Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-34-2017.pdf
PDF · 109.63 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: Ľubica Valná ĽUBYT, s miestom podnikania 956 16 Čeladince č. 168, IČO: 34 669 159, zastúpeného JUDr. Martinom Landlom, advokátom so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto N. nad N., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 615,32 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.02.2017, podanou na tunajšom súde dňa 23.02.2017, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 615,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 615,32 eur od 24.03.2013 do zaplatenia.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.02.2012 ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o bezúčelovom úvere č. XX/XXXX. Na základe predmetnej zmluvy žalovanému poskytol úver vo výške 700,00 eur, pričom žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný zároveň na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy vystavil vlastnú blankozmenku, pričom strany si dohodli, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy a nesplnenia záväzku žalovaného, má žalobca právo vyplniť zmenkovú sumu tak, že zmenkovou sumou budú všetky nezaplatené záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Žalovaný na predmetný úver zaplatil len sumu 84,68 eur, a to dňa 04.04.2012. Uviedol, že nakoľko žalovaný porušil platobnú disciplínu, domáhal sa na príslušnom súde vydania zmenkového platobného rozkazu, pričom žalovaná zmenková suma v sebe zahŕňala okrem iných nárokov aj nezaplatenú istinu. Príslušný zmenkový súd následne vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa v zmenkovom konaní nijakým spôsobom nebránil a nepodal voči zmenkovému platobnému rozkazu žiadne námietky vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. XXZm/XX/XXXX - XX zo dňa 24.01.2013, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť požadovanú zmenkovú sumu. Nakoľko nedošlo k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného, vymoženia pohľadávky priznanej rozhodnutím sa žalobca domáhal v exekučnom konaní na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 29.05.2013. Súdny exekútor počas trvania exekučného konania nevymohol od žalovaného žiadne peňažné prostriedky a nakoľko žalobca nedoplnil v zákonnej lehote návrh na vykonanie exekúcie spôsobom vyžadovaným prijatým zákonom č. 438/2015 Z. z., exekučné konanie bolo rozhodnutím príslušného exekučného súdu zastavené. Uviedol, že vzhľadom na zastavenie predmetnej exekúcie sa už v súčasnosti nemôže domôcť na základe predmetného zmenkového platobného rozkazu ani zaplatenia nezaplatenej časti istiny (teda peňažných prostriedkov, ktoré boli žalovanému reálne poskytnuté) a z tohto dôvodu preto týmto žalobným návrhom žiada
priznanie sumy 615,32 eur, čo predstavuje nezaplatenú výšku istiny poskytnutého úveru spolu s príslušným úrokom z omeškania. Zastával názor, že v danom prípade nie je daná existencia prekážky res iudicata. Vzhľadom na skutočnosť, že nevykonal doplnenie návrhov na vykonanie exekúcie s požiadavkami uvedenými v Exekučnom poriadku, v zmysle uvedeného zákona platí domnienka, že zmenka vystavená žalovaným bola vystavená v rozpore so zákonným zákazom použitia zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských zmluvách, a teda táto zmenka ako taká je neplatná. Mal za to, že neplatnosť zmenky ako takej z dôvodu právnej domnienky stanovenej v Exekučnom poriadku, ktorá nebola vyvrátená, robí neplatným aj predmetný zmenkový platobný rozkaz. Keďže predmetný zmenkový platobný rozkaz, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní nároku z neplatenej zmenky, je neplatný, nemôže ísť v tomto prípade ani o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Zastával tiež názor, že uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy nie je premlčaný, nakoľko podľa jeho názoru počas uplatnenia práva na zaplatenie zmenkovej sumy v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXZm/XX/XXXX, ako aj v následnom exekučnom konaní, došlo k spočívaniu premlčacej doby. Uviedol, že v spore si uplatňuje len nárok na zaplatenie nesplatenej istiny, teda sumy, ktorá bola žalovanému reálne poskytnutá a ktorú zároveň žalovaný nevrátil. Preto by bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti, pokiaľ by dlžník nebol povinný zaplatiť žalobcovi aspoň poskytnutú nezaplatenú istinu poskytnutého úveru z dôvodu, že v dôsledku zmeny zákona sa stal exekučný titul, na základe ktorého si uplatňoval aj nárok na zaplatenie nesplatenej istiny, neplatným a nevymáhateľným.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadril, v spotrebiteľskom spore zostal pasívny.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."), keď v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listín predložených so žalobou, a to Zmluvy o bezúčelovom úvere č. XX/XXXX zo dňa 16.02.2012, Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XXZm/XX/ XXXX - XX zo dňa 24.01.2013, uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XEr/XXX/ XXXX - XX zo dňa 26.02.2016 a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Dňa 16.02.2012 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu označenú ako "Zmluva o bezúčelovom úvere č. XX/XXXX", predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru veriteľom dlžníkovi vo výške 700,00 eur (ďalej len "predmetná zmluva"). Podľa článku 2.2 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že suma poplatku je 10,00 eur a poplatok je splatný pri poskytnutí čerpania úveru, suma mesačného poplatku je 4,00 eurá za každý, čo i len začatý kalendárny mesiac, úroková miera úveru je dohodnutá ako fixná pre celé úverové obdobie vo výške 46,00 %, úroky sa po celé úverové obdobie vypočítavajú zo sumy úveru v čase uzavretia zmluvy, dlžník uhradí dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach v počte splátok 13 a výške každej splátky 84,68 eur, prvá splátka je splatná 23.03.2012, úverové obdobie je 13 mesiacov a konečná splatnosť dlžnej sumy, resp. jej poslednej splátky je 23.03.2013. Podľa článku 2.5 predmetnej zmluvy celková suma plnenia, ktoré dlžník na základe zmluvy uhradí veriteľovi pri riadnom a včasnom plnení záväzkov zo zmluvy, je 1.110,84 eur. Ročná percentuálna miera nákladov úveru predstavuje 136,86 %.
7. Okresný súd Trenčín rozhodol zmenkovým platobným rozkazom č. k. XXZm/XX/XXXX - XX zo dňa 24.01.2013 tak, že zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 790,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 790,75 eur odo dňa 25.03.2012 až do dňa zaplatenia, sumu 2,63 eur ako odmenu vo výške 1/3 z 1 % zmenkovej sumy a náhradu trov konania.
8. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX - XX zo dňa 26.02.2016 rozhodol o zastavení exekúcie vedenej vo veci oprávneného (žalobca) proti povinnému (žalovaný) o vymoženie sumy 790,75 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č. k. XXZm/XX/XXXX - XX zo dňa 24.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v časti istiny a úrokov dňa 22.02.2013 a v časti trov konania dňa 06.03.2013. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej
osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
11. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
20. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
21. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
22. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľov, teda predovšetkým príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v platnom znení na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto norma nadobudla účinnosť 01.04.2015 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu dosiahnuť a zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona, sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné,
nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. X.ÚS XXX/XXXX, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa 30.08.2010, uznesenie Krajského súdu Prešov z 30.09.2009 sp. zn. XCoE XX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. XCo XXX/XXXX). Skutočnosť, že pre žalovaného ako spotrebiteľa je výhodnejšie občianske právo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X O. XX/XXXX zo dňa 21.04.2015. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod.
24. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka žalobcu voči žalovanému nie je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
25. Zo zisteného skutkového stavu veci súd následne vyvodil právny záver, že v spore je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku proti žalovanému o zaplatenie sumy 615,32 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania. Pri posudzovaní premlčania súd aplikoval ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že na daný prípad sa vzťahuje všeobecná premlčacia doba tri roky. Úpravu premlčania obsahuje tiež Obchodný zákonník, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Úprava o premlčaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je úpravou nevýhodnejšou pre spotrebiteľa, preto ju súd na predmetnú vec neaplikoval. Použitie úpravy o premlčacích dobách podľa Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. Súd tak postupoval podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, tzn. že súd na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, použil prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalobca uzatvoril so žalovaným predmetnú zmluvu dňa 16.02.2012, pričom z jej obsahu súd zistil, že poskytnutý úver sa stal splatný dňa 23.03.2013. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade, vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej predmetnej zmluvy, začala plynúť odo dňa 24.03.2013 (deň nasledujúci po splatnosti) a uplynula dňa 24.03.2016. Žaloba v danej veci bola na tunajší súd žalobcom podaná až dňa 23.02.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z dôvodu premlčania žalobu v celom rozsahu zamietol.
26. Súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu o tom, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, keďže tvrdil, že počas uplatnenia práva na zaplatenie zmenkovej sumy v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXZm/XX/XXXX, ako aj v následnom exekučnom konaní, došlo k spočívaniu premlčacej doby. V posudzovanom prípade je nesporné, že žalobca uplatnený nárok voči žalovanému odvodzoval z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 16.02.2012, teda nie zo zmenky. Súd v tomto smere zastáva názor, že ide o dva rozdielne nároky, a to nárok zo zmluvy o úvere a nárok zo zmenky. Platí to aj v prípade, ak zmenka zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere (v tomto smere súd zastáva obdobný názor ako je uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. XObo/ XX/XXXX zo dňa 29.04.2009). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o neexistencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci a podanú žalobu meritórne prejednal a rozhodol, pričom pri posudzovaní
nároku žalobcu vychádzal z obsahu predmetnej zmluvy. Posudzujúc otázku premlčania práva žalobcu vychádzal súd teda z právneho titulu uplatneného nároku a s prihliadnutím na dohodnutú splatnosť úveru v predmetnej zmluve následne dospel k záveru o premlčaní práva žalobcu z predmetnej zmluvy. Nad rámec uvedeného súd zároveň zastáva názor, že pre aplikáciu § 112 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby veriteľ v premlčacej dobe uplatnil právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračoval, pričom to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. S poukazom na dôvody zastavenia exekúcie uvedené v uznesení tunajšieho súdu č. k. XEr/XXX/XXXX - XX zo dňa 26.02.2016, ktoré rozhodnutie predložil žalobca so žalobou, súd konštatuje, že nie je splnená zákonná podmienka, že by veriteľ (žalobca) v začatom exekučnom konaní riadne pokračoval a k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením. Aj z tohto dôvodu preto aplikácia § 112 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy.
27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej bol žalovaný úspešný (súd žalobu zamietol), a preto by mu proti žalobcovi patril nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov konania si však žalovaný neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne nevyplývajú, a preto súd rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.