Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/32/2017

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v právnej veci žalobcu : INGEMA s.r.o., so sídlom Hlivištia 23, 073 01, IČO: 36 575 411, zastúpeného : JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému : Ceramika Paradyz Sp. z o.o., so sídlom Piotrkowska 61, 26-300 Opoczno, Poľská republika, Regon:592184659, NIP: 7681662555, zapísaného v obchodnom registri /Krajowy Rejestr Sadowy/, pod vložkou KRS: 0000125109, zastúpenému : Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, o určenie, že právo na zaplatenie nevzniklo, takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

III. Vracia žalobcovi súdny poplatok v sume 192,30 Eur, prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu 3.3.2017 navrhol, aby súd v bode I. určil, že žalovanému právo na zaplatenie pohľadávky titulom náhrady škody súvisiacej s podstatným poškodením reklamy stojanov v celkovej výške 168.962,- Eur nevzniklo, v bode II. určil, že žalovanému právo na zaplatenie pohľadávky titulom ušlého zisku od 9.8.2016 k 9.11.2016 vo výške 120.000 Eur nevzniklo.

Žalovaný namietol nedostatok právomoci tunajšieho súdu prejednať predmetnú vec, eventuálne návrh zamietnuť.

Žalobca v žalobe uviedol, že medzi účastníkmi v minulosti existovala obchodná spolupráca týkajúca sa predaja výrobkov žalovaného, v rámci ktorej žalovaný poskytol žalobcovi reklamné stojany, panely, iné materiály na propagáciu výrobkov obchodnej značky „Ceramika Paradyz“, resp. „Paradyz“, za účelom ich umiestnenia v jednotlivých predajniach žalobcu. Táto spolupráca bola jednostranne ukončená listom žalovaného zo dňa 5.8.2016 s účinnosťou od 9.8.2016.

Žalobca uviedol, že následne žalovaný predžalobnou výzvou zo dňa 1.2.2017 vyzval žalobcu na zaplatenie : 1/ Náhrady škody súvisiacej s podstatným poškodením reklamných stojanov v celkovej výške 168.962 Eur a 2/ Uhradenia ušlého zisku od 9.8.2016 do 9.11.2016 vo výške 120.000 Eur.

Žalobca k žalobe pripojil samotnú predžalobnú výzvu zo dňa 1.2.2017 /č.l.7,8/ a uviedol, že právny vzťah týkajúci sa reklamných stojanov, nebolo medzi stranami zmluvne upravený. Pokiaľ sa týka právomoci tunajšieho súdu, súdu Slovenskej republiky prejednať uvedenú vec, poukázal na ust. § 37b písm. a/ Zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého právomoc

slovenského súdu je daná aj a/vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody došlo, alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky. V súlade s citovaným ustanovením podľa názoru žalobcu je daná právomoc slovenského súdu prejednať uvedenú vec, keďže ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky.

V článku II. žaloby sa vyjadruje k samotnej náhrade škody na reklamných stojanoch, s tým, že podľa názoru žalobcu ku škode na týchto reklamných stojanoch nedošlo, keďže tieto nie sú, ani neboli poškodené. Pokiaľ sa týka ušlého zisku vo výške 120.000 Eur udáva, že táto škoda ušlého zisku nie je nijako konkretizovaná a chýba taktiež príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V článku IV. udáva, že nárok uplatňuje podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka /zrejme sa jedná o ustanovenie § 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p./. Je toho názoru, že samotná určovacia žaloba podľa názoru žalobcu má preventívny charakter a jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu. Žalobca má naliehavý právny záujem na na určení neexistencie práva na zaplatenie, nakoľko je tu právna neistota, že zo strany žalovaného je označovaný ako dlžník a samotný žalovaný môže oznamovať, adresovať aj tretím osobám túto skutočnosť, čo môže poškodiť povesť a dobré meno žalobcu u jeho obchodných partnerov.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.6.2017, doručeného súdu 10.7.2017 /č.l.30-32/ v článku IV. a vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2017 /č.l.79,80/ v článku III. namieta právomoc Okresného súdu Michalovce, prejednať túto vec.

Žalovaný v článku IV. v podaní zo dňa 30.6.2017 /č.l.31,32/ v bode 27 poukazuje na zmluvu o poskytnutí reklamných služieb zo dňa 1.3.2006, ktorú pripája k tomuto vyjadreniu /č.l.35-37/. Poukazuje na článok XI.tejto zmluvy /č.l.36/, v ktorom je uvedené : „Zmluvné strany sa dohodli, že zákonmi príslušnými pre túto zmluvu, budú platné poľské zákony a v otázkach neupravených touto zmluvou sa budú riadiť najmä predpismi občianskeho zákonníka.“ Ďalej poukazuje na článok XII. Zmluvy, v ktorom je uvedené : „O všetkých sporoch zmluvných strán, ktoré sa týkajú interpretácie tejto zmluvy, alebo jej realizácie, je oprávnený rozhodovať súd miestne a vecne príslušný podľa sídla žalovaného /Ceramika Paradyz Spolka z o.o/

Žalovaný poukazuje na § 37e ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom č. 97/1963 Zb. /v ďalšom len zákon o MSP/, v ktorom je uvedené, že účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu, alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc vylúčená. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.

V bode 30 tohto vyjadrenia žalovaný poukazuje na článok 25 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /v ďalšom len prepracované znenie/, v ktorom je uvedené „Ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli, alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je vylúčená, ak sa účastníci nedohodli inak“.

Podľa názoru žalovaného nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky a tento spor má byť prejednaný, pokiaľ sa týka hmotného práva, ako aj procesného práva súdmi Poľskej republiky. Na základe uvedeného žalovaný navrhol konanie zastaviť v súlade s ust. § 9 CSP.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.9.2017 /č.l.73,74/ v článku II. opätovne poukázal na ust. § 37b písm. e/ zákona MPS, s tým, že otázka reklamných panelov nebola predmetom žiadnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a teda škoda vzniknutá z tohto vzťahu je v právomoci slovenského súdu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2017 /č.l.79,80/ v článku III. opätovne zaujal zásadné stanovisko k právomoci súdov Slovenskej republiky prejednať uvedenú vec a zotrval na svojich právnych názoroch zhodne ako ich uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.6.2017 v článku IV. /č.l.31,32/.

Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že otázka reklamných panelov nebola predmetom žiadnej zmluvy k tomu v bode 13 uviedol, že samotná otázka reklamnej činnosti žalobcu a s tým spojená problematika reklamných panelov bola predmetom zmluvy o poskytovaní reklamných služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 1.3.2006, ktorá bola vypovedaná s účinnosťou ku dňu 9.8.2016. Poukazuje na článok I.,II.,III.zmluvy. Pokiaľ sa týka náhrady škody /skutočnej škody a ušlého zisku/, ktorú si žalovaný vyčíslil voči žalovanému v predžalobnej výzve, táto v plnom rozsahu vychádza z uvedenej zmluvy.

Podľa §9 CSP, ak spor, alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

Súd skúmal, či predmetná vec patrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, teda či námietka žalovaného o nedostatku právomoci tunajšieho súdu prejednať uvedenú vec, je opodstatnená.

Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy len ak to ustanovuje zákon.

Z citovaných ustanovení, v ktorých je upravená právomoc súdu vyplýva, že základom právomoci občianskoprávneho súdu je článok 142 ods. 1 Ústavy, podľa ktorého súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach ; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení, alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak to ustanoví zákon. vymedzuje všeobecnú právomoc civilného súdu. Zákon podrobnejšie upravuje otázky, o ktorých je občianskoprávny súd oprávnený a povinný rozhodovať. Tieto otázky tvoria obsah pojmu právomoc občianskoprávneho súdu.

Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom /v ďalšom len zákon o MPS/ účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Podľa § 2 citovaného zákona, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Zo žaloby je zrejmé, že prejednávaný spor je spor s medzinárodným prvkom, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenie citovaného zákona, keďže žalovaná je spoločnosť, ktorá má sídlo v Poľskej republike.

Pokiaľ sa týka právomoci súdov v Slovenskej republike v obchodných a občianskoprávnych veciach vo vzťahu k súdom iného štátu, táto právomoc je upravená v nariadení rady /ES/ č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (v ďalšom len nariadenie Brusel I.), ktoré nariadenie má prednosť pred vnútroštátnymi normami členských štátov, vrátane Slovenskej republiky a pred zákonom č. 97/1963 /zákona o MPS/ v znení neskorších predpisov.

Toto nariadenie Rady /Nariadenie Brusel I./ bolo novelizované počnúc od 10.1.2015, kedy sa začalo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a rady /EU/ č. 1215/2012, zo dňa 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /v ďalšom len prepracované znenie/. Toto nariadenie nahrádza nariadenie Rady č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 /Nariadenie Brusel I./. Podľa článku 66 nariadenia č. 1215/2012, kde je upravená časová pôsobnosť, právomoc v sporoch, ktoré sa začali po 10.1.2015 sa už určuje podľa nového nariadenia. Naproti tomu nariadenie /Brusel I/ zostáva v platnosti pre pôvodné konania a rozsudky. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že na daný spor je potrebné aplikovať ustanovenia prepracovaného znenia vyššie citovaného nariadenia.

Podľa článku 4 prepracovaného znenia bod 1, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 4, ods.2 na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.

V danom spore sú obidvaja účastníci tohto konania osoby, ktoré majú bydlisko, sídlo na území štátov, ktoré sú účastníkmi tohto nariadenia, teda Slovenská republika a Poľská republika.

Z vyššie citovaného článku 4 prepracovaného znenia vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou na založenie všeobecnej právomoci je bydlisko žalovaného, pričom štátne občianstvo žalovaného ani žalobcu nie je relevantné. Samotný domicil fyzickej osoby, ktorý pojem používa nariadenie sa určuje na základe článku 59 nariadenia a domicil právnickej osoby podľa článku 60 nariadenia. Na základe tohto článku 4 je teda možné voči žalovanému podať akúkoľvek žalobu bez ohľadu na právny vzťah žalobcu a žalovaného. Pri aplikácii tohto článku je rozhodujúci len domicil žalovaného, domicil žalobcu sa v tomto prípade neskúma.

Podľa uvedeného článku 4 nariadenia by bola daná právomoc súdu Poľskej republiky, keďže žalovaný má domicil na území tohto štátu.

Podľa článku 5 ods.1 nariadenia je uvedené : Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa článku 5 ods. 2 na osoby uvedené v ods. 1 sa nevzťahujú najmä kritériá vnútroštátnej právomoci, ktoré majú členské štáty oznámiť komisii podľa článku 76 ods. 1 písm. a/.

Z vyššie citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 je zrejmé, že nariadenie reguluje právomoc súdov členských štátov vo vzťahu k osobám s domicilom v členskom štáte. Voči týmto osobám je možné uplatniť výlučné pravidlá uvedené v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly, pričom na dané osoby nie je možné použiť národné predpisy týkajúce sa založenia právomoci. Keďže obidvaja účastníci majú sídlo v členských štátoch nariadenia, nemožno aplikovať národný predpis týkajúci sa založenia právomoci, teda ust. § 37b písm. e/ zákona MPS, od ktorého odvíja žalobca svoju právomoc na prejednanie v predmetnej veci. Toto ustanovenie zákona o MPS nie je možné aplikovať v danom prípade.

Pokiaľ sa týka ods. 2 vyššie citovaného článku 4 v zmysle tohto ustanovenia majú členské štáty oznámiť komisii pravidlá vnútroštátnej právomoci, ktoré sa však môžu aplikovať len na osoby s domicilom mimo členských štátov /okrem iného mimo Slovenskej republiky, mimo Poľskej republiky/. Slovenská republika vo vzťahu k tomuto ustanoveniu uviedla Komisii ust. § 37 až 37e zákona o MPS. Tieto pravidlá sú však aplikovateľné len na osoby s domicilom mimo členských štátov, ktoré nemožno aplikovať na daný prípad.

Právomoc súdu členského štátu je osobitne upravená v kapitole II. právomoc v článkoch 7 až 24 prepracovaného znenia.

Podľa článku 25 ods. 1 prepracovaného znenia, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli, alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd, alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď : a/ písomná, alebo písomne potvrdená, b/ vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, c/ v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktorú sú, alebo majú byť účastníkom zmluvy známe a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne vydržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.

Citovaný článok 25 oddielu 7 upravuje právomoc súdov na základe dohody zmluvných strán. Uvedený článok upravuje podmienky dohody o voľbe právomoci a je založený na základnom princípe zmluvnej

voľnosti, na základe ktorej sa zmluvné strany môžu dohodnúť, ktoré súdy budú mať právomoc rozhodovať ich vzájomný spor.

V samotnej zmluve o poskytovaní reklamných služieb uzatvorenej medzi účastníkmi zo dňa 2.3.2016 v článku 12 bolo dohodnuté : „Vo všetkých sporoch zmluvných strán, ktoré sa týkajú interpretácie tejto zmluvy alebo jej realizácie, je oprávnený rozhodovať súd miestne a vecne príslušný podľa sídla Ceramiky Paradyz spolka z o.o. /žalovaného/.

Keďže v danom prípade medzi účastníkmi bola dohodnutá právomoc prejednať spor z citovanej zmluvy súdom Poľskej republiky, je daná právomoc súdu Poľskej republiky.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.9.2017/č.l. 73-74/ udáva, že otázka reklamných panelov nebola predmetom žiadnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Naopak žalovaný udáva, že otázka reklamnej činnosti a reklamných panelov bola predmetom samotnej zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 1.3.2006 / č.l.80/.

Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že skutočnosti reklamných stojanov, panelov, boli predmetom uvedenej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi zo dňa 1.3.2006 /č.l.35-37/. V samotnej zmluve v článku I., bod 1 je uvedené, že predmetom zmluvy je poskytovanie reklamných služieb na výrobky firmy žalovaného prostredníctvom žalobcu. V článku II. je uvedené : „Poskytovanie reklamných služieb sa zakladá na prezentácii výrobkov žalovaného zákazníkom žalobcu v podobe výstavných stojanov v predajniach žalobcu. V článku III. bod 2 je uvedené : „Výstavnými stojanmi sa rozumejú výstavné skrine a regály rôzneho druhu a reklamné tabule.“

V samotnej výzve žalovaného zo dňa 1.2.2017, na ktorú sa v žalobe odvoláva žalobca, z ktorej výzvy vyvodzuje svoje právo je uvedené : „Záväzkový vzťah, ktorý bol založený zmluvou o distribúcii a zmluvou o reklamných službách bol ukončený žalovaným jednostrannou výpoveďou. Pre úplnosť pripomíname, že podľa zmluvy o poskytovaní reklamných služieb uzatvorenej medzi spoločnosťou žalovaného a spoločnosťou žalobcu, ste sa zaviazali vykonávať reklamné služby. V zmysle článku VI. Tejto zmluvy sa služba považuje za splnenú podpísaním zápisnice o prevzatí vykonania služby.“

Obidvaja účastníci sporu zhodne udávajú, že spolupráca medzi účastníkmi bola ukončená ku dňu 9.8.2016 /č.l.80,81/.

Z predmetných dôkazov, samotnej zmluvy o poskytovaní reklamných služieb /č.l.35-37/, predžalobnej výzvy žalovaného zo dňa 1.2.2017, zo žaloby žalobcu je zrejmé, že daný nárok na zaplatenie náhrady ušlého zisku a náhrady škody je spor, ktorý sa týka uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 1.3.2006, v ktorej bola dohodnutá okrem iného právomoc prejednať spor súdom so sídlom v Poľskej republike. Dôkaz, že medzi účastnikmi bol uzavretý nejaký iný obchodnoprávny vzťah, žalobca ničím nepreukázal.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastavil podľa ust. § 9 CSP.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa ods. 2, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

Keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže uplatnil svoj nárok na súde, ktorý nemá právomoc na prejednanie veci, je povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 199 Eur na účet sudu dňa 21. 4. 2O17 / č.l. 16/

Podľa § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa ods. 4, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol tak o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 192,30 Eur po krátení o čiastku 6,70 Eur /199 - 6,70/.

Súdny poplatok bude žalobcovi vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.