Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Ca-25-2021.pdf
PDF · 79.22 KB
Case nature
Subarea
10Ca/25/2021
Uznesenie
U Z N E S E N I E
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166 zastúpený Mgr. Peter Kubovič, advokát, s.r.o., so sídlom Nám. Biely kríž 3, Bratislava, IČO: 54 167 370, proti žalovanému: ASPECT-VYHNE, a.s., so sídlom Kukuričná 163/1, Bratislava, IČO: 36 354 694, zastúpený PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 1.993,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Súd v r a c i a žalobcovi: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, súdny poplatok za žalobu vo výške 52,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2021 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.993,49 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu neoprávneného zásahu do autorských práv. V zmysle oprávnenia žalobca vykonával a vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Žalovaný bol v období od 23.04.2020 do 22.04.2021 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Sitno. Žalobca má za to, že žalovaný v období od 23.04.2020 do 22.04.2021 používal v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení predmety ochrany v správe žalobcu, a to prostredníctvom 111 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia a 1 zvukovoobrazového zariadenia v bare ( rozloha do 100 m2). Žalobca má taktiež za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným používaním predmetov ochrany uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov diel, ku ktorým vykonáva správu žalobca. Na základe uvedeného si žalobca od žalovaného uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel, a to za obdobie od 23.04.2020 do 22.04.2021 vo výške 1.993,49 eur.
2. Podaním doručeným súdu dňa 18.03.2022 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Žalovaný neuznal nárok žalobcu, nakoľko má za to, že zo strany žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalovaný bol v žalovanom období (od 23.04.2020 až 22.04.2021) oprávnený používať predmet ochrany formou verejného prenosu, a to na základe zákonnej licencie. Žalovaný taktiež poukázal na to, že na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia, a to predovšetkým z dôvodu, že účastníkmi konania
(sporu) na strane žalobcu nie sú všetky osoby patriace podľa hmotného práva do tzv. nerozlučného núteného spoločenstva na strane žalobcu. Žalovaný poukázal aj na to, že je odo dňa 23.04.2018 oprávnený používať predmety ochrany formou verejného prenosu na základe zákonnej licencie vyplývajúcej z § 165 ods. 9 písm. b) bod 2. Autorského zákona (účinného do 31.12.2018). Žalovaný je členom Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, so sídlom Bajkalská 1496/25, 827 18 Bratislava-Ružinov, IČO: 00 623 491 (ďalej len „AHRS“). AHRS ako právnická osoba, ktorá združuje používateľov (svojich členov), podala v ich prospech dňa 23.04.2018 voči všetkým organizáciám kolektívnej správy (SOZA, SAPA, SLOVGRAM, OZIS, LITA) ako nerozlučnému spoločenstvu na strane žalovaných (z dôvodu ich zákonnej povinnosti vykonávať správu práv v odbore „verejný prenos“ spoločne - § 175 ods. 1 písm. AZ) žalobu o určenie obsahu kolektívnej zmluvy podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona. Konanie o predmetnej žalobe sa v súčasnosti vedie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Ca/1/2018 a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Žalovaný v období rokov 2018 až 2020 (pre obdobie používania diel od 23.04.2018 do 22.04.2021) postupne vkladal do notárskej úschovy peňažné prostriedky v zmysle § 165 ods. 9 písm. b) bod 2. Autorského zákona (účinného do 31.12.2018). AHRS aj v mene žalovaného informovala organizácie kolektívnej správy o zložení prostriedkov za použitie diel do notárskej úschovy. Žalobca informáciou o tom, že okrem iných aj žalovaný zložil peňažné prostriedky do notárskej úschovy disponuje. Informácie o tom, že členovia AHRS skladajú peňažné prostriedky do notárskej úschovy a ktorí konkrétne to sú, má žalobca k dispozícii, pretože tieto informácie dáva AHRS na vedomie vždy všetkým organizáciám kolektívnej správy. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby v zmysle § 138 Civilného sporového poriadku a v prípade, ak by žalobca nevzal žalobu späť žalovaný požadoval, aby súd žalobu zamietol.
3. Podaním doručeným súdu dňa 25.04.2022 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca. Žalobca k tvrdeniu žalovaného, že skladal peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany v správe žalobcu do notárskej úschovy uviedol, že žalovaný uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom pred podaním žaloby nepreukázal ani žalobcovi neuvádzal, a to napriek viacerým výzvam žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom túto skutočnosť žalovaný prvýkrát uvádza až vo vyjadrení k žalobe. Pokiaľ žalovaný uvádza, že o danej skutočnosti informoval žalobcu, žalobca toto tvrdenie popiera ako nepravdivé a nepreukázané. Žalovaný síce súdu predložil viaceré listy adresované Slovenského ochrannému zväzu autorskému (SOZA) spolu s prílohami, ktorými sú aj notárske úschovy o ukladaní prostriedkov žalovaným, avšak žalobca má za to, že žalovaný nepreukázal, že by dané listy, vrátane ich príloh, boli doručené žalobcovi. Žalobca poprel, že by dané listy, vrátane ich príloh, boli doručené žalobcovi. Žalobca má za to, že žalovaný si voči žalobcovi nesplnil zákonnú informačnú povinnosť uloženú príslušnými ustanoveniami § 165 Autorského zákona. Žalobca ďalej uviedol, že nemá povinnosť (a ani možnosť) preukazovať, že mu dané listiny neboli doručené. Pokiaľ teda samotný žalovaný nepreukázal, že všetky dané listiny žalobcovi aj skutočne doručil, tak žalovaný svoje tvrdenia o splnení zákonnej informačnej povinnosti nepreukázal. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že nemal vedomosť o tom, že uvedeným postupom žalovaný nadobudol postavenie oprávneného používateľa predmetov ochrany v správe žalobcu, nakoľko žalovaný o tejto skutočnosti žalobcu neinformoval, a to napriek tomu, že mu to ukladal autorský zákon v príslušných ustanoveniach § 165, na ktoré žalovaný odkazuje. Napriek uvedenému žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu, žiadal však, aby súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania., keďže podľa názoru žalobcu zastavenie konania zapríčinil svojím postupom žalovaný, a preto by mu mal nahradiť trovy konania.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
5. Žaloba bola žalobcom vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pred začatím pojednávania vo veci samej. Vo vzťahu k predmetu sporu nie sú splnené podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktoré by súd zaväzovali na vyžiadane súhlasu žalovaného na späťvzatie žaloby žalobcom, a tak súd s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
6. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 CSP. Zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
8. V prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené, pretože žalobca vzal žalobu späť bez udania dôvodu. Z procesného hľadiska to bol žalobca, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania. Súd by mohol žalobcovi v prípade späťvzatia žaloby priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ak by k tomu prispelo správanie žalovaného, spočívajúceho v zaplatení pohľadávky po podaní žaloby, čo v prejednávanej veci nenastalo. Z uvedeného dôvodu treba vychádzať z procesnej zodpovednosti žalobcu za zastavenie konania a preto nárok na náhradu trov konania vznikol v konaní procesne úspešnému žalovanému. S poukazom na uvedené súd priznal procesne úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. Žalobca na základe výzvy súdu zaplatil dňa 14.02.2022 súdny poplatok za žalobu vo výške 59,50 eur.
10. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnkov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Podľa § 11 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnkov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1% najmenej však 6,70 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
11. Súd priznal žalobcovi právo na vrátenie kráteného súdneho poplatku zaplateného za žalobu v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnkov, pretože žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním.
12. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).