Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-25-2017.pdf
PDF · 86.73 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr.Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3 proti žalovanému: A. J., F.. XX.X.XXXX, T. R. P.O., F. Q. XX, v konaní o zaplatenie sumy 138,56 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.2.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 138,56 EUR titulom zostatku na poplatku, sumy 32 EUR titulom poplatkov za upomienky, ako aj úrokov vo výške 32 % ročne zo sumy 400 EUR od 18.3.2013 do 4.4.2013 vo výške 5,96 EUR, zo sumy 334 EUR od 5.4.2013 do 3.5.2013 vo výške 8,20 EUR, zo sumy 268 EUR od 4.5.2013 do 4.6.2013 vo výške 7,28 EUR, zo sumy 202 EUR od 5.6.2013 do 4.7.2013 vo výške 5,14 EU, zo sumy 136 EUR od 5.7.2013 do 5.8.2013 vo výške 3,70 EUR, zo sumy 70 EUR od 6.8.2013 do 4.9.2013 vo výške 1,78 EUR a zo sumy 4 EUR od 5.9.2013 do 3.1.2014 vo výške 0,42 EUR, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 666,56 EUR od 11.3.2014 až do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 18.3.2013 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 400 EUR, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť spolu s poplatkom vo výške 392 EUR, t.j. v celkovej výške 792 EUR formou 12 pravidelných mesačných splátok vo výške 66 EUR. Žalovaný porušil platobnú disciplínu, preto stratil výhodu splátok a žalobca ho vyzval na zaplatenie záväzku z úveru. Žalovaný doposiaľ uhradil len sumu 528 EUR.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, predložených žalobcom.
7. Z písomnej zmluvy o úvere č.900401260 súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18.3.2013 zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 400 EUR a žalovaný sa zaviazal vrátiť uvedenú sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392 EUR, t.j. celkovo zaplatiť sumu 792 EUR v 1 splátke, t.j. naraz do 6.4.2014. Poplatok vo výške 1392 EUR je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, čo predstavuje sumu 156,60 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 235,40 EUR. RPMN bola určená vo výške 98 %.
8. Súd ďalej zistil, že v deň uzatvorenia zmluvy o úvere bola medzi zmluvnými stranami uzavretá aj Dohoda o plnení v splátkach, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 792 EUR v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 66 EUR, vždy k 6. kalendárnemu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 6.4.2013. V tejto dohode sa uvádza RPMN vo výške 309,86 %.
9. Žalobca tvrdil, že žalovaný uhradil sumu po 66 EUR dňa 4.4.2013, 3.5.2013, 4.6.2013, 4.7.2013, 5.8.2013, 4.9.2013, 3.1.2014 a 4.2.2014. Spolu teda uhradil sumu 528 EUR.
10. Z listu žalobcu zo dňa 11.3.2014, označeného ako Výzva na úhradu súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie celého dlhu z úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 264 EUR (štyri omeškané splátky).
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 1 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa ust. § 9 ods.2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide jednoznačne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. V Obchodnom zákonníku je upravená úverová zmluva ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak ak ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne normy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť.
19. Po právnej stránke preto súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah totiž nepochybne spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle citovaného zákona.
20. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy ustanovuje citovaný zákon v § 9 ods.2. Súd konštatoval, že posudzovaná zmluva neobsahuje údaj o druhu a výške poplatkov, čo zákon vyžaduje podľa ust. § 9 ods.2 písm.k/. Zároveň je v zmluve uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V zmluve sa uvádza výška RPMN 98 %, hoci správna výška je 309,86 %.
21. Sankciu za absenciu resp. nesprávnosť vyššie uvedených obsahových náležitostí upravuje ust. § 11 ods.1 písm.a) a b) citovaného zákona, podľa ktorého platí, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Pre úplnosť súd dodáva, že samotná výška RPMN predstavuje neprimerane vysoké, úžernícke náklady spojené s úverom, vrátane samotných úrokov. Plnenie, ktoré poskytol žalobca žalovanému vo výške 400 EUR nezodpovedá resp. je v hrubom nepomere k plneniu, ktoré má žalovaný poskytnúť žalobcovi - 792 EUR.
23. Naviac, súd poukazuje aj na samotný proces uzatvárania zmluvy. Najprv zmluvné strany uzavreli zmluvu o úvere a následne dohodu o splátkach, ktorá sa viaže na zmluvu o úvere. Úverové podmienky uvedené v zmluve sa však odlišujú od úverových podmienok uvedených v dohode o splátkach, vrátane výšky RPMN. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa uvádza, že spotrebiteľ má splatiť celkovú sumu poskytnutého úveru jednou splátkou do termínu konečnej splatnosti, s tým, že RPMN je 98 %. Dohoda o plnení v splátkach, ktorú žalovaný podpísal bezprostredne popri zmluve o spotrebiteľskom úvere, však vypovedá o inom spôsobe splatenia úveru - žalovaného zaväzuje uhrádzať pravidelné mesačné splátky počas obdobia, ktoré zodpovedá dĺžke trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom RPMN je už vo výške 309,86 %. Žalovaný tak bol v zmysle dohody o splátkach povinný časť úveru splatiť skôr, než bolo dojednané v zmluve o úvere. Takýto postup súd pokladá za nekalý a zavádzajúci.
24. Pokiaľ ide o samotný poplatok vo výške 235,40 EUR, ustanovenie zmluvy, že ide o „administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je vágne; vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti dodávateľa ide. Pokiaľ ide o výšku poplatku - tento predstavuje 58,85 % z poskytnutého úveru, je teda neúmerne vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. V porovnaní s praktikami bánk, tieto požadujú 1 - 2 % -tá za spracovanie úveru. To je ďalší dôvod na určenie neplatnosti dojednaného poplatku. Podstatou tohto poplatku je teda pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na
výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký. Z uvedeného vyplýva, že vzájomné plnenia zmluvných strán sú v hrubom nepomere.
25. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že žalovaný bol povinný žalobcovi zaplatiť len sumu 400 EUR bez úrokov a poplatkov. Sám žalobca uviedol, že žalovaný mu doposiaľ zaplatil už sumu nad uvedený rozsah (528 EUR) a teda je zrejmé, že svoju povinnosť splnil v celom rozsahu. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by mu patrilo právo na náhradu trov proti žalobcovi. Žalovanému však žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).