Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-95-2021.pdf
PDF · 120.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/95/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného R. Z., nar. XX. M. XXXX v O., trvalé bydlisko O., prechodne P. B. č. XXX/X, O., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov v inej trestnej veci, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) a iné, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo 14. októbra 2021, č. k. 17T/55/2021-205, na verejnom zasadnutí konanom 5. mája 2022 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. Z. z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 14. októbra 2021, č. k. 17T/55/2021-205, uznal obžalovaného R. Z. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. d) Tr. zák. v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 30. júna 2020 v bližšie neurčenom čase po 15.30 hod. v meste O. na presne nešpecifikovanom mieste v blízkosti rieky Váh, neďaleko supermarketu Billa, sa spýtal W. W., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom O., N. XX, či má peniaze a po jeho zápornej odpovedi ho následne udrel polootvorenou dlaňou do ľavej časti tváre, pričom po asi jednej minúty od úderu ho začal prehľadávať a to tým spôsobom, že mu otvoril kapsičku, ktorú mal W. W. prevesenú cez plece, následne z nej vybral kľúče od jeho osobného motorového vozidla zn. VW Golf, 1K striebornej farby, EC: SA 099 Dl, tieto si zobral, pričom sa spýtal W. W., kde má auto, na čo mu tento odpovedal, že doma na parkovisku, následne mu potom siahol do všetkých vreciek a rukou mu siahol aj na ponožky, pričom obžalovaný R. Z. chytil W. W. za predlaktie, kúsok ho potiahol, následne mu ruku pustil a potom spolu pokračovali v ceste smerom k bytovému domu na N. ul. XX v M., kde býva W. W., neďaleko ktorého W. W. obžalovanému R. Z. povedal, že by predal svoje náramkové hodinky, obžalovaný R. Z. ho požiadal, aby mu tieto hodinky ukázal, čo W. W. urobil, pričom obžalovaný R. Z. mu ich nevrátil ani na naliehanie W. W., po príchode ku vchodu bytového domu, v ktorom býva W. W., po tom, ako otvoril dvere, obžalovaný R. Z. násilím vošiel do vchodu a po tom, ako W. W. otvoril dvere do bytu, kde býva, ho obžalovaný R. Z. odsotil a vošiel dnu, v byte si svojvoľne zobral rôzne potraviny a začal ich konzumovať a zotrval tam napriek tomu, že ho W. W. niekoľkokrát vyzval, aby z bytu odišiel a k odchodu z bytu ho vyzýval aj L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., N. XX, ktorý sa v tom čase v uvedenom byte nachádzal, obžalovaný R. Z. až následne z bytu odišiel a poškodený W. W. po tom, ako zavolal políciu, zistil, že jeho osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, 1K striebornej farby, EC: SA 099 Div hodnote 2000,- eur, ktoré bolo zaparkované na parkovisku za predmetným bytovým domom, sa tam nenachádza a obžalovaný R. Z. na ňom odišiel na neznáme miesto, pričom ho v ten istý deň v čase pred 20:50 hod. zaparkoval na tom istom parkovisku o niekoľko parkovacích miest ďalej, hoci bol rozhodnutím Obvodného oddelenia P Z Šaľa zo dňa 29. 03. 2020 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to blokom na pokutu č. 14132781,
rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ Šaľa zo dňa 27. 03. 2020 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to blokom na pokutu č. 14132636, rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ Šaľa zo dňa 19. 03. 2020 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to blokom na pokutu č. 14108923, rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ Šaľa zo dňa 25. 01. 2020 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to blokom na pokutu č. 14132780, rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ Šaľa zo dňa 03. 12. 2019 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to blokom na pokutu č. 14099376. 2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 30. augusta 2020, sp. zn. 0T/212/2020, právoplatný 30. augusta 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresný súd tiež obžalovanému uložil podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na 2 (dva) roky. 3. Pokiaľ ide o výrok o vine, v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 2Pv 225/20/2202, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal a následne vykonal dokazovanie už len ohľadom výroku o treste. 4. Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd u obžalovaného zistil prítomnosť dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., pretože bol pred spáchaním skutku už súdne trestaný a spáchal viac trestných činov. V dôsledku prevahy priťažujúcich okolností okresný súd aplikoval ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., teda zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri najprísnejšie trestnom čine podľa ust. 194 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu, konkrétne na 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. V rámci tejto výmery uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici, ktorý považoval za postačujúci na nápravu osoby páchateľa, vzhľadom na jeho osobu, pomery a možnosť jeho nápravy. Uložený trest je nepodmienečný, nakoľko okresný súd mal za jednoznačne preukázané, že doposiaľ uložené podmienečné či nepodmienečné tresty odňatia slobody nesplnili svoj účel a neviedli k náprave obžalovaného. Takto uložený trest považoval okresný súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a najmä ochranu spoločnosti a to aj napriek tomu, že bol uložený na dolnej hranici trestnej sadzby určenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Uložený trest je súhrnný, výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 30. augusta 2020, sp. zn. 0T/212/2020, právoplatný 30. augusta 2020, bol zrušený a rovnako ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 5. Okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a je v ňom aj v čase, keď súd rozhodoval v tejto prejednávanej veci. 6. Výrok o ochrannom dohľade okresný súd odôvodnil tým, že ide o súčasť tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná na dovŕšenie nápravy páchateľov obzvlášť závažných zločinov a fakultatívne aj páchateľov iných trestných činov, ktorí sa stávajú tzv. špeciálnymi recidivistami, a po viacnásobnom potrestaní za rovnaké trestné činy nemožno u nich očakávať, že bez nútenej postpenitenciárnej starostlivosti budú viesť riadny život. Dohľad počas výkonu tohto ochranného opatrenia sa zveruje probačným a mediačným úradníkom. Ust. § 76 ods. 2 Tr. zák. umožňuje uložiť tento druh ochranného opatrenia aj takému páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý už bol v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému súd znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto môže súd postupovať za podmienok, že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu bude viesť riadny život. 7. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal práva podať odvolanie. Pokiaľ ide o obžalovaného, tento voči rozsudku zahlásil odvolanie čo do výroku o treste.
8. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu 26. októbra 2021 v ktorom stručne uviedol, že s uloženým trestom nesúhlasí, zdá sa mu byť neprimerane prísny. 9. Písomne zdôvodnené odvolanie bolo zaslané prokuratúre, tá sa k nemu nevyjadrila. 10. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 17. decembra 2021. 11. Nakoľko bol obžalovaný v priebehu odvolacieho konania vzatý do väzby v inej trestnej veci, vznikol u neho dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Tr. por. Keďže si obžalovaný obhajcu sám nezvolil, bol mu obhajca 30. marca 2022 krajským súdom ustanovený v osobe advokáta Mgr. Ing. Mariána Galbavého (ďalej len obhajca). 12. Tento obhajca takisto odôvodnil obžalovaným zahlásené odvolanie osobitným písomným podaním doručeným krajskému súdu 13. apríla 2022. 13. V odvolaní obhajca namietal, že okresný súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, keďže učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré súd prijal a v rámci záverečnej reči a posledného slova obžalovaný uviedol, že má úmysel nahradiť vzniknutú škodu a snahu o nápravu i za pomoci liečby psychológom a psychiatrom, mal okresný súd považovať za prejavy priznania a úprimnej ľútosti. 14. V ďalšej časti odvolania obhajca namietal, že sa okresný súd nezaoberal možnosťou zníženia dolnej hranice trestnej sadzby pod hranicu ustanovenú Tr. zák. s poukazom na závery Stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. R 44/2017, podľa ktorého „Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods, 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno dané ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maius použiť aj v prípade, ak súd prijme vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. Ba čo viac, obžalovaný tým umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, a zároveň neodvolateľné prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému alebo obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť, v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. A fortiori Najvyšší súd uvádza, že keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého, pre obžalovaného priaznivého rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie v plnom rozsahu, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. V prípade pochybností o duplicite pričítania jednej a tej istej skutočnosti ako poľahčujúcej okolnosti a okolnosti, ktorá zakladá možnosť mimoriadneho zníženia trestu Najvyšší súd uvádza, že je možné prihliadnuť na dotknuté uznanie viny, ak je spojené s úprimným oľutovaním činu, ako na poľahčujúcu okolnosť, a to napriek mimoriadnemu zníženiu trestu. Je tomu tak preto, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) TZ integruje aj ďalší obsahový prvok, resp. trest sa mimoriadne znižuje na základe podobnej, ale kvalitatívne odlišnej okolnosti, t. j. vytvorenia možnosti obžalovaným pre zjednodušený procesný postup obdobne ako konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Nejde teda o blokáciu z hľadiska ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona medzi poľahčujúcou okolnosťou a okolnosťou, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.“ 15. Obhajca ďalej namietal, že ak by okresný súd vzal do úvahy dané okolnosti, dospel by k záveru o pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v pomere 2:1, čo by síce znamenalo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, no pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu by dolná hranica trestnej sadzby zostala nezmenenou v porovnaní s tou, ktorú zákonodarca uvádza pre trestný čin porušovania domovej slobody v § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., teda by sa ustálila v rozmedzí jeden až päť rokov odňatia slobody. 16. V konečnom návrhu potom obhajca žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil vo výroku o treste a buď v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo, aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. krajský súd rozhodol sám rozsudkom tak, že obžalovanému uloží súhrnný trest vo výmere 2 (dva) roky. 17. Aj toto písomne zdôvodnené odvolanie bolo zaslané prokuratúre, tá sa k nemu ku dňu konania verejného zasadnutia písomne nevyjadrila. 18. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 5. mája 2022, na ktorý sa osobne dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného sa so súhlasom obžalovaného nechal zastúpiť advokátskym koncipientom Mgr. L. M. a účasť obžalovaného bola zabezpečená z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. 19. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí na základe vlastnej úvahy doplnil oboznámením podstatných častí pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/212/2020, nakoľko tento spis nebol v konaní pred okresným súdom riadne oboznámený. 20. Z obsahu oboznámeného spisu krajský súd zistil, že vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/212/2020 napadla na okresný súd 30. augusta 2018 obžaloba pre skutok spáchaný 29. augusta 2020, právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. Okresný súd o tejto obžalobe rozhodol po výsluchu obžalovaného trestným rozkazom vydaným 30. augusta 2020 tak, že obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr, zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Po doručení trestného rozkazu obžalovanému a prokurátorovi sa obe strany vzdali právna na podanie odporu, takže trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 30. augusta 2020. 21. Keďže iné návrhy v tomto smere neboli, krajský súd vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil slovo na konečné návrhy. 22. V rámci konečných návrhov prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť, Mgr. Rastislav Soldán zotrval na písomne zdôvodnenom odvolaní a konečnom návrhu tam uvedenom. Obžalovaný v rámci konečného návrhu uviedol, že ku skutku sa priznal, oľutoval ho, takisto aj poškodený uviedol na súde v záverečnej reči, aby mu bol uložený nízky trest, lebo mu (obžalovanému) nechcel uškodiť a v ostatnom sa obžalovaný pridržal prednesu svojho obhajcu. 23. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 24. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. 25. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. 26. Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, okresný súd pochybil, keď ohľadom výroku o treste vykonal dokazovanie okrem iného len oboznámením fotokópie trestného rozkazu Okresného
súdu Galanta z 30. augusta 2020, č. k. 0T/212/2020-70, ktorý je založený vo vyšetrovacom spise, hoci správne mal pripojiť celý spisový materiál a oboznámiť jeho podstatný obsah. Krajský súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie R 55/2013, podľa ktorého ak z okolnosti prejednávaného prípadu a z prechádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba uloženia súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.), je okresný súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, aby aj negatívny záver okresného súdu o tom, že súhrnný trest nemožno uložiť, mal oporu vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah okresného súdu (Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2012, sp. zn. 1 To 2/2012 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2013 pod poradovým číslom 55). Keďže v ostatnom smere vykonal okresný súd ohľadom výroku o treste dokazovanie dostatočne a procesne správne a doplnenie dokazovania krajským súdom nebolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, tak krajský súd pochybenie okresného súdu sám napravil tým, že oboznámil podstatnú časť pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/212/2020. 27. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. 28. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. 29. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 30. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 31. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. 32. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej
sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že páchateľ spáchal viac trestných činov, čo ale neplatí, ak sa trest ukladá aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona. 33. Podľa rovnakých zásad sa postupuje aj pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1 povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť. 34. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. 35. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. 36. V tomto prípade okresný súd správne obžalovanému uložil súhrnný trest, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že aktuálne súdený skutok obžalovaný spáchal 30. júna 2020, teda skôr, ako mu bol do vlastných rúk 30. augusta 2020 doručený trestný rozkaz Okresného súdu Galanta z 30. augusta 2020, č. k. 0T/212/2020-70, právoplatný 30. augusta 2020, ktorým bol odsúdený za skutok spáchaný 29. augusta 2020 právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. a bol mu uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr, zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 37. Keďže súhrnný trest nesmie byť v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zák. miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím, iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému nemohol byť uložený. Rovnako ani nemohlo byť upustené od uloženie súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák., vzhľadom na modifikovanú dolnú hranicu trestnej sadzby, ako je uvedené ďalej v texte. 38. Rovnako správne okresný súd ustálil, že zo všetkých štyroch zbiehajúcich sa prečinov je najprísnejšie trestný prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., za ktorý Tr. zák. ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozpätí od 1 roka do 5 rokov, preto správne súhrnný trest ukladal podľa tohto zákonného ustanovenia. 39. Rovnako správne okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne u neho zistil len dve priťažujúce okolnosti, že spáchal viac trestných činov a že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. h), písm. m) Tr. zák.). Poľahčujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. Pri prevahe priťažujúcich okolností správne okresný súd postupom podľa § 38 ods.
4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby ust. v § 194 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu, na 2 roky a 4 mesiace. 40. A pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace je uložený na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, pričom aj krajský súd ho považuje za trest primeraný a spravodlivý, úmerný ako závažnosti spáchanej trestnej činnosti, tak aj pomerom obžalovaného, ktorý zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie. Takýto trest bude aj podľa názoru krajského súdu dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu sledovaného Trestným zákonom a súčasne aj morálne odsúdi obžalovaného spoločnosťou. 41. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd správne obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný 18. apríla 2019 vykonal 3 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za zločin vydierania vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/161/2016. 42. Odvolacie námietky obžalovaného vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval, túto mu správne okresný súd nepriznal. Obžalovaný sa v prípravnom konaní ku trestnej činnosti nepriznával v rozsahu, v akom sa mu kladie za vinu a na otázku policajta, či svoj čin ľutuje doslovne uviedol, že svoje konanie neľutuje, nakoľko poškodenému nič nespravil (č. l. 11 vyšetrovacieho spisu). V konaní pred okresným súdom obžalovaný učinil vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal. Podstatné však je, že sa ku skutku už viac nevyjadril a prítomnému poškodenému sa ani len neospravedlnil. V tomto smere možno poukázať práve na závery stanoviska NS SR, ktoré cituje obhajca v odvolaní, z ktorých jasne vyplýva, že treba rozlišovať medzi vyhlásením viny, resp. nepopretím spáchania skutku na strane jednej a priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. zo strany súdu, keďže táto poľahčujúca okolnosť vyžaduje nielen priznanie sa k trestnému činu, ale súčasne (kumulatívne) aj jeho úprimné oľutovanie. Inak vyjadrené, nestačí len v konaní pred súdom realizovať vyhlásenie o vine, resp. vyhlásenie o nepopretí spáchania skutku, ale na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti sa súčasne vyžaduje, aby páchateľ svoj čin oľutoval. Dokonca na vyjadrenú ľútosť zákon kladie požiadavku úprimnosti. V tomto prípade však obžalovaný trestný čin ani len neoľutoval, nieto že by jeho ľútosť na trestnou činnosťou bola úprimná. Svedčí o tom aj jeho záverečná reč prednesená na okresnom súde, kde uviedol nasledovné: „Chcel by som zostať na slobode a dostať poslednú šancu, chcem nahradiť škodu, chcem pracovať. Od uvedeného skutku som poškodeného nijak nekontaktoval, keď ho stretnem náhodou, tak sa otočím a idem preč. Právom posledného slova uviedol: „Chcem dostať ešte poslednú šancu. Chcem sa zmeniť a chcem sa liečiť psychológom alebo psychiatrom. Chcem sa zmeniť, chcem mať kľud.“ V týchto slovách úprimné oľutovanie môže vidieť jedine obhajoba, ktorá sa háji spôsobom, akým uzná za vhodné, nie však objektívny pozorovateľ. Napriek uvedenému by krajský súd zvažoval priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti, ak by úprimnú ľútosť obžalovaný prejavil dodatočne aspoň na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Ani tu však úprimnú ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou nevyjadril, ani len v náznakoch. 43. Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal za zrealizované vyhlásenie o nepopretí skutku mimoriadneho zníženia trestu s použitím ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam v zmysle Stanoviska č. 44/2017 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, tento postup podľa názoru krajského súdu najmä vzhľadom na osobu obžalovaného ako recidivistu trestnej činnosti, ktorého ani nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ vykonal, od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradili, neprichádzal do úvahy. Trest uložený obžalovanému nie je neprimerane prísny a prípadným trestom kratšieho trvania (resp. mimoriadne zníženým trestom) by sa podľa názoru krajského súdu u obžalovaného nenaplnil účel trestu ani z hľadiska individuálnej, ani z hľadiska generálnej prevencie a nebol by dostatočný ani z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti. 44. Výrok o ochrannom dohľad krajský súd nepreskúmaval, nakoľko ho obžalovaný nenapadol odvolaním. 45. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí zamietol. 46. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.