Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-63-2022.pdf
PDF · 90.44 KB
Case nature
Subarea
28P/63/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. U., nar. XX.XX.XXXX a A. U., M.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: P. E., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXG, Q. a otca: I. U., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXG, Q., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2022, sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril obe maloleté deti do jeho výhradnej osobnej starostlivosti.
2. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s matkou maloletých detí žije v spoločnej domácnosti približne štyri roky, z toho dva roky žijú v rodinnom dome vo vlastníctve otca. Matka nikdy nemala veľa priateliek a aj s tými, ktoré mala, sa nikdy veľmi nekontaktovala, tak ako ani s členmi svojej rodiny. V spoločnosti priateľov bola utiahnutá a nikdy sa veľmi neprejavovala. Po narodení syna sa ukázalo, že matka sa o neho nedokáže postarať bez pomoci. Na materskej dovolenke bola síce ona, ale otec si musel maximálne prispôsobovať svoj pracovný čas tak, aby jej so synom vo všetkom pomáhal a tiež aj pri domácich prácach. Okrem toho im pravidelne chodili a dodnes chodia pomáhať otcovi rodičia - trikrát do týždňa berú deti k sebe, aspoň trikrát do mesiaca varia nedeľný obed, deti u starých rodičov cez víkend často prespávajú. Narodením dcéry sa situácia ešte zhoršila. Deti väčšinou kúpal otec, ukladal ich spať a staral sa im aj o jedlo, s čím mu často pomáhali jeho rodičia, pretože matka varila zriedka. Stále sa sťažovala na únavu a tým odôvodňovala svoju nečinnosť a veľmi časté ležanie na gauči počas dňa. Okrem toho, že zanedbávala domácnosť (neupratovala, neprala), nechodila s deťmi takmer vôbec von a u detského lekára s nimi bola asi dvakrát od ich narodenia. Takmer všetky očkovania a choroby u lekára s deťmi absolvoval otec. Taktiež syna do škôlky vodí väčšinou otec, matka s ním ide len vo výnimočných prípadoch. Psychický stav matky sa stále zhoršoval a zvyšovala sa aj agresivita v jej správaní, či už verbálna alebo aj fyzická, ktorá bola namierená hlavne proti otcovi, ale aj pred deťmi. Vyústilo to aj do fyzického konfliktu s otcovou sestrou, u ktorej prechodne bývali pred dostavbou rodinného domu. Konflikt vznikol pre banálnu vec, po užití väčšieho množstva alkoholu matkou. Následne matka rozbila predmety na terase otcovej sestry, hádzala ich do fasády domu. Pretože u sestry už ďalej nemohli bývať a matkina matka sa vyjadrila, že jej dom nie je vhodný na bývanie pre malé dieťa, na niekoľko mesiacov odišli bývať do bytu otcových rodičov. V marci 2020 sa spolu presťahovali do otcovho rodinného domu, kde sa im v ten rok narodila dcéra. Frekvencia depresívnych stavov matky, vyúsťujúcich do vyhrážok samovraždou alebo do konfliktov s otcom, sa zvyšovala, až matka sama uznala, že potrebuje pomoc odborníka. V súčasnosti navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr. Q.. Má užívať lieky, ale otec nemá vedomosť o tom, ako ich má užívať a či ich užíva správne,
ale množstvo jej depresívnych a agresívnych stavov sa neznížilo, práve naopak. Deti sa chcú kúpať a zaspávať len s otcom, keď nie sú s matkou, vôbec sa jej spoločnosti nedožadujú, matka takmer nevarí, párkrát uvarila len teraz, keď pocítila, že otec chce situáciu riešiť. Matka už niekoľkokrát povedala, že deti zoberie a izoluje ich od celej otcovej rodiny, prípadne ich vezme do zahraničia. Nemenný psychický stav matky a neustále konflikty z toho plynúce nielenže zničili ich partnerský vzťah, ale už majú vplyv aj na maloleté deti a otec sa obáva o ich bezpečnosť. Snažil sa preto túto situáciu v rozhovoroch s matkou riešiť a sama matka v jej „dobrých chvíľach“ aj pripúšťa, že sa nevie o deti dosť dobre postarať, a preto predbežne súhlasila, že sa odsťahuje, keď jej otec nájde, alebo si ona sama nájde bývanie. Okrem psychických a mentálnych problémov matky, pre ktoré otec chce deti do svojej starostlivosti, sú tu aj dôvody finančné. Matka nastúpila minulý rok do práce ako predavačka v predajni Deichmann na 20 hodinový týždenný pracovný úväzok, ktorý si neskôr skrátila na 10 hodín. V súčasnosti rozbieha svoju živnosť, na ktorú jej otec prispel úhradou časti prvotných nákladov. Živnosť ale ešte nie je rozbehnutá, aj vzhľadom na jej zlý psychický stav, kedy väčšinu dňa preleží na gauči, takže nemá a v dohľadnej dobe asi ani nebude mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Naproti tomu otec si aj svoj pracovný život podriadil starostlivosti o deti. Má realitnú firmu, v ktorej si svoj pracovný čas určuje sám a môže ho plne prispôsobovať potrebám svojich detí a tiež má príležitostný gastrostánok (napr. na hodoch, vinobraní), v ktorom pracujú hlavne brigádnici. Okrem toho má spoločne so svojou sestrou upratovaciu firmu, kde si zákazky tiež vie plánovať podľa potrieb rodiny. V pravidelných intervaloch otcovi so starostlivosťou o deti pomáhajú jeho rodičia, ktorí tiež veľmi ťažko nesú nefunkčnosť tohto vzťahu, a aj preto majú veľkú snahu im pomáhať, ale hlavným dôvodom pomoci je strach o vývoj ich maloletých vnúčat. Pri posudzovaní tohto skutkového stavu nie je zanedbateľná skutočnosť, že po odchode matky zostanú deti bývať v dome, v ktorom bývajú takmer od narodenia, majú tam svoje mačičky, sliepočky, kamarátov u susedov. Na druhej strane otec nebude mať problém kedykoľvek umožniť matke stretávať sa s deťmi, prípadne jej ich na deň aj viac dní ponechať, ak bude v dobrom psychickom a mentálnom stave a bude pravidelne chodiť k odbornému lekárovi a správne brať lieky, ako pôvodne sľubovala. Vie, že deti potrebujú pre zdravý vývoj aj mamu. On sám vyrástol v kompletnej láskyplnej rodine a už teraz na deťoch vidí, že chladnými prejavmi či apatiou a častým nezáujmom ich matky deti veľmi trpia.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo sociálneho šetrenie pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 22.04.2022 bolo zistené, že maloletí žijú spolu so svojimi rodičmi v päťizbovom rodinnom dome na adrese trvalého pobytu. Dom je v osobnom vlastníctve otca maloletých detí. V domácnosti býva okrem rodičov a maloletých detí aj stará matka z otcovej strany. Maloleté deti majú v domácnosti k dispozícii detskú izbu aj herňu, majú tu vytvorené vhodné podmienky na trávenie voľného času a odpočinok. Otec maloletých počas šetrenia uviedol, že je konateľom s.r.o., ktorá prevádzkuje realitnú spoločnosť, bufet a tiež je zamestnaný v účtovníckej firme na trvalý pracovný pomer, chce ísť na materskú dovolenku. Jeho mesačný príjem je cca 2 000,- eur. Matka maloletých pracuje brigádne v Deichmann na 20 hodín a má tiež živnosť na predaj oblečenia, jej príjem je cca 600,- eur mesačne. Otec maloletých uviedol, že on zabezpečuje chod domácnosti, nakupuje, perie, kúpe maloletých a vodí maloletého syna do materskej školy. So starostlivosťou mu pomáha jeho matka. V utorok, štvrtok a sobotu sa o maloletých stará jeho matka. Maloletí podľa slov otca nechcú, aby ich matka kúpala a ukladala spať, nakoľko nemá s nimi dostatočnú trpezlivosť. Pokiaľ ide o trávenie voľného času otec chodí s maloletými na ryby, futbal, na plaváreň. S matkou maloletých nežijú ako partneri, matka maloletých aktuálne ostala v spoločnej domácnosti, ale otec jej chce zabezpečiť podnájom, aby sa odsťahovala. Psychické problémy matky maloletých sa začali údajne prejavovať po narodení dcéry. Matka nastúpila na psychiatrickú liečbu, navštevuje psychiatričku MUDr. Q., ale podľa slov otca kombinuje predpísané lieky s alkoholom. Otec maloletých uvádzal časté výbušné správanie matky, ktorá údajne rozbíja veci, vyhráža sa samovraždou, mala ho už viackrát fyzicky napadnúť, zlomiť mu nos a spôsobiť otras mozgu tým, že mu rozbila mobilný telefón o hlavu. Pred dvoma týždňami došlo k incidentu, kedy sa matka maloletých mala zamknúť v izbe, otec privolal RZP a bola privolaná aj policajná hliadka, dvere do izby museli rozbiť. Matka sa údajne vyhráža, že deti otcovi zoberie. Otec maloletých priznáva, že deti potrebujú matku, vie si predstaviť, že by fungovali v režime striedavej osobnej starostlivosti. Podľa jeho slov nechce matku od detí odstaviť, ale nechce, aby sa mu vyhrážala. Maloleté deti sú zdravé. Maloletý I. navštevuje súkromnú materskú školu, za ktorú otec uhrádza 430,- eur mesačne.
4. Písomným podaním zo dňa 2.5.2022 oznámil otec súdu, že sa matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala dňa 2.5.2022, pričom z podania nie je zrejme, či sa matka odsťahovala aj s deťmi.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. I. 13. Podľa § 367 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
16. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
17. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázal ani netvrdil také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté detí už nachádzajú v starostlivosti otca a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. Nie je možné nariadiť matke aby odovzdala detí otcovi, keď sú deti u neho. I keď je výpočet povinností, ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, podľa názoru súdu nie je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv matky a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Samotný otec si vo svojom písomnom podaní protirečí. Na jednej strane poukazuje na psychické problémy matky, na jej výbušne správanie, na druhej strane priznáva, že deti potrebujú matku a že si vie predstaviť, že by fungovali v režime striedavej osobnej starostlivosti. Zrejme teda nie je výbušnosť matky natoľko kritická, keď otec zvažuje aj striedavú starostlivosť. Súd nezačal vo veci konanie ex offo, nakoľko je toho názoru, že je v najlepšom záujme maloletých detí dohoda rodičov, bez autoritatívneho zásahu súdu. Pokiaľ k takejto dohode nedôjde, nič nebráni otcovi aby si podal návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom ( nie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a až následne v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletým deťom je v ich najlepšom záujme. Pokiaľ by aj dochádzalo k problémom v domácnosti v tejto chvíli nie je možné jednoznačne určiť, kto je hlavným iniciátorom týchto nezhôd, resp., že je to matka. S prihliadnutím na skutočnosť, že nebolo preukázané, že záujem maloletých detí vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov, súd otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. V závere považuje súd za dôležité zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.