Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-20-2021.pdf
PDF · 107.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Csp/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej Y. X., Q.. XX.X.XXXX, T. X. XXX, XXX XX W., v konaní o zaplatenie 156,32 € istiny s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 30.6.2021, domáhal voči označenej žalovanej zaplatenia sumy 156,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej dlžnej sumy od 15.12.2020 do zaplatenia, a to z titulu zmluvného nároku vyplývajúceho zo zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou dňa 4.3.2009. Uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto konania.
2. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená v súlade s § 116 ods. 2 CSP oznámením na úradnej tabuli súdu dňom 20.4.2022, sa k žalobe nevyjadrila, v spore zostala nečinnou.
3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.
Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a s poukazom na hodnotu predmetu sporu súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke dňa 29.4.2022 a zvesené dňa 5.5.2022.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov produkovaných v danom spore výlučne stranou žalobcu, z ktorých mal v spojení s jeho skutkovými tvrdeniami zistený nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery:
6. Slovenská sporiteľňa, a.s., banka, uzavrela so žalovanou dňa 4.3.2009 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej sa zaviazala pre žalovanú zriadiť bežný účet a zároveň jej poskytnúť povolené prečerpanie k tomuto účtu podľa obchodných podmienok účinných od 1.7.2007. Ide o kontokorentný úver v podobe prečerpania finančných prostriedkov na vlastnom účte. Banky ho poskytujú ako doplnok k bežnému účtu. Pokiaľ má klient na ňom prostriedky, s peniazmi aktívne manipuluje, bude sa účet správať ako bežný bankový účet. Ak však dôjde k vyčerpaniu vlastných prostriedkov, sprístupní sa mu možnosť peniaze vyberať aj naďalej. Všetky pohyby, ktoré po vyčerpaní vlastných prostriedkov na účte uskutoční, sa stávajú predmetom kontokorentného úveru. Povolené prečerpanie na účte sa môže opakovať, čiže keď predchádzajúcu pôžičku splatí, navýši stav svojho bežného účtu o čiastku, ktorá bola požičaná a o sumu úrokov a môže znova využiť čerpanie prostriedkov do mínusu. V predmetnom prípade teda nebola dohodnutá pravidelná mesačná splátka. Súčet debetných operácií na účte žalovanej v danom prípade predstavoval 32.646,27 €. Súčet kreditných operácií 32.432,79 €. Rozdiel medzi týmito operáciami ku dňu vypovedania zmluvy, teda ku dňu 25.1.2020, predstavoval 213,48 €. Pozostáva z istiny 156,32 €, z poplatkov 12,- €, riadneho úroku 40,84 € a úroku z omeškania zmluvného 4,32 €. Žalobca uplatňuje žalobou len neuhradenú istinu 156,32 €. Výzvou zo dňa 9.2.2017 predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 31.1.2017 vo výške 16,49 € s príslušenstvom a vyzval ju k úhrade najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. K uvedenej výzve doručenku, či podací hárok, nepripojil, a to ani k poslednej výzve zo dňa 10.9.2020. Predchodca žalobcu listom zo dňa 7.10.2019, označeným ako Výpoveď zmluvy, žalovanej oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania / kontokorentného úveru, pričom výška pohľadávky z neho predstavuje ku dňu vyhotovenia výpovede 224,35 €. Zmluvu vypovedá s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby, ktorá je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Ani k uvedenému listu žalobca nepripojil doručenku ani poštový hárok. Ďalej listom zo dňa 25.1.2020 odstúpil od zmluvy, na základe ktorej žalovanej poskytoval a viedol účet. Ku dňu tohto odstúpenia predstavovala pohľadávka banky 213,48 €. Žalovaná bola vyzvaná, aby uvedenú sumu uhradila v lehote do 7 dní odo dňa doručenia uvedeného odstúpenia. Ani k uvedenému listu nepripojil žalobca doručenku ani podací hárok. Dňa 10.9.2020 predchodca žalobcu vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy 219,31 €, dôvodiac, že pohľadávka z uvedenej zmluvy je splatná v celom rozsahu a žalovaná je v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace. Zároveň žalovanú poučil, že v opačnom prípade je oprávnený pohľadávku postúpiť tretej osobe. Následne pohľadávku z uvedenej zmluvy postúpil na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1094/2020/ CE zo dňa 14.12.2020, pričom uvedenú skutočnosť žalovanej oznámil listom zo dňa 22.12.2020 čl. 66 spisu, označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky, ku ktorému opäť doručenku, či podací hárok, nepripojil. Rozsah postúpenia vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok na čl. 15 spisu, z ktorého zároveň vyplýva „zosplatnenie“ ku dňu 25.1.2020. Predmet postúpenia predstavoval: istina celkom 156,32 €, riadny úrok 40,84 €, zmluvný úrok z omeškania 8,73 € a úrok z omeškania 4,32 €, poplatky 12,- €. Naposledy uhradila žalovaná dňa 16.5.2018 sumu 23,68 €.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 ZoSÚ zákon sa nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 6 pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa § 4 ods. 1 a 4 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len zákon o bankách) o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu21) rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného ku dňu postúpenia pohľadávky ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., v postavení banky, uzavrel so žalovanou ako majiteľom účtu dňa 4.3.2009 zmluvu o bežnom účte, na ktorom bolo žalovanej poskytnuté i povolené prečerpanie peňažných prostriedkov. Nebolo sporné, že v danom prípade sa jednalo o úverový vzťah medzi bankou ako dodávateľom a fyzickou osobou ako spotrebiteľom, keďže povolené prečerpanie formou úveru je. Keďže súd vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovanou kvalifikoval ako spotrebiteľský, bolo potrebné posudzovať ho v režime Občianskeho zákonníka, ako aj predpisov špeciálnej úpravy, najmä zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách i zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, keďže túto zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, so žalovanou, fyzickou osobou, ako spotrebiteľom. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogate lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (v tomto prípade zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou (Obchodný zákonník) úpravou, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
9. Predtým, než súd pristúpil k prejednaniu merita veci - uplatneného nároku zo zmluvy, zaoberal sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k podaniu žaloby. Tú žalobca preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1094/2020/CE a oznámením jeho predchodcu o postúpení zo dňa 22.12.2020 čl. 66, ktoré adresoval žalovanej. Aj keď nebolo doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej preukázané (žalobca nepripojil doručenku), žalobca predložil i samotnú zmluvu o postúpení, ktorá bola v priebehu sporu s ostatnými listinnými dôkazmi žalovanej doručená. Napokon, túto skutočnosť žalovaná ani nesporovala. Súd sa však zaoberal platnosťou postúpenia pohľadávky, i v nadväznosti na ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, pričom podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba za takýto druh pohľadávok považovať, keďže s každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy so žalovanou, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona) a na tzv. dovoľujúce ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu bez súhlasu klienta je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods.1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Účelom § 525 Obč. zák. je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti, a to o to viac, ak ide o právny vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení).
10. V danom prípade súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky bolo nielen listinnými dôkazmi preukázané, ale i platné. Predchodca žalobcu opakovane žalovanú vyzýval, naposledy výzvou z 10.9.2020 čl. 68, v ktorej uviedol i výšku dlhu žalovanej. Ani jej prevzatie žalovaná nespochybnila. Z listinných dôkazov produkovaných žalobcom zároveň vyplýva, že predchodca žalobcu postupoval pohľadávku splatnú. K jej postúpeniu došlo zároveň po viac ako 90 dňoch omeškania, v nadväznosti na čo súd ustálil platnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu, a teda jeho aktívnu vecnú legitimáciu.
11. Povolené prečerpanie dojednané v zmluve o bežnom účte malo v danom prípade zaniknúť v dôsledku výpovede zmluvy uplynutím dvoch mesiacov, pričom táto doba mala začať plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Vo vzťahu k uvedenému súd uvádza, že žalovaná síce doručenie výpovede nesporovala, bolo sa potrebné s tvrdeniami žalobcu vysporiadať. Výpoveď zmluvy bola vyhotovená dňa 7.10.2019, preto bolo možné predpokladať, že k doručeniu výpovede došlo ešte v mesiaci október. Výpovedná doba teda mohla začať plynúť najskôr 1.11.2019 a mohla uplynúť 1.1.2020. Keďže tento posledný deň lehoty pripadol na deň štátneho sviatku, bolo možné konštatovať uplynutie
lehoty dňom 2.1.2020, odkedy žalovanej povolené prečerpanie ďalej nebolo poskytnuté. Pritom vzťah zo zmluvy o bežnom účte zrejme naďalej existoval, o čom mala svedčiť i skutočnosť, že predchodca žalobcu následne listom zo dňa 25.1.2020 od zmluvy, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý a vedený účet, odstúpil. Súd v danom prípade žalobcom uplatnený nárok kvalifikoval ako nárok z platne uzavretej zmluvy o bežnom účte, ktorou bolo žalovanej zároveň poskytnuté povolené prečerpanie. To zaniklo výpoveďou, uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby. Po zániku povoleného prečerpania, ku ktorému došlo približne dňa 2.1.2020, už nemalo byť žalovanej poskytované žiadne plnenie v podobe povoleného prečerpania z titulu uvedenej zmluvy a nemali jej byť účtované už ani úroky, ani poplatky. Vychádzajúc z výpisu účtu žalovanej čl. 109 rub k 21.1.2020 predstavovala pohľadávka z úveru 213,48 €, z toho neuhradená časť úveru 156,32 €, poplatok 12,- €, úrok z omeškania zmluvný 4,32 €, riadny úrok 40,84 €, čo korešpondovalo i so špecifikáciou žalobného nároku v priebehu sporu. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy, hoci ako už súd skôr uviedol, nebolo žalovanou sporované, bolo možné konštatovať, že zmluva v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy bola zrušená, čomu opäť zodpovedá výpis z účtu žalovanej, z ktorého vyplýva, že po 25.1.2020 neboli realizované žiadne obraty na účte žalovanej. Zo špecifikácie žalobcu v priebehu sporu vyplynulo, že po dobu povoleného prečerpania predstavovali debetné operácie 32.646,27 € a kreditné 32.432,79 €. Rozdiel medzi nimi predstavoval 213,48 €. V rámci debetných operácii boli účtované i poplatky spolu vo výške 209,20 €.
12. Žalobca podľa názoru súdu poplatky účtované spolu vo výške 209,20 € (automatický poplatok za účtovnú položku 16,36 €, kartový poplatok 0,60 €, poplatok za zmenu súhlasu s AOI 1,- €, poplatok za zmenu alebo zrušenie TP 1,- €, poplatok 113,90 €, poplatok za kartovú operáciu 9,67 €, poplatok za kartovú transakciu 35,- €, poplatok za vedenie účtu 29,32 €, poplatok za vklad v hotovosti 0,45 €, poplatok za výber hotovosti 1,90 €) nemal nárok, keďže uvedené poplatky, žiadny z nich, v zmluve o bežnom účte, ktorú žalobca predložil, nebol uvedený (§ 4 ods. 4 ZoSU). Preto bolo možné konštatovať, že rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami predstavoval práve tieto poplatky, resp. že po ich odpočítaní od súčtu debetných operácií a započítaní kreditných operácii by bol zostatok -4,48 €. A po započítaní všetkých úrokov, či už debetných alebo sankčných (326,88 € + 5,91 €), by bol tento rozdiel kladným. Súd vo vzťahu k účtovaným debetným a zmluvným úrokom, vyúčtovaným spolu vo výške 332,79 €, odkazuje rovnako ako pri poplatkoch na § 4 ods. 4 ZoSU, v nadväznosti na ktorého znenie, účinné ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte, prijal záver, že predchodca žalobcu nemal nárok nielen na poplatky, ale ani na úrok, ktorý v zmluve nebol vôbec uvedený. Podľa zmluvy mala žalovaná ako majiteľ účtu len vyhlásiť, že sa oboznámila so všeobecnými obchodnými podmienkami, úverovými podmienkami, sadzobníkom ako súčasťou zmluvy a súhlasila s nimi a zaviazala sa ich dodržiavať. V danom prípade uvedené podľa názoru súdu nepostačovalo, v tomto smere je ustanovenie a znenie zákona jednoznačným. Úrok a poplatky, aby na ne mala zmluvná strana, v danom prípade predchodca žalobcu, nárok, musia byť uvedené priamo v zmluve. Napokon, nebolo zrejmé, či žalovaná sa s listinami skutočne oboznámila a vyjadrila s nimi súhlas, keďže tieto ani nepodpísala.
13. Súd si dovoľuje poukázať aj na to, že pokiaľ by aj bolo možné považovať v danom prípade úver poskytnutý formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovanej iným spôsobom, ako na kreditnú kartu (vo vzťahu k čomu však neboli zo strany žalobcu produkované žiadne skutkové tvrdenia) alebo ak nebolo v čase jej uzavretia možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, mal predchodca žalobcu žalovanú najneskôr v čase uzavretia zmluvy písomne informovať o úverovom limite, ak bol stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch platných od doby uzavretia zmluvy a tiež o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. A pokiaľ by šlo o prečerpanie peňažných prostriedkov, ktoré by trvalo dlhšie ako tri mesiace, žalovaná mala byť rovnako informovaná aj o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Pokiaľ by bolo možné v danom prípade uvedenú zmluvu za takú (na ktorú by sa zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 1 ods. 3 nevzťahoval) vyhodnotiť, bolo by možné prijať rovnaký záver, a to v nadväznosti na to, že zmluva neobsahovala žiadne tieto údaje. Žalobca nedoručil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že žalovanú spotrebiteľku písomne, minimálne o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, ktoré uplatnil, informoval. Pritom, o tom, že úrok a poplatky uplatnil, nemožno mať vzhľadom k vyššiemu odôvodneniu pochýb. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
14. O trovách tohto sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa úspechu v spore. Ten mala v danom prípade žalovaná, keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd však, postupujúc v súlade s článkom 17 základných zásad CSP, konajúc hospodárne, bez potreby vydávania ďalšieho samostatného rozhodnutia o výške tejto náhrady (v súlade s § 262 ods. 2 CSP),
ktorá by v danom prípade bez pochýb predstavovala 0,- €, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu celého spisu totiž vyplýva, že žalovaná bola v celom spore nečinná, žiadne trovy jej v tomto konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.