 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, neprišlo by k vzniku požadovanej škody. Pri aplikácii cit. ustanovenia malo prísť podľa žalobcu k vráteniu DPH najneskôr 25.09.2013, ale k reálnemu vráteniu prišlo až 13.03.2015. K uvedenému rozdielu v dátumoch prišlo podľa žalobcu v dôsledku nezákonného postupu Daňového úradu Žilina spočívajúcom v neuhradení nadmerného odpočtu DPH v súlade s § 79 ods. 2 zákona o dane z pridanej hodnoty. Namiesto toho prišlo podľa žalobcu k neúmerne dlhej kontrole s viacerými duplicitnými úkonmi a s nezákonnými závermi. Táto kontrola oddialila výplatu nároku a prispela k vydaniu nezákonného rozhodnutia Daňového úradu Žilina zo dňa 10.10.2014, ktoré oddialilo výplatu nároku. Nezákonnosť podľa žalobcu preukazuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva z 08.01.2015. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody pozostávajúcej z ušlého zisku za roky 2014 a 2015 a náhrady nákladov spojených s právnymi službami, cestovnými výdavkami a pokutami za nedodržanie uzatvorených zmlúv. Právne služby boli poskytnuté JUDr. Eugenom Kostovčíkom na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Odmena za poskytovanie právnych služieb vypočítaná ako tarifná odmena predstavovala 815,66 eur. Pokiaľ by finančná správa postupovala v súlade so zákonom, nebolo b potrebné právne zastupovanie a táto škoda by žalobcovi nikdy nevznikla. Cestovné výdavky vzniknuté v roku 2013 predstavovali 819,70 eur. Išlo o výdavky na cestu do Košíc, v ktorých sídli JUDr. Eugen Kostovčík. V danom období mal žalobca uzatvorených viacero zmlúv z dôvodu realizácie nového podnikateľského zámeru - výroby holiacich strojčekov. Preto bol zakúpený aj stroj, v súvislosti s kúpou, ktorého prišlo k uplatneniu nadmerného odpočtu DPH. Z dôvodu neuhradenia tohto nadmerného odpočtu nebol žalovaný schopný plniť svoje záväzky, čo bolo spojené s povinnosťou platenia sankčných pokút. Nakoľko peňažné prostriedky

z nadmerného odpočtu DPH neprišli , nebol žalobca schopný svoj podnikateľský zámer úspešne zrealizovať a dostal sa do existenčných problémov. Ušlý zisk stanovený znaleckým posudkom súvisí so stratami, ktoré vznikli z dôvodu nemožnosti realizovať podnikateľský zámer z dôvodu platobnej neschopnosti. Podľa žalobcu žalovaný nespochybnil výšku škody, keď neuviedol, v čom by mal byť nesúlad v jej výške stanovenej znaleckým posudkom Ing. Evy Bašistovej. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom a to protokolom Daňového úradu Žilina číslo: 9501401/5/3924114/2014 z 20.08.2004, rozhodnutím Daňového úradu Žilina číslo: 9501401/5/4586201/2014 z 10.10.2014, rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR číslo: 1100308/1/7802/2015 z 08.01.2015, rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104405/340647/2015/CibE z 13.02.2015 ako aj znaleckým posudkom č. 02/2015 vyhotoveným Ing. Evou Bašistovou znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo a zistil tento skutkový a právny stav. 7. Podľa protokolu Daňového úradu Žilina číslo: 9501401/5/3924114/2014 z 20.08.2004 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2013 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty kontrolovaného subjektu OTK - SLOVAKIA, s.r.o. s dátumom začatia daňovej kontroly 10.10.2013 bolo výsledkom kontroly určenie vlastnej daňovej povinnosti kontrolovaného subjektu vo výške 22,12 eur. Kontrola dospela k záveru vyjadrenému v protokole, že kontrolovaný subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane a odpočítaním dane z prijatých faktúr č. 130687, č. 130688, č. 130689, č. 130690 zo dňa 19.07.2013 za deklarovaný nákup stroja Lis CBJ 1000 a príslušných troch foriem porušil § 49 ods. 1 z.č. 222/2004 Z.z. , podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo služieb vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť z deklarovaného dodania stroja nevznikla, pretože dodanie uvedeného stroja tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne neuskutočnilo. Nevzniklo teda právo na odpočet, pretože nedošlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 , podľa ktorého povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, alebo služby v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Na základe kontrolných zistení, správca dane dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovými subjektmi ku kontrole za júl 2013, sa neuskutočnili, išlo len o fakturačný obchod bez reálneho plnenia s poukazom na skutočnosť, že OTK - SLOVAKIA, s.r.o. nevlastní prevádzkové ani skladové priestory, nemá zamestnancov, výrobu na zariadení lis CBJ 1000 vykonávali zamestnanci spoločnosti B & K-SK, spol. s r.o., ktoré nevie preukázať kúpu tohto zariadenia v roku 2002. 8. Daňový úrad Žilina svojim rozhodnutím č. 9501401/5/4586201/2014 z 10.10.2014 vyrubil podľa § 68 ods. 5 a 6 z.č. 563/2009 Z.z. platiteľovi dane z pridanej hodnoty OTK - SLOVAKIA, s.r.o. rozdiel dane v sume 77.720,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2013 v sume 77.697,88 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 22,12 eur. 9. Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím číslo: 1100308/1/7802/2015 z 08.01.2015 rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9501401/5/4586201/2014 z 10.10.2014 zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s poukazom na skutočnosť, že na stroji prebiehala v roku 2013 výroba holiacich strojčekov, ktoré boli daňovým subjektom dodávané spoločnostiam. 10. Daňový úrad Bratislava svojim rozhodnutím č. 9104405/340647/2015/CibE z 13.02.2015 určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty - OTK - SLOVAKIA, s.r.o. rozdiel dane v sume 0 eur a priznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 v sume 77.697,88 eur. Nadmerný odpočet priznaný vo vyrubovacom konaní predstavoval 77.625,90 eur. 11. Podľa záverov znaleckého posudku č. 02/2015 vyhotoveného Ing. Evou Bašistovou znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo dňa 22.05.2015 vznikla žalobcovi v súvislosti s nesprávnym rozhodnutím Daňového úradu Žilina o nepriznaní nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 a následným zadržaním fiančných prostriedkov do 13.03.2015 priama škoda vo výške 575.863,50 eur pozostávajúca z odmeny za právne služby vo výške 815,66 eur, cestovných výdavkov vo výške 819,70 eur, pokút za nedodržanie zmlúv, ktoré žalobca uhradil vo výške 243.600 eur spol. B & K-SK, spol. s r.o., vo výške 10.350,- eur spol. HEDONIA, s.r.o. a vo výške 74.576,32 eur spol. SDO Group, spol. s r.o. a úrokov a poplatkov zaplatených ČSOB,a .s. vo výške 501,82 eur. Ďalej zo záverov znaleckého posudku vyplýva vyčíslenie ušlého zisku žalobcu za rok 2014 vo výške 151.590,- eur a za rok 2015 vo výške 27.900,- eur.

12. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „citovaný zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,

b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.

Podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 13. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom finančných orgánov a nezákonným rozhodnutím, za ktoré označil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9501401/5/4586201/2014 zo dňa 10.10.2014. Žalovaný namietal absenciu základného predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu nezákonného rozhodnutia a/alebo nesprávneho úradného postupu finančných orgánov. 14. Právny základ svojich nárokov vzhliadol žalobca v Ústave SR, jej článku 46 ods. 3, ktoré ustanovenie zaručuje každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. K tomu súd uvádza, že právo na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom finančného orgánu, nie je možné priznať priamo na základe článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale s poukazom na ods. 4 citovaného článku ústavy je potrebné nárok na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy odvodzovať výlučne zo zákona č. 514/2003 Z.z. a len za podmienok stanovených týmto právnym predpisom. Z obsahu citovaného článku ústavy vyplýva totiž nevyhnutnosť osobitnej verejnoprávnej regulácie. Pre verejnú správu platí totiž striktná viazanosť právom, keď zákon musí vždy predstavovať právny základ každého konania orgánu verejnej správy, teda automatická aplikovateľnosť právnej úpravy zodpovednosti za škodu obsiahnutá v Občianskom zákonníku ako základnom kódexe upravujúcom súkromnoprávne vzťahy, je úplne vylúčená. Podľa názoru súdu nie je možné konštituovať iné nároky ako tie, ktoré sú výslovne upravené v zákona č. 514/2003 Z.z.. Ústavný súd Slovenskej republiky (sp.zn. II. ÚS 467/08) konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (v zmysle 61. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Ústavný súd SR tiež zdôraznil (sp.zn. III. ÚS 322/08) , že podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa práv uvedených v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Tie sú podľa mienky súdu zakotvené práve v zákone č. 514/2003 Z.z. a ich existenciu žalobca v konaní nepreukázal, keď nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a/alebo nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu, v príčinnej súvislosti s ktorým rozhodnutím a/alebo nesprávnym úradným postupom by mu vznikla škoda. Existencia nesprávneho úradného postupu a/ alebo nezákonného rozhodnutia (§ 6 z.č. 514/2003 Z.z.) je predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu nimi spôsobenú. 15. Žalobca spája vznik žalobou uplatneného nároku na náhradu škody s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. 9501401/5/4586201/2014 zo dňa 10.10.2014, o ktorom tvrdil že je nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. a súčasne tvrdil, že mu škoda, ktorej náhrady sa domáha vznikla v súvislosti s „postupom daňového úradu, ktorý bol potvrdený nezákonným prvostupňovým

rozhodnutím“. Nesprávny úradný postup správcu dane vzhliadol žalobca v tom, že mu nebola včas, v súlade s ustanoveniami zákona o DPH a v lehotách v ňom stanovených, vyplatená vratka DPH, ktorú si uplatnil. Ďalej žalobca ako nesprávny úradný postup označil začatie daňovej kontroly daňovým úradom a nesprávnosť zistení, ku ktorým vykonanou kontrolou daňový úrad dospel, keď žalobcovi nepriznal vratku DPH, ktorej neposkytnutie spôsobilo žalobcovi nárokovanú škodu. Podľa vyjadrenia žalobcu (č.l. 192) celá žalobou uplatnená škoda tkvie v nesprávnom úradnom postupe, keď rozhodnutie, ktoré žalobca označil za nezákonné už len deklarovalo nesprávny úradný postup a tento už len následne potvrdilo. 16. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to: 1./ existencia nezákonného rozhodnutia a/alebo nesprávneho úradného postupu 2./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. existencia nemajetkovej ujmy 3./ príčinná súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. 17. Ak žalobca dovodil svoj nárok na náhradu škody z postupu daňového orgánu, ktorý začal vykonávať u žalobcu daňovú kontrolu, ktorej výsledkom boli podľa žalobcu nesprávne zistenia, na podklade ktorých daňový úrad nezákonne rozhodol , pričom nezákonné rozhodnutie daňového úradu oddialilo vyplatenie vratky dane z pridanej hodnoty žalobcovi, čo žalobcovi spôsobilo vznik v tomto konaní uplatnenej škody, konštruoval žalobca prostredníctvom svojich skutkových tvrdení svoj nárok na náhradu škody ako nárok z nezákonného rozhodnutia daňového úradu. 18. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či neskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu. Pokiaľ ale orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa § 1 až § 8 zákona č. 514/2003 Z.z.. Za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je teda možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania, a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe alebo za iných okolností. Potom čo si žalobca uplatnil za zdaňovacie obdobie júl 2013 nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, začala sa u žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Oprávnenie daňového úradu vykonať daňovú kontrolu je založené právnou úpravou obsiahnutou v § 44 a nasl. daňového poriadku. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu žalobcu bola začatá v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole z 07.10.2013. V rámci daňovej kontroly vykonal správca dane fyzickú obhliadku predmetu zdaniteľných obchodov - zariadenia Lis CBJ 1000, v prevádzkových priestoroch spoločnosti B & K - SK, spol. s r.o. a zistil, že výroba na zariadení neprebiehala, daňový subjekt nevlastní žiadne prevádzkové ani skladové priestory, ani nemá zamestnancov a dospel k záveru, že nedošlo k dodaniu zariadenia lisu a troch príslušných foriem ako uviedol daňový subjekt a teda pohyb tovaru, z ktorého sa uplatňuje daň z pridanej hodnoty, sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom získania daňovej výhody. Po kontrole konštatoval správca dane daňovú povinnosť daňového subjektu. Následne Daňový úrad Žilina vydal dňa 10.10.2014 rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 77720,- eur na dani z pridanej hodnoty za obdobie júl 2013, súčasne nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2013 v sume 77697,88 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 22,12 eur. Daňový úrad Žilina pri svojom rozhodnutí vychádzal z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2013, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 20.08.2014 protokol. Daňový úrad rozhodoval o vlastnej daňovej povinnosti žalobcu na dani z pridanej hodnoty hodnotiac podklady a zistenia zabezpečené v rámci daňovej kontroly, na základe ktorých prijal záver o nepreukázaní uskutočnenia zdaniteľných obchodov , teda nepreukázaní splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, na

ktoré sa viaže nárok na odpočítanie dane a o porušení § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad ako správca dane z pridanej hodnoty určil po kontrole daňovú povinnosť daňového subjektu vo výške 22,12 eur. Daňový úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na na základe ktorých vzniká právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Daňový úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii vykonávať správu daní, teda zistiť správne daň a zabezpečiť úhradu dane a rozhodovať v daňovom konaní o právach a povinnostiach daňových subjektov. Po uplatnení nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty žalobcom, začal daňový úrad daňovú kontrolu na zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, čím v zmysle § 58 ods. 1 písm. b) daňového poriadku začal daňové konanie. V priebehu daňovej kontroly vykonal daňový úrad miestne zisťovanie, vyžiadal si informácie od iných daňových subjektov a dospel ku zisteniam, ktoré následne posúdil v intenciách splnenia podmienok podľa zákona o dani z pridanej hodnoty (§ 49 z.č. 222/2004 Z.z.) a závery sa stali podkladom pre rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu, ktoré rozhodnutie označil žalobca za nezákonné. To znamená, že daňová kontrola predchádzajúca vydanie rozhodnutia daňovým úradom ohľadom daňovej povinnosti subjektu predstavuje postup, pri ktorom si správca dane zabezpečuje podklady, informácie a zistenia pre následné správne zistenie dane (v tomto prípade oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu). Výsledkom tohto postupu daňového úradu je rozhodnutie o vyrubení dane. Proces daňovej kontroly je potom potrebné chápať ako proces zisťovania podmienok a predpokladov na vydanie rozhodnutia. Daňový úrad za účelom zistenia oprávnenosti žalobcom uplatnenej vratky dane z pridanej hodnoty a následného vyrubenia dane zhromažďoval v rámci daňovej kontroly podklady a informácie, zistené skutočnosti následne hodnotil a právne posudzoval, teda išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie a pri ich posudzovaní sa potom prejavili práve v obsahu rozhodnutia Daňového úradu Žilina z 10.10.2014 a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa § 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z., teda podľa kritérií vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a nie podľa § 9 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak žalobca dovodzuje zodpovednosť štátu za škodu z jednotlivých úkonov daňového úradu uskutočnených v rámci daňovej kontroly, resp. daňového konania, tieto úkony tvoria faktickú činnosť daňového orgánu a prejavili sa následne v obsahu rozhodnutia Daňového úradu Žilina z 10.10.2014 a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa § 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. a nie je možné o nich hovoriť ako o vadách smerujúcich k zodpovednosti za nesprávny úradný postup, ale len ako o vadách, ktoré sa v obsahu rozhodnutia odrazili a sú relevantné pre naplnenie podmienok zodpovednosti štátu za ujmu spôsobenú poškodenému nezákonným rozhodnutím. Správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní upravuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (). V zmysle § 63 daňového poriadku je možné v daňovom konaní ukladať povinnosti alebo priznávať práva len rozhodnutím vydaným na základe a podľa daňového poriadku. Podľa § 63 ods. 9 daňového poriadku je doručené rozhodnutie , proti ktorému nemožno podať odvolanie, právoplatné. Rozhodnutie je podľa § 63 ods.10 daňového poriadku vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účínok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. V zmysle § 72 ods. 1 a ods. 3 daňového poriadku platí, že proti rozhodnutiu vydanom v daňovom konaní možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Podľa § 72 ods 7 daňového poriadku má včas podané odvolanie odkladný účinok.

19. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo svojom § 6 ods. 1 kogentne ustanovuje ako podmienku vzniku zodpovednosti štátu za škodu existenciu rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť po využití riadneho opravného prostriedku a následne bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené. Pod pojmom riadne opravné prostriedky je nutné rozumieť tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. V prejednávanej veci sa jedná o daňové konanie upravené v zákone č. 563/2009 Z.z., v zmysle ktorého je riadnym opravným prostriedkom odvolanie. Rozhodnutie Daňového úradu Žilina z 10.10,2014, ktoré žalobca označil ako nezákonné, a z ktorého dovodzuje vznik žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, je rozhodnutím prvostupňovým, nakoľko sa jedná o rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, nepriznaní nadmerného odpočtu a vyrubení vlastnej daňovej povinnosti žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty a boto vydané prvostupňový daňovým orgánom - daňovým úradom. Zákon č. 563/2009 Z.z. umožňuje napadnúť takéto rozhodnutie odvolaním, čo aj žalobca urobil a teda zrealizoval svoje oprávnenie podať riadny opravný prostriedok v daňovom

konaní. Odvolaním napadnuté rozhodnutie daňového úradu bolo následne Finančným riaditeľstvom SR zrušené a vo veci po zrušení rozhodnutia a delimitácii konal Daňový úrad v Bratislave, ktorý rozhodol. Žalobca odvolanie v zákonnej lehote voči tomuto rozhodnutiu nepodal, preto rozhodnutie Daňového úradu v Bratislave nadobudlo právoplatnosť. Teda rozhodnutie Daňového úradu Žilina z 10.10.2014, ktoré žalobca považuje za rozhodnutie spĺňajúce náležitosti nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1, veta prvá z.č. 514/2003 Z.z., bolo zrušené v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku, keď podaním odvolania žalobcom voči rozhodnutiu Daňového úradu Žilina z 10,10.2014 toto nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Finančná správa SR zrušila neprávoplatné rozhodnutie Daňového úradu Žilina a vrátila vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že zrušené rozhodnutie Daňového úradu Žilina z 10.10.2014 nemá charakter nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1, veta prvá z.č. 514/2003 Z.z.. Súčasne toto rozhodnutie nie je možné považovať ani za rozhodnutie v zmysle § 6 ods. 3, veta prvá z.č.514/2003 Z.z., ktoré predstavuje výnimku z ustanovenia odseku 1 citovaného zákona , pretože nešlo o rozhodnutie predbežne vykonateľné, o čom svedčí aj poučenie obsiahnuté v rozhodnutí. 20. Pokiaľ žalobca rozšíril (po predbežnom právnom názore súdu) základ ním uplatnených nárokov tak, že jeden rok trvajúca daňová kontrola oddialila povinnosť správcu dane vyplatiť žalobcovi vratku DPH a počas kontroly bolo vykonaných viacero úkonov duplicitne, pomerne v značných časových rozostupoch, čím prišlo podľa žalobcu k porušeniu § 3 ods. 2 daňového poriadku postupovať bezodkladne, bez zbytočných prieťahov a s použitím najvhodnejších prostriedkov, začal žalobca dovodzovať svoje nároky z nesprávneho úradného postupu daňového úradu spočívajúceho v povinnosti postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov. Žalobcove tvrdenia sú však všeobecnými tvrdeniami bez konkretizácie obdobia, v ktorom malo prísť ku zbytočným prieťahom v rámci daňovej kontroly. Žalobca len všeobecne tvrdil, že daňový úrad vykonal úkony v značných časových rozostupoch, neposkytol však súdu žiadne konkrétne tvrdenia o tom, ktoré časové obdobie medzi úkonmi daňového úradu považuje za značné a jednotlivé úkony neoznačil, a teda neuviedol, ktorým konaním resp. nekonaním daňového úradu malo prísť k porušeniu jeho povinnosti uloženej mu v ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku. Uvedené tvrdenia žalobcu sú potrebné preto, aby súd mohol posúdiť, či k nesprávnemu úradnému postupu daňového úradu vôbec prišlo a naviac sú nevyhnutné k posúdeniu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenou majetkovou škodou. Konštantná judikatúra súdov vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je postavená na konkrétnom posúdení určitého postupu alebo nečinnosti konkrétneho orgánu štátu. Všeobecné a neurčité posúdenie nešpecifikovaného postupu alebo nečinnosti orgánu štátnej správy nepožíva v súdnej praxi ochranu v zmysle úspechu v takto vedenom spore. Konkretizáciou nečinnosti daňového úradu by žalobca naplnil svoju povinnosť tvrdenia o tom v dôsledku čoho mu bola ním uplatnená majetková škoda spôsobená. Napokon vysvetlením následku (majetkovej škody) a javových súvislostí jeho príčiny naplňuje žalobca aj svoju povinnosť tvrdiť príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej škody, o to viac keď obvyklým následkom nečinnosti orgánu štátu resp. zbytočných prieťahov v jeho konaní býva vznik nemajetkovej ujmy a nie majetkovej škody. Pre úplnosť súd uvádza, že daňová kontrola bola zrealizovaná a ukončená a rozhodnutie daňového úradu bolo vydané v lehotách stanovených daňovým poriadkom, čo žalobca nepopieral.

21. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, keď nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu orgánu finančnej správy, a tým ani vznik škody v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Súd preto posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.