Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-82-2021.pdf
PDF · 133.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/82/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1. K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, O., t.č. J. XX, E., 2. F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/X, E., t.č. J. XX, E., o zaplatenie sumy 28.719,28 eura s príslušenstvom a o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 52,14 eura a v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 52,14 eura od 12.01.2022 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 20.713,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 21.090,43 eura od 05.03.2019 do 16.07.2019, zo sumy 21.040,43 eura od 17.07.2019 do 14.11.2019, zo sumy 21.010,43 eura od 15.11.2019 do 17.12.2019, zo sumy 20.975,43 eura od 18.12.2019 do 16.01.2020, zo sumy 20.945,43 eura od 17.01.2020 do 14.02.2020, zo sumy 20.910,43 eura od 15.02.2020 do 17.03.2020, zo sumy 20.875,43 eura od 18.03.2020 do 16.04.2020, zo sumy 20.840,43 eura od 17.04.2020 do 27.05.2020, zo sumy 20.805,43 eura od 28.05.2020 do 16.06.2020, zo sumy 20.765,43 eura od 17.06.2020 do 11.01.2022, zo sumy 20.713,29 eura od 12.01.2022 do zaplatenia a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
IV. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 28.719,28 eura spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 6,89 % ročne zo sumy 28.085,96 eura od 05.03.2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29.044,28 eura od
05.03.2019 do 16.07.2019, zo sumy 28.994,28 eura od 17.07.2019 do 14.11.2019, zo sumy 28.964,28 eura od 15.11.2019 do 17.12.2019, zo sumy 28.929,28 eura od 18.12.2019 do 16.01.2020, zo sumy 28.899,28 eura od 17.01.2020 do 14.02.2020, zo sumy 28.864,28 eura od 15.02.2020 do 17.03.2020, zo sumy 28.829,28 eura od18.03.2020 do 16.04.2020, zo sumy 28.794,28 eura od 17.04.2020 do 27.05.2020, zo sumy 28.759,28 eura od 28.05.2020 do 16.06.2020, zo sumy 28.719,28 eura od 17.06.2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou žalobcu a spoločnosť žalobcu sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 01.12.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovanými v 1. a 2. rade ako spoludlžníkmi Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovaným klasický spotrebiteľský úver vo výške 34.000,- eur na splatenie úverov a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 120 mesačných splátok vo výške 420,30 eura, so splatnosťou prvej splátky 15.02.2016. Žalovaní dňa 01.12.2015 uzavreli s Cetelemom aj poistenie „Prihláška k poisteniu - Poistenie pravidelných platieb“. Podpisom predmetnej prihlášky žalovaní prijali rozšírený súbor poistenia, za ktorý mali uhrádzať poistné 10,10 eura mesačne. Súčasne žalovaní podpisom predmetnej prihlášky vzali na vedomie, že uvedená suma poistného bude splatná spolu so splátkou úveru, ako aj skutočnosť, že mesačná splátka úveru a poistenia predstavuje sumu 430,40 eura. Na základe úverovej zmluvy Cetelem poskytol žalovaným úver tak, že dňa 14.01.2016, 20.01.2016 a 26.01.2016 previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovaných, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaných. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradili žalovaní žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 13.234,57 eura, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaných. Na predžalobné výzvy žalovaní nereagovali. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných žalobca vyhlásil dňa 04.03.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam majú žalovaní voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 28.719,28 eura (28.085,96 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 633,32 eura z titulu dlžných úrokov z úveru). Okrem toho sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 6,89 % ročne zo sumy 28.085,96 eura od 05.03.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne.
3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili v tom zmysle, že je zrejmé, že predmetnú úverovú zmluvu uzavrel dodávateľ so spotrebiteľmi, t.j. fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonajú v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a teda je zmluvu možné jednoznačne považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa riadi ustanoveniami o spotrebiteľskom práve, ako je zrejmé aj zo samotného názvu zmluvy. Žalovaní poukazovali na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012. Žalovaní ďalej uviedli, že v sadzobníku poplatkov k zmluve, na ktorý odkazuje aj samotná zmluva napríklad v prvom článku zmluvy, bod 1.5, sa uvádzajú poplatky za rôzne administratívne úkony súvisiace s úverom. Jedná sa napríklad o poplatok za predčasné splatenie úveru, ale aj iné úkony týkajúce sa administratívy súvisiace s úverom. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry a s poukazom na zákonné ustanovenie je zrejmé, že tieto dojednania zmluvy možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Takéto konanie žalobcu je preto možno považovať za konanie v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva. Dôležité je tiež poukázať na čl. 7 bod 18 zmluvy, podľa ktorého dlžník svojím podpisom potvrdzuje, že si ZoRSÚ a RZ vrátane OPPS prečítal, porozumel im a na znak súhlasu ich podpisuje. Táto zmluvná podmienka má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je preto neprijateľné, aby na spotrebiteľa bolo štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa zmluvnými podmienkami. Žalovaní ďalej poukazovali na čl. 1 bod 1.5 zmluvy, v zmysle ktorého možno badať rozpor s § 16 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy, keďže v jeho zmysle má spotrebiteľ právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy úver splatiť pred lehotou splatnosti a povinný je uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od
poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Pokiaľ veriteľ podmieňuje predčasné splatenie úveru oznámením vopred, ukladá tento spotrebiteľovi podmienky v rozpore s predmetným ustanovením. Navyše pre spotrebiteľa plynie povinnosť uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia, a žalovaní majú za to, že požadovanie poplatku za predčasné splatenie úveru je taktiež v rozpore s predmetným ustanovením a malo byť vyhodnotené ako neprijateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä s poukazom na zákonné ustanovenia a konštantnú judikatúru v oblasti spotrebiteľského práva je zrejmé, že predmetný spotrebiteľský úver obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali byť považované za neplatné. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka však žalovaní zastávajú názor, že za neplatný by mal byť považovaný celý právny úkon ako celok, nakoľko obsah tohto odporuje zákonu. Na základe vyššie uvedených skutočnosti žalovaní nesúhlasia s úhradou vymáhanej sumy uvedenej v návrhu vzhľadom k skutočnosti, že predmetný spotrebiteľský úver jeho obsahom odporuje zákonu. Žalovaní preto navrhujú, aby súd prejudiciálne rozhodol o neplatnosti daného právneho úkonu, t.j. zmluvy, odporujúceho zákonu, pričom pokiaľ by súd uznal právny úkon (zmluvu) za neplatný ako celok, žalovaných by mal následne spoločne a nerozdielne zaviazať iba na úhradu neuhradenej časti dlhu, bez úhrady dodatočných poplatkov a úrokov. Žalovaní ďalej namietali nezákonne vymáhané a nesprávne vyčíslené úroky za úver a úroky z omeškania, ako aj nesprávne uvedenú výšku istiny v napádanom návrhu, a tiež z toho vychádzajúce a preto nesprávne vyčíslené trovy konania. Ako sám žalobca uvádza, výška poskytnutého úveru bola 34.000,- eur, pričom splatená suma mala byť vo výške 13.234,57 eura. Ak teda odrátame od poskytnutého úveru vo výške 34.000,- eur splatenú časť vo výške 13.234,57 eura, suma istiny predstavuje výšku 20.765,43 eura a nie 28.719,28 eura ako nesprávne uvádza žalobca. V tejto súvislosti žalovaní tiež namietajú požadované úroky z úveru, ale aj omeškania, ktoré vychádzajú z nesprávne vyčíslenej výšky istiny. Ďalej nemožno súhlasiť so samotným požadovaným úrokom z úveru, ktorý je naďalej vyčíslovaný aj po vyhlásení splatnosti úveru. Žalovaní dávajú do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo 143/98 zo dňa 01.07.2000, podľa ktorého dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Záverom žalovaní navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, eventuálne aby zaviazal žalovaných iba na úhradu dlžnej sumy istiny úveru po odrátaní jej splatenej časti, bez povinnosti uhradiť úroky a poplatky z úveru a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy súdneho konania.
4. V replike žalobca uviedol, že predkladá potvrdenie o odfinacovaní peňažných prostriedkov, z ktorého je zrejmé kedy (14.01.2016 až 26.01.2016) a v akej výške (34.000,- eur) poskytol žalobca žalovaným peňažné prostriedky, potvrdenie o prijatých splátkach, z ktorého je zrejmé kedy (18.02.2016 až 11.01.2022) a v akej výške ( 13.286,71 eura) žalovaný splácal poskytnutý úver. Žalobca si uplatňoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 25,- eur, ktoré žalobca účtoval žalovaným dňa 01.02.2018 vo výške 40,- eur, ktoré žalobca účtoval žalovaným dňa 03.04.2018 a dňa 01.08.2018. Tieto náklady si žalobca uplatňoval ako poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Jedná sa o náklady, ktoré žalobca vynakladal na to, aby žalovaných upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním samotnej žaloby. Žalobca súčasne súdu v prílohe predkladá generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré musí žalobca vynaložiť v prepočte na jedného klienta na poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Žalobca náklady spojené s uplatnením pohľadávky považuje za uhradené v celom rozsahu. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných žalobca vyhlásil dňa 04.03.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Žalovaní majú voči žalobcovi ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru neuhradené záväzky v celkovej výške 29.044,28 eura, a to z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 28.085,96 eura (časť istiny z mesačnej splátky zo dňa 15.08.2018 vo výške 169,34 eura a istina z mesačných splátok splatných k 15.09.2018 až 15.02.2019, spolu vo výške 1.428,34 eura + istina z mesačných splátok, ktoré by boli splatné v budúcnosti, keby nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 26.488,28 eura), dlžných úrokov z úveru vo výške 770,52 eura (úroky z mesačných splátok splatných k 15.10.2018 až 15.02.2019), dlžného poistného z úveru vo výške 187,80 eura (poistné z mesačných splátok splatných k 15.10.2018 až 15.02.2019). Všetky údaje sú overiteľné z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaných a z plánu amortizácie, pričom tieto údaje plne korešpondujú s údajmi uvedenými v návrhu na začatie konania. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca eviduje od žalovaných nasledovné úhrady: zo dňa 16.07.2019 vo výške 50,- eur, zo dňa 14.11.2019 vo výške 30,- eur, zo dňa 17.12.2019 vo výške 35,- eur, zo dňa 16.01.2020 vo výške 30,- eur, zo dňa 14.02.2020 vo výške 35,- eur, zo dňa 17.03.2020 vo výške 35,- eur, zo dňa 16.04.2020 vo výške 35,- eur, zo dňa 27.05.2020 vo výške 35,-
eur, zo dňa 16.06.2020 vo výške 40,- eur, zo dňa 11.01.2022 vo výške 52,14 eura. Žalobca uvádza, že platby žalovaných započítaval na úhradu dlžných úrokov, poplatkov a napokon na úhradu príslušnej časti úverovej istiny. Z uvedeného dôvodu majú žalovaní voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky v celkovej výške 28.667,14 eura (28.085,96 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 581,18 eura z titulu dlžných úrokov z úveru). Žalobca v súvislosti s overovaním bonity poukazuje na to, že schopnosť klienta splácať úver žalobca posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registeri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva žalobca odpoveď, či má nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. NRKI - je nebankový register klientskych informácií. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostáva žalobca odpoveď o pozitívnych aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta (žalovaných), aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Všetky tieto kontroly sú uskutočnené na základe klientovho súhlasu. Žalobca už v konaní predložil súdu súhlas so spracovaním osobných údajov žalovaných v súvislosti s overením ich bonity, ktorý obsahuje predmetné údaje.
5. Žalovaní možnosť vyjadriť sa v duplike nevyužili.
6. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.12.2015, Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 01.12.2015, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Prihlášku k poisteniu zo dňa 01.12.2015, Osobný dotazník, kópie občianskych preukazov, výpis z úverového účtu žalovaných, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.03.2019, kópiu doručenky, výpisy z obchodného registra vo FR a v SR, Potvrdenie o prijatých platbách, Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov.
7. Žalovaní dôkazy nepredložili ani neoznačili.
8. V rámci repliky žalobca tiež uviedol, že žalovaní v priebehu konania uhradili dňa 11.01.2022 sumu 52,14 eura. S poukazom na uvedené zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 52,14 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania (vychádzajúc zo špecifikácie ďalej požadovaného úroku z omeškania).
9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaných k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo pred prvým pojednávaním.
13. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.1215/2012“), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom
na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania, alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5 ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
14. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
15. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
16. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.593/2008“), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
17. Z dôvodu, že žalobca má sídlo na území Francúzskej republiky a žalovaní majú bydlisko na území Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Keďže ide o občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd dňa 26.11.2021, právomoc súdu sa spravuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pričom v zmysle vyššie citovaného článku 17 ods. 1 písm. b), článku 18 ods. 2 v spojení s článkom 62 ods. 1 nariadenia súd ustálil, že súdy SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň tunajší súd je vzhľadom na bydlisko žalovaných miestne príslušným súdom na konanie. Rozhodným právom v prejednávanej veci je s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č.593/2008 právo Slovenskej republiky.
18. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
19. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili, pričom súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti (č.l. 68 a 70), pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:
20. Právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli dňa 01.12.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom úver vo výške 34.000,- eur za účelom splatenia úverov, ktorý úver sa žalovaní zaviazali splácať v 120-tich mesačných splátkach vo výške 420,30 eura. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 6,89%, RPMN vo výške 7,11% a priemerná RPMN bola uvedená vo výške 10,08%. Splátky boli splatné 15. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške. Termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 15.01.2026. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 04.03.2019. Žalovaní na uvedenú zmluvu zaplatili, vychádzajúc z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu, ako aj z výpisu z úverového účtu, celkom sumu 13.286,71 eura, z toho sumu 12.909,57 eura zaplatili do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uhradili dňa 16.07.2019 sumu 50,- eur, dňa 14.11.2019 sumu 30,- eur, dňa 17.12.2019 sumu 35,- eur, dňa 16.01.2020 sumu 30,- eur, dňa 14.02.2020 sumu 35,- eur, dňa 17.03.2020 sumu 35,- eur, dňa 16.04.2020 sumu 35,- eur, dňa 27.05.2020 sumu 35,- eur, dňa 16.06.2020 sumu 40,- eur, dňa 11.01.2022 sumu 52,14 eura.
21. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
22. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
26. Podľa § 2 písm. d), g), h), i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
27. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
29. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)
30. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
31. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
35. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, a preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že v zmluve chýba obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj je uvedený vo výške 47.140,80 eura. Tento údaj však nezodpovedá násobku výšky splátky a počtu splátok (430,40 eura x 120), keď bolo potrebné vychádzať zo splátky vrátane poplatku za poistenie (10,10 eura), keďže bez poistenia nebolo možné zmluvu uzavrieť (viď Časť 3. zmluvy, v zmysle ktorého dlžník podpisom zmluvy vyjadruje automaticky aj súhlas s poistením), a preto mali byť poplatky za poistenie zahrnuté do celkovej čiastky (viď. § 2 ods. 1 písm. h) a g) ZoSÚ), z ktorých dôvodov nie je možné považovať údaj o celkovej čiastke za v zmluve uvedený. Súd dodáva, že celková čiastka je navyše nesprávne uvedená aj v tom prípade, ak by sa pri výpočte vychádzalo z výšky splátky bez poistenia (420,30 eura), kedy správny údaj je 50.436,- eur. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) riadne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený vo výške 7,11%, avšak táto hodnota nebola určená správne. Súd pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 2 ZoSÚ, pričom správny údaj o výške RPMN je podľa tohto výpočtu 9,09%. Súd mal za to, že pri výpočte bolo potrebné vychádzať z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie (viď. § 2 ods. 1 písm. i) a g) ZoSÚ), pretože poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalovaný nemal možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia (viď Časť 3. zmluvy, v zmysle ktorého dlžník podpisom zmluvy vyjadruje automaticky aj súhlas s poistením). Súd dodáva, že RPMN je navyše nesprávne uvedená aj v tom prípade, ak by sa pri výpočte vychádzalo z výšky splátky bez poistenia (420,30 eura), kedy správny údaj je 8,51%. Súd tak dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (správny údaj je vyšší).
36. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovaným považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca (ako právny nástupca pôvodného veriteľa) nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru (a to ako vyčísleného, tak ani uplatneného po zosplatnení), poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaných. K poplatkom za poistenie (na ktoré žalobca nemá
nárok z dôvodu bezpoplatkovosti úveru) súd ešte uvádza, že v zmluve o úvere v časti, ktorá ani nebola individuálne dojednaná, sa ani neuvádza, že žalovaní prejavujú vôľu uzavrieť poistnú zmluvu, pričom túto majú uzavrieť len samotným podpisom zmluvy o úvere, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto ani nemožno mať za preukázané platné uzavretie poistnej zmluvy. V tu prejednávanom prípade sa teda spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobca má nárok iba na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaných. Keďže žalovaní z poskytnutého úveru vo výške 34.000,- eur uhradili celkom sumu 13.286,71 eura, nevrátená zostáva istina vo výške 20.713,29 eura, na zaplatenie ktorej zaviazal súd žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v tomto rozsudku.
37. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bolo nadbytočné zaoberať sa otázkou, či poplatok za predčasné splatenie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže žalobcovi súd nárok na žiadne poplatky nepriznal. Nebolo možné sa stotožniť s tou argumentáciou žalovaných, že z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka by mal byť celý právny úkon považovaný za neplatný, pretože jeho obsah odporuje zákonu. Žalovaní nekonkretizovali žiaden dôvod pre neplatnosť zmluvy ako celku, pričom súd sám takýto dôvod nezistil a zmluvu považuje za platne uzatvorenú s tým, že pre nedodržanie náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov. Súd dodáva, že žiadna zo zmluvných podmienok uvedená žalovanými nebola schopná spôsobiť neplatnosť celej zmluvy, keď zároveň následkom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je iba neplatnosť tejto zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 OZ), a nie celej zmluvy. Súd navyše poukazuje aj na tú skutočnosť, že aj v prípade neplatnosti zmluvy ako celku by žalovaní boli povinní vydať žalobcovi nesplatenú časť istiny, a to z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 457 OZ).
38. K nákladom za vymáhanie (ku ktorým žalobca v replike uviedol, že ich považuje za uhradené) súd dodáva, že na ne žalobcovi nárok nevznikol a plnenia na na započítané je potrebné považovať za plnenie istiny, a to z nasledovných dôvodov. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, ktoré sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Žalobcom uvedené náklady však nie je možné považovať za konkrétne náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením žalovanej pohľadávky, pretože žalobca nešpecifikoval, ktoré konkrétne výdavky mu v súvislosti s uplatnením konkrétnej žalovanej pohľadávky voči žalovaným vznikli, keď generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky by takouto špecifikáciou pre tu prejednávanú vec ani nebol, keď zároveň hoci žalobca v replike uviedol, že súdu predkladá generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, takýto výpočet ani nepredložil. Navyše, žalobca nepreukázal ani to, že mu takéto náklady skutočne vznikli, keď nepreukázal, že v súvislosti s predmetnou zmluvou skutočne vynaložil finančné prostriedky (a v akej výške) na poštu, administratívu, personál, telefonický kontakt alebo SMS správy. Z uvedeného dôvodu nepreukázania účelnosti a dôvodnosti vzniku nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd žalobu v tejto časti zamietol.
39. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 05.03.2019, keďže ku dňu 04.03.2019 došlo k mimoriadnemu zosplateniu úveru, čo nebolo medzi stranami sporné. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 05.03.2019, teda vo výške 5% ročne. Ku dňu zosplatnenia úveru boli žalovaní v omeškaní so zaplatením istiny 21.090,43 eura (34.000,- eur - 12.909,57 eura) a následne uhradili dňa 16.07.2019 sumu 50,- eur, dňa 14.11.2019 sumu 30,- eur, dňa 17.12.2019 sumu 35,- eur, dňa 16.01.2020 sumu 30,- eur, dňa 14.02.2020 sumu 35,- eur, dňa 17.03.2020 sumu 35,- eur, dňa 16.04.2020 sumu 35,- eur, dňa 27.05.2020 sumu 35,- eur, dňa 16.06.2020 sumu 40,- eur, dňa 11.01.2022 sumu 52,14 eura. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok na úrok z omeškania zo sumy 21.090,43 eura od 05.03.2019 do 16.07.2019, zo sumy 21.040,43 eura od 17.07.2019 do 14.11.2019, zo sumy 21.010,43 eura od 15.11.2019 do 17.12.2019, zo sumy 20.975,43 eura od 18.12.2019 do 16.01.2020, zo sumy 20.945,43 eura od 17.01.2020 do 14.02.2020, zo sumy 20.910,43 eura od 15.02.2020 do 17.03.2020, zo sumy 20.875,43 eura od 18.03.2020 do 16.04.2020, zo sumy 20.840,43 eura od 17.04.2020 do 27.05.2020, zo sumy 20.805,43 eura od 28.05.2020 do 16.06.2020, zo sumy 20.765,43 eura od 17.06.2020 do 11.01.2022, zo sumy 20.713,29 eura od 12.01.2022 do zaplatenia.
40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 20.713,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške uvedenej v predchádzajúcom odseku, a preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. rozsudku zamietol.
41. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
42. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaných, určil súd žalovaným na splnenie dlhu v súlade s § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
45. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaní plnením po podaní žaloby v sume 52,14 eura zavinili zastavenie konania v tejto časti a zároveň bola žalobcovi z uplatnenej istiny s príslušenstvom priznaná suma 20.713,29 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 72% a hrubý úspech žalovaných 28%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 44% (72 - 28). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovaným spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 44% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na použitie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).