Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/77/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: S. E., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., pr. zast. JUDr. Evou Matejovovou, advokátkou, Hollého 12, Nitra proti žalovanému: Sinkom, s.r.o., Riazanská 675/2, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 609 370, pr. zast. JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Garbiarska 20, Stará Ľubova v konaní o zaplatenie 9 058 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 020 eur, úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne: zo sumy 3 176 eur od 8.3.2015 do 19.10.2015, zo sumy 2 676 eur od 20.10.2015 do 31.12.2015, zo sumy 2 396 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 3 016 eur od 31.3.2015 do 31.12.2015, zo sumy 2 736 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 2 084 eur od 2.5.2015 do 31.12.2015, zo sumy 1 888 eur od 1.1.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 32,60 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.10.2015 proti žalovanému označenému ako EUROKS JARABINA, spol. s r.o., 065 31 Jarabina, IČO: 44 609 370 domáhal zaplatenia sumy 11 342 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradených faktúr za vykonané práce. Žaloba bola zapísaná pod sp. zn. 5C/87/2015.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného v meste Salzgitter (Nemecko) vykonával zváračské práce, za ktoré vystavil žalovanému faktúry: č. 72014 za práce vykonané v októbri 2014 vo výške 2 816 eur, ktorá bola uhradená dňa 9.1.2015, č. 82014 za práce vykonané v novembri 2014 vo výške 2 784 eur, ktorá bola uhradená čiastočne dňa 3.3.2015, nedoplatok z nej predstavuje 1 784 eur, č. 92014 za mesiac december 2014 vo výške 2 584 eur, ktorá doposiaľ nebola uhradená, č. 012015 zo dňa 5.2.2015 za práce vykonané v januári 2015 vo výške 3 176 eur s dátumom splatnosti dňa 7.3.2015, č. 022015 zo dňa 28.2.2015 za práce vykonané vo februári 2015 vo výške 3 016 eur s dátumom splatnosti dňa 30.3.2015 a č. 032015 zo dňa 1.4.2015 za práce vykonané v marci 2015 vo výške 2 084 eur s dátumom splatnosti dňa 1.5.2015. Ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradené faktúry predstavujú sumu 12 644 eur. Žalovaný mu za ubytovanie v zahraničí vystavil nasledujúce faktúry: za mesiac november 2014 faktúru č. 20140236 zo dňa 30.11.2014 na sumu 294 eur so splatnosťou dňa 30.12.2014, za mesiac december 2014 faktúru č. 20140284 zo dňa 31.12.2014 na sumu 252 eur so splatnosťou dňa 30.1.2015, za mesiac január 2015 faktúru č. 20150046 zo dňa 31.1.2015 na sumu 280 eur so splatnosťou dňa 2.3.2015, za mesiac február

2015 faktúru č. 20150113 zo dňa 28.2.2015 na sumu 280 eur so splatnosťou dňa 30.3.2015, za mesiac marec 2015 faktúru č. 20150179 zo dňa 31.3.2015 na sumu 196 eur so splatnosťou dňa 30.4.2015. Spolu ide o sumu 1 302 eur, ktorú má zaplatiť žalovanému. Po započítaní uvedených faktúr, ktoré sú spôsobilé na započítanie v zmysle § 358 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) predstavuje rozdiel 11 342 eur, ktorý je povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi. Pre zjednodušenie rátania úrokov z omeškania započítal žalobca všetky faktúry za ubytovanie na faktúru č. 82014, z ktorej ostáva na úhradu suma 482 eur, z ostatných faktúr požaduje úroky z omeškania z celých súm vyúčtovaných týmito faktúrami. Obe strany sporu boli v tom čase podnikatelia, preto je potrebné právny vzťah posudzovať podľa § 261 ods. 1 ObZ. Strany sporu uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo podľa § 536 ObZ. Žalobca žiadal preto žalobe vyhovieť a okrem žalovanej sumy zaviazať žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur v zmysle § 369c ods. 1 ObZ.

3. Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe výpis z obchodného registra žalovaného, výpis zo živnostenského registra, faktúry vystavené ním č. 12015, 22015, 32015, faktúry vystavené žalovaným č. 20150179, 20150113, 20150046, faktúry vystavené spoločnosťou EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o., Nám. gen. Štefánika 531/6, Stará Ľubovňa č. 20140284 a 20140236.

4. Pred doručením žaloby žalovanému bolo súdu dňa 9.5.2016 doručené čiastočné späťvzatie žaloby z dôvodu, že po podaní žaloby boli zo strany žalovaného uhradené nasledovné platby: dňa 19.10.2015 suma 500 eur, dňa 8.12.2015 suma 784 eur, dňa 23.3.2016 suma 500 eur a dňa 4.4.2016 suma 500 eur. Tieto úhrady započítal žalobca nasledovne: sumu 500 eur uhradenú dňa 19.10.2015 započítal na úhradu zvyšku sumy z faktúry 82014 vo výške 482 eur a zvyšok vo výške 18 eur započítal na faktúry č. 92014, všetky ostatné úhrady započítal na faktúru 92014, z ktorej dlh po započítaní predstavuje sumu 782 eur. Vzhľadom na uvedené čiastočné úhrady vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumu 2 284 eur a žiadal zaplatenie istiny vo výške 9 058 eur, úrokov z omeškania zohľadňujúcich platby žalovaného, paušálnej náhrady a trov konania. Uznesením č.k. 5C/87/2015-40 zo dňa 8.6.2016 zastavil súd konanie v časti istiny vo výške 2 284 eur a v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania. Nová vec bola zapísaná pod sp. zn. 5C/77/2016.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil so zápočtom jednotlivých faktúr zo strany žalobcu s poukazom na § 330 ods. 1 ObZ, pri faktúrach č. 82014 a 92014 namietol nedostatok pasívnej legitimácie a pri ostatných faktúrach namietal, že tieto ešte nie sú splatné. Poukázal na skutočnosť, že faktúry č. 82014 a 92014 vystavil žalobca na spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s.r.o. nie na žalovaného, teda v tejto časti je tu nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Faktúru č. 82014 pritom eviduje spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s.r.o. ako uhradenú, a to zápočtom sumy 294 eur zo dňa 31.12.2014, úhradami zo dňa 2.3.2015 vo výške 1 000 eur, dňa 7.12.2015 vo výške 784 eur, dňa 21.3.2015 vo výške 500 eur a dňa 1.4.216 vo výške 500 eur. V tomto smere poukazoval na variabilné symboly uvedených platieb. Pri faktúre č. 92014 takisto nesúhlasil so zápočtom zo strany žalobcu, pretože spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s.r.o. eviduje na túto faktúru čiastočnú úhradu, a to zápočtom sumy 252 eur zo dňa 31.12.2014. Zvyšok dlžnej sumy z tejto faktúry eviduje táto spoločnosť vo výške 2 584 eur. Pri faktúrach č. 12015, 22015 a 32015 nesúhlasil s tým, že tieto sú neuhradené v plnej výške, keďže pri faktúre č. 12015 eviduje žalovaný dlh 2 396 eur, a to po zápočte sumy 280 eur z faktúry č. 20150046 a po úhrade vo výške 500 eur zo dňa 16.10.2015, pri faktúre č. 22015 eviduje žalovaný dlh 2 736 eur, a to po zápočte sumy 280 eur z faktúry č. 20150113 a pri faktúre č. 32015 eviduje žalovaný dlh 1 888 eur, a to po zápočte sumy 196 eur z faktúry č. 20150179. Zápočet pri faktúrach č. 12015, 22015 a 32015 bol uskutočnený dňa 31.12.2015. Zvyšok dlžných súm z faktúr č. 12015, 22015 a 32015 nepovažoval žalovaný za splatný s poukazom na čl. V písm. b) zmluvy o dielo zo dňa 1.4.2010 uzavretou medzi stranami sporu, keďže žalovanému doposiaľ neboli uhradené faktúry, ktoré vystavil investorovi stavby, na ktorej pracoval ako subdodávateľ žalobca. Túto skutočnosť viackrát oznámil aj právnemu zástupcovi žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu zamietnuť.

6. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalovaný k svojmu vyjadreniu oznámenia o zápočte č. 14ZP067 zo dňa 31.12.2014 a č. 15ZP0014 zo dňa 31.12.2015, faktúry spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. č. 20140236 a 20140284, 4 výpisy z ČSOB InternetBanking 24, zoznam prijatých platieb spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. zo dňa 11.7.2016, faktúru žalovaného č. 20150046, výpis z ČSOB InternetBanking 24, zoznam prijatých platieb žalovaného zo dňa 12.7.2016, zmluvu o dielo zo dňa 1.4.2010, zoznam vydaných faktúr žalovaného zo dňa 29.6.2016, faktúry žalovaného č. 20150004, 20150068 a 20150136 a komunikáciu medzi právnymi zástupcami strán sporu pred podaním žaloby.

7. Žalobca v replike k nedostatku pasívnej legitimácie uviedol, že sporné faktúry boli vystavené na firmu žalovaného a pre neho vykonané na pokyn konateľa E. T.. Tieto boli žalovanému doručené a nikdy neboli namietané. Poukázal pritom na objednávku zámočníckych prác v Nemeckej republike na pracovisku IMR Ruhnke GmbH v Oberhausene. Na práce na tomto pracovisku bol objednaný na základe ústnej dohody ku dňu 2.1.2012 práve zo strany žalovaného. K nedostatku splatnosti faktúr poukázal na § 358 s tým, že na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Jednostranne možno vykonať zápočet iba splatných pohľadávok. Vykonaním zápočtu žalovaný jasne deklaroval, že žalobcom vystavené faktúry sú splatné. Takisto poukázal na úpravu uznania dlhu upravenú v § 323 ods. 1 a 2 a § 407 ods. 3 s tým, že ak žalovaný uhradil časť faktúry č. 12015, je tým uznaný aj zvyšok dlhu. Po zostavení tabuľky na základe podkladov od žalovaného vyvodil, že podľa žalovaného má žalobca nárok na zaplatenie sumy 9 604 eur, ale žalobca sa domáha iba sumy 9 058 eur. Na základe týchto skutočností mal za to, že splatnosť uvedených faktúr nastala a jeho nárok je oprávnený. Na záver namietol, že by pre žalovaného vykonával práce na základe zmluvy o dielo zo dňa 1.4.2010, nakoľko táto zmluva sa na práce vyúčtované faktúrami č. 82014, 92014, 12015, 22015 a 32015 nevzťahovala, práce boli vykonávané na základe ústnej zmluvy medzi stranami sporu na základe ich predchádzajúcej spolupráce. K replike pripojil objednávku zo dňa 30.12.2011 a opakovane aj faktúry žalovaného č. 20150046, 20150113 a 20150179.

8. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a žiadal žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s tým, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol založený na základe objednávok. Trval na tom, že práce boli vykonané na základe zmluvy o dielo zo dňa 1.4.2010, pričom podľa čl. V bod b) tejto zmluvy faktúry žalobcu nie sú splatné.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Právny zástupca žalobcu pred prvým pojednávaním (ktoré bolo odročené z dôvodu zmeny zákonného sudcu) ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, vychádzajúc aj zo zmeny obchodného mena a sídla žalovaného a z personálneho prepojenia spoločníka, resp. konateľa žalovaného s inými spoločnosťami, ktorej účelom je podľa právneho zástupcu žalobcu sťaženie vymáhateľnosti prípadne priznaného nároku. Zároveň spresnil označenie žalovaného na Sinkom, s.r.o., Riazanská 675/2, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu aj na ďalšom pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa vec prejednala a rozhodla aj v ich neprítomnosti. Zároveň predložil k ospravedlneniu faktúry č. 82014 a 92014, ktoré boli krátkou cestou doručené právnemu zástupcovi žalovaného na pojednávaní.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na doterajších vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť.

11. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu k žalobe a k ich vyjadreniam ako sú uvedené vyššie (v bodoch 3, 6, 7 a 9 tohto odôvodnenia) zistil tento skutkový stav:

12. Strany sporu uzavreli dňa 1.4.2010 zmluvu o dielo podľa § 536 ObZ, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa zámočnícke práce a výkony, od 6.4.2010 do ukončenia prác na realizovaných pracoviskách a staveniskách. Miestom plnenia podľa zmluvy boli práce v SR a štátoch EÚ a ďalej boli uvedené 4 pracoviská v Oberhausene. Strany si ďalej dohodli cenu za hodinu práce a ďalšie práva a povinnosti s tým, že podľa čl. V písm. b) zmluvy o dielo lehota splatnosti sa stanovuje na 30 dní odo dňa, kedy platba za vykonané práce objednávateľovi uhradená (zrejme tu chýba slovo „bude“ - pozn. súdu). Žalobca vykonával od januára 2015 do marca 2015 pre žalovaného práce v Salzgitteri v Nemecku, za ktoré mu vystavil faktúry č. 012015 zo dňa 5.2.2015 za práce vykonané v januári 2015 vo výške 3 176 eur s dátumom splatnosti 30 dní (t.j. dňa 7.3.2015), č. 022015 zo dňa 28.2.2015 za práce vykonané vo februári 2015 vo výške 3 016 eur s dátumom splatnosti 30 dní (t.j. dňa 30.3.2015) a č. 032015 zo dňa 1.4.2015 za práce vykonané v marci 2015 vo výške 2 084 eur s dátumom splatnosti 30 dní (t.j. dňa 1.5.2015). Žalobca vystavil aj faktúry č. 82014 na sumu 3 078 eur a č. 92014 na sumu 2 836 eur, ktoré však boli adresované spoločnosti EUROKS SLOVAKIA, spol. s. r.o. so sídlom Nám. gen. Štefánika, Stará Ľubovňa, a to za zváračské práce v mesiaci november a december 2014. Táto spoločnosť vyúčtovala žalobcovi 2 faktúry za ubytovanie v zahraničí, a to č. 20140236 zo dňa 30.11.2014 splatnú dňa 30.12.2014 na sumu 294 eur a č. 20140284 zo dňa 31.12.2014 splatnú

dňa 30.1.2015 na sumu 252 eur. Dňa 31.12.2014 vyhotovila táto spoločnosť oznámenie o zápočte č. 14ZP067 medzi ňou a žalobcom, na základe ktorého jednostranne započítala na faktúru žalobcu č. 82014 sumu 294 eur z faktúry tejto spoločnosti č. 20140236 a na faktúru žalobcu č. 92014 započítala sumu 252 eur z faktúry tejto spoločnosti č. 20140284, v dôsledku čoho evidovala táto spoločnosť voči žalobcovi dlh z faktúry č. 82014 vo výške 2 784 eur a z faktúry č. 92014 dlh vo výške 2 584 eur. Z predložených dokladov od žalovaného vyplýva, že z jedného účtu v ČSOB, a.s. boli poslané na účet žalobcu 4 platby v období od 2.3.2015 do 1.4.2016 postupne vo výškach 1 000 eur (2.3.2015), 784 eur (7.12.2015), 500 eur (21.3.2016) a 500 eur (1.4.2016), pri ktorých bol uvedený variabilný symbol 082014 a v informácii pre príjemcu bolo uvedené „Úhrada faktúry 08/2014 pre S. E.“. Spoločnosť EUROKS JARABINA, spol. s r.o. vyhotovila dňa 31.12.2015 oznámenie o zápočte č. 15ZP0014 medzi ňou a žalobcom, na ktorom je aj pečiatka žalobcu a jeho podpis, na základe ktorého jednostranne započítala na faktúru žalobcu č. 12015 sumu 280 eur z faktúry tejto spoločnosti č. 20150046, na faktúru žalobcu č. 22015 započítala sumu 280 eur z faktúry tejto spoločnosti č. 20140113 a na faktúru žalobcu č. 32015 započítala sumu 196 eur z faktúry tejto spoločnosti č. 20140179, v dôsledku čoho evidovala spoločnosť EUROKS JARABINA, spol. s r.o. voči žalobcovi dlh z faktúry č. 12015 vo výške 2 396 eur (3 176 eur - 280 eur - čiastočná úhrada zaslaná dňa 16.10.2015 vo výške 500 eur vykonaná z iného účtu v ČSOB, a.s., ako tomu bolo pri platbách od spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o., a to s variabilným symbolom 12015), z faktúry č. 22015 evidovala dlh vo výške 2 736 eur (3 016 eur - 280 eur) a z faktúry č. 32015 dlh vo výške 1 888 eur (2 084 eur - 196 eur). S účinnosťou od 22.4.2017 zmenila spol. EUROKS JARABINA, spol. s.r.o. obchodné meno na Sinkom, s.r.o. a sídlo z Jarabina 427 na Riazanská 675/2, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto. Keďže zmena obchodného mena alebo sídla spoločnosti nie je zmenou strany sporu, súd konal ďalej so žalovaným so zmeneným obchodným menom a sídlom.

13. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

14. Podľa § 330 ods. 1 ObZ, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

15. Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

16. Podľa § 359 ObZ, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

17. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

18. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

19. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 369c ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

22. Podľa § 369d ods. 1 ObZ, zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v

hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „nekalá zmluvná podmienka“), je neplatné.

23. Podľa § 340a ods. 1 ObZ, zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

24. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli ako podnikatelia zmluvu o dielo, resp. niekoľko zmlúv o dielo, na základe ktorých vykonával žalobca najmä zváračské práce v prospech žalovaného, ako aj v prospech spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. Vzhľadom na námietku nedostatku pasívnej legitimácie v časti uplatnenej pohľadávky sa súd v prvom rade vysporiadal s touto námietkou. Následne súd posúdil zápočet jednotlivých faktúr, resp. účel jednotlivých čiastočných úhrad a následne sa súd zaoberal námietkou, či faktúry žalobcu sú splatné.

25. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je skutočnosť, že strany sporu majú vecnú legitimáciu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Ak sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia určitej peňažnej sumy, je na ňom, aby preukázal, že je oprávnený z určitého právneho vzťahu takúto sumu požadovať a zároveň že žalovaný je tým subjektom, ktorému z určitého právneho vzťahu vyplýva povinnosť žalovanú sumu uhradiť.

26. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobca faktúry, ktorými preukazoval svoj nárok, vyúčtoval dvom rôznych spoločnostiam, a to spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. a EUROKS JARABINA, spol. s r.o. Aj keď ide o názvy spoločností, z ktorých možno vyvodiť určitú personálnu prepojenosť a v ktorých ako konateľ vystupovala tá istá osoba, je potrebné z právneho hľadiska tieto spoločnosti odlišovať, keďže ide o dva rôzne subjekty práva so samostatnou právnou subjektivitou. Žalobca žaloval spol. EUROKS JARABINA, spol. s r.o., ale faktúry vystavené žalobcom č. 82014 a 92014 boli vystavené spoločnosti EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. V tomto smere sa preto súd stotožnil s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, keďže tieto faktúry nebol povinný platiť žalovaný, ale iná spoločnosť. Na uvedenom nič nemení ani rovnaký konateľ oboch spoločností, keďže aj on musel rozlišovať, v mene ktorej spoločnosti koná, pričom z vystavovaných faktúr je zrejmé, že tieto spoločnosti a konanie v ich mene rovnakou osobou rozlišoval aj samotný žalobca. Podobne by na tomto závere nič nezmenila ani prípadná skutočnosť, ak by faktúry jednej spoločnosti zaplatila druhá spoločnosť, keďže by išlo o dohodu týchto spoločností, ale v prípade žaloby je žalobca povinný žalovať spoločnosť, ktorej faktúry vystavil.

27. Pokiaľ ide o zápočet jednotlivých úhrad zo strany žalovaného, resp. zápočet faktúr vystavených navzájom stranami sporu, je potrebné poukázať na cit. § 330 ods. 1 ObZ. Žalobca pre zjednodušenie počítania úrokov z omeškania započítal všetky faktúry od žalovaného na jednu svoju faktúru, podobne započítal čiastočné úhrady od žalovaného, resp. od spol. EUROKS SLOVAKIA spol. s r.o., a to bez ohľadu na variabilný symbol, ktorý dlžník v úhrade uviedol. V tomto smere je potrebné súhlasiť so žalovaným, že čiastočné úhrady je potrebné započítať prvotne podľa toho, ako to určil dlžník a až keď dlžník účel platby neurčí, započíta sa platba dlžníka v zmysle § 330 ods. 1 druhá veta ObZ. Pokiaľ ide o zápočty vo vzťahu k faktúram č. 82014 a 92014 je potrebné znova uviesť, že pri týchto súd nemal preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného. Keďže však žalobca priradzoval platby od dvoch rôznych spoločností inak, ako to vyplývalo z úmyslu platiaceho dlžníka, súd k týmto faktúram poznamenáva, že faktúra č. 82014 bola uhradená v celom rozsahu, a to zápočtom sumy 294 eur z faktúry spol. EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. č. 20140236 a následne čiastočnými úhradami vo výškach 1 000 eur dňa 2.3.2015, 784 eur dňa 7.12.2015, 500 eur dňa 21.3.2016 a 500 eur dňa 1.4.2016, pri ktorých bol uvedený variabilný symbol 082014, ako aj vyššie uvedená informácia pre príjemcu platby. Z faktúry žalobcu č. 92014 ostala po započítaní sumy 252 eur z faktúry spoločnosti EUROKS SLOVAKIA, spol. s r.o. č. 20140284 dlžná suma vo výške 2 584 eur. Zápočet faktúr za ubytovanie bol pritom vykonaný dňa

31.12.2014, teda 9 mesiacov pred podaním žaloby. Na faktúru žalobcu č. 12015 mal súd preukázanú platbu vo výške 500 eur zaslanú dňa 16.10.2015, ktorú žalobca obdržal dňa 19.10.2015 (ako to vyplýva z jeho čiastočného späťvzatia žaloby). Keďže táto bola zaslaná žalobcovi s variabilným symbolom 012015, túto platbu je potrebné započítať na túto faktúru. Súd mal ďalej preukázaný zápočet jednotlivých faktúr za ubytovanie postupne s jednotlivými faktúrami žalobcu ako je to uvedené vyššie. Tento zápočet bol síce urobený jednostranne zo strany žalovaného a vyhotovený dňa 31.12.2015, teda po podaní žaloby, ale v čase, kedy ešte žalovaný nevedel o podanej žalobe, pričom na tomto zápočte je pečiatka žalobcu a jeho podpis, čím prejavil súhlas s takýmto zápočtom. Žalobca mal teda dostatok čase upraviť svoju žalobu najmä pokiaľ ide o zvyšok dlhu z tej ktorej faktúry a s tým súvisiace úroky z omeškania. Aj keď pri zápočtoch oboch strán je výsledná dlžná suma vypočítaná tou ktorou stranou u každej strany rovnaká, uvedený zápočet však má vplyv na výšky súm, z ktorých je potrebné počítať úroky z omeškania, pričom ani zjednodušenie počítania úrokov z omeškania nemôže odôvodniť iný zápočet, ako bol vykonaný aj so súhlasom žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd vychádzal zo zápočtov tak, ako to uviedol žalovaný a ako to v konečnom dôsledku žalobca akceptoval.

28. Námietku žalovaného, že faktúry žalobcu nie sú doposiaľ splatné, súd považuje za nedôvodnú. Súd pritom vychádzal z toho, že súd nemal preukázanú písomnú formu zmluvy o dielo na práce v Salzgitteri (miesto plnenia podľa zmluvy zo dňa 1.4.2010 bol Oberhausen, pričom vzhľadom na termíny realizácii stavieb v dnešnej dobe je možné predpokladať, že tieto práce netrvali viac ako 4 roky), teda súd uzavrel, že tieto boli vykonávané na základe ústnej zmluvy o dielo odlišnej od zmluvy zo dňa 1.4.2010. Je zrejmé, že strany sporu spolupracovali niekoľko rokov, pričom okrem prác na stavbách uvedených v zmluve o dielo zo dňa 1.4.2010 riešili aj ďalšie zákazky a v prípade potreby, ako tomu bolo aj pri prácach v Salgitteri, sa dokázali dohodnúť aj ústne. Aj keď je predpoklad, že aj pri prípadných ústnych objednávkach vychádzali strany sporu z približne rovnakých platobných a ďalších podmienok, ako boli dohodnuté v zmluve o dielo zo dňa 1.4.2010, predsa len v prípade prác v Salzgitteri ide o inú zmluvu, ktorej splatnosť v zmysle námietok žalovaného súd nemal preukázanú. Ak by však súd aj vychádzal z úpravy splatnosti upravenej v čl. V písm. b) zmluvy o dielo zo dňa 1.4.2010, takúto úpravu splatnosti by súd považoval za neplatnú v zmysle cit. § 369d ods. 1 ObZ, keďže takáto úprava je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre žalovaného bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod. Ak by žalobca mal byť závislý od úhrady za práce žalovanému ako objednávateľovi, žalobca by bol po neprimerane dlhú dobu vystavený neistote, kedy vlastne k tejto skutočnosti dôjde, nehovoriac už o tom, že bez aktivity zo strany žalovaného by vlastne žalobca ani nemusel zistiť, kedy by sa jeho faktúry stali splatnými. Žalobca má pritom právny vzťah so žalovaným, preto súd nevidí spravodlivý dôvod, aby splatnosť jeho odmeny mala byť závislá na inom právnom vzťahu žalovaného s inou spoločnosťou, ktorého žalobca nie je účastníkom a ktorý nemôže ovplyvniť. Ak si žalovaný objednal práce u žalobcu a bol závislý od úhrad od inej spoločnosti, je jeho vecou, aby si upravil svoje práva s inou spoločnosťou tak, aby mohol riadne a včas vyplácať jemu vyfakturované práce. K splatnosti faktúr žalobcu č. 12015, 22015 a 32015 súd ešte považuje za potrebné uviesť, že ak voči nim započítal žalovaný svoje faktúry, je potrebné súhlasiť so žalobcom v tom smere, že vychádzajúc z §§ 358 a 359 samotný žalovaný uznal, že tieto sú splatné.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na základe platne uzavretej ústnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu je žalovaný povinný uhradiť zvyšok dlžných súm zo splatných faktúr žalobcu č. 12015, 22015 a 32015 po započítaní 3 faktúr žalovaného spôsobom, ako je to uvedené vyššie a po odpočítaní sumy 500 eur z faktúry 12015. Z faktúry č. 12015 teda ostáva zaplatiť sumu 2 396 eur, z faktúry č. 22015 sumu 2 736 eur a z faktúry č. 32015 sumu 1 888 eur, teda celkom sumu 7 020 eur. V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Keďže súd mal preukázané omeškanie žalovaného (aj keď len v časti uplatňovaného nároku), vzniklo žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., t.j. vo výške 40 eur, ktoré súd žalobcovi takisto priznal. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia zvyšku dlžných súm z faktúr žalobcu č. 82014 a 92014, resp. úrokov z omeškania z nich, súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. K rozdielu „dlhu“ vypočítaného žalobcom (9 058 eur) a žalovaným (9 604 eur) súd poznamenáva, že k tomu došlo tak, že žalobca pri faktúrach 82014 a 92014 v žalobe uvádzal sumu už po zápočte nákladov na ubytovanie (294 eur a 252 eur) a tieto sumy za ubytovanie znova odpočítal od svojich už znížených faktúr. Keďže súd je viazaný žalobným návrhom, súd vychádzal z predmetu konania vymedzeného žalobcom.

30. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto žalobca má právo požadovať aj úroky z omeškania v zmysle cit. § 369 ods. 1 a 2 a v súlade s § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry a po čiastočnom späťvzatí žaloby zohľadniac jednotlivé úhrady žalovaného, a to až do zaplatenia, teda v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Nárok na úrok z omeškania súd považoval za dôvodný len vo vzťahu k priznanej sume a po znižovaní dlžných súm z jednotlivých faktúr zápočtami a úhradami, ako je to uvedené v bode 27 tohto odôvodnenia s tým, že rozhodujúce pre začiatok a koniec omeškania so zaplatením určitej sumy je dátum pripísania platby na účet žalobcu. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, žalobca má právo požadovať úrok z omeškania o 9 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto sadzba ECB v dňoch nasledujúcich po splatnosti faktúr č. 12015, 22015 a 32015 bola 0,05%, t.j. žalobca má právo požadovať úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne. Keďže si ho žalobca uplatnil v zákonnej výške, súd mu ho priznal, avšak len zo súm, ktoré súd považoval za dôvodné tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania z vyššej sumy, ako bola priznaná, súd žalobu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 11 342 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 7 020 eur. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené, t.j. pre zaplatenie sumy 2 284 eur, bola žaloba dôvodná iba vo vzťahu k zaplateniu sumy 500 eur, ktorá bola poslaná dňa 16.10.2015 a započítaná na faktúru č. 12015, v ostatnej časti sa platby týkali faktúry č. 82014. Čiastočné späťvzatie žaloby pre správanie žalovaného a teda procesné zavinenie žalovaného za zastavenie konania je možné pričítať iba vo vzťahu k sume 500 eur, v ostatnej časti je potrebné procesné zavinenie za zastavenie konania pričítať žalobcovi. Keďže procesné zavinenie za zastavenie konania spôsobuje povinnosť strany, ktorá zavinenie zapríčinila, nahradiť druhej strane trovy konania, uvedené zavinenie tej ktorej strany súd pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania pričítal k úspechu tej ktorej strany. Žalobca bol teda úspešný v 66,30 % (7 020 eur + 500 eur pri zastavení konania), kým žalovaný bol úspešný v 33,70 % (v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti, v ktorej žalobca zapríčinil zastavenie konania). Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán konania bol žalobca úspešný v 32,60 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.