Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-85-2017.pdf
PDF · 89.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u starej matky, ktorej je zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, v konaní maloletý zastúpený procesným opatrovníkom: B. práce, sociálnych vecí a rodiny Y., J. G. X, Y., deti rodičov - matka: V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., a otec: neuvedený, o návrhu starej matky: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, Y., na zvýšenie výživného matky na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Výživné matky na maloletého F. sa z v y š u j e s účinnosťou od 07.11.2017 zo sumy 23,30 eura mesačne na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
II. Matka n e m á nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého F. za obdobie od 07.11.2017 do 31.12.2017.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 28P/23/2007-22 zo dňa 02.10.2007 v časti výšky bežného výživného matky na maloletého F. a v časti platobného miesta.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Stará matka maloletého sa návrhom zo dňa 07.11.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné matky na maloleté dieťa na sumu 60,- eur mesačne.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 28P/23/2007-22 zo dňa 13.12.2007 bol maloletý zverený do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Matka maloletého bola zaviazaná prispievať na jeho výživu mesačne 30 % zo sumy životného minima (pozn. súdu: správne v sume 702,- Sk mesačne) s účinnosťou od 13.12.2007 vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám navrhovateľky. Od tejto úpravy výživného uplynulo už vyše 7 rokov a za túto dobu sa podstatne zmenili pomery. Maloletý navštevuje X. ročník ZŠ A. v Y., má priemerný prospech, chodí na futbalový krúžok, je šikovný v športe. S maloletým má navrhovateľka zvýšené výdavky v súvislosti so školou, oblečením, so stravou, so zdravotným stavom - má astmu. Doma ani v škole s ním nemá žiadne výrazné výchovné problémy. Príjem navrhovateľky spočíva v poberaní dôchodku vo výške 160,- eur, s vnukom býva v dvojizbovom byte spolu so svojim manželom, ktorý je zamestnaný ako pomocný robotník, jeho príjem je vo výške 600,- eur a dvoma synmi, ktorí im s výchovou maloletého pomáhajú. Matka sa o maloletého nezaujíma, v lete bol síce na návšteve maloletý u nej v zahraničí, ale po dni sa vrátil naspäť,
matka nemá vhodné podmienky na jeho starostlivosť. Výživné neplatí pravidelne, ani neprispieva nič navyše. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že nevie presne, kde sa matka zdržiava, malo by to byť v V.. Matka na maloletého platí výživné nepravidelne, za november 2017 zaplatila 30,- eur a za december 2017 zaplatila 70,- eur.
3. Matke bol návrh doručený postupom podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tomuto sa nevyjadrila.
4. Procesný opatrovník sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že odporúča návrhu vyhovieť, výživné na maloletého zvýšiť primerane jeho aktuálnemu veku a potrebám a zároveň zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky. Zároveň odporučil, aby bolo určené, že matka je povinná platiť výživné na príslušný úrad práce.
5. Súd vykonal dokazovanie výsledkami lustrácie navrhovateľky a matky v Registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni, Oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 10.11.2017, Oznámením ÚPSVaR Y. zo dňa 15.11.2017, obsahom spisu sp.zn. 28P/23/2007, ako aj výsluchom navrhovateľky, keď pojednával v neprítomnosti matky, ktorá mala predvolanie doručené postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, svoju neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 28P/23/2007 súd zistil, že rozsudkom č.k. 28P/23/2007-22 zo dňa 02.10.2007 bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a matke bolo stanovené výživné na maloletého v sume 702,- Sk (23,30 eura), ktorá suma v tom čase predstavovala 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Z obsahu uvedeného spisu ďalej vyplýva, že v tom čase sa matka zdržiavala na neznámej adrese v V., jej majetkové pomery neboli známe. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo súdu zistiť príjem matky, bola jej určená vyživovacia povinnosť v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima, čo v tom čase predstavovalo sumu 702,- Sk.
7. Podľa vykonaných zisťovaní je pobyt matky aj v súčasnosti neznámy, pričom ani navrhovateľka miesto pobytu matky nepozná. Podľa vykonaných lustrácií matka nie je zamestnaná, ani evidovaná ako nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky, nenachádza sa vo výkone trestu. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že matka maloletého je alkoholička, má psychické poruchy, reže sa, bola v V. psychiatricky liečená dva týždne, ale čo navrhovateľka vie, odišla odtiaľ a zase sa napila. Matka sa o maloletého nezaujíma, výživné platí nepravidelne, darčeky maloletému nekupuje. Za november a december 2017 má výživné zaplatené. Otec maloletého nie je v rodnom liste uvedený.
8. Maloletý navštevuje X.. ročník základnej školy, v škole sa nestravuje, nenavštevuje krúžky, za ktoré by sa doplácalo, býva častejšie chorý na priedušky. Maloletý je v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, pričom v domácnosti s ním bývajú stará matka, jej manžel, ich dvaja plnoletí synovia, ktorí sú zamestnaní. Bývajú v podnájme, za ktorý platia nájomné vrátane služieb vo výške 500,- eur mesačne. Navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 160,60 eura mesačne, jej manžel má príjem 600,- eur mesačne.
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
18. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. Podľa § 45 ods. 8 ZR (v znení účinnom do 31.12.2015), súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
20. Podľa § 45 ods. 8 ZR (v znení účinnom v súčasnosti), súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
21. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je z časti dôvodný.
22. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného matky rozsudkom č.k. 28P/23/2007-22 zo dňa 02.10.2007 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti matky.
23. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletého prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako 10 rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu maloletého a k zvýšeniu nákladov na jeho stravu, hygienické potreby, oblečenie, záujmy, ako aj z dôvodu nástupu maloletého na základnú školu, pričom v súčasnosti navštevuje jej druhý stupeň, s čím sú spojené aj zvýšené náklady na školské potreby. Najmä však bolo zvýšenie výživného odôvodnené tým, že suma výživného stanovená skorším rozsudkom 23,30 eura (702,- Sk) v súčasnosti už nedosahuje minimálnu výšku výživného (27,32 eura).
24. Pri určení novej výšky výživného však súd musel prihliadať na skutočnosť, že možnosti a schopnosti matky maloletého sa od predchádzajúceho rozhodnutia preukázateľne nezmenili, nakoľko je stále na neznámom mieste, z ktorého dôvodu ani v súčasnosti nie je možné posúdiť jej príjmové možnosti a schopnosti. Z uvedeného dôvodu tak bolo možné zaviazať matku opäť iba minimálnym výživným, ktoré je však od pôvodne stanoveného výživného vyššie, pretože v súčasnosti minimálne výživné predstavuje sumu 27,32 eura (30% zo sumy 91,06 eura). Stanovenie vyživovacej povinnosti matky tak, ako je to uvedené v ustanovení § 62 ods. 3 ZR, bude zohľadňovať ďalšie zvyšovanie sumy životného minima a od toho sa odvíjajúcu výšku výživného.
25. S poukazom na vyššie uvedené súd vo výroku I. rozsudku zvýšil výživné matky na maloletého zo sumy 23,30 eura mesačne (702,- Sk) na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktorá suma v súčasnosti predstavuje 27,32 eura. Splatnosť výživného súd ponechal na 15. deň v mesiaci vopred. Súd výživné matky zvýšil odo dňa 07.11.2017 v súlade s § 77 ods. 1 ZR. Nakoľko matka má zaplatené zvýšené výživné za november a december 2017, súd vo výroku II. uviedol, že matka nemá nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého za obdobie od 07.11.2017 do 31.12.2017.
26. Hoci teda došlo k zvýšeniu výživného od 07.11.2017, s tým, že matka bude platiť výživné príslušnému úradu práce, uvedené sa nevzťahuje na obdobie od 07.11.2017 do 31.12.2017, kedy matka uhradila výživné k rukám navrhovateľky. Navrhovateľka v tom čase bola riadnym platobným miestom, ktoré bolo určené skorším rozsudkom. Matka preto plnením výživného v uvedenom období k rukám navrhovateľky riadne splnila svoju povinnosť zaplatiť výživné aj vo zvýšenej výške, a preto nie je možné ho od nej úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vymáhať. Až od mesiaca január 2018 bude matka povinná uhrádzať výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle rozsudku, a to v zmysle § 45 ods. 8 ZR, a to až do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, a po dovŕšení plnoletosti dieťaťa dieťaťu.
27. Týmto rozsudkom súd vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 28P/23/2007-22 zo dňa 02.10.2007 v časti výšky bežného výživného matky na maloletého F. a v časti platobného miesta.
28. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.