Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Cpr-26-2017.pdf
PDF · 123.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20Cpr/26/2017
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: O., právne zastúpený: Advokátska kancelária Mendel, s.r.o., IČO: 50 270 524, so sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, IČO: 42 156 424, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia: Súd ukladá povinnosť žalovanému prideľovať žalobcovi prácu v súlade s Pracovnou zmluvou č. 1/2016 zo dňa 01.02.2016, jej Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve č. 1/2016 zo dňa 24.01.2017 a platným Opisom činnosti pracovného miesta k Dodatku č. 1 zo dňa 28.07.2016, a to najmä umožniť prístup žalobcu na linuxové servery v sieti Govnet a NASES, umožniť žalobcovi zotrvať v emailovej skupine govnet@nases.gov.sk <mailto:govnet@nases.gov.sk>, a to po dobu trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného.
II. Súd z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zaradenia žalobcu na pohotovostné služby pri správe siete Govnet.
III. Žiadnej zo strán súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 23.10.2017, ktorý bol postúpený Okresným súdom Trnava tunajšiemu súdu s doručením dňa 30.11.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému prideľovať žalobcovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou a to najmä: opätovne zaradiť žalobcu na pohotovostné služby pri správe siete Govnet, opätovne umožniť prístup zamestnanca na linuxové servery v siete Govnet a NASES, ponechať žalobcu v emailovej skupine govnet@nases.gov.sk <mailto:govnet@nases.gov.sk>. Zároveň žalobca požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil s nasledovným vymedzením rozhodujúcich skutočností: Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.02.2016 pracovnú zmluvu, v znení neskorších dodatkov (ďalej len „pracovná zmluva"), na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovnoprávny vzťah. Na základe tejto pracovnej zmluvy žalobca u žalovaného pracuje na pozícii odborný poradca, odbor prevádzky služieb, oddelenie prevádzky infraštruktúry. Pracovnou náplňou žalobcu na tejto pozícii je najmä vytváranie používateľských aplikácií na základe vopred pripravených algoritmov, a to najmä v súvislosti s prevádzkou siete GOVNET, o čom predložil súdu dôkaz: Pracovná zmluva medzi žalobcom žalovaným zo dňa 01.02.2016 v znení neskorších dodatkov. Približne dňa 23.03.2017 sa žalobca v rámci výkonu svojej práce dozvedel, že žalovaný má záujem implementovať projekt IT riešenia - projekt technického riešenia pre vyjadrovanie sa stavebníkom k existujúcej pasívnej infraštruktúre (optických sietí) vlastnených agentúrou NASES (ďalej len „projekt“). Žalobca sa taktiež v tom čase dozvedel, že tento projekt má byt' vykonaný na základe Čiastkovej zmluvy o poskytnutí služieb číslo OP-2017/129 zo dňa 28.02.2017 (ďalej len „čiastková zmluva")
medzi žalovaným a konzorciom spoločností KPMG Slovensko, spol. s r. o. a stengl, a. s. (ďalej spolu len „poskytovateľ"). Žalobca ďalej uvádza, že predmet tejto čiastkovej zmluvy však upravuje poskytovanie poradenských služieb dodávaných poskytovateľom žalovanému. Žalobca má za to, že táto čiastková zmluva má pokrývať dodanie uceleného IT projektu, a to napriek tomu, že sa na základe nej majú poskytovať len „poradenské služby", čo zastiera skutočný charakter dodávaných služieb. Na tieto skutočnosti žalobca upozornil zamestnancov žalovaného niekoľkokrát, o čom predložil emailovú komunikáciu medzi žalobcom a zamestnancami žalovaného. Taktiež, podľa informácií žalobcu (potvrdených aj v odpovedi žalovaného na podnet žalobcu dňa 13.10.2017), uzatvorenie čiastkovej zmluvy nebolo do dnešného dňa predmetom verejného obstarávania. Žalovaný je pritom verejným obstarávateľom v zmysle § 7 ods. 1) písm. d zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, v platnom a účinnom znení (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní") a cena za poradenské služby v zmysle čiastkovej zmluvy je stanovená až do výšky 1.239.927,- EUR bez DPH za maximálnu kapacitu 19510 osobohodín. Žalobca má teda za to, že pri uzatvorení čiastkovej zmluvy došlo zrejme k obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní, čím by mohol byt' naplnený trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 zákona č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon, v platnom a účinnom znení (ďalej len „Trestný zákon"). Opäť, aj na tieto skutočnosti žalobca upozorňoval zamestnancov žalovaného a na preukázanie týchto skutočností predložil súdu: emailovú komunikáciu medzi žalobcom a zamestnancami žalovaného, podnet žalobcu žalovanému podľa Zákona o oznamovaní zo dňa 22.8.2017, odpoveď žalovaného na podnet žalobcu zo dňa 13.10.2017. Dňa 11.08.2017 sa žalobca aj s ďalšími zamestnancami žalovaného opätovne zúčastnili stretnutia so zástupcami poskytovateľa, ohľadne realizácie projektu. Keďže žalobca na stretnutí nemohol priamo komunikovať svoje výhrady voči projektu, adresoval ich následne zamestnancom žalovaného emailom dňa 14.08.2017. Na tento jeho email, žalobca nedostal žiadnu odpoveď, avšak dňa 16.08.2017 si ho zavolal jeho priamy nadriadený a navrhol mu zmenu jeho pracovnej zmluvy v časti opisu pracovnej činnosti. Na základe nového opisu pracovnej činnosti by mal žalobca vykonávať najmä prevádzku systémov DUD a prácu na IS CB TT, teda riešenie sieťových problémov. Okrem toho, že žalobca na takúto prácu nemá potrebné vedomosti, taktiež po takejto zmene pracovnej činnosti by už ďalej neprichádzal do styku s problematickým projektom. Žalobca odmietol podpísať zmenu pracovnej činnosti a dňa 22.08.2017 podal zodpovednej osobe pôsobiacej u žalovaného v zmysle § 11 zákona o oznamovaní, podnet o možnej nezákonnosti technického riešenia pre vyjadrovanie sa stavebníkom k existujúcej pasívnej infraštruktúre (optických sietí) vlastnených agentúrou NASES (ďalej len „Podnet“). Súdu predložil: emailovú komunikáciu žalobcu zo dňa 14.8.2017, Opis súčasnej pracovnej činnosti žalobcu, opis novo navrhovanej pracovnej činnosti žalobcu, podnet žalobcu žalovanému podľa Zákona o oznamovaní zo dňa 22.8.2017. Následne po podaní Podnetu, sa žalobca dňa 24.8.2017 dozvedel o zablokovaní jeho prístupu na linuxové servery, ktoré pred podaním podnetu spravoval. Žalobca sa taktiež dozvedel, že žalovaný zrušil jeho dohodnuté zaradenie na pohotovostné služby pri správe siete Govnet. V dôsledku toho podal žalobca dňa 30.08.2017 žiadosť na inšpektorát práce o pozastavenie účinnosti pracovnoprávnych úkonov v zmysle § 13 ods. 1) Zákona o oznamovaní. Toto podanie dňa 22.09.2017 žalobca doplnil o ďalší bod a to o jeho vylúčenie z emailovej skupiny govnet@nases.gov.sk, ktoré zistil dňa 19.09.2017. Dňa 26.09.2017 Inšpektorát práce Bratislava vydal žalobcovi Potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu, ktorým nariadil žalovanému pozastaviť účinnosť nasledovných pracovnoprávnych úkonov: zrušenie zaradenia zamestnanca na pohotovostné služby pri správe siete Govnet, zablokovanie prístupov zamestnanca na linuxové servery v siete Govnet a NASES, a vylúčenie zamestnanca z emailovej skupiny govnet@nases.gov (ďalej len „potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu"). Potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu bol žalobcovi doručený dňa 10.10.2017. Napriek doručeniu Potvrdenia o pozastavení pracovnoprávneho úkonu žalovaný splnil voči žalobcovi len jednu z povinností uložených mu Inšpektorátom práce, a to opätovné zaradenie do emailovej skupiny govnet@nases.gov.sk aj to podľa vyhlásenia žalovaného len do 24.10.2017. Prístupy žalobcu na linuxové servery neboli obnovené a žalobca taktiež nebol zaradený na pohotovostné služby.
3. Žalobca sa v zmysle vyššie uvedeného domáha nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodov, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, pričom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa žalobcu je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, vzhľadom na to, že žalobca ako zamestnanec podal žalovanému podnet v zmysle zákona o oznamovaní a v dôsledku toho žalovaný prestal žalobcovi prideľovať prácu, ktorú žalobca dovtedy vykonával v súlade so svojou pracovnou zmluvou, pričom žalovaný nespĺňa svoje povinnosti zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu ani po vydaní potvrdenia o pozastavení
účinnosti pracovnoprávneho úkonu Inšpektorátom práce, jednoznačne vyplýva, že žalovaný koná v rozpore so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v platnom a účinnom znení (ďalej len „Zákonník práce"), v rozpore so zákonom o oznamovaní ako aj v rozpore s pracovnou zmluvou žalobcu. Vzhľadom na bezprostrednú hrozbu protiprávneho konania žalovaného je nevyhnutné, aby boli v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu pomery medzi žalobcom a žalovaným bezodkladne upravené. Prostredníctvom tohto návrhu sa žalobca nedomáha ochrany peňažnej pohľadávky, pričom dôvod na podanie návrhu nespočíva v obave, že exekúcia bude ohrozená. Účel sledovaný týmto návrhom nemožno dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nie sú naplnené základné, zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd ako štátny orgán má v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 40/1965 Zb. Občiansky zákonník v platnom a účinnom znení ( ďalej len „Občiansky zákonník") dbať o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov. Keďže žalobca sa týmto návrhom domáha ochrany svojich práv vyplývajúcich z občianskoprávneho vzťahu, ktorým je aj pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou, súd by mal v rámci svojej prevenčnej a ochrannej pôsobnosti neodkladné opatrenie nariadiť a poskytnúť tak žalobcovi adekvátnu právnu ochranu pred ohrozením, resp. porušením jeho práv a oprávnených záujmov. Keďže porušenie žalobcových práv a oprávnených záujmov vyplývajúcich z pracovnej zmluvy spočíva v aktívnom protiprávnom konaní žalovaného, žalobca navrhuje, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému „povinnosť niečo vykonať'", a to prideľovať mu prácu v súlade s pracovnou zmluvou, a to najmä opätovne zaradiť žalobcu na pohotovostné služby pri správe siete Govnet, opätovne umožniť prístup zamestnanca na linuxové servery v siete Govnet a NASES, ponechať žalobcu v emailovej skupine govnet@nases.gov.net. Žalobca má za to, že nariadením predmetného neodkladného opatrenia dôjde k odstráneniu základnej príčiny ohrozenia, resp. porušenia žalobcových práv a oprávnených záujmov, a tým aj k dosiahnutiu trvalej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Podanie žaloby vo veci samej nebude preto za daných podmienok potrebné. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd nariadil predmetné neodkladné opatrenie bez súčasného uloženia povinnosti žalobcu podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej v súlade s § 336 ods. 1 CSP.
4. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu pripojil pracovnú zmluvu č. 1/2016 zo dňa 01.02.2016 a jej dodatok č. 2 zo dňa 24.01.2017, Čiastkovú zmluvu o poskytnutí služieb číslo OP-2017/129 uzatvorenú medzi žalovanou a poskytovateľom - konzorciom KPMG Slovensko, spol. s r. o. a spoločnosťou stengl a.s., faktúry č. 1700125, č. 1700164, č. 1700222, č. 1700271, č. 1700225, č. 1700272, č. 1700321, emailovú komunikáciu žalobcu so žalovaným, podanie podnetu v zmysle zákona č. 307/2014 o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrenie žalovaného nazvané ako Zaslanie zistených záverov zo dňa 13.10.2017, opis činnosti pracovného miesta zo dňa 28.07.2016, podnet žalobcu nazvaný ako Žiadosť o pozastavenie činnosti zaslaný Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 30.08.2017 a zo dňa 22.09.2017, Potvrdenie Inšpektorátu práce Bratislava o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu zo dňa 26.09.2017.
5. Na výzvu súdu, týkajúcu sa opisu činnosti pracovného miesta k súčasne účinnému Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 24.01.2017, žalobca v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.12.2017 uviedol, že Opis činnosti pracovného miesta k Dodatku č. 2 pracovnej zmluvy nebol medzi stranami nikdy vyhotovený ani podpísaný. Uvedené potvrdzuje aj priložená emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným. Posledným podpísaným Opisom činnosti pracovného miesta, ktorý má žalobca k dispozícii je Opis činnosti pracovného miesta k Dodatku č. 1 Pracovnej zmluvy. Žalobca taktiež priložil Opis pracovného miesta k Pracovnej zmluve zo dňa 01.02.2016, Dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 28.07.2016 a Dodatok č. 2 k Pracovnej zmluve zo dňa 24.01.2017, ktoré neboli doteraz do súdneho spisu doložené, avšak nič nemenia na doteraz uvádzaných skutočnostiach. Žalobca ďalej uviedol, že ním žalované činnosti, ktoré má žalovaný voči žalobcovi vykonať vyplývajú z reálne vykonávanej práce žalobcu u žalovaného. Žalobca predtým ako oznámil na Inšpektoráte práce protispoločenskú činnosť žalovaného mal byť prvýkrát v mesiaci september 2017 zaradený v rozpise služieb na pohotovostné služby pri správe Govnet, taktiež mal prístup k linuxovým serverom v sieti Govnet a NASES, kvôli ich správe. O tomto svedčia priložené Mesačné výkazy činností od apríla 2016 po december 2017, ktorých podpísané originály sú u žalovaného. Sú v nich uvedené činnosti ako pravidelný upgrade linuxových serverov, vypínanie serverov na pokyn UPS, inštalácia serverov a služieb pre vicepremiéra pre IT, migrácia zabbix servera na novú databázu, inštalácia firewallov na linux servery a podobne. Ako žalobca ďalej uvádza, väčšina týchto činností súvisí so správou linuxových serverov v sieti GOVNET a NASES. Žalobca bol taktiež zaradený do emailovej
skupiny govnet@nases.gov.sk <mailto:govnet@nases.gov.sk>, pričom priloženým dôkazom je emailová komunikácia s vtedajším riaditeľom pánom Masárom o dočasnom obnovení zaradenia do tejto emailovej skupiny govnet@nases.gov.sk <mailto:govnet@nases.gov.sk> v termíne 12.10.2017 - 24.10.2017 (teda potom ako žalovaný obdržal Potvrdenie Inšpektorátu práce o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu) a opätovnom vylúčení žalobcu z tejto emailovej skupiny dňa 24.10.2017.
6. Podľa § 324 CSP, (1) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 330 CSP, (1) súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len určitý čas. (2) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
12. Podľa § 336 CSP, § 336 (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. (4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
13. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
14. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
15. Podľa § 96 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.
16. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a kde je nevyhnutné, čo najrýchlejšie dosiahnuť úpravu pomerov sporových strán. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Podmienkou pre jeho vydanie je teda osvedčenie, že bez okamžitej, i keď prípadne len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené. Neodkladné opatrenie je namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom, o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo o akútnej hrozbe, že exekúciu nebude možné vykonať. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Ustálená rozhodovacia prax súdov je jednotná v tom, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí hodnoverne osvedčiť dôvody na jeho vydanie. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v sporovom konaní.
17. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. To znamená, iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd preto nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu. Aplikuje sa tak striktná zodpovednosť žalobcu za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Napríklad, ak v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom, čoho sa žalobca domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a odmietnutie takéhoto návrhu je opodstatnené. Naopak, ak opis rozhodujúcich skutočností je síce zo strany žalobcu daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má to za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má žalobca v zmysle § 326 ods. 2 CSP pripojiť.
18. Ustanovenie § 47 Zákonníka práce vymedzuje povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca vyplývajúce z pracovného pomeru. Pracovný pomer je záväzkový dvojstranný právny vzťah, ktorého obsahom sú vzájomné práva a povinnosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Povinnostiam jednej zmluvnej strany zodpovedajú práva druhej zmluvnej strany a naopak. Odsek 1 písm. a) vyššie uvedeného ustanovenia, je vyjadrením jednej zo základných právnych povinností, ktorú má zamestnávateľ v pracovnom pomere, a to je prideľovať zamestnancovi prácu, resp. ho zamestnávať v súlade s pracovnou zmluvou.
19. Zákonník práce v zmysle jeho § 96 ods. 1 vymedzuje pojem „pracovná pohotovosť“ ako čas, v ktorom je zamestnanec pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ktorá musí byť, resp. o ktorej zamestnávateľ predpokladá, že musí byť vykonaná v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nad rámec rozvrhu pracovných zmien. Pracovnú pohotovosť možno nariadiť alebo dohodnúť len na čas mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúceho z rozvrhu pracovného času. To znamená, že základnou charakteristikou pracovnej pohotovosti je výkon nevyhnutných prác nad rámec rozvrhu pracovných zmien.
20. V danej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému prideľovať žalobcovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou a to najmä: opätovne zaradiť žalobcu na pohotovostné služby pri správe siete Govnet, opätovne umožniť prístup zamestnanca na linuxové servery v siete Govnet a NASES, ponechať žalobcu v emailovej skupine govnet@nases.gov.sk <mailto:govnet@nases.gov.sk>, vzhľadom na bezprostrednú hrozbu protiprávneho konania žalovaného. Takéto neodkladné opatrenie možno nariadiť iba na návrh, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. V záujme naplnenia rýchlej a účinnej ochrany práv strany sporu neodkladným opatrením je, aby strana už v návrhu označila všetky relevantné skutočnosti, ktoré úpravu pomerov odôvodňujú. Zo strany žalobcu bolo teda potrebné preukázať existenciu nebezpečenstva hroziacej ujmy alebo akútnu hrozbu a to predloženým relevantných a hodnoverných tvrdení a dôkazov deklarujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
21. Žalobca v podanom návrhu okrem už zhora uvedeného tvrdil aj rôzne iné sporné skutočnosti, týkajúce sa žalovaného, predovšetkým poukázanie na uzatvorenie čiastkovej zmluvy, ktoré nebolo do dnešného dňa predmetom verejného obstarávania. Najmä však namietal porušovanie žalobcových
práv a oprávnených záujmov, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy spočívajúce v aktívnom protiprávnom konaní žalovaného.
22. Z obsahu podaného návrhu má súd za osvedčené, že sporové strany dňa 01.02.2016 uzavreli pracovnú zmluvu č. 1/2016 zo dňa 01.02.2016, kde žalobca má u žalovaného vykonávať druh práce
- odborný radca, odbor prevádzky služieb, oddelenie prevádzky infraštruktúry pričom, charakteristika pracovného miesta je uvedená vo forme opisu pracovných činností, ktoré tvoria Prílohu k pracovnej zmluve č. 1 - Opis činnosti pracovného miesta , ktorá je súčasťou tejto zmluvy. Dĺžka trvania pracovného pomeru bola v zmysle vyššie uvedenej pracovnej zmluvy uzatvorená s dátumom ukončenia pracovného pomeru k 31.01.2017. Súd má tak za osvedčené, že na pracovné miesto žalobcu sa vzťahuje Opis činnosti pracovného miesta tvoriaci Prílohu k Dodatok č. 1, k pracovnej zmluve č. 01/2016.
23. Súd sa oboznámil ďalej s Dodatkom č. 2 k Pracovnej zmluve č. 1/2016 zo dňa 01.02.2016 z ktorej zistil, že pracovná zmluva uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa zmenila v jej čl. III., pričom bod 1/ znie: „Pracovný pomer sa uzatvára podľa ustanovenia § 48 Zákonníka práce na dobu určitú do 31.01.2018“. Uvedený Dodatok č. 2 nadobudol platnosť dňom jeho podpísania oboma zmluvnými stranami a účinnosť dňa 01.02.2017. Z uvedeného dodatku mál súd za preukázané predĺženie pracovného pomeru do 31.01.2018.
24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Napriek tomu, že súd mal za osvedčené, že pracovná zmluva uzavretá medzi stranami je na dobu určitú, a to do 31.01.2018, ku dňu vydania uznesenia o neodkladnom opatrení pracovný pomer žalobcu stále trvá, a preto je na mieste poskytnúť dočasnú ochranu oprávneným záujmom žalobcu v podobe neodkladného opatrenia.
26. Prílohou k nariadeniu neodkladného opatrenia bol Opis činnosti pracovného miesta ako príloha k Dodatku č. 1, k pracovnej zmluve č. 01/2016 zo dňa 28.07.2016 a nedatovaný a nepodpísaný Opis činnosti pracovného miesta ako príloha k Dodatku č. 3, k pracovnej zmluve č. 01/2016. Na základe výzvy súdu o doplnenie Opisu činnosti pracovného miesta k súčasne účinnému Dodatku č. 2 žalobca uviedol, že Opis činnosti pracovného miesta k Dodatku č. 2 Pracovnej zmluvy nebol medzi stranami nikdy vyhotovený ani podpísaný, z čoho mal súd za preukázané, že posledným podpísaným Opisom činnosti pracovného miesta, ktorý žalobca má k dispozícii a v súlade s ktorým aj vykonával pracovné činnosti je Opis činnosti pracovného miesta k Dodatku č. 1 Pracovnej zmluvy.
27. Z predložených listín mal súd za preukázané, že na základe podnetu žalobcu zo dňa 30.08.2017, Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, príslušný na konanie podľa par. 13 ods. 2 zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 307/2014 Z. z.) a § 22 ods. 3 zákona č. 307/2014 Z. z. pozastavil účinnosť pracovnoprávnych úkonov: 1. zrušenie zaradenia zamestnanca na pohotovostné služby pri správe siete Govnet, 2. zablokovanie prístupov zamestnanca na linuxové servery v sieti Govnet a NASES, 3. Vylúčenie zamestnanca z emailovej skupiny govnet@nases.gov.sk <mailto:govnet@nases.gov.sk> zo strany zamestnávateľa Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, Kollárova 8/, 917 02 Trnava, IČO: 42 156 424, voči zamestnancovi: O.. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu začína dňom doručenia tohto potvrdenia zamestnancovi. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 14 dní od doručenia tohto potvrdenia zamestnancovi. V tejto lehote má zamestnanec možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Súd sa oboznámil taktiež aj s predloženými mesačnými výkazmi vykonaných činností žalobcu za obdobie od apríla 2016 - novembra 2016, januára 2017 - decembra 2017, z ktorých mal súd za preukázané vykonávanie činností v súlade s Opisom pracovného miesta, pričom od septembra 2017 do novembra 2017 sa v uvedených mesačných výkazoch žalobcu nachádzajú minimálne vykonané pracovné úkony v rámci opisu pracovných činností, pričom je zjavné, že absentujú pracovné úlohy týkajúce sa sietí Govnet a NASES.
29. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd uzatvára, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný v časti dôvodne. Na základe oboznámenia sa súdu so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalobca osvedčil potrebu úpravy pomerov strán, spočívajúcu v prideľovaní pracovných činností v súlade s Pracovnou zmluvou č. 1/2016 zo dňa 01.02.2016, jej Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve č. 1/2016 zo dňa 24.01.2017 a platným Opisom činnosti pracovného miesta zo dňa 28.07.2016 a to najmä opätovne umožniť prístup žalobcu na linuxové servery v sieti Govnet a NASES, ponechať žalobcu v emailovej skupine govnet@nases.gov.sk <mailto:govnet@nases.gov.sk>. Uvedené pracovné činnosti boli žalobcovi obmedzené zo strany žalovaného následne po podaní podnetu zo dňa 22.08.2017 o možnej nezákonnosti technického riešenia pre vyjadrovanie sa stavebníkom k existujúcej pasívnej infraštruktúre (optických sietí) vlastnených agentúrou NASES. Následne po podaní vyššie uvedeného podnetu bol žalobcovi zablokovaný prístupu na linuxové servery, ktoré pred podaním podnetu spravoval, taktiež bolo zrušené aj jeho dohodnuté zaradenie na pohotovostné služby pri správe siete Govnet. V dôsledku uvedeného stavu, žalobca podal dňa 30.08.2017 žiadosť na inšpektorát práce o pozastavenie účinnosti pracovnoprávnych úkonov, na základe ktorej Inšpektorát práce Bratislava vydal Potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu, ktorým pozastavil účinnosť pracovnoprávnych úkonov: 1. zrušenie zaradenia zamestnanca na pohotovostné služby pri správe siete Govnet, 2. zablokovanie prístupov zamestnanca na linuxové servery v sieti Govnet a NASES, 3. Vylúčenie zamestnanca z emailovej skupiny govnet@nases.gov.sk <mailto:govnet@nases.gov.sk> zo strany zamestnávateľa. Ustanovenie § 13 zákona č. 307/2014 Z. z. rieši ochranu podávateľa podnetu, ktorý sa domnieva, že v súvislosti s týmto podnetom je postihovaný. Ochrana spočíva v možnosti inšpektorátu práce pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči podávateľovi podnetu, ak je dôvodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámením podnetu. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to znamená odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytovaná inšpektorátom práce je dočasná a skončí sa uplynutím 14 dní od doručenia tohto potvrdenia zamestnancovi. V tejto lehote má zamestnanec možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, čo žalobca učinil podaním návrhu na nariadenie neúkladného opatrenia, ktoré bolo Okresnému súdu Trnava doručené dňa 25.10.2017.
30. Súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že pracovnoprávny vzťah v tomto prípade vznikol na základe Pracovnej zmluvy č. 1/2016 medzi žalobcom a žalovaným, pričom žalobca sa zaviazol pre žalovaného vykonávať druh práce vymedzený uvedenou pracovnou zmluvou so stručnou charakteristickou obsiahnutou v opise pracovných činností. Z definičných znakov závislej práce (ide o prácu ľudskú, vykonávanú osobne, slobodne, prácu závislú a nesamostatnú a vykonávanú pre iného) vyplýva zásadná skutočnosť pre vnímanie problematiky tzv. slabšej strany, a to podriadené postavenie zamestnanca voči zamestnávateľovi a naopak, zamestnávateľa v pozícii nadriadenosti voči zamestnancovi, pričom uvedené podriadené postavenie zamestnanca je nutné kompenzovať zvýšenou ochranou, ktorá sa objavuje vo viacerých ustanoveniach noriem pracovného práva. Zamestnanca ako subjekt pracovnoprávneho vzťahu môžeme definovať ako tzv. „slabší“ subjekt práva, ktorého ochrana nie je len v ustanoveniach hmotného práva, ale taktiež sa jeho ochrana pretavila i v procesnom práve, t. j. v Civilnom sporovom poriadku.
31. Na základe skutočností uvedených vyššie mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá a nie je mu prideľovaná práca v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou a vzťahujúcim sa opisom činnosti pracovného miesta, či má zrejmý na výkon práce žalobcu. Súd preto návrhu v časti, ktorou uložil povinnosť žalovanému prideľovať žalobcovi prácu v súlade s Pracovnou zmluvou č. 1/2016 zo dňa 01.02.2016, jej Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve č. 1/2016 zo dňa 24.01.2017 a platným Opisom činnosti pracovného miesta k Dodatku č. 1 zo dňa 28.07.2016, a to najmä umožniť prístup žalobcu na linuxové servery v sieti Govnet a NASES, ponechať žalobcu v emailovej skupine govnet@nases.gov.sk <mailto:govnet@nases.gov.sk>, vyhovel.
32. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
33. V danom prípade je zrejmé, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného je založený na dobu určitú, bolo preto na mieste určiť, že uložená povinnosť žalovaného trvá len do po dobu trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Nakoľko sa v danej veci dočasná ochrana poskytnutá neodkladným opatrením viaže na existenciu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným, je potrebné prihliadnuť na podstatu a charakter chránených oprávnených záujmov žalobcu, ale ja na to, že v prípade ukončenia pracovného pomeru význam neodkladného opatrenia stráca opodstatnenie a význam.
34. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa opätovného zaradenia žalobcu na pohotovostné služby pri správe siete Govnet a to z dôvodu, že z listinných dôkazov žalobca neosvedčil a nepreukázal, že by so žalovaným (zamestnávateľom) mal dohodnuté vykonávanie pohotovostných služieb pri správe siete Govnet a zároveň súd žalovanému ani nemôže nariadiť, aby žalobcu opätovne zaradil na pohotovostné služby, ktoré mal začať vykonávať v mesiaci september 2017 po prvýkrát, nakoľko rozhodnutie o pracovnej pohotovosti je dispozičným oprávnením zamestnávateľa. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len uvádza, že žalobca sa dozvedel, že žalovaný zrušil jeho dohodnuté zaradenie na pohotovostné služby pri správe siete Govnet a taktiež uvedené uvádza aj v žiadosti adresovanej inšpektorátu práce, že z náhodného rozhovoru s kolegom sa dozvedel, že už nefiguruje v rozpise pohotovosti na mesiac september 2017, ktoré mal práve začať, z dôvodu preradenia na iné miesto. Pracovná pohotovosť je zásahom do sféry osobného voľna zamestnanca, a preto sa upravuje aj jej najvyššia prípustná týždenná i ročná hranica, do ktorej možno zamestnancovi pracovnú pohotovosť nariadiť. Pracovnú pohotovosť nad zákonom ustanovený rozsah možno so zamestnancom iba dohodnúť. Oprávnenie nariadiť pracovnú pohotovosť patrí predovšetkým do dispozičných opatrení (oprávnení) zamestnávateľa. Po splnení ustanovených podmienok je zamestnanec povinný plniť povinnosti v rámci pracovnej pohotovosti. Pracovnú pohotovosť možno vymedziť ako stav pripravenosti zamestnanca nastúpiť na výkon práce po vyzvaní zamestnávateľa. Z vyššie uvedeného súd nemôže žalovanému nariadiť, aby žalobcu opätovne zaradil na pohotovostné služby pri správe Govnet, nakoľko ich nariadenie je výlučne dispozičným oprávnením žalovaného, t. j. kedy je zaradenie na pohotovostné služby potrebné.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 CSP, (1) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vyhovel a v časti návrh zamietol. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každá strana mala vo veci úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.