Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Ek/793/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, so sídlom Ružinovská 8, 820 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 00607436, proti povinnému: TAIP s.r.o., so sídlom Lipnická 298/55, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 50623044, o vymoženie 300 Eur, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07. 04. 2022, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07. 04. 2022 z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05. 04. 2022 domáhal od povinného vymoženia 300,- Eur Eur na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. k. /M zo dňa 16. 10. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 11. 2018 a vykonateľnosť dňa 27. 12. 2018.

Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 07. 04. 2022 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že výkon rozhodnutia správneho orgánu (tzv. správna exekúcia) je procesná činnosť správneho orgánu, smerujúca k vynútenému splneniu povinností uložených v rozhodnutí správneho orgánu. Výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou správnej exekúcie alebo exekúcie vykonanej exekútorom. V prípadoch upravených v osobitných predpisoch môže byť postup pri výkone správnej exekúcie modifikovaný podľa špecifických podmienok na danom úseku. V záujme právnej stability ustanovuje 3 - ročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, pričom začiatok plynutia tejto prekluzívnej lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti, (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , zo dňa 30. 11. 2015). V ustanovení o správnom konaní (ďalej len „“), ktorý je potrebné v danej veci aplikovať zákon ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí výkon rozhodnutia nariadiť (s účinnosťou od 01. 01. 2004 už neplatí, že ak sa v trojročnej lehote konanie o výkon rozhodnutia začalo, musí sa v tejto lehote i skončiť). Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada príslušný orgán (v danom prípade exekučný súd) z úradnej povinnosti (ex offo). Súd zistil, že v danej exekučnej veci zákonná trojročná prekluzívna lehota začala plynúť dňom 28. 12. 2018 (rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dna 27. 12. 2018) a uplynula dňom 28. 12. 2021. Exekučné konanie sa začalo dňom, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu t. j. dňa 05. 04. 2022. Na základe uvedených skutočností súd

z úradnej povinnosti prihliadol na márne uplynutie prekluzívnej lehoty. V danom prípade tak právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo a nastala skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu čo je dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd zistil, že právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo v dôsledku preklúzie, a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. V sťažnosti oprávnený uviedol, že súd postupoval v predmetnej veci nesprávne, keď aplikoval na exekučné konanie ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa trojročnej prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutia správneho orgánu. Výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou: a) správnej exekúcie; v tomto prípade postupujú správne orgány podľa ustanovení správneho poriadku a b) exekúcie vykonávanej exekútorom; v tomto prípade postupujú exekútori podľa exekučného poriadku. nemá ustanovenie, ktoré by regulovalo, kedy prichádza do úvahy správna exekúcia a kedy výkon exekúcie exekútorom. Výber niektorej z uvedených foriem exekúcie je vecou úvahy oprávneného alebo vymáhajúceho správneho orgánu. Rozhodujúce v danom prípade sú okrem iného aj časové možnosti exekúcie. Je potrebné uviesť, že v zmysle , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Trojročná prekluzívna lehota, ktorá začína plynúť po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti sa týka len prípadov, keď správny orgán vykonáva správnu exekúciu, tj. nariadi výkon rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Avšak v tomto prípade, keďže sa správna exekúcia nevykonáva, nie je možné vzťahovať na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ustanovenie Správneho poriadku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právo na vykonanie rozhodnutia prostredníctvom exekúcie ostalo zachované, nakoľko ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa výkonu rozhodnutia sa vzťahujú iba na správnu exekúciu.

Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

Sudca po zistení, že sťažnosť oprávneného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom

predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, sudca nad rámec dodáva:

Oprávnený svoju sťažnosť postavil na tom, že súd pri posúdení návrhu oprávneného nesprávne aplikoval ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa trojročnej prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutia správneho orgánu a tvrdil, že v tomto prípade, keďže sa správna exekúcia nevykonáva, nie je možné vzťahovať na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené právo na vykonanie rozhodnutia prostredníctvom exekúcie ostalo zachované, nakoľko ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa výkonu rozhodnutia sa vzťahujú iba na správnu exekúciu.

Sudca v sťažnostnom konaní uvádza, že nútený výkon správnych rozhodnutí sa uskutočňuje dvoma spôsobmi: správnou exekúciou vykonávanou správnym orgánom buď podľa ustanovení Správneho poriadku alebo exekúciou vykonávanou súdnym exekútorom podľa ustanovení Exekučného poriadku. pritom nestanovuje žiadne pravidlo, ktoré by určovalo, akým spôsobom sa má rozhodnutie nútene vykonať. v ustanovení výslovne stanovuje, že účastník konania alebo vymáhajúci správny orgán, alebo ten, o kom to ustanovuje zákon, môžu podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Súd k oprávneným namietanému použitiu Správneho poriadku uvádza, že lehota na nariadenie núteného výkonu rozhodnutia správneho orgánu (keďže sa jedná o verejnoprávny vzťah) aj v prípade exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom je upravená práve v 71 ods. 3 Správneho poriadku, príp. v osobitných predpisoch (napr. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a pod.). Lehota ustanovená v Správneho poriadku je hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou, čomu svedčí aj komentár k uvedenému zákonu, podľa ktorého: „V záujme právnej stability ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy. Niektoré osobitné zákony ustanovujú dĺžku tejto lehoty odchylne. Táto lehota má prekluzívny charakter, aj keď to takto jednoznačne nie je vyjadrené. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.“ Lehota podľa Správneho poriadku vzhľadom na povahu tohto právneho predpisu, keďže ide o právny predpis práva verejného, nemôže byť považovaná za ustanovenú právnym predpisom v súkromnoprávnych vzťahoch. Súd zároveň dopĺňa, že ako právny predpis procesného práva obsahuje v zásade najmä procesné lehoty, to však neznamená, že všetky lehoty v ňom upravené možno považovať výlučne za procesné. Obdobne ako v prípade lehôt v prípade predpisov hmotného práva, pokiaľ štátnym orgánom uplynutím hmotnoprávnej lehoty zaniká oprávnenie na výkon určitého atribútu verejnej moci (napr. uložiť sankciu za porušenie právneho predpisu), alebo ako v tomto prípade, dosiahnuť nariadenie núteného výkonu rozhodnutia správneho orgánu, je nutné takúto lehotu považovať za hmotnoprávnu.

Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 27. 12. 2018, prekluzívna lehota začala plynúť dňa 28. 12. 2018 a preto trojročná prekluzívna lehota na podanie návrhu na vykonanie rozhodnutia uplynula dňa 28. 12. 2021. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 05. 04. 2022, nebola dodržaná prekluzívna lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku.

Sudca tak dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z dôvodu, že právo oprávneného domáhať sa núteného výkonu predložených rozhodnutí bolo už prekludované a preto sudca sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07. 04. 2022 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).