Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/228/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., J. XX a 2/ R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J. XX, obaja v konaní zast. JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so sídlom Levice, Bernolákova 12, proti žalovanému: Mesto Šahy, zast. JUDr. Petrom Polákom, advokátom so sídlom Levice, M. R. Štefánika 3, o zaplatenie 12.624,87 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. 04. 2017 č. k. 9C/99/2012-268, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalobcom v 1. rade a v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 3,716,49 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01. 09. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od jeho právoplatnosti. Vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 3, § 123, § 451 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Uviedol, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným za obdobie od 12. 03. 2011 do 31. 08. 2011 v sume 5.907 eur s prísl., pri vyčíslení mesačnej výšky bezdôvodného obohatenia v sume 330 eur. Vyšiel zo zistenia, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. E. zapísanými na LV č. XXXX, pričom na parcelách registra " C " parc. č. číslo XXXX/X o výmere 1886 m2, parc. č. 3519 o výmere 136 m2 a parcelách registra " E " parc. č. 2022/17 o výmere 134 m2 leží časť stavieb, a to čistička odpadových vôd a garáže, patriacich do komplexu stavieb bývalej colnice na hraničnom priechode do C. a žalobcovia pozemok nadobudli kúpou v roku 1995, kedy tieto stavby už na pozemku stáli. Po zániku hraničného prechodu bola celá stavba colnice Darovacou zmluvou číslo A/2009/45 z 25. 03. 2009 uzatvorenou medzi Slovenskou republikou

- Krajské riaditeľstvo policajného zboru Nitra a Mestom Šahy prevedená do vlastníctva žalovaného a zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z 22. 08. 2011 žalovaný predal nehnuteľnosť fyzickej osobe. Poukázal na to, že v znaleckom posudku zo dňa 09. 09. 2014 č. 113/2014 (čl. 222) znalec z odboru stavebníctva určil všeobecnú hodnotu nájmu za obdobie od 12. 03. 2010 do 31. 08. 2011 vo výške 3.716,49 eura. Za preukázané považoval, že na časti pozemkov vo vlastníctve žalobcov sú postavené stavby a to čistička odpadových vôd a garáže, ktorých vlastníkom je v súčasnosti iný subjekt ako žalobcovia či žalovaný, pričom tieto boli do 31. 08. 2011 vo vlastníctve žalovaného a v minulosti boli súčasťou celého komplexu colnice nachádzajúcej sa na hraničnom priechode do Maďarskej republiky. Konštatoval, že colnica v čase jej zriadenia bola postavená vo verejnom záujme postupom príslušných štátnych orgánov, bolo vydané územné rozhodnutie, stavebné povolenie o výstavbe colnice a povolenie k užívaniu budovy s tým, že po zániku hraničného priechodu prestala colnica plniť účel, na ktorý bola

zriadená a v roku 2009 stavby prešli do vlastníctva žalovaného. Tento nadobudol vlastnícke právo k stavbám v roku 2009 darom v dôsledku rozhodnutia štátu o prevode prebytočného majetku štátu na obce alebo vyššie územné celky v zmysle § 3 zák. č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo jej vyšší územný celok, ktoré sa od roku 2009 pokúšal dať do nájmu, a následne ako prebytočný majetok ich odpredal. Vyzdvihol, že žalobcovia ako vlastníci pozemkov boli dlhodobo obmedzovaní vo svojich vlastníckych a užívacích právach a tento stav sa nezmenil ani v súčasnosti, pretože ani po odpredaji stavieb, ktoré prestali slúžiť svojmu pôvodnému účelu na ktorý tam boli zriadené tretej osobe, nie je vyriešený ich právny režim. Žalobcovia sú tak stále v rovnakej situácii od roku 1995, kedy pozemky pod stavbami odkúpili a to až doposiaľ, keď komplex budov slúži už inému účelu než colnici. Uzavrel, že v súčasnosti nie je možné nepochybne preukázať, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c alebo o stavbu nepovolenú, vlastníkom dotknutých stavieb je tretí subjekt odlišný od žalovaného, a preto žalobcovia sa už aktuálne nemôžu inak domáhať svojich práv voči žalovanému, než žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia. K obrane žalovaného, že žalobcovia mohli užívať pozemky priľahlé k stavbám, čo však nerobili podotkol, že už v rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 15C/207/2005-212 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 9Co/306/2007-241 bolo preukázané, že na týchto pozemkoch sa nachádzajú inžinierske siete, budova garáží, budova ČOV s ochranným pásmom, časť príjazdovej cesty pre kamióny, protipožiarne hydranty s tým, že všetky predmetné nehnuteľnosti sú súčasťou areálu hraničného priechodu Šahy a slúžia pre zabezpečenie bezproblémového chodu a správy štátnych hraníc. Pokiaľ aj priľahlé pozemky k stavbe neboli zastavané, ale boli súčasťou areálu colnice, vylučovalo to, aby žalobcovia mohli tieto pozemky využívať, z ktorého dôvodu žalobcovia oprávnene zahrnuli do výmery aj pozemky priľahlé k stavbám. Stotožniac sa so závermi znaleckého posudku preto priznal žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške vyčíslenej znalcom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. K výške nájmu dodal, že v danom prípade nedošlo medzi stranami sporu k dohode o výške nájmu, žalovaný nehnuteľnosti užíval bez právneho dôvodu, a preto nebol dôvod, aby sa pri stanovení ceny vychádzalo z cien určených mestským zastupiteľstvom žalovaného. Rozhodnutie o trovách konania oprel o § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len . Dôvodil, že síce žalobu čiastočne zamietol, ale vychádzal pritom zo znaleckého posudku o výške nároku, a preto podľa jeho názoru žalobcom patrí náhrada trov konania v plnej výške z prisúdenej sumy.

3. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a g/ v spojení s § 366 písm. c/ a d/ a žiadal ho v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zvýraznil, že neužíval nehnuteľnosti žalobcov bez právneho dôvodu a žalobcovia mohli parc. č. 3517/9 bez problémov užívať, čo reálne aj uskutočnili, legálne postavenú trafostanicu oplotili, pričom zamedzili prístup ku garážam ich majiteľke. Namietal správnosť vykonaného znaleckého posudku s poukazom na dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosti ohodnocovali. Vyzdvihol, že pôvodný vlastník stavieb stavby postavil legálne a vytkol súdu, že sa nezaoberal otázkou, či pôvodný majiteľ stavieb alebo jeho právni nástupcovia nenadobudli k stavebným pozemkom vlastnícke právo vydržaním. Poukázal na novo nájdené dôkazy, z ktorých vyplýva, že pozemky, na ktorých stojí bývalá colnica a jej príslušenstvo, boli vykúpené, resp. vyvlastnené.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia písomným podaním, v ktorom uviedli, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho žiadali potvrdiť. Poukázali na to, že časť pozemkov zahradili drôteným, ľahko odstrániteľným pletivom až v súčasnosti, keď vlastníkom budov a časti pozemkov nie je žalovaný, pričom v období, za ktoré si uplatňujú náhradu za užívanie takéto opatrenie neurobili, nemohli realizovať obsah svojho vlastníckeho práva žiadnym spôsobom a časť pozemku nemohli užívať z dôvodu, že sa nachádza v ochrannom pásme. Konštatovali, že ich vlastnícke právo k pozemkom nebolo v priebehu prvoinštančného konania žiadnym spôsobom spochybnené, konanie sa vedie od 12. 03. 2012 a za tento čas žalovaný mohol predložiť všetky potrebné dôkazy, pričom prihliadnutie na v odvolaní predložený dôkaz nie je procesne dovolené. V nadväznosti na žalovaným doložený vyvlastňovací spis predložili právoplatný zamietajúci rozsudok Okresného súdu Levice vo veci sp. n. 11C/213/2000 vo veci žalobcu: Colné riaditeľstvo SR proti ním, ako žalovaným, v ktorom konaní už boli riešené nároky týkajúce sa určenia vlastníctva z titulu vyvlastnenia pozemkov.

5. Žalovaný písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 11. 2017, s poukazom na vyjadrenie žalobcov k odvolaniu oznámil, že svoje odvolanie podľa § 369 ods. 1 berie v celom rozsahu späť a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. § 369 ods. 3 odvolacie konanie zastavil.

6. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

7. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

8. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

9. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom strany sporu, ktorá ho podala. Zákon teda priznáva odvolateľovi právo disponovať odvolacím konaním, kým o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd bez ďalšieho konanie zastaví bez toho, aby skúmal dôvod späťvzatia odvolania. Naviac, ak odvolateľ vezme podané odvolanie späť, stráca tým možnosť znovu podať odvolanie.

10. V danom prípade odvolací súd s ohľadom na prejav vôle žalobcu - späťvzatie odvolania, učinený písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 11. 2017, postupujúc podľa zhora citovanej zákonnej úpravy odvolacie konanie zastavil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a s ohľadom na zavinenie žalovaného na zastavení odvolacieho konania priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .