Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Er-1150-2010.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Subarea
3Er/1150/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Jánovi Zlejšímu, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Z. XXX, do 14. 07. 2015 podnikajúci pod obchodným menom Ján Zlejší, s miestom podnikania Uhorská Ves 114, IČO: 44 137 958, pre vymoženie pohľadávky 1.695,89 eur s príslušenstvom, vykonávaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 11646/10, takto
rozhodol:
I. Exekúcia je n e p r í p u s t n á. II. Súd exekúciu z a s t a v u j e. III. Oprávnenej sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Právny zástupca oprávnenej spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. návrh na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 03. 08. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 11646/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.695,89 eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. SR 02800/10 zo dňa 23. 04. 2010, ktorý vydal JUDr. Michal Rašla, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 029954 * zo dňa 04. 02. 2011 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.695,89 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.695,89 eur od 27. 11. 2009 do zaplatenia a zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1.695,89 od 09. 02. 2010 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 412,89 eur a trovy exekúcie. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/1150/2010-14 zo dňa 07. 02. 2011 bola exekúcia v časti vymáhania 0,25 % denného zmenkového úroku zo sumy 1.695,89 eura od 27. 11. 2009 do zaplatenia zastavená.
2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len Exekučný poriadok), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
4. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
5. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí je fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. , to znamená do 22. 01. 2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).
8. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Súdny exekútor postúpil súdu včas podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnená v doplnení uviedla, že povinný je osobou oprávnenou na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Z týchto dôvodov sa nemôžu aplikovať predmetné ustanovenia Exekučného poriadku. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v exekučnom titule. Tieto skutočnosti sa stali známymi súdnemu exekútorovi aj exekučnému súdu. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu ani obsahu dôkazov. 9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť pred posúdením skutočností v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak je podkladom pre vykonanie exekúcie nespôsobilý exekučný titul, je už ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávnenou a povinnou nadbytočné.
13. Rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme, tak ako to vyžaduje zákon.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
16. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré mali byť prílohou Zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávnenou. Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenej nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.
17. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnená obsiahla vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.
18. Na uvedenom závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že povinný uzatvoril úverovú zmluvu ako podnikateľský subjekt. Ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní zakotvujúce povinnú písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, sú ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť. Exekučný súd je pritom vždy povinný prihliadnuť na dôvod na zastavenie exekúcie, pokiaľ tento namieta niektorý z účastníkov konania alebo sa stane súdu inak známym, t. j. aj z úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
19. Nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by bolo za tejto situácie už nadbytočné, preto sa súd týmito bližšie nezaoberal.
20. Súdny exekútor si písomným podaním, doručeným dňa 04. 12. 2017 uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur a predložil ich špecifikáciu.
21. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
23. Dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že sa táto vykonáva na podklade nespôsobilého exekučného titulu predloženého oprávnenou. Oprávnená tak nepochybne procesne zavinila zastavenie exekúcie a súd mu v súlade s citovaným ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
24. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“) je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
26. Súd v súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmenu v minimálnej výške 33,19 eur. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto má podľa § 196 Exekučného poriadku nárok na navýšenie priznanej odmeny o 20 % DPH, t. j. o 6,64 eur.
27. Celkom tak patrí súdnemu exekútorovi náhrada vzniknutých trov vo výške 39,83 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie n i e j e prípustné ( § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku).