Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-144-2016.pdf
PDF · 124.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/144/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu N.. G. K. nar. XX.X.lXXX, X. XXXX/ X, W., zastúpeného JUDr. Juditou Šuverovou, advokátkou, Vrátna 22/A, Košice, proti žalovanému: Y. P. nar. X.X.XXXX, P. XX, W., o zaplatenie 29.811,12 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 28Cb/251/1997-590 zo dňa 15.1.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 29.638,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 29.638,13 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobu v časti o zaplatenie 172,99 eur zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie konštatovaním, že právny predchodca žalobcu (U. a.s.) uzavrel so žalovaným (v tom čase ako podnikateľom s identifikačným číslom /IČO/ 10 686576) Úverovú zmluvu č. 2153492-519 zo dňa 28.2.1992, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500.000,00 Sk (16.596,96 eur). Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných štvrťročných splátkach počnúc 30.11.1992 vo výške 35.715,00 Sk (1.185,52 eur) s tým, že úver bude splatený do 28.2.1996. V úverovej zmluve bola dohodnutá 15,5% úroková sadzba s tým, že v prípade nedodržania termínov splatnosti bude zvýšená na 28%. Na zabezpečenie pohľadávky z tohto úveru bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, kat.úz. W.o, a to dňa 28.2.1992. Žalovaný splatil prvú splátku a od 1.3.1993 si svoje povinnosti vyplývajúce z úverového vzťahu neplnil, preto právny predchodca žalobcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 464.285,00 Sk ( 15.411,44 eur) s 28% úrokom od 1.3.1993 do zaplatenia titulom nesplatenia poskytnutého úveru.
3. Žalovaný s návrhom právneho predchodcu žalobcu nesúhlasil, namietal, že úrok z omeškania vo výške 28% nie je v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, nesúhlasil ani so zmenami návrhu, ktoré učinil pôvodný žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.8.1997 a na pojednávaní dňa 30.9.1998 a tvrdil, že z úveru zaplatil 156.771,00 Sk ( 5.203,84 eur).
4. Súd prvej inštancie naposledy rozhodol rozsudkom zo dňa 14.10.1998 č.k. 28Cb/251/1997-35, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 464.285,00 Sk (15.411,44 eur) istiny, 2.140,00 Sk (71,03 eur) poplatku za vedenie účtu, 28%-ného úroku z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania. V dôsledku podaného odvolania žalobcom ale aj žalovaným, ktorý podal odvolanie proti rozsudku len v časti úrokov vo výške 28%, keď tvrdil, že tieto nezodpovedajú
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsudok v časti o zaplatenie 464.285,00 Sk (15.411,44 eur) nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2000 a v prevyšujúcej časti bol rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Cob/1/00-52 zo dňa 25.8.2000 s poukazom na to, že súd nerozhodol o návrhu pôvodného žalobcu na zmenu návrhu v časti poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd vzhľadom na námietku žalovaného uviedol, že účastníci si v úverovej zmluve dojednali tzv. trestný úrok vo výške 28%, a preto s odkazom na ustanovenie prvej vety § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka neobstojí tvrdenie žalovaného, že úroky vo výške 28% nezodpovedajú najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom. Takáto výška úrokov nie je ani v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka, nejde o neprimerane vysoký úrok, ide o úrok dohodnutý ako sankcia pre prípad omeškania a účastník zmluvy - dlžník má stále možnosť zabrániť použitiu tejto úrokovej sadzby a to tým spôsobom, že si svoj dlh z úverovej zmluvy riadne a včas splní.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému vyplývajúce z úverovej zmluvy boli postupne postúpené, naposledy na žalobcu. Konštatoval súd prvej inštancie, vychádzajúc z právoplatného rozsudku v časti o zaplatenie istiny 464.285,00 Sk (15.411,44 eur), že po pripustenej zmene návrhu (uznesením zo dňa 26.9.2007 č.k. 28Cb/251/1997 -169), ktorým žiadal žalobca zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi 727.053,60 Sk (24.133,76 eur) a zo sumy 710.863,90 Sk (23.596,36 eur) priznať úrok z omeškania vo výške 16,06% ročne od 1.11.1998 do zaplatenia a po čiastočnom späťvzatí návrhu, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 1.4.2008 č.k. 28Cb/251/1997-19 tak, že konanie v časti o zaplatenie 16,06%-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 710.863,90 Sk (23.596,36 eur) od 1.7.2000 do zaplatenia zastavil, žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 29.811,12 eur. Uvedená suma pozostávala z 244.438,90 Sk (8.113,89 eur) z titulu riadnych úrokov, z 2.140,00 Sk (71,03 eur) z titulu poplatkov podľa Sadzobníka poplatkov a náhrad, zo 176.293,00 Sk (5.851,86 eur) z titulu sankčných úrokov, z 304.181,70 Sk (10.096,98 eur) z titulu úrokov z omeškania k 31.10.1998 a z 5.677,36 eur ( z úrokov z omeškania vo výške 16,06% ročne zo sumy 710.863,90 Sk t.j. 23.596,38 eur /zo súčtu 464.285,00 Sk + 2.140,00 Sk + 244,438,90 Sk/ od 1.11.1998 do 30.6.2000).
6. Z výpisu z úverového účtu žalovaného (z aktuálneho stavu úveru k 25.11.1996) súd konštatoval, že z poskytnutého úveru zo dňa 28.2.1992 vo výške 16.596,96 eur nesplatil žalovaný istinu 464.258,00 Sk (15.411,44 eur).
7. Právny predchodca žalobcu v konaní uviedol, že si uplatnil riadny úrok (úrok z istiny) podľa čl. I. v nadväznosti na čl. III. úverovej zmluvy, úrok z omeškaných splátok (úrok z omeškania zmluvný) si uplatnil podľa čl. IV. bodu 4 úverovej zmluvy v nadväznosti na čl. III. úverovej zmluvy, úrok z omeškania zákonný si uplatnil podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (15,06% + 1%) a poplatky za vedenie účtu za roky 1996, 1997 si uplatnil podľa čl. III. bodu 3 úverovej zmluvy.
8. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.9.2001 súd zistil, že ku dňu 18.2.1994 uhradil z istiny 35.715,00 Sk (1.185,52 eur) a z úrokov 57.116,30 Sk (1.895,91 eur). Žalovaný nesúhlasil s vyčísleným príslušenstvom dlžnej istiny, namietal neprimeranú výšku úrokov a vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na zámenu účastníkov na strane žalobcu. Zároveň uviedol, že v konaniach vedených pod sp.zn. 28Cb/251/1997 a 26Cb/941/1996 si uplatňuje na započítanie vzájomný návrh vo výške 279.625,00 Sk (9.281,85 eur) s príslušenstvom 15,6% od 4.3.1998 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť pôvodný žalobca U. a.s..
9. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 98 O.s.p. vzájomný návrh žalovaného na započítanie sumy 279.625,00 Sk (9.281,85 eur) s príslušenstvom 15,6% od 4.3.1998 do zaplatenia považoval iba za obranu proti návrhu a s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. konštatoval, že žalovaný nepredložil ani neoznačil súdu žiaden dôkaz na preukázanie tvrdení ohľadom svojho nároku voči žalobcovi, nepreukázal teda svoj nárok na zaplatenie 279.625,00 Sk s príslušenstvom, pretože nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalobcu resp. jeho právneho predchodcu a nepreukázal ani existenciu škody.
10. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na zámenu účastníkov na strane žalobcu a s odkazom na ust. § 387, § 388, § 392, § 397, § 400, § 402 Obchodného zákonníka, vychádzajúc aj z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko žalobou doručenou súdu dňa 2.12.1996 (teda pred
uplynutím premlčacej lehoty 4 roky) si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok aj na zaplatenie úrokov z dlžnej sumy, ktoré upresnil podaním doručeným súdu dňa 22.8.1997 (návrhom na zmenu žaloby), pričom zákonný úrok z omeškania bol uplatnený a vypočítaný len odo dňa nasledujúceho po ukončení zmluvy t.j. od 1.3.1996, z čoho vyvodil, že nemohla uplynúť zákonom stanovená premlčacia doba 4 roky od vzniku nároku do jeho uplatnenia na súde.
11. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil aj podľa ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503, § 504, § 506, § 365 a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase vzniku omeškania a konštatoval, že výpisom z úverového účtu žalovaného (aktuálnym stavom úveru k 25.11.1996), ako aj samotným vyjadrením žalovaného, mal súd za preukázané, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas v súlade s podmienkami dohodnutými v úverovej zmluve. Žalovaný neuhradil riadne úroky dohodnuté v zmluve, neuhradil ani sankčné úroky dohodnuté v zmluve a ani úroky z omeškania uplatnené žalobcom (resp. jeho právnymi predchodcami) v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V nadväznosti na tieto závery poukázal súd aj na dôvody rozhodnutia uvedené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Cob/1/00-52 zo dňa 25.8.2000, v ktorom už odvolací súd vyslovil názor, a to s odkazom na ustanovenie prvej vety § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, že nie je dôvodná námietka žalovaného, že úroky vo výške 28% nezodpovedajú najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, teda nejde o neprimerane vysoký úrok.
12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal aj znalecké dokazovanie, vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania existoval spor ohľadne správneho výpočtu príslušenstva pohľadávky, a to znalcom z odboru Ekonomika a manažment Zo znaleckého posudku Ing. O. R. č. 2/2009 zo dňa 18.2.2009 súd zistil, že celková pohľadávka žalobcu, ktorá tvorí príslušenstvo neuhradenej istiny úveru ku dňu 30.6.2000 predstavuje sumu 963.797,96 Sk ( 31.992,23 eur), keď znalec konštatoval, že celkový dlh žalovaného na úrokoch k 28.2.1996 bol 424.178,25 SK (14.080,14 eur), po ukončení úverového vzťahu, počnúc dňom 1.3.l996 úročil celkový dlh úrokom z omeškania vo výške 15,57% ročne. Úrok za obdobie od 1.3.l996 do 31.12.1996 predstavuje 115.278,11 Sk (3.826,53 eur), úrok z omeškania za obdobie od 1.1.1997 do 31.12.1997 sumu 138.333,73 Sk (4.591,84 eur) a za každý ďalší rok úrok z omeškania predstavuje 114.591,55 Sk (3.803,74 eur).
13. Vzhľadom na námietky žalovaného, že z poskytnutého úveru uhradil úroky vo väčšom rozsahu, ako to znalec vypočítal pri výpočte dlhu a že splátku úveru dňa 23.12.1991 uskutočnil výške 35.715,00 Sk (1.185,52 eur) a na tieto tvrdenia predložil výpis z úveru od 28.2.1992 do 31.12.1992 a od 1.1.992 do 31.12.1992, bilančný výpis z úveru ku dňu 31.12.1993 a vkladové lístky, teda ním tvrdené nové dôkazy týkajúce sa čiastočnej úhrady záväzku, súd nariadil vo veci doplniť znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku Ing. O. R. č. 6/2011 zo dňa 3.5.2011 súd zistil, že celkový dlh žalovaného na úrokoch k 28.2.1996 bol 366.411,02 Sk (12.162,62 eur), po ukončení úverového vzťahu, počnúc dňom 1.3.l996 úročil celkový dlh úrokom z omeškania vo výške 15,57% ročne, úrok za obdobie od 1.3.1996 do 2.12.1996 predstavuje 93.521,57 Sk (3.104,35 eur). Úrok z omeškania za obdobie od 3.12.1996 do 31.12.1996 predstavuje 9.627,22 Sk (319,57 eur), úrok z omeškania za obdobie od 1.1.1997 do 31.12.1997 je 123.778,55 Sk (4.108,70 eur) a za každý ďalší rok úrok z omeškania predstavuje 123.778,55 Sk (4.108,70 eur), na základe čoho súd zistil, že celková pohľadávka žalobcu, ktorá tvorí príslušenstvo neuhradenej istiny úveru ku dňu 30.6.2000 predstavuje 902.275,99 Sk t.j. 29.950,08 eur.
14. Po opätovnom nesúhlase žalovaného ani s týmto znaleckým posudkom a po predložení súdu aktuálneho stavu úveru k 18.2.1994, oznámenia o zmene úrokovej sadzby a vkladových lístkov, súd opätovne nariadil vo veci doplniť znalecký posudok č. 2/2009 a 6/2011. Zo znaleckého posudku Ing. O. R. č. 01/2012 zo dňa 12.1.2012 súd zistil, že celkový dlh žalovaného k 28.2.1996 na úrokoch bol 273.926,76 Sk (9.092,70 eur) a na sankčných úrokoch bol 71.879,95 Sk (2.385,98 eur), po ukončení úverového vzťahu, počnúc dňom 1.3.l996 úročil celkový dlh úrokom z omeškania vo výške 15,57% ročne. Úrok za obdobie od 1.3.1996 do 2.12.1996 predstavuje 95.299,19 Sk (3.163,35 eur), úrok z omeškania za obdobie od 3.12.1996 do 31.12.1996 predstavuje 9.810,21 Sk (325,64 eur) a úrok z omeškania za obdobie od 1.1.l997 do 31.12.1997 je 126.131,28 Sk (4.186,79 eur), Za každý ďalší rok úrok z omeškania predstavuje 126.151,51 Sk (4.187,46 eur). Na základe uvedeného celková pohľadávka žalobcu, ktorá tvorí príslušenstvo neuhradenej istiny úveru ku dňu 30.6.2000 predstavuje 891.907,73 Sk t.j. 29.605,91 eur.
15. Súd prvej inštancie k opätovným námietkam žalovaného ohľadne výpočtu úrokov a úrokov z omeškania ako aj výšky použitej úrokovej sadzby, poukázal na výpoveď znalca Ing. O. R., z ktorej zistil, že žalovanému boli poskytnuté dva úvery, čo sa týka splátok na istinu, tieto boli riadne zaúčtované pri oboch úveroch a čo sa týka splátok na úroky resp. úroky z omeškania, pri dvoch splátkach vo výške 17.000,00 Sk (564,30 eur) a 28.600,00 Sk (949,35 eur) bolo otázne, na ktorý úver boli zaplatené. Ak by boli splátky započítané na uvedený úver, ktorý je predmetom vyčíslenia, znížila by sa suma uvedená v znaleckom posudku pod položkou celkový dlh na úrokoch ku dňu 28.2.1996, čo by malo vplyv na výpočet úrokov z omeškania.
16. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery a tiež námietky žalovaného k znaleckým posudkom vypracovaným znalcom N.. R., súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie za účelom preskúmania znaleckých posudkov tohto znalca, vrátane ich doplnkov. Zo znaleckého posudku Ing. Y. P., PhD. č. 6/2015 zo dňa 15.10.2015 súd zistil, že k 30.6.2000 žalovaný neuhradil riadny úrok vo výške 227.886,55 Sk t.j. 7.564,45 eur, sankčný úrok vo výške 185.426,34 Sk t.j. 6.155,03 eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 481.705,25 Sk t.j. 15.989,68 eur (pri sadzbe úroku z omeškania 16,06% ročne), spolu neuhradené príslušenstvo znalec vyčíslil sumou 895.018,14 Sk t.j. 29.709,16 eur.
17. Žalobca závery kontrolného znaleckého posudku nenamietal a pokiaľ žalovaný nesúhlasil s predmetným znaleckým posudkom a tvrdil, že bol vyhotovený znalcom v odvetví, v ktorom nebol ako znalec do zoznamu znalcov zapísaný, súd prvej inštancie vychádzajúc aj zo zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR túto námietku žalovaného nepovažoval na dôvodnú.
18. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že výška tzv. riadnych úrokov a sankčných úrokov bola účastníkmi dohodnutá v zmluve o úvere. Z priemernej úrokovej miery z úverov obchodných bánk za rok 1996 súd zistil, že v čase vzniku omeškania (marec 1996), priemerná úroková miera pri strednodobých úveroch predstavovala 15,53% ročne. To znamená, že úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mohli byť uplatnené vo výške 16,53% ročne, pričom žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania len vo výške 16,06% ročne.
19. Súd prvej inštancie, vychádzajúc aj zo záverov znaleckého posudku Ing. Y. P., PhD. č. 6/2015 zo dňa 15.10.2015 uviedol, že na splátky úrokov z úveru boli započítané aj sporné platby vo výške 17.000,00 Sk (564,30 eur) a 28.600,00 Sk (949,35 eur). Znalec pri výpočte úrokov z omeškania vychádzal z uplatnenej sadzby úrokov z omeškania 16,06% ročne, ktorá je v súlade so zákonom S poukazom aj na vyššie uvedené sa súd stotožnil so závermi tohto znaleckého posudku, že nárok žalobcu je dôvodný len vo výške 29.709,16 eur.
20. Keďže žalobcom uplatnená suma 29.811,12 eur zahŕňala aj poplatky za vedenie účtu podľa sadzobníka za roky 1996 a 1997 v sume 71,03 eur (2.140,00 Sk), avšak výška týchto poplatkov nebola súdu preukázaná, súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie tejto sumy. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom aj na citované zákonné ustanovenia považoval súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 29.638,13 eur za dôvodnú, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Suma 29.638,13 eur tak predstavuje rozdiel medzi znalcom vyčíslenou sumou 29.709,16 eur, od ktorej súd odpočítal sumu 71,03 eur ako nedôvodne uplatnenú.
21. S poukazom na vykonané dokazovanie, výsledky znaleckého dokazovania, najmä znalecký posudok č. 6/2015, dospel súd k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie 172,99 eur (29.811,12 eur - 29.638,12 eur = 172,99 eur) nie je dôvodná, a preto v tejto časti žalobu zamietol.
22. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
23. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm.b/ a f/ O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že úver zo dňa 28.2.1992 na základe úverovej zmluvy č. 2153492-519 bol poskytnutý firme P. so sídlom P. XX, W., zapísanej v podnikovom registri, v oddiele: Firm, vo vložke č. XXX, že pôvodný veriteľ U. a.s., z dojednaného úveru v zmluve v sume 500.000,00 Sk, poskytla firme Šadibol sumu 343.229,00 Kčs. Uviedol tiež, a to s poukazom na § 107 ods.4 O.s.p., že právnická osoba P. so sídlom P. XX, W. zanikla výmazom z podnikového registra v novembri 2005
bez právneho nástupcu. Predloženú zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky uzavretú postupcom P. I. B.O.S. a N.. G. K., ako postupníkom zo dňa 31.10.2005 (zrejme 2003, poznámka odvolacieho súdu) považoval za právne bezvýznamnú a tvrdil len, že do 31.8.2005 právny predpis výslovne ustanovuje, že prechod povinností alebo práva možno preukázať len listinnou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, čím Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2005 nie je, pretože do 31.8.2005 sa prechod práva a povinností preukazoval spravidla notárskou zápisnicou a v nadväznosti na to poukázal na notársku zápisnicu č. B. z 5.11.2002. Opakovane tvrdil, že úver zo dňa 30.12.1991 bol poskytnutý firme P. so sídlom P. XX, W., že uvedená firma zapísaná v podnikovom registri v oddiele: firm, vo vložke č. XXX ako právnická osoba zanikla výmazom z podnikového registra v novembri 2005 bez právneho nástupcu a že Y. P. - U., miesto podnikania O. 4, W. a už vôbec nie Y. P., P. XX, W., nie je právnym nástupcom zaniknutej firmy P. so sídlom P. XX, W. a kpt. B., Unimo budova, Košice, pretože to nepotvrdzuje žiadne rozhodnutie oprávneného orgánu alebo súdu. Uviedol tiež, že aj keď pohľadávka bola na súde uplatnená 2.12.1996, predpokladom zastavenia premlčacej doby je riadne pokračovanie v začatom konaní, že predložená Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2003 nie je riadnym pokračovaním už v začatom konaní, pretože je neplatná a z uvedeného dôvodu došlo aj k premlčaniu pohľadávky uplatňovanej postupníkom Ing. G. K.. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu o zaplatenie 29.638,13 eur (zrejme konanie - poznámka odvolacieho súdu) zastaví.
24. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 11.7.2016 písomne nevyjadril.
25. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
26. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie 172,99 eur zamietol, nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom ani preskúmavaný.
27. Toto odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania dňa 8.4.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.
28. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.
29. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované.
30. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).
31. S odôvodnením rozsudku v napadnutej časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a na tieto odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
32. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.b/ a f/ O.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.d/ CSP) odvolací súd uvádza, že inou vadou v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 221 ods. 1 O.s.p. ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
34. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. To znamená, že právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
35. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
36. Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až 135 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu (obdobne § 192, § 193, § 205 CSP), alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebola zistená ani vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
37. Odvolací súd s prihliadnutím aj na dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré odkazuje, len dodáva, že súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil. S týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pretože toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie, a teda nie sú dané dôvody, aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych záveroch obsiahnutých v dôvodoch tohto napadnutého rozsudku.
38. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje, považuje odvolací súd za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania správne posúdil právny vzťah sporových strán podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to s odkazom aj na zákonnú úpravu, ktorú aplikoval v napadnutom rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu a vykonal dokazovanie na všetky tvrdenia strán sporu v konaní ohľadne ich záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere. V nadväznosti na zostávajúci predmet konania (príslušenstvo pohľadávky),vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, správne súd zameral okrem iného aj dokazovanie na posúdenie zaväzku žalovaného platiť zákonné úroky, sankčné úroky a úroky z omeškania, vrátane ich výpočtu, za účelom ktorého nariadil aj znalecké dokazovanie. Rovnako je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že znalecký posudok znalca Ing. Y. P. PhD. č.6/2015 zo dňa 15.10.2015, z ktorého záverov vychádzal aj súd prvej inštancie, zohľadnil všetky uskutočnené platby žalovaného na splatenie úveru a tiež jeho príslušenstva.
39. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že firma P. so sídlom P. XX, W., zapísaná v podnikovom registri v oddiele: Firm, vo vložke č. XXX, ako právnická osoba zanikla výmazom z podnikového registra v novembri 2005 bez právneho nástupcu (a zároveň predkladá výpis o zápise do podnikového registra z 13.9.1990, ním vyhotovený návrh na výmaz z podnikového registra zo dňa 16.11.2005 adresovaný Okresnému súdu Košice I a rozhodnutie o zrušení jeho živnostenských oprávnení Obvodným úradom
Košice I, odborom živnostenského podnikania), a teda namieta, že nie je právnym nástupcom zaniknutej firmy P., odvolací súd len dodáva, že z obsahu úverovej zmluvy, vrátane jej Dodatku č. 1 k zmluve o úvere nepochybne vyplýva, že úver bol poskytnutý žalovanému, ako súkromnému podnikateľovi pod obchodným názvom P. (živnostníkovi), ktorý vstúpil do úverového vzťahu s pôvodným žalobcom. Zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa tento nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), pretože fyzická osoba tým nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani prípadných záväzkov z dovtedajšej podnikateľskej činnosti. Zánik živnostenského oprávnenia sa na označení žalovaného prejaví len vypustením dodatku k jeho menu a priezvisku, ktorý v zmysle § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka ani nie je obligatórnou súčasťou obchodného mena fyzickej osoby - podnikateľa. Zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia teda nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby, ktoré jej vznikli počas prevádzkovania živnosti. Živnostník ako fyzická osoba ručí aj po zániku živnosti celým svojim majetkom. Podnikový register (v čase zápisu žalovaného ako súkromného podnikateľa) bol upravený v Hospodárskom zákonníku, pričom bol vedený okresným súdom v sídle kraja. Hospodársky zákonník (zák.č. 109/1964 Zb.) bol Obchodným zákonníkom ako celok zrušený (zák.č. 513/1991 Zb. účinný od 1.1.1992) a podnikový register pretrval až do vzniku obchodného registra, čo vyplýva aj z prechodného ust. § 768 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa zápisy v podnikovom registri vedenom podľa doterajších predpisov, považujú za zápisy v obchodnom registri podľa Obchodného zákonníka.
40. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I vyplýva, že žalovaný - Y. P. (označený ako samostatne podnikajúca fyzická osoba), bol vo vložke č. XXX/V, v odd.: Firm, zapísaný pod obchodným menom P., súkromný podnikateľ Košice, od 13.9.1990 do 29.6.2017, kedy došlo k jeho výmazu ex offo. Ako miesto podnikania je uvedené: ul. kpt. Nálepku, Unimo budova, Košice, deň zápisu: 7.9.1990, deň výmazu: 30.6.2017, dôvod výmazu: ex offo, a ako právna forma je uvedené, že ide o samostatne podnikajúcu fyzickú osobu (nie právnickú osobu). Obdobný zápis žalovaného, ako súkromného podnikateľa, vyplýva aj z výpisu z podnikového registra, vydaného Mestským súdom v Košiciach dňa 13.9.1990.
41. K námietke odvolateľa, že pôvodný veriteľ z dojednaného úveru v Zmluve o úvere zo dňa 28.2.1992 poskytla žalovanému úver len vo výške 343.229,00 Kčs a nie 500.000,00 Kčs, odvolací súd len dodáva, že s touto námietkou žalovaného sa vysporiadal už súd prvej inštancie v pôvodnom rozsudku zo dňa 14.10.1998, ktorým súd vyhovel žalobe, pokiaľ ide o zaplatenie zostatku nesplateného úveru a prisúdil žalobcovi sumu 464.285,00 Sk. V tejto časti žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním nenapadol, podal odvolanie len pokiaľ ide o príslušenstvo uplatnené žalobcom. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie, čo do zaplatenia sumy 464.285,00 Sk, ktorá suma predstavuje zostatok nesplateného úveru, nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2000, možno vyvodiť záver, že aj táto námietka žalovaného je bez právneho významu a nedôvodná.
42. K opakovane vznášanej námietke premlčania uplatneného nároku odvolateľa, že predložená Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2003, nie je riadnym pokračovaním už v začatom konaní, pretože je neplatná a z uvedeného dôvodu došlo aj k premlčaniu pohľadávky uplatňovanej postupníkom (žalobcom), odvolací súd len dodáva, že aj s touto námietkou žalovaného sa vyporiadal už súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, keď správne vyvodil, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko žalobou doručenou súdu dňa 2.12.1996, teda ešte pred uplynutím premlčacej lehoty (§ 397 Obchodného zákonníka) si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok aj na zaplatenie úrokov z dlžnej sumy, pričom zákonný úrok z omeškania bol uplatnený a vypočítaný len odo dňa nasledujúceho po ukončení zmluvy, t.j. od 1.3.1996, z dôvodu ktorého nemohla uplynúť zákonnom stanovená premlčacia doby 4 rokov od vzniku nároku do jeho uplatnenia na súde. S týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd a na tieto dôvody v celom rozsahu aj odkazuje ( §387 ods.2 CSP)
43. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
44. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pohľadávku možno postúpiť písomnom zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ
(postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú a existujúcu. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Dlžník však nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý, pretože námietky, ktoré mal v čase postúpenia proti pohľadávke sa mu zachovávajú aj po postúpení. Pokiaľ teda s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky, pôjde o úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania, prípadne náklady spojené s jej uplatnením. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že pohľadávku možno postúpiť, aj keď je predmetom neskončeného občianskeho súdneho konania.
45. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pohľadávka, ktorá bola uplatnená pôvodným žalobcom a ktorá je aj predmetom konania, bola postupovaná Zmluvou o postúpení pohľadávok naposledy dňa 31.10.2003, na základe ktorej postupca P. postúpil pohľadávku na žalobcu, ako postupníka. Postupca nadobudol postupovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.3.2003 od obchodnej spoločnosti VINACO HOLDINGS LIMITED, táto spoločnosť nadobudla pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.2002 a to od obchodnej spoločnosti Invest Kapa a.s., ktorá ju dňa 23.10.2002 nadobudla od U. W. a.s. a ktorá ich nadobudla od pôvodného veriteľa U. a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2000.
46. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalobca sa stal veriteľom peňažnej pohľadávky vyplývajúcej o.i. aj z Úverovej zmluvy zo dňa 28.2.1992, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením a pohľadávku nadobudol s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené, a preto ani táto námietka odvolateľa nie je dôvodná.
47. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.
48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP, a keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, žiadne odvolacie trovy nevznikli, odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nepriznal.
49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).