Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-35-2016.pdf
PDF · 238.4 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: Ľ. A. , nar. XX.XX.XXXX, bytom N. S. XX, Bratislava, právne zast.: JUDr. Jozef Madej, advokát, Laurinská 3, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o zaplatenie náhrady škody, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu majetkovej škody vo výške 672,10 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4087,20 eur, všetko spolu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Súd žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2016 domáhal náhrady majetkovej škody, a to skutočnej škody a ušlého zisku vo výške spolu 86.758,53 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur, v zmysle §8 ods. 5 písm. c) zákona č. 514/2003 Zb. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím o väzbe. Nezákonná väzba bola žalobcovi uložená v trestnom konaní vedenom Okresnou prokuratúrou Bratislava IV pod sp. zn 1Pv/784/12 a Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 0Tp/206/2012. Dňa 05.10.2012 bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície, vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, ČVS: ORP-717/2-OVK-B4-2012 a súčasne aj vznesené obvinenie proti žalobcovi za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Žalobca bol ako obvinený v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 0Tp/206/2012 zo dňa 07.10.2012 vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť momentom obmedzenia jeho osobnej slobody, t.j. dňom 04.10.2012 o 03.30 hod. Obhajca žalobcu ako obvineného o rozhodovaní o väzbe svojho klienta upovedomený nebol. Žalobca podal proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, ČVS: ORP-717/2- OVK-B4-2012 zo dňa 05.10.2012, prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3Tpo/91/2012, zo dňa 06.11.2012. Dňa 03.12.2012 podal žalobca cestou svojho obhajcu dovolanie voči uzneseniu krajského súdu a súčasne žiadosť o prepustenie z väzby, zrušenie obvinenia a zastavenie trestného stíhania. Žiadosť o prepustenie z väzby, zrušenie obvinenia a zastavenie trestného stíhania bola uznesením krajského súdu zamietnutá. Žalobca podal dňa 04.03.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu znova žiadosť o prepustenie z väzby, zrušenie obvinenia a zastavenie trestného stíhania. Na základe tejto žiadosti bol dňa 08.03.2013 Okresnou prokuratúrou pre Bratislavu IV vydaný príkaz na prepustenie žalobcu z väzby na slobodu, č.k. 1Pv 784/12 - 53. Následne dňa 27.05.2013 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV vydala uznesenie, ktorým vec postúpila Obvodnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože výsledky prípravného konania ukázali, že nešlo o trestný čin.
Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaná dňa 11.08.2015 na Generálnu prokuratúru SR a ňou postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu bola posúdená ako nedôvodná. Žalobca uviedol, že mu v rámci trestného konania bolo odňaté právo na obhajobu, zároveň bol obmedzený na osobnej slobode v rozpore so zákonom a napokon samotné dôvody väzby nikdy neexistovali. Dňa 07.10.2012 v čase 18:30 bolo uznesením Okresného súdu Bratislava IV rozhodnuté, že príslušný súd berie vtedy obvineného žalobcu do väzby. Avšak v čase rozhodovania o vzatí obvineného do väzby už márne uplynula maximálna možná doba na obmedzenie osobnej slobody obvineného v zmysle § 73 ods. 5 Trestného poriadku. Obvinený bol obmedzený na osobnej slobode dňa 04.10.2012 o 03:30, a preto obvinený mal byť bezodkladne prepustený na slobodu. Zo strany príslušného súdu a orgánov činných v trestnom konaní došlo k odopretiu práva žalobcu na obhajcu. Keď v čase rozhodovania o väzbe mal žalobca zvoleného právneho zástupcu, ktorý však nebol upovedomený o rozhodovaní o vzatí do väzby svojho klienta. Príslušný súd odôvodnil uznesenie o vzatí žalobcu do väzby ust. § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku teda, že žalobca bude naďalej pokračovať v agresívnom správaní voči svojej družke a deťom, a vyhrážky aj zrealizuje. Žalobca vo svojej výpovedi zo dňa 05.10.2012 uviedol, že aby nedošlo k stretom s poškodenou, bude dočasne bývať u svojho brata. Poškodená spolu s deťmi už v tom čase nebývala na adrese spoločného bydliska so žalobcom, pretože rodinní príslušníci žalobcu vymenili zámky na predmetnom byte vo vlastníctve žalobcu a poškodená nemohla tento byt opätovne využívať. Ako reálnu hrozbu považoval príslušný súd aj skutočnosť, že žalobca je vlastníkom strelných zbraní. Všetky jeho strelné zbrane spolu so strelivom však boli príslušníkmi policajného zboru zaistené. Tieto skutočnosti žalobca súdu opakovane zdôraznil už v sťažnosti zo dňa 22.10.2012 s tým, že dôvody väzby neexistujú. Znalec ustanovený v trestnom konaní na základe psychologického vyšetrenia žalobcu skonštatoval, že jeho cieľom nie je ublížiť druhému. Znalec súčasne skonštatoval, že údajná poškodená má sklon k agresívnemu, resp. direktívnemu správaniu. Z jej povahy vyplýva, že udalosti vnímala dramatickejšie, ako sa stali, väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, na základe ktorého bol žalobca vzatý do väzby nikdy neexistoval. Nie je preto možné, aby si tento vzatie do väzby spôsobil sám. Žalobca v súvislosti s pobytom vo väzbe nemohol efektívne komunikovať so sociálnou a zdravotnou poisťovňou, mobilnými operátormi, poskytovateľmi internetových služieb či plynárenskou spoločnosťou, čím mu vznikli nedoplatky a zbytočné dlhy, ktoré vyústili do exekúcie. Počas väzby žalobcu prišlo k odcudzeniu elektroniky a drahých cenností z jeho bytu. Išlo najmä o zberateľské mince z bieleho a žltého kovu, notebook zn. ASUS s inštalačným CD a programovacími káblami. Pod tlakom urýchlenej potreby finančných prostriedkov bol žalobca nútený predať byt, a to výrazne pod cenu.
Skutočnú škodu, ktorú si žalobcu v konaní uplatnil predstavuje:
- pokuta Daňového úradu zo dňa 07.03.2014 , č. 9103307/5/889001/14/Tat vo výške 30,-eur
- poplatok za opätovné zapojenie distribúcie elektriny do odberného miesta vo výške 54,49 eur,
- platby za zásielky posielané do ústavu na výkon väzby prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vo výške 12,80 eur a 4,- eur
- poplatky za osvedčenie pravosti podpisu vo výške 4,78 eur,
- poplatok za upomienky Slovanet vo výške 4,- eur,
- poplatok za porušenie povinnosti Slovanet vo výške 283,35 eur ,
- poplatok za odpojenie Orange Slovensko , a.s. vo výške 19.90 eur,
- poplatok za upomienku Slovanet 2 x vo výške 1,- eur
- poplatok za znovupripojenie po omeškaní platby Orange Slovensko, a.s. vo výške 19,94 eur,
- poplatok za odpojenie Orange Slovensko, a.s. vo výške 3,98 eur,
- poplatok za upomienku Orange Slovensko, a.s. vo výške 1,33 eur,
- trovy súdneho konania protistrany za vymáhanie nedoplatku za nájomné - BYTY, s.r.o., Janotova 14-16, Bratislava vo výške 6,60 eur (kolok) a vo výške 266,88 eur (trovy právneho zastúpenia),
- škoda spojená s nevýhodným predajom bytu vo výške 30.500,- eur
- notebook zn. ASUS čiernej farby s inštalačným CD a programovacími káblami vo výške 300,- eur
- programovací prevodník vo výške 70,- eur
- mince, pamätné ceniny vo výške 6000,- eur,
- nedoplatok úhrad spojených s užívaním bytu vo výške 250,05 eur. Spolu : 37.965,92 eur.
Ďalej žalobca tvrdil, že následkom väzby došlo k zmareniu výkonu viacerých dohodnutých prác a utrpela jeho dobrá povesť seriózneho podnikateľa, čo spôsobilo stratu príjmu z podnikania. V dôsledku
nezákonnej väzby nemohol žalobca vykonávať podnikateľskú činnosť, čím nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na existenciu zákaziek a pravidelný chod vecí. K strate zisku prišlo v konkrétnych prípadoch, a to:
Žalobca uzatvoril uzavrel dňa 05.12.2011s vlastníkmi bytov a NP Doležalova 1-13, zastúpenými správcom BYTOKOMPLET-D, s.r.o., so sídlom Kamenárska 18, Bratislava zmluvu o dielo č. 05/12/2011 na dodávku a inštaláciu vstupného bezkontaktného elektronického prístupového systému BES. Dodávka a inštalácia bola rozdelená do troch etáp, pričom prvú a druhú etapu žalobca ukončil. Tretiu etapu poskytovania služieb, konkrétne vchody č.5 a č.9 na základe ponuky č.11NA0034 v hodnote 4.684,38 eur nemohol žalobca z dôvodu vzatia do väzby uskutočniť. Uplatnený ušlý zisk predstavuje 4.684,38 eur.
Žalobca prijal elektronickú objednávku od vlastníkov bytov domu Pri Kríži 38,40 v Bratislave zo dňa 31.10.2012 na neodkladnú realizáciu diela - kamerový systém, DVR +2x kamera - štandardná kvalita, nočné videnie, v hodnote 1056,83 eur. Predmetné dielo nemohol z dôvodu nezákonnej väzby vykonať a teda prišiel o tento príjem vo výške 1056,83 eur.
Žalobca prijal dňa 22.10.2012 elektronickú objednávku od p. Igora Krajčiho, Doležalova 1-13, Bratislava na opravu zámku v hodnote 100,- eur. Predmetné dielo nemohol z dôvodu nezákonnej väzby vykonať a teda prišiel o tento príjem vo výške 100,- eur.
Žalobca mal uzavretú paušálnu dohodu s p. Antonom Spišákom na práce a opravy v obytnom dome v hodnote 30,- Eur. Počas väzby žalobcu bolo potrebné opraviť svetlo na základe elektronickej objednávky zo dňa 12.10.2012 a vyhotoviť kľúč na základe objednávky zo dňa 10.10.2012. Taktiež mal žalobca na základe elektronickej objednávky zo dňa 03.10.2012osadiť menovky. Z dôvodu nezákonnej väzby nemohol žalobca práce vykonať a teda prišiel o príjem vo výške 3 x 30,- eur. Žalobca uzavrel dňa 26.07.2012 so Slovenským národným múzeom, Múzeum Červený kameň, 900 89 Častá zmluvu o dielo č. SNM-MČK-INÉ-2012 na dodanie tovaru s montážou pri obnove kamerového systému v hodnote 2,861,40 eur. Žalobca nemohol z dôvodu nezákonnej väzby zrealizovať zazmluvnené dielo, teda mu ušiel príjem vo výške 2,861,40 eur. Žalobca uzavrel so spoločnosťou Summer house s.r.o, zmluvu , predmetom ktorej bolo zhotovenie elektroinštalácie na rekreačnej chate, v hodnote 40.000,- eur. Z dôvodu nezákonnej väzby nemohol žalobca práce vykonať a teda prišiel o príjem vo výške 40.000,- eur. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel v dôsledku nezákonnej väzby, ktorú odôvodňoval tak, že k jeho zaisteniu došlo dňa 04.10.2012 priamo v jeho obydlí, čo mali možnosť sledovať aj ostatní obyvatelia paneláku, ktorí žalobcu i jeho rodinných príslušníkov osobne poznajú. Po prepustení z väzby žalobca zaznamenal zmeny správania svojho okolia k jeho osobe. Začal byť terčom posmeškov a osočovaní. Pre žalobcu bola po prepustení z väzby traumatická aj bežná návšteva miestnych potravín, kde si na neho ukazovali prstom a odmietali ho obslúžiť. Tento zásah spôsobil žalobcovi apatiu, smútok a dlhodobý psychický stres. Samotný nezákonný pobyt vo väzbe, ktorý trval 5 mesiacov a 4 dni, vnímal žalobca veľmi intenzívne. Neoprávnený pobyt vo väzbe považuje za vážny zásah do svojej osobnej slobody a práva na pokojný súkromný život, Obzvlášť nepríjemné bolo, že išlo o uzavretú väzbu, kde mal žalobca počas 24 hodín iba hodinovú prestávku na prechádzku. Stres z väzobného prostredia sa jednak nepriaznivo odrazil na jeho psychickom stave, ale mal aj vplyv na pretrhnutie sociálnych väzieb. Po prepustení z väzby na slobodu sa dlhšiu dobu zajakával a bol utiahnutý, nemal záujem komunikovať ani s priateľmi Žalobca mal problém zaradiť sa do bežného života a dodnes cíti duševnú nepohodu. Najhoršie pociťoval navrhovateľ narušenie svojho vzťahu s maloletým synom - Alexom. Počas pobytu vo väzbe nemal možnosť vidieť svojho syna ani komunikovať s ním, či podieľať sa akýmkoľvek spôsobom na jeho výchove a živote. Žalobca zmeškal aj stužkovú slávnosť svojej dcéry
- Simony a Vianoce, ako aj mnohé rodinné oslavy, čím prišiel o možnosť stretnúť sa s blízkymi a vytvoriť si tak cenné spomienky. V tomto štádiu už nemožno uskutočniť zadosťučinenie iba ospravedlnením zo strany orgánov konajúcich v mene štátu, ale na mieste je tiež náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 10.000,- eur.
2. Ku žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože podľa žalovaného nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Podľa názoru žalovanej došlo k väzobnému stíhaniu žalobcu výlučne jeho zavinením, pričom poukazuje na jeho vyjadrenie počas výsluchu pred sudcom pre prípravné konania OS Bratislava IV dňa 07.10.2012, keď uviedol, že svoje správanie voči poškodenej večer dňa 04.10.2012 prehnal, teda
podľa žalovaného existoval reálny základ pre rozhodnutie o vzatí žalobcu do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Odôvodnenosť väzby bola potvrdená Krajským súdom v Bratislave, keď sťažnosť žalobcu voči uzneseniu OS Bratislava IV, sp.zn.0Tp/206/2012 z 07.10.2012 a z 19.12.2012 bola Krajským súdom v Bratislave zamietnutá. Po postúpení veci Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, tento uznal žalobcu za vinného o spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) z.č. 372/1990 Zb. a uložil mu pokutu vo výške 70,- eur. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odborom opravných prostriedkov zo dňa 11.08.2014. Žalovaný považuje za nepochybné, že ku spáchaniu skutku žalobcom prišlo, aj keď tento nemal intenzitu trestného činu. Žalovaná má za to, že vznesenie obvinenia žalobcovi a jeho väzobné stíhanie bolo dôvodné, pretože v čase rozhodovania o vzatí žalobcu do väzby existovalo dôvodné podozrenie, že žalobca sa dopustil zločinu, ktorý sa mu kládol za vinu. Pre vzatie žalobcu do väzby postačovalo podľa žalovaného podozrenie zo spáchania trestného činu a nebolo nevyhnutné, aby bola trestná činnosť spoľahlivo preukázaná ako v prípade podania obžaloby. Vo vzťahu ku žalobcom tvrdenému porušeniu práva na obhajobu, ako aj tvrdenému obmedzeniu jeho osobnej slobody po dlhší, ako zákonom maximálne určený čas, žalovaný uviedol, že s týmito námietkami sa už skôr vysporiadal Krajská súd v Bratislave vo svojom uznesení z 06.11.2012 sp.zn. 3Tp/91/2012 a tiež, že súd rozhodujúci o žalobcom uplatnenom nároku nie je oprávnený posudzovať procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo postup súdu v trestnom konaní. Pokiaľ ide o nárok na náhradu majetkovej škody žalobcu vo forme ušlého zisku žalovaná namietala vo vzťahu ku škode vo výške 4684,38 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť zo zmluvy o dielo č. 05/12/2011 podpísanej 05.12.2011, že táto bola uzatvorená vyše 10 mesiacov pred vzatím žalobcu do väzby. Žalovaný vychádzala z predpokladu, že malo ísť o 3.etapu vykonania prác. V čl. 4 bod 4.1 zmluvy o dielo je definovaný termín realizácie diela, ktorý však nie je ohraničený presným dátumom. Žalobca nepreukázal, že práve v dôsledku väzobného stíhania nemohol vykonať 3.etapu diela v uplatňovanej sume. Z článku 7 zmluvy o dielo vyplýva, že žalobca zamestnával ako zhotoviteľ , resp. spolupracoval pri vyhotovovaní diela s technikmi, a teda nie je vylúčené, že dielo mohlo byť zhotovené technikmi žalobcu. Podľa názoru žalovanej nepreukázal žalobca príčinnú súvislosť medzi namietanou škodou a väzobným stíhaním. Žalovaný namietal, že zo žalobcom predložených emailových objednávok od tretích osôb, ktoré označil žalovaný za svojich zákazníkov nie je zrejmé ako vyčíslil ušlý zisk v sume 100,- eur a 3 x 30,- eur. Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenému nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 2861,40 eur mal žalovaný za to, že žalobca uzatvorenie zmluvy o dielo č. SNM-MČK-INÉ- 2012 predmetom, ktorej bola obnova kamerového systému - dodávka a inštalácia 10 ks kamier a napájacích zdrojov s montážou nepreukázal a ďalej žalovaný namietal absenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom ušlého zisku a väzbou. Podľa žalovanej vyvoláva pochybnosti aj vyhlásenie spoločnosti Summer house, s.r.o., ktorá v ňom uvádzala, že v období 11/2012 spolupracovala so žalobcom na zákazke „Elektroinštalácia-rekreačná chata Jahodná, rozpočet : 3000,- eur“ napriek tomu, že od 04.10.2012 bol žalobca vo väzbe. Zmluvu na elektroinštaláciu v hodnote 40.000,- eur, o ktorej žalobca tvrdil, že ju so spol. Summer house, s.r.o. uzatvoril, nikdy nepredložil a ani iným spôsobom nepreukázal existenciu tvrdenej zákazky. Predloženie vyhlásenia spol. Summer house, s.r.o. považoval žalovaný za účelové a nepreukazujúce tvrdený ušlý zisk žalobcu vo výške 40.000,- eur. Záverom podľa žalovanej nepreukázal žalobca existenciu majetkovej škody vo výške 48.792,61 eur titulom ušlého zisku, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s namietaným rozhodnutím o väzbe.
Vo vzťahu ku žalobcom uplatneného nároku na náhradu skutočnej škody vo výške 37.965,92 eur žalovaná uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosť, že žalobca predložil daňové priznanie za IV.štvrťrok 2012 až dňa 06.07.2013, t.j. po vyše 4 mesiacoch po prepustení z výkonu väzby. Navyše žalobca splnomocnil p. Radovana Bartoviča na všetky právne veci týkajúce sa daňového úradu, teda ide o nesplnenie povinnosti splnomocnenou osobou, za ktorú žalovaná nenesie zodpovednosť. Vo vzťahu k platbám za zásielky zasielané do ústavu na výkon väzby namietala žalovaná, že náklady poštovného nevznikli žalobcovi ale p. Radovanovi Bartovičovi, a preto neprišlo ku škode na strane žalobcu a túto si nemôže uplatniť. Vo vzťahu ku nárokom žalobcu na zaplatenie poplatkov v súvislosti so zmluvným vzťahom s mobilným operátorom, poskytovateľom internetového pripojenia a dodávateľom elektrickej energie a tiež vo vzťahu ku nároku na zaplatenie škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi úhradou trov súdneho konania protistrany žalobcu vo výške 266,88 eur a 6,60 eur žalovaný namietal, že medzi vznikom škody a väzbou žalobcu neexistuje príčinná súvislosť, keď všetky náklady žalobcu vznikli v dôsledku nesplnenia si jeho povinnosti, resp. nesplnenia povinnosti žalobcom splnomocneného zástupcu p. Radovana Bartoviča a nie v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaná namietala pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 30.500,- eur, pretože bol nútený predať byt výrazne pod cenu, že predaj bytu a dohoda o výške kúpnej ceny bytu bola slobodným prejavom vôle žalobcu,
čo žalobca sám deklaroval v čl. X ods. 6 kúpnej zmluvy, za ktorý nemôže žalovaná niesť žiadnu zodpovednosť. Pokiaľ ide o náhradu škody v súvislosti s predmetmi odcudzenými žalobcovi namietla žalovaná nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože nemôže niesť zodpovednosť za konanie tretej osoby, ktorá mala odcudziť predmety patriace žalobcovi. Z dôvodu, že žalobca splnomocnil p. Radovana Bartoviča na jeho zastupovanie vo vzťahu ku spol. BYTY, spol. s r.o. nenesie podľa žalovanej , táto zodpovednosť za nedoplatok na nákladoch spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do 28.02.2013 a súčasne namieta nedostatok príčinnej súvislosti medzi požadovanou náhradou škody a väzobným stíhaním. Výdavok vo výške 100,- eur uplatnený ako náklady na naftu za účelom stretnutia s exekútorom podľa žalovanej žiadnym spôsobom nepreukázal a žalovaná namietala aj neexistenciu príčinnej súvislosti medzi väzobným stíhaním a ním vynaloženými nákladmi.
Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenej náhrady za nemajetkovú ujmu uviedol žalovaný, že táto prichádza do úvahy až v tom prípade, ak nepostačuje žiadna iná forma zadosťučinenia a predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť výlučne súd a to s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy ako aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k zásahu do osobnostnej sféry osoby došlo. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy je súd limitovaný ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. a celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy v roku 2012, počas ktorého bol žalobca vo väzbe 2 mesiace a 27 dní bola 272,90 eur/ netto, pričom jej päťdesiatnásobok činí 13.645,- eur. V roku 2013, počas ktorého bol žalobca vo väzbe 2 mesiace a 8 dní bola výška minimálnej mzdy 283,90 eur/ netto a jej päťdesiatnásobok predstavuje sumu 14.195,- eur. Celková doba trvania väzby žalobcu bola 5 mesiacov a 4 dni, za vykonanie ktorej žalobca požaduje sumu vo výške až 10.000,- eur. Podľa názoru žalovanej je uvedená suma neprimerane vysoká. Žalovaná poukázala na prípad Winkler, kedy bol sťažovateľ odskodnený sumou 8.000,- eur za väzbu v trvaní 6 mesiacov, pričom však bol sťažovateľ vo väzbe bez toho, aby existovalo rozhodnutie o predĺžení lehoty jeho väzby. Samotná existencia nezákonného rozhodnutia o väzbe neznamená podľa žalovanej automatický nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a žalobcu okrem bremena tvrdenia zaťažuje aj dôkazné bremeno, pričom žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho vzatím do väzby prišlo k narušeniu vzťahov v jeho súkromnom alebo spoločenskom živote.
3. Obsahom repliky doručenej súdu dňa 09.11.2016 reagoval žalobca na námietky žalovanej, že k väzobnému stíhaniu prišlo výlučne zavinením žalobcu. Žalobca uviedol, že len na základe jeho výpovede v rámci jeho výsluchu dňa 07.10.2012 podľa, ktorej svoje správanie voči poškodenej večer dňa 04.10.2012 prehnal nie je možné dospieť k záveru o zavinení si väzby žalobcom. Predmetné vyjadrenie žalobcu bolo znakom toho, že si uvedomil nevhodnosť svojho správania, a teda nemohol mať úmysel spáchať trestný čin. Podľa žalobcu samotný fakt, že sa trestné stíhanie a vzatie do väzby spočiatku javilo ako dôvodné, nemôže ako také odôvodniť zamietnutie nároku na náhradu škody, pričom poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4 MCdo 15/2009 a sp.zn. 1 Cdo/68/2010. Podstata nároku na náhradu škody sa teda v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. AK by sa mala argumentácia žalovanej v prípade postúpenia veci na priestupkové konanie uplatňovať v praxi, znamenalo by to reálnu nevymožiteľnosť nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonne vedeným trestným stíhaním a väznením. Z dikcie § 8 ods. 5 písm. c) z.č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že zákonodarca predpokladal možnosť vzniku nároku na náhradu škody aj v prípade, keď síce bolo vedené trestné konanie a obvinený bol stíhaný väzobne, avšak vec bola postúpená inému orgánu. Argumentácia žalovanej podľa žalobcu neobstojí, pretože by v praxi znamenala, že každý kto sa dopustil priestupku, avšak spočiatku bolo voči nemu nezákonne vedené trestné stíhanie nemá na náhradu škody nárok a citované ust. § 8 ods. 5 písm. c) z.č. 514/2003 Z.z. by bolo nadbytočné.
4. Žalovaná vo svojej duplike doručenej súdu dňa 05.01.2017 zotrvala na svojej argumentácii vo vzťahu k zavineniu väzby žalobcom ako aj vo vzťahu k nepreukázaniu existencie nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s vykonanou väzbou. Napriek tomu, že z vyhodnotenia dôkazov z prípravného konania vyplýva, že konanie žalobcu nedosiahlo intenzitu trestného činu, je nepochybné, že skutok sa stal. Žalovaná má za to, že si žalobca väzobné stíhanie zavinil sám. Žalobca nebol príkazom Okresnej prokurátorky pre Bratislavu IV, č.k. 1Pv/784/12-53 z 08.03.2013 prepustený z dôvodu, že sa skutok nestal, ale z dôvodu , že pominuli dôvody väzby a dňa 27.05.2013 uznesením sp.zn. 1Pv/784/12-1101 bola trestná vec žalobcu postúpená správnemu orgánu, ktorý konanie žalobcu kvalifikoval ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď konštatoval, že správanie žalobcu
sa vymyká riadnemu spolunažívaniu osôb a odporuje normám služného správania. Podľa žalovanej ak žalobca poukazuje na negatívne vnímanie jeho osoby zo strany okolia, tieto reakcie nesúvisia s väzobným stíhaním žalobcu, ale so skutkom ktorý žalobca spáchal, t.j. priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu. AK prišlo k narušeniu dobrej povesti žalobcu a k negatívnym reakciám žalobcovho okolí, nie je uvedené v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s výkonom väzby žalobcu, ale v príčinnej súvislosti so skutkom, ktorý sa stal. S poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka nie je podľa žalovanej možné dospieť k záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi v peniazoch, a to ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože k spáchaniu samotného skutku, t.j. k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu došlo a takéto uplatnenie práva žalobcom, je potrebné posúdiť ako rozporné s dobrými mravmi. Žalovaná žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.06.2017 uviedol, že pod zavinením väzby, ako to ustanovuje § 8 ods. 6 z.č. 514/2003 Z.z. nie je možné vnímať samotné dôvody, pre ktoré bol žalobca obvinený a stíhaný. K zavineniu si väzobného stíhania by došlo vtedy, ak by žalobca svojim iným konaním dal orgánom činným v trestnom konaní dôvod na väzobné stíhanie.
6. Nakoniec vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 01.08.2017 poukázala žalovaná na potrebu zohľadnenia ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy, pričom podľa názoru žalovanej je uplatnené právo zo strany žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a zároveň žalobca ani nepreukázal nedostatočnosť konštatovania porušenia práva . Vo vzťahu k otázke zavinenia si väzby žalobcom žalovaná v celom rozsahu zotrvala na svojej argumentácii v písomných podaniach zo dňa 08.07.2016 a zo dňa 22.12.2016. Žalovaná zastáva názor, že zavinenie žalobcu na vzatí do väzby treba skúmať z hľadiska dôvodov, pre ktoré bol žalobca do väzby vzatý, a to vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ktoré súd rozhodujúci o väzbe zvažoval, a ktorými vzatie do väzby odôvodnil. V prípade žalobcu rozhodol Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 07.10.2012, sp. zn. 0Tp/206/2012 o jeho vzatí do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko „existencia väzobných dôvodov je daná tým, že obvinený bude naďalej pokračovať v agresívnom správaní voči svojej manželke a deťom, že bude pokračovať a svoje vyhrážky zrealizuje,...vzbudzujú reálnu a dôvodnú obavu, najmä v súvislosti s tým, že obvinený sa poškodenej opakovane vyhrážal fyzickou likvidáciou celej rodiny. Podľa žalovanej je pre posúdenie miery zavinenia obvineného na uvalení väzby rozhodujúci zistený skutkový stav a konanie obvineného v čase pred rozhodnutím o väzbe. Neskôr vykonané dôkazy a nové zistené skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku vedú k prepusteniu z väzby, prípadne i k oslobodeniu spod obžaloby, nemôžu mať vplyv na hodnotenie stavu veci v čase rozhodnutia o väzbe, a to poukazom na rozhodnutie NS ČR zo dňa 26.11.2003, sp.zn. 25Cdo 882/2003. Žalovaná sa k otázke uplatneného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur už vyjadrila vo svojom vyjadrení zo dňa 08.07.2016, v ktorom argumentovala neprimeranosťou požadovanej výšky s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj limitom, ktorý je stanovený v § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. a zároveň poukázala na subsidiaritu finančného odškodňovania vzniknutej nemajetkovej ujmy, ku ktorej má dôjsť až vtedy, keď iná forma zadosťučinenia nie je dostatočná. Žalovaná taktiež poukázala na to, že žalobca vznik nemajetkovej ujmy v požadovanej výške nijakým spôsobom nepreukázal. K nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy sa žalovaná vyjadrila aj vo svojom druhom písomnom podaní vo veci, t. j. vduplike zo dňa 22.12.2016, v ktorej žalovaná poukázala na potrebu zohľadnenia ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., pričom podľa názoru žalovanej nie je možné dospieť k záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi v peniazoch a to ani v takom prípade, ak by boli splnené podmienky pre existenciu zodpovednosti štátu za škodu, nakoľko v prejednávanej veci ide o také uplatnenie práva, ktoré môže byť posudzované ako rozporné s dobrými mravmi. Ďalej žalovaná uviedla, že zákon č. 514/2003 Z. z. nezakladá prezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy, pričom nemajetkovú ujmu je nevyhnutné nielen tvrdiť, ale aj preukázať (rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1684/2010 z 29. 6. 2011). Je teda zrejmé, že vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno a spoľahlivo preukázať tak vznik konkrétnej nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s titulom ako aj jej presne verifikovateľnú výšku. Je teda na stranách sporu, aby uniesli bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu a skutočnosti uvádzané v konaní bez najmenších pochybností preukázali. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy má žalovaná za to, že žalobca za účelom preukázania, že mu vznikla nemajetková ujma nepredložil žiaden dôkaz, a teda náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázal. Pokiaľ ide o samotnú výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, žalobcom uplatnenú sumu 10.000,- eur, považuje žalovaná za neprimeranú,
navyše ak by mal žalobca byť odškodnený, nevysvetlil z akého dôvodu a tieto dôvody ani nepreukázal, je na mieste priznať mu sumu vyššiu ako je 20,- eur za deň väzby. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.06.2017 však svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neodvodzuje len od uznesenia o vzatí do väzby, ale aj od uznesenia o vznesení obvinenia. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 27.05.2013 sp. zn. 1Pv 784/12/1104 bola vec trestného stíhania žalobcu ako obvineného postúpená Obvodnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko výsledky prípravného konania ukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok ktorý by príslušný orgán mohol prejednať ako priestupok. Napriek tomu, že žalovaná nedisponuje informáciou ohľadom presného dátumu doručenia uvedeného uznesenia žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, je nepochybné, že mu bolo doručené s krátkym časovým odstupom od jeho vydania. Žalobca sa teda už v priebehu roka 2013 dozvedel o postúpení veci trestného stíhania, a teda že mu v súvislosti s trestným stíhaním mohla vzniknúť škoda alebo nemajetková ujma. Žalobca si však nárok na náhradu nemajetkovej ujmy titulom uznesenia o vznesení obvinenia uplatnil v konaní o náhradu škody po prvýkrát až vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.06.2017, teda celkom zjavne po uplynutí 3- ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobca si náhradu nemajetkovej ujmy titulom uznesenia o vznesení obvinenia dokonca neuplatnil ani v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, nakoľko zo žiadosti o predbežné prerokovanie, ktorá bola pôvodne podaná dňa 11.08.2015 na Generálnu prokuratúru SR (neskôr postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR) jednoznačne vyplýva, že nemajetková ujma mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s jeho väzobným stíhaním, čo znamená, že k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy titulom uznesenia o vznesení obvinenia ani nemohlo dôjsť. V nadväznosti na uvedené, teda ani nemohlo dôjsť k spočívaniu lehoty na uplatnenie takéhoto nároku po dobu 6- mesiacov v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., z čoho jednoznačne vyplýva, že ak bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy titulom uznesenia o vznesení obvinenia uplatnený až dňa 22.06.2017, bol uplatnený po uplynutí lehoty, počas ktorej by sa žalobca takéhoto nároku mohol hypoteticky úspešne domáhať. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, či už titulom nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu príslušným orgánom verejnej moci je podľa zákona č. 514/2003 Z. z obligatórnou podmienkou a musí predchádzať uplatneniu nároku pred súdom (napr.: uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.02.2013, sp. zn. 14Co/18/2013; rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.03.2008, sp. zn. lCo/189/2007 a iné). Ako však vyplýva zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, o predbežné prerokovanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobca nepožiadal príslušný orgán verejnej moci titulom uznesenia o vznesení obvinenia, ale len titulom uznesenia o vzatí do väzby, čo malo za následok, že ním uplatnené nároky boli prerokované výlučne titulom uznesenia o vzatí žalobcu do väzby. Žalobca sa teda v súdnom konaní o náhradu škody nemôže domáhať náhrady nemajetkovej tzv. titulom uznesenia o vznesení obvinenia. Žalovaná vzniesla námietku premlčania vo vzťahu ku takto uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV z 05.10.2012, ČVS:ORP-717/2-OVK-B4-2012, uznesenia Okresného súdu Bratislava IV z 07.10.2012 sp.zn. 0Tp/206/2012, návrhu Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 05.10.2012 č.k. 1Pv 784/12 na vzatie do väzby, sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vzatí do väzby z 2.10.2012, uznesenia Krajského súdu z 06.11.2012 sp.zn. 3Tpo/91/2012, obsahom príkazu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 08.03.2013 sp.zn. 1Pv/784/12, uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 27.05.2013 sp.zn. 1Pv/784/12, rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy z 19.06.2014 číslo OU-BA-OVVS2-2014/002341, rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov z 11.08.2014, číslo: OU-BA-OOP1-2014/059974/BUS ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
8. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície svojim uznesením z 05.10.2012 ČVS: ORP-717/2-OVK-B4-2012 začal trestného stíhanie a súčasne stíhal žalobcu ako obvineného za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, pretože mal za odôvodnený záver, že obv. Ľ. A. od presne nezisteného obdobia roku 2007 až doposiaľ v spoločnej domácnosti v byte na ul. M. Č.. XXXX/XX M. A. fyzicky a psychicky týra nevlastného syna F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. Č.. XXXX/XX M. A., a to prevažne tým spôsobom, že ho napáda v priemere jedenkrát týždenne tak, že pravou rukou ho udiera do oblasti hlavy, rúk a chrbta, pričom keď sa schúli na zem, tak ho jeden až trikrát kope do sedacej časti a chrbta nohou, vulgárne mu nadáva, čím mu spôsobuje modriny na rôznych častiach tela a otlčenie rúk na jeho tvári, ďalej od presne nezisteného obdobia roku 2009 až doposiaľ v predmetnom byte fyzicky a psychicky týra P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. Č.. XXXX/XX M. A., a to prevažne tým spôsobom, že
ho napáda jedenkrát až trikrát týždenne tak, že pravou rukou ho udiera do tvárovej a sedacej oblasti, pričom mu spôsobuje odtlačenie rúk na jeho tvári, pričom obe deti núti v závislosti od jeho nálad alebo kvôli rôznym maličkostiam, ktorými mu deti nevyhovejú, aby sa postavili tvárou ku vchodovým dverám s vystretými rukami v priemere dva až trikrát do týždňa po dobu zhruba 1-2 hodín, ďalej v posledných dvoch rokoch psychicky týra aj svoju družku B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. M. Č.. XXXX/XX M. A., a to prevažne tým spôsobom, že ju ponižuje, nakoľko jej vulgárne pred deťmi nadáva, núti ju upratovať veci, ktoré predtým rozhádže, vyhráža sa jej fyzickou likvidáciou v prípade, keď sa mu zmieni, že ho chce opustiť a to slovami, že ju zabije a vyvraždí jej celú rodinu, pričom F. sa taktiež vyhráža fyzickou likvidáciou v prípade ak ho v niečom neuposlúchne, obvinený taktiež tri až štyrikrát mesačne zakazuje členom tejto rodiny opúšťať bez jeho dovolenia byt, prijímať návštevy, pričom ich príchody a odchody monitoruje prostredníctvom nainštalovaných kamerových systémov v byte ako aj v bytovom dome, taktiež v priemere raz za mesiac odmieta B. B. dávať peniaze na zabezpečenie stravy, menovanú núti, aby v priemere 2 až 3 hodiny v jeho prítomnosti s ním sedela v obývačke a pozerala televíziu, inak pustí tak nahlas televíziu, že nikto v domácnosti nemôže spať, pričom obvinený je držiteľom deviatich strelných zbraní, ktoré má v legálnej držbe uschované v predmetnom byte, vyvolávajúc takto svojim konaním u B. B. obavu o svoj život a zdravie ako aj jej detí, strach a stres a spôsobujúc takto poškodenej B. B. a jej deťom fyzické a psychické utrpenie, pričom toto jeho konanie vygradovalo dňa 04.10.2012 v čase okolo 02.10 hod., kedy obvinený v spoločnej domácnosti v byte v A. na ul. M. Č.. XXXX/XX potom, čo s ním odmietla mať pohlavný styk jej začal verbálne, hlasito vulgárne nadávať, pričom zatiaľ čo ona sedela a on stál, tak ju ľavou rukou chytil za golier trička smerom hore a druhou pravou rukou ju chytil za krk a vyhrážal sa jej počas uvedeného incidentu fyzickou likvidáciou. Na základe návrhu Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 05.10.2012 rozhodol Okresný súd Bratislava IV svojim uznesením z 07.10.2012 sp.zn. 0Tp/206/2012 o vzatí žalobcu do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že žalobca bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo hrozil. Proti uzneseniu o vzatí do väzby podal žalobca prostredníctvom svojho obhajcu včas sťažnosť, ktorú Krajský súd v Bratislave uznesením z 06.11.2012 sp.zn. 3Tpo/91/2012 ako nedôvodnú zamietol. Príkazom prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 08.03.2013 sp.zn. 1Pv/784/12 bol žalobca prepustený z väzby na slobodu, pretože pominuli dôvody väzby. Okresná prokuratúra Bratislava IV svojim uznesením z 27.05.2013 sp.zn. 1Pv/784/12 postúpila vec trestného stíhania obvineného žalobcu Obvodnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože výsledky prípravného konania ukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol tento príslušný orgán prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) z.č. 372/1991 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odborom všeobecnej vnútornej správy z 19.06.2014 číslo OU-BA-OVVS2-2014/002341 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2014 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov z 11.08.2014, číslo: OU-BA-OOP1-2014/059974/BUS bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 70,- eur.
9. Podľa § 8 ods. 5 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.
Podľa § 8 ods. 6 písm. a) z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.
Podľa § 17 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného do 31.12.2012, výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
Podľa § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného od 01.01.2013, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
Podľa § 19 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného od 01.01.2013, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 15 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného od 01.01.2013, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného od 01.01.2013, zo žiadosti zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha , akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 16 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného od 01.01.2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
10. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur za nezákonnú väzbu a nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku vo výške 86.758,53 eur, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nezákonnou väzbou. Žalovaný namietal, že si žalobca väzbu zavinil sám, keď spáchal skutok, ktorý sa mu kládol za vinu až následne bol tento skutok posúdený ako skutok, ktorý nenapĺňa znaky trestného činu ale mohol byť a bol posúdený ako priestupok, a preto mu žiaden zo žalobou uplatnených nárokov nevznikol a ďalej namietal, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania kumulatívnej existencie podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani nároku na náhradu škody v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Žalovaný považoval žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za odporujúci dobrým mravom, pretože ku spáchaniu skutku žalobcom prišlo, aj keď tento nebolo možné kvalifikovať ako trestný čin ale išlo len o priestupom proti občianskemu spolunažívaniu. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.06.2017 začal odvodzovať svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nielen od uznesenia o vzatí do väzby, ale aj od uznesenia o vznesení obvinenia. Žalovaná vo vzťahu ku nároku žalobcu uplatnenému z titulu nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia vzniesla námietku premlčania a naviac namietala, že o predbežné prerokovanie tohto nároku v súlade s 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca nikdy príslušný orgán nepožiadal, hoci ide o obligatórnu podmienku , ktorej splnenie musí predchádzať uplatneniu nároku pred súdom.
11. Žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že žalobca si väzbu zavinil sám, pretože skutok ktorý sa mu kládol za vinu spáchal, aj keď sa následným vyšetrovaním preukázalo, že tento nie je trestným činom ale bol posúdený ako priestupom proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaný videl zavinenie väzby žalobcom v spáchaní skutku, ktorý sa mu pôvodne kládol za vinu ako trestný čin. Podľa § 8 ods.6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. , ktoré predstavuje výnimku z objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonnou väzbou, nevznikne nárok na náhradu škody tomu, kto si väzbu zavinil sám. K otázke zavinenia si väzby obvineným sa vyjadril bývalý Najvyšší súd ČSSR, a to v správe o účinnosti zákona č. 58/1969 Sb. prejednanej a schválenej plénom dňa 30.11.1977 , sp. zn. Plsf 3/77, v ktorom uviedol, že aj keď zákon len príkladom uvádza, ktoré konanie obvineného treba považovať za zavinenie väzby (napr. pokus o útek), rozhodne vždy predpokladá určité konkrétne konanie obvineného, ktorým dal príčinu na uvalenie väzby. To znamená, že podľa úpravy vzatia do väzby a jej trvania zakotvenej v Trestnom poriadku bude tu zákonný dôvod väzby, keď v zmysle ustanovenia § 67 Trestného poriadku bude tu skutočnosť, ktorá odôvodňuje obavu, že obvinený napr. ujde alebo že bude pokračovať v trestnej činnosti alebo že bude pôsobiť na svedkov a pod. Pre vylúčenie nároku na odškodnenie za väzbu malo by však byť preukázané aj určité konanie obvineného, napr. pôsobenie na znalca, zastrašovanie svedkov, odstraňovanie dôkazov a pod., ktorým dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia, lebo len v takomto prípade možno hovoriť o tom, že obvinený mal vinu na uvalení väzby. Nemožno preto jednoznačne vidieť zavinenie na uvalení väzby len v tom, že okresný prokurátor zdôvodnil vzatie do väzby konštatovaním, že išlo napr. o osobu niekoľkokrát súdne trestanú pre majetkové a iné delikty a vzhľadom na osobu páchateľa je nebezpečenstvo, že by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a trestu, a že je to dôvodná obava, že by mohol i naďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti obdobnej povahy. Tieto závery bývalého najvyššieho súdu sú relevantnými aj pri platnosti a účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z..
Súd dospel k záveru, že neexistuje dôvod na liberáciu štátu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože výklad zavinenia si väzby obvineným by mal byť uskutočnený reštriktívne teda tak, aby neznamenal vo svojej podstate poprenie úmyslu zákonodarcu založiť zodpovednosť štátu aj za zákonné rozhodnutie o väzbe. Pod zavinením si väzby sa má na mysli konanie obvineného, ktorým dáva príčinu na vzatie do väzby, a ktoré ale nespočíva v skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, pretože tu by nikdy nemohla nastúpiť zodpovednosť štátu za škodu.
Podľa súdu zo samotného správania sa osoby , ktoré správanie orgány činné v trestnom konaní kvalifikujú ako spáchanie skutku naplňujúceho znaky trestného činu, nemožno usudzovať na naplnenie liberačnej podmienky zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, spočívajúcej v zavinení si väzby poškodenou osobou. Zavinenie žalobcu na na väzbe, nie je možné vidieť v tom, že sa dopustil skutku, pre ktorý bol stíhaný, a ktorý ako bolo neskôr zistené, nebol trestným činom, nenapĺňal znaky trestného činu. Opačným výkladom by každé právom dovolené konanie, ktoré orgány činné v trestnom konaní nesprávne vyhodnotia ako skutok napĺňajúci znaky trestného činu, zakladalo väzobný dôvod a liberovalo štát zo zodpovednosti za škodu, teda došlo by k liberácii zo zodpovednosti za škodu v každom jednotlivom prípade oslobodenia spod obžaloby, zastavenia trestného stíhania alebo postúpenia veci inému orgánu (v tomto prípade Okresnému úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku). Nejde teda o to, či sa obvinený dopustil, aj keď zavinene skutku, ktorým vyvolal podozrenie zo spáchania trestného činu ale o to, či svojim iným alebo ďalším konaním ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní tak, že bez takéhoto jeho konania by k návrhu na vzatie do väzby obvineného neprišlo. Žalovaný však žiadne takéto konanie
žalobcu, ktorým by žalobca ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní tak, že bez takéhoto jeho konania by k podaniu návrhu na vzatie do väzby neprišlo, netvrdil a teda ani nepreukázal.
12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v tom smere, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím nie je možné žalobcovi priznať, pretože tento nárok bol žalobcom uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, súd uvádza, že s touto námietkou žalovaného sa nestotožňuje. Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 46 ods. 3 a 4 stanovuje právo každého na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom s tým, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom upravujúcim podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu je výlučne zákon č. 514/2003 Z.z.. Aj keď citovaný zákon odkazuje vo svojom § 25 ods. 1 Občianskeho zákonníka na subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, vždy sa primárne pri uplatnení nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) jedná o vzťah medzi jednotlivcom a štátom, ktorý vzniká v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu štátu pri výkone verejnej moci, teda v rámci výkonu zvrchovaného oprávnenia štátu. Z tohto dôvodu je neadekvátne analogicky posudzovať pravidlá všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu obsiahnutej v Občianskom zákonníku a pravidlami, ktorými sa riadi zodpovednosť štátu za škodu podľa špeciálneho z.č. 514/2003 Z.z.. Súd poukazuje na znenie § 17 z.č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého sa v prípade vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, uhrádza sa jednotlivcovi za túto ujmu, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu aj nemajetková ujma v peniazoch. S prihliadnutím na uvedené súd dospel k záveru, že zákon č. 514/2003 Z.z. stanovil vlastné a úplné podmienky, za splnenia ktorých štát zodpovedá za nemajetkovú ujmu vzniknutú v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a stanovil tiež pravidlá poskytnutia zadosťučinenia a formu zadosťučinenia. Nárok na náhradu nemajetkovej, ktorý vznikol podľa z.č. 514/2003 Z.z. potom nie je možné zamietnuť s odkazom na § 3 Občianskeho zákonníka. Hodnoty obdobné tým, ktoré sa dovodzujú aplikáciou § 3 Občianskeho zákonníka sú obsiahnuté v § 17 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. a podľa súdu je možné zisťovať rozsah nemajetkovej ujmy výlučne podľa týchto pravidiel.
13. Pokiaľ ide žalobcom dodatočne uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý mal žalobcovi vzniknúť v dôsledku nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania, namietal žalovaný, že žalobca nepožiadal o predbežné prerokovanie tohto nároku v zmysle 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z... Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno vo vzťahu ku preukázaniu, že o predbežné prerokovanie náhrady nemajetkovej ujmy odvodenej od uznesenia o začatí trestného stíhania, ktoré považoval za nezákonné, požiadal príslušný orgán štátu. Súd považuje podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za materiálnu podmienku uplatnenia si tohto nároku poškodeným voči štátu súdnou cestou. Podľa § 16 ods. 4, druhá veta z.č. 514/2003 Z.z. môže totiž poškodený, pri uplatnení nároku na súde, požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Okrem nedostatku žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval v akej časti ním uplatnenej nemajetkovej ujmy v celkovej výške 10.000,- eur si tento nárok uplatnil z titulu nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania. Nakoniec aj v takomto prípade platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nezákonného rozhodnutia, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad tohto rozhodnutia, jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania . Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 467/08) konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Tie sú podľa mienky súdu zakotvené práve v zákone č. 514/2003 Z.z., a ich existenciu žalobca v konaní nepreukázal, keď nepreukázal dopad nezákonného rozhodnutia (uznesenia o začatí trestného stíhania) na jednotlivé sféry života, a to nielenže žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, ale ani neposkytol súdu skutkové tvrdenia, o tých okolnostiach z ktorých by bolo možné dovodiť negatívny dopad vedenia trestného stíhania na život žalobcu. Na základe uvedeného súd žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania nepriznal.
14. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. existencia nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ ide o nároky žalobcu na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku uplatnené v celkovej výške 86.758,53 eur, súd tieto považoval, s výnimkou nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 672,10 eur (pozri bod 18. Odôvodnenia rozsudku) za nedôvodné , a preto žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
15. V konkrétnosti si žalobca ako to vyplýva z jeho skutkových tvrdení, uplatnil v súvislosti s vykonanou väzbou nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 4684,38 eur (položka časti b. riadok 1. žaloby), pričom uviedol, že dňa 05.12.2011 uzatvoril s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na Doležalovej ulici vchody 1-13 v Bratislave Zmluvu o dielo č. 05/12/2011 na inštaláciu vstupného bezkontaktného elektronického prístupového systému BES. Dodávka a inštalácia systému boli rozdelené do troch etáp, pričom dve prvé etapy žalobca ukončil. Tretiu etapu v hodnote 4684,38 eur nemohol žalobca z dôvodu väzobného stíhania ukončiť. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Doležalovej 1-13 súd zistil, že jej predmetom bola dodávka a inštalácia vstupného bezkontaktného elektronického prístupového systému BES na Doležalovej ul.č. 1-13 Bratislava v celkovej cene podľa jednotlivých ponúk č. 1NA00032, 1NA00033, 1NA00034, pričom cena diela bola dohodnutá vo výške 14947,55 eur bez DPH a 17937,05 eur s DPH. Medzi stranami bol dohodnutý termín začatia realizácie diela do 3 pracovných dní od pripísania sumy zo zálohovej faktúry na účet žalobcu ako zhotoviteľa a termín uvedenia diela do prevádzky do 7 pracovných dní po dodaní a namontovaní brán, do ktorých bude systém montovaný. Žalobca si uplatnil ušlý zisk, ktorý mal spočívať v zmarení príjmu z tretej etapy realizácie diela vo vchodoch č. 5,9 v sume 4684,36 eur s DPH. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného prínosu (výnosu). Náhradu ušlého zisku je však možné určiť len ako rozdiel medzi predpokladaným výnosom z obchodu a nákladmi, ktoré bolo potrebné vynaložiť na jeho dosiahnutie. V tomto prípade, ako vyplýva z obsahu ponuky č. 1NA00034 a zo zmluvy o dielo mal žalovaný realizovať dodávku a realizáciu prístupového systému a súčasťou realizácie diela bola aj dodávka brán a elektrický prístupový systém. Teda v sume 4684,36 eur s DPH, ktorú mal žalobca obdržať za tretiu etapu realizácie prác, bola zahrnutá aj cena materiálu (brány, káble....), inštalačných prác ako aj zisk žalobcu. Žalobca ale z tejto sumy neodpočítal náklady (materiálové a režijné), teda tie ktoré by musel vynaložiť na zhotovenie diela v rozsahu jeho tretej etapy realizácie, ale si uplatnil ako ušlý zisk celú rozpočtovanú sumu tretej etapy realizácie diela. Táto však podľa súdu nepredstavuje práve z uvedených dôvodov v celej svojej výške zisk žalobcu, a nie je možné ustáliť v akej výške by tento zisk predstavovala, teda sumu v celej žalobcom uplatnenej výške nebolo možné posúdiť ako dôvodnú, avšak pri nedostatku ďalších skutkových tvrdení nemohol súd preskúmať v akej výške by bol nárok žalobcu dôvodný. Okrem toho v zmluve nie je dohodnutý termín plnenia a splnenia diela konkrétnym časovým obdobím. Preto nie je možné podľa obsahu zmluvy dospieť k záveru, že žalobca skutočne prišiel o zákazku. Žalobca totiž mohol podľa zmluvy plniť a dodať dielo aj potom, čo bol z väzby prepustený, pričom nikdy netvrdil, že by objednávateľ od zmluvy odstúpil alebo inak túto ukončil. Ušlý zisk predpokladá podľa súdu definitívnu stratu ušlého majetkového prínosu, nielen oddialenie možnosti jeho získania a žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že definitívne predmetnú zákazku v príčinnej súvislosti s väzbou stratil. Na základe uvedeného súd žalobcovi ním uplatnený čiastkový nárok titulom ušlého zisku vo výške 4684,38 eur nepriznal.
16. Ďalej si žalobca uplatnil titulom ušlého zisku sumu vo výške 1056,83 eur a vo výške 100,- eur (položka časti b. riadok 2. a 3. žaloby) dôvodiac tým, že prostredníctvom e-mailu prijal objednávky, a to od vlastníkov bytov v bytovom dome Pri kríži č. vchodov 38,40 v Bratislave (objednávka z 31.10.2012) na neodkladnú realizáciu kamerového systému, DVR + 2x kamera v štandardnej kvalite a na nočné videnie v hodnote 1056,83 eur a od vlastníkov bytov na Doležalovej ul. č. vchodov 1-13 v Bratislave (objednávka z 22.10.2012) na opravu zámku v hodnote 100,- eur. Žiadnu z týchto objednávok nemohol v príčinnej súvislosti s väzobným stíhaním zrealizovať. Z listinných dokladov predložených žalobcom (č.l. 83) súd zistil, že vlastníci bytov bytového domu Pri kríži vchody č. 38 a 40 v Bratislave si prostredníctvom správcovskej spoločnosti objednali neodkladnú realizáciu diela, predmetom ktorého malo byť dodanie dvoch kamier v štandardnej kvalite na nočné videnie podľa cenovej ponuky z 20.09.2012 a inštaláciu kamerového systému s navrhovanou cenou diela vo výške 1056,83 eur. Objednávka zasielaná v
elektronickej forme bola adresovaná žalobcovi a odoslaná dňa 31.10.2012. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt napriek tomu, že s ohľadom na pravidelný beh vecí sa takéto rozmnoženie majetkových hodnôt dalo očakávať. Nepostačuje pritom len pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, ale musí byť naisto dané a v tomto smere je dôkazné bremeno na poškodenom, teda žalobcovi, že pri pravidelnom behu vecí, mohol žalobca dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku.. Strata nároku na zaplatenie dohodnutej odmeny zo zmluvy o dielo, v dôsledku nemožnosti splniť svoje zmluvné záväzky, môže samozrejme predstavovať ušlý zisk, ale na druhej strane ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zárobkového zámeru, alebo prísľub možného zárobku, ak nie je takýto majetkový prínos podložený existujúcimi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že ak by nenastala škodná udalosť (v tomto prípade väzba žalobcu) zamýšľaný zisk by žalobca skutočne dosiahol. Žalobca by podľa názoru súdu preukázal dôvodnosť svojho nároku len vtedy, ak by tvrdil a preukázal, že s vlastníkmi bytov uzatvoril konkrétnu zmluvu, predmetom ktorej by bola realizácia kamerového systému. Žalobca však preukázal len doručenie objednávky, teda návrh na uzatvorenie zmluvy zo strany objednávateľa, nie však jej akceptáciu, keďže objednávka bola žalobcovi doručená elektronicky v období, keď bol väzobne stíhaný. V tomto prípade nebolo naisto dané, že by žalobca, nebyť väzobného stíhania, objednávku vlastníkov bytov aj akceptoval, a to za podmienok uvedených v objednávke a naviac aj v tomto prípade by ušlý zisk predstavoval len čiastku, ktorú by žalobca za obvyklých okolností z daného obchodu získal, s prihliadnutím na náklady potrebné a vynaložené na dosiahnutie tohto zisku. Keďže malo ísť o dodanie a inštaláciu kamier, žalobca by musel nevyhnutne vynaložiť minimálne náklady na obstaranie kamier, ktoré by sa stali predmetom inštalácie. Žalobca nielenže neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania ušlého zisku, ktorý by nebol len hypoteticky tvrdenou možnosťou prínosu jeho majetkových hodnôt, ale v tomto smere si žalobca nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia. Žalobca totiž netvrdil, že by na základe objednávky uzatvoril s vlastníkmi bytov zmluvu o dielo, teda netvrdil také skutkové okolnosti, z ktorých by súd mohol dovodiť reálnosť obchodu a nepovažovať tento obchod len za hypotetický a potom aj následne považovať žalobcom uplatnený nárok, za nárok na náhradu hypotetického ušlého zisku a nie skutočného ušlého zisku. Žalobca tiež netvrdil a teda ani nepreukázal také skutkové okolnosti, na základe ktorých by súd mohol ustáliť výšku ušlého zisku z predmetného obchodu, ak by tento posúdil ako reálny a nie hypotetický. Ušlý zisk totiž nemohla predstavovať celá odmena za dielo, pretože táto zahŕňala aj obstaranie kamier, ktoré bolo potrebné následne inštalovať, teda minimálne náklady na obstaranie kamier by bolo potrebné zo sumy 1056,83 eur odpočítať. V tomto smere však žalobca neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia.
Pokiaľ ide o ďalšiu elektronickú objednávku vlastníkov bytov v bytovom dome na Doležalovej ul.č. vchodov 1-13 v Bratislave (č.l. 84) vo vzťahu ku nedôvodnosti nároku žalobcu súd odkazuje na rovnaké dôvody ako ich uvádzal a vysvetľoval vo vzťahu ku žalobcom uplatnenému nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 1056,83 eur. Naviac súd uvádza, že v tomto prípade nie je vôbec zrejmé ako žalobca dospel k záveru, že mu v súvislosti s vykonanou väzbou ušiel zisk práve vo výške 100,- eur. Zo žalobcom predložených listinných dokladov - emailovej správy z 22.10.2012 a z 31.10.2012 nevyplýva nielenže cena diela ale ani objednávka akýchkoľvek prác alebo dodávok. Obsahom elektronickej správy je totiž len konštatovanie o nefunkčnosti zámku na kontajnerovom stojisku , na ktorý upozornili vlastníci bytov v bytovom dome. Z uvedeného však súd môže rovnako dovodiť, že sa jednalo o reklamáciu skôr žalobcom vykonaného diela. Teda hypotetický záver o objednaní si vykonania diela u žalobcu z listín ním predložených nevyplýva. Naviac už vôbec z obsahu listín nevyplýva ním tvrdená výška zisku 100,- eur. V smere preukázania svojho nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 100,- eur súd potom konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, a preto súd posúdil tento nárok žalobcu ako nedôvodný.
17. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 3 x 30,- eur (položka časti b. riadok 4., 5. a 6. žaloby) dôvodiac, že mal s p. Antonom Spišiakom uzatvorenú dohodu na práce a opravy v obytnom dome paušálne v hodnote 30,- eur. Počas väzby žalobcu bolo na základe emailových objednávok zo dňa 12.10.2012, dňa 03.10.2012 a dňa 10.10.2012 potrebné vyhotoviť kľúč, osadiť menovky a opraviť svetlo. Žalobca nemohol tieto práce zrealizovať, keďže v tom čase bola jeho sloboda obmedzená väzbou. Z obsahu elektronických správ predložených žalobcom súd zistil doručenie objednávok žalobcovi od Antona Spišiaka na vyhotovenie kľúčov, inštalovanie menoviek na bytoch a opravu svetla. Žalobca však súdu nepreukázal existenciu tvrdenej dohody , ktorá mu mala zakladať paušálnu odmenu pri každom realizovanom výkone vo výške 30,- eur. Súd sa teda stotožnil s námietkami
žalovaného a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 90,- eur (3 x 30,- eur) žalobcovi nepriznal.
18. Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenému nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 2861,40 eur (položka časti b. riadok 7 žaloby), ktorý odôvodnil žalobca tak, že uzatvoril dňa 26.07.2012 so Slovenským národným múzeom, Múzeum Červený kameň Zmluvu o dielo č. SNM-MČK-INÉ-2012 na dodanie tovaru s montážou - obnova kamerového systému v hodnote 2861,40, ktorú z dôvodu nezákonnej väzby nemohol splniť, súd uvádza: Zo žalobcom predloženej Zmluvy o dielo č. SNM-MČK-INÉ-2012 (č.l.77) súd zistil, že ide o koncept zmluvy, keď táto nebola žiadnou zo strán zmluvy podpísaná. Žalobca však súčasne predložil ponuku č. 12NA00020 adresovanú SNM, Múzeum Červený kameň na dodávku kamery, napájacieho zdroja, montáž a demontáž kamery a náklady na cestu do miesta plnenia spolu vo výške 2861,40 eur. Ponuka bola žalobcom vypracovaná dňa 26.07.2012. Z vykonaného dokazovania listom SNM, Múzeum Červený kameň z 10.09.2012 vyplýva, že ponuka žalobcu bola akceptovaná. Žalobca si teda uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku vo výške zhodnej s dojednanou odmenou za realizáciu diela spočívajúceho v obnove kamerového systému - dodávke a inštalácii 10 ks kamier, napojenie na zdroj s montážou. Z ponuky žalobcu vyplýva, že cena diela bola tvorená aj cenou 10 kusov kamier spolu vo výške 1450,- eur bez DPH, cenou napájacieho zdroja vo výške 220,- eur bez DPH, odmenou za realizáciu montáže a demontáže kamier spolu vo výške 672,10 eur (448,10 eur + 224,- eur) a nakoniec nákladmi na cestu k zákazníkovi mimo Bratislavu vo výške 42,40 eur bez DPH. Ušlý zisk žalobcu v tomto prípade však nemôže zodpovedať dohodnutej cene diela, pretože je potrebné od nej odpočítať náklady potrebné a vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, a to sú náklady na obstaranie kamier a napájacieho zdroja, ako aj náklady na cestu mimo Bratislavy, ktoré žalobca tým, že dielo nerealizoval ušetril. Majetkový prospech, ktorý žalobca mohol z realizovaného obchodu získať teda zodpovedá len odmene za montáž a demontáž kamier vo výške celkom 672,10 eur. Súd posúdiac existenciu podmienok vzniku nároku žalobcu na náhradu škodu, priznal žalobcovi pokiaľ ide o ním uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 2861,40 eur, len časť tohto nároku vo výške 672,10 eur, keď mal za to, že len v tejto výške preukázal žalobca ním tvrdený nárok. V tomto prípade totiž žalobca odôvodňoval svoj nárok na ušlý zisk konkrétne dojednanou zmluvou o dielo, ktorá bola uzatvorená na základe ponuky žalobcu č. 12NA00020 a jej akceptácie Slovenským národným múzeom, Múzeum Červený kameň. K dohode o obsahu zmluvy došlo medzi účastníkmi ešte pred začatím väzobného stíhania žalobcu a následne väzobné stíhanie zmarilo realizáciu tohto diela žalobcom. Žalobca teda tvrdil a preukázal konkrétne okolnosti, ktorých posúdením dospel súd k záveru, že nebyť obmedzenia osobnej slobody žalobcu v dôsledku väzobného stíhania, žalobca by s ohľadom na pravidelný beh vecí dosiahol rozmnoženie majetkových hodnôt zodpovedajúcich dojednanej odmene za reinštaláciu kamier vo výške 672,10 eur. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 672,10 eur.
19. V poradí posledný čiastkový nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 40.000,- eur (položka časti b. riadok 8 žaloby) odôvodnil žalobca tak, že uzatvoril so spoločnosťou Summer house s.r.o. zmluvu na elektroinštaláciu - rekreačná chata v hodnote 40.000,- eur a z dôvodu nezákonnej väzby nemohol vykonať službu a prišiel o tento príjem. Z obsahu vyhlásenia spol. Summer house s.r.o. súd zistil, že spoločnosť v období 11/2012 spolupracovala so žalobcom na zákazke: elektroinštalácia - rekreačná chata Jahodná, rozpočet 3000,- eur, ktorá bola prerušená na jeseň roku 2012 s prihliadnutím na osobné pomery žalobcu. Spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že so žalobcom plánovala vzájomnú spoluprácu na projekte približne v hodnote 40.000,- eur. Súd dospel k záveru, že tento nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom nie je dôvodný, keď žalobca neuniesol vo vzťahu ku preukázaniu nároku dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal jeho tvrdenia o uzatvorení zmluvy , obsahom ktorej by bol jeho záväzok dodať dielo za odmenu vo výške 40.000,- eur. Žalobca si uplatnil nárok z nerealizovaného podnikateľského zámeru ( plánovanie vzájomnej spolupráce so spol. Summer house s.r.o.), teda nárok z hypotetického a nie konkrétneho obchodu. Žalobca nepreukázal žiadnu konkrétnu a reálnu príležitosť zhodnotenia jeho majetku v tvrdenom rozsahu 40.000,- eur. Ušlý zisk nemôže podľa súdu totiž predstavovať len akési zmarenie zárobkového zámeru. Teda ak žalobca neodôvodňoval a nepreukazoval svoj nárok na ušlý zisk, konkrétnou dohodou, predmetom ktorej by bol záväzok žalobcu poskytnúť konkrétne plnenie a na druhej strane záväzok zaplatiť žalobcovi za poskytnuté plnenie odmenu vo výške 40.000,-eur, ale tento odôvodňoval len všeobecnými tvrdeniami o plánovaní spolupráce v budúcnosti, ktorá mala byť zmarená väzobným stíhaním , dospel súd k záveru, že vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam žalobcu absentuje preukázanie reálne dosiahnuteľných okolností, z ktorých by mohol súd posúdiť, že nebyť obmedzenia slobody žalobcu väzbou, skutočne by tento dosiahol zisk v
uplatnenej výške 40.000,- eur. Takéto okolnosti však žalobca neoznačil a netvrdil, preto súd žalobu žalobcu zamietol. Ušlý zisk je totiž stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, a to len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. V tomto prípade išlo len o hypotetický obchod, ktorého samotný objem bol v obsahu vyhlásenia spol. Summer house s.r.o. určený len približne. Súd však musí dospieť ku konkrétnej a presne vyčísliteľnej náhrade ušlého zisku.
20. Okrem čiastkových nárokov na náhradu ušlého zisku si žalobca uplatňoval aj čiastkové nároky na náhradu skutočnej škody, celkom vo výške 37.965,92 eur, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s jeho väzobným stíhaním. Súd nepovažoval žiaden zo žalobcom uplatnených čiastkových nárokov na náhradu skutočnej škody za dôvodný, a preto žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietol.
21. Žalobca tvrdil, že mu v súvislosti s väzbou vznikla skutočná škoda vo výške 30,- eur a svoj nárok odôvodňoval pokutou Daňového úradu z 07.03.2014 č. 9103307/5/88901/14/Tat. Z rozhodnutia Daňového úradu Bratislava číslo 9103307/5/88901/14/Tat. Z 07.03.2014 ( č.l. 65) vyplýva, že daňový úrad uložil žalobcovi pokutu vo výške 30,- eur za podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012 po lehote ustanovenej v zmysle § 78 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012 bol deň 25.01.2013. Daňové priznanie bolo podľa odôvodnenia rozhodnutia daňového úradu skutočne predložené dňa 26.07.2013. Z plnomocenstva predloženého žalobcom (č.l. 98) spolu so žalobou súd zistil, že žalobca splnomocnil dňa 22.11.2012 písomným plnomocenstvom p. Radovana Bartoviča, aby ho v plnom rozsahu zastupoval vo všetkých veciach týkajúcich sa bankových inštitúcií, najmä Tatra banka, a.s., ako aj na všetky právne veci týkajúce sa daňového úradu a živnosti žalobcu. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Predpokladom vzniku nároku na náhradu skutočnej škody je okrem iného aj preukázanie, že škoda vznikla a to v uplatnenej výške a preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a v tomto prípade väzbou žalobcu. Žalobca bol obmedzený na osobnej slobode od 04.10.2012 do 08.03.2013, pričom pokuta mu bola daňovým úradom uložená preto, lebo oneskorene podal daňové priznanie a to namiesto do 25.01.2013, toto doručil daňovému úradu až 26.07.2013. Súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného v tom smere, že nie je možné dovodiť príčinnú súvislosť medzi pokutou uloženou žalobcovi daňovým úradom a jeho väzobným stíhaním, keď žalobca bol obmedzený na svojej slobode väzbou do 08.03.2013, ale daňové priznanie podal dňa 26.07.2013, teda po viac ako štyroch mesiacoch po prepustení z väzby. Bez ohľadu na uvedené však má súd za to, že pokuta je dôsledkom nesplnenia si povinnosti splnomocnenca p. Radovana Bartoviča, ktorého žalobca splnomocnil okrem iného aj na konanie vo všetkých veciach týkajúcich sa daňového úradu, pričom predmetné plnomocenstvo mu bolo udelené dňa 22.11.2013, teda pred vznikom žalobcovej povinnosti podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Ak teda daňové priznanie nebolo podané včas a žalobcovi bola daňovým úradom uložená za jeho oneskorené podanie pokuta, prípadné zmenšenie žalobcovho majetku o sumu zodpovedajúcu zaplatenej pokute je priamym a bezprostredným následkom porušenia povinnosti splnomocnenca podať včas daňové priznanie, na ktorý úkon bol žalobcom splnomocnený a nie dôsledkom väzobného stíhania žalobcu. Naviac žalobca nepreukázal, že na jeho strane skutočne prišlo k zmenšeniu majetkového stavu, teda že pokutu daňovému úradu aj skutočne uhradil, teda nepreukázal vznik škody.
22. Žalobca si uplatnil titulom skutočnej škody poplatky vyúčtované mu plynárenskou spoločnosťou , poskytovateľmi internetových služieb a mobilnými operátormi dôvodiac, že vo väzbe nemohol s nimi efektívne komunikovať, čím mu vznikli nedoplatky a zbytočné dlhy. V konkrétnosti špecifikoval poplatok za opätovné zapojenie distribúcie elektriny do odberného miesta vo výške 54,49 eur, poplatky za upomienky Slovanet vo výške 4,- eur, poplatok za porušenie povinnosti Slovanet vo výške 283,35 eur, poplatok za odpojenie Orange Slovensko, a.s. vo výške 19,90 eur, poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky Orange Slovensko, a.s. vo výške 31,82 eur, poplatok za znovupripojenie po omeškaní platby Orange Slovensko, a.s. vo výške 19,94 eur, poplatok za odpojenie Orange Slovensko, a.s. vo výške 3,98 eur, poplatok za upomienku Orange Slovensko, a.s. vo výške 1,33 eur, poplatky za upomienku Slovanet vo výške celkom 2,- eur (2 x 1,- eur). Z upomienky spol. Slovanet, a.s. z 11.02.2013 (č.l. 23) súd zistil, že spoločnosť vyzývala žalobcu na zaplatenie faktúry č. 612060285 vystavenej vo výške 283,35 eur, ktorá sa stala splatnou 24.01.2013. Z tvrdení žalobcu ani z obsahu upomienky nie
je možné urobiť záver o právnom základe sumy vo výške 283,35 eur. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v tejto sume spol. Slovanet, a.s. účtovala žalobcom tvrdený poplatok za porušenie povinnosti. Samotná upomienka vo svojom obsahu odkazuje len na evidenciu peňažného záväzku zo zmluvného vzťahu, čo môže byť akýkoľvek poplatok za služby poskytované spoločnosťou podľa zmluvy, teda predovšetkým za internetové služby poskytované spoločnosťou. Okrem toho žalobca nepreukázal, že na jeho strane skutočne prišlo k zmenšeniu majetkového stavu teda, že aj keby išlo o pokutu ktorá by bola zapríčinená väzbou žalobcu, túto skutočne uhradil, teda nepreukázal vznik škody. Faktúrou č. 5202750124 (č.l. 237) vystavenou spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. dňa 16.04.2013 bol vyúčtovaný žalobcovi poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky vo výške 26,5219 eur vrátane DPH, (týkala sa mobil. č. 0918942024) faktúrou č. 5191854858 (č.l. 238) vystavenou dňa 16.01.2013 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH (týkala sa mobil.č. 0918942024), faktúrou č. 5191854733 (č.l. 239) vystavenou dňa 16.01.2013 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0918942024), faktúrou č. 5191855607 (č.l. 240) vystavenou dňa 16.01.2013 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0918750377), faktúrou č. 5191848440 (č.l. 241) vystavenou dňa 16.01.2013 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0905343798), faktúrou č. 5188289375 (č.l. 242) vystavenou dňa 16.12.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za upomienku vo výške 1,33 eur vrátane DPH , faktúrou č. 5184737251 (č.l. 243) vystavenou dňa 16.11.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH a poplatok za znovupripojenie vo výške 16,5970 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0918942119), faktúrou č. 5184735994 (č.l. 244) vystavenou dňa 16.11.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH a poplatok za znovupripojenie vo výške 16,5970 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0918942119), faktúrou č. 5184737126 (č.l. 245) vystavenou dňa 16.11.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH a poplatok za znovupripojenie vo výške 16,5970 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0918842024), faktúrou č. 5184737001 (č.l. 246) vystavenou dňa 16.11.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH a poplatok za znovupripojenie vo výške 16,5970 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0918750377), faktúrou č. 5184731975 (č.l. 2437 vystavenou dňa 16.11.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za odpojenie vo výške 3,3194 eur vrátane DPH a poplatok za znovupripojenie vo výške 16,5970 eur vrátane DPH (týkala sa mobil. č. 0905343798) a faktúrou č. 5181257384 (č.l. 248) vystavenou dňa 16.10.2012 bol žalobcovi vyúčtovaný poplatok za upomienku vo výške 1,33 eur. Žalobca vo vzťahu ku poplatkom účtovaným spol. Orange Slovensko, a.s. nepreukázal ako tieto súviseli s väzbou žalobcu a nepreukázal právny základ uplatnenia si týchto poplatkov spol. Orange Slovensko, a.s., teda na základe ktorých zmluvných dojednaní bola spoločnosť oprávnená uvedené poplatky žalobcovi účtovať a na základe ktorých skutkových okolností ich aj účtovala, žalobca podľa súdu nepreukázal, že k odpojeniu a pripojeniu došlo v súvislosti s neuhradím platieb za služby mobilného operátora, ktorých splatnosť spadala do obdobia väzby žalobcu. Žalobca teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou skutočnou škodou a žalobcom vykonanou väzbou a tiež nepreukázal, že na jeho strane skutočne prišlo k zmenšeniu majetkového stavu, teda že jednotlivé poplatky aj skutočne spol. Orange Slovensko, a.s. uhradil, teda nepreukázal vznik škody.
Faktúrami vystavenými spoločnosťou Slovanet, a.s. dňa 10.01.2013, dňa 10.12.2012 a dňa 10.11.2012 (č.l. 67, 68 a 70) vyúčtovala spoločnosť žalobcovi poplatky za upomienku vo výške 1,- eur , teda 3 x 1,- eur. Žalobca si na podklade uvedených faktúr uplatnil nárok na náhradu škody vo výške celkom 6,- eur (4,- eur + 1,- eur + 1,- eur). Žalobca vo vzťahu ku poplatkom účtovaným spol.Slovanet, a.s. nepreukázal ako tieto súviseli s jeho väzbou, nepreukázal právny základ uplatnenia si týchto poplatkov spol. Slovanet, a.s. , teda na základe ktorých zmluvných dojednaní bola spoločnosť oprávnená uvedené poplatky žalobcovi účtovať a na základe ktorých skutkových okolností ich aj účtovala. Žalobca teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou skutočnou škodou a žalobcom vykonanou väzbou a tiež nepreukázal, že na jeho strane skutočne prišlo k zmenšeniu majetkového stavu, teda že jednotlivé poplatky aj skutočne spol. Slovanet, a.s. aj uhradil, teda nepreukázal vznik škody. Nakoniec žalobca tvrdil škodu vo výške 6,-eur titulom poplatkov za upomienky a predložil súdu faktúry spol. Slovanet, a.s. , ktorými boli účtované poplatky za upomienky celkom vo výške 3,- eur.
Spoločnosť ZSE Energia, a.s. si uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku vo výške 54,49 eur za znovupripojenie odberného miesta číslo 4600682101 a tento mu vyúčtovala faktúrou č. 470012285 (č.l. 64) vystavenou dňa 20.12.2012. Žalobca si následne uplatnil v tomto konaní nárok na náhradu skutočnej škody vo výške 54,49 eur, ktorý skutkovo odôvodňoval práve vznikom povinnosti zaplatiť
spoločnosti ZSE Energia, a.s.. Žalobca vo vzťahu ku poplatku nepreukázal ako tento súvisel s jeho väzbou , nepreukázal právny základ uplatnenia si tohto poplatku spol. ZSE Energia, a.s., teda na základe ktorých zmluvných dojednaní bola spoločnosť oprávnená uvedený poplatok žalobcovi účtovať a na základe ktorých skutkových okolností ich aj účtovala. Žalobca v konaní nielenže nepreukázal, že odpojenie odberného miesta ZSE Energia, a.s. bolo dôsledkom jeho väzobného stíhania ale v tejto súvislosti neposkytol súdu ani žiadne skutkové tvrdenia. Žalobca teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou skutočnou škodou a väzobným stíhaním žalobcu a tiež nepreukázal, že na jeho strane skutočne prišlo k zmenšeniu majetkového stavu, teda že znovupripojovací poplatok aj skutočne spol. ZSE Energia, a.s. uhradil, teda nepreukázal vznik škody.
23. Pokiaľ ide o poštové poplatky uhradené p. T. A. vo výške celkom 16,80 eur (12,80 eur + 4,- eur) a poplatok za overenie podpisu vo výške 4,78 eur tiež uhradený p. T. A. súd uvádza, že zaplatením uvedených poplatkov osobou odlišnou od žalobcu, prišlo zmenšeniu majetkového stavu nie na strane žalobcu, ale na strane p. T. A., teda škoda nevznikla žalobcovi ale inej osobe, a preto vo vzťahu ku tomuto čiastkovému nároku na náhradu škody, nie je žalobca aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní.
24. Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenej náhrade škody spočívajúcej v úhrade trov súdneho konania protistrany za vymáhanie nedoplatku za nájomné vo výške 266,88 eur ako trovy právneho zastúpenia a vo výške 6,60 eur ako poplatku súd uvádzal, že tento nárok žalobcu je nepreskúmateľný, keď z tvrdení žalobcu a ani zo žalobcom predložených listinných dôkazov nie je možné zistiť, čo bolo predmetom súdneho konania, na ktorom súde bolo konanie vedené, z akého titulu a či vôbec uhradil žalobca trovy súdneho konania vo výške 266,88 eur a 6,60 eur. Žalobca nepredložil súdu rozsudok, ktorý by ho zaväzoval k zaplateniu trov súdneho konania vo výške, v ktorej si tieto uplatňuje ako nárok na náhradu skutočnej škody. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu nedoplatku pred podaním návrhu z 03.03.2015, ktorým ho spoločnosť BYTY, spol. s r.o. vyzývala na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania služieb za rok 2013 vo výške 245,55 eur, ani z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu na Veternicovej č. 15 v Bratislave za obdobie od 01.01.2013 do 28.02.2013 vyhotoveného spol. BYTY, spol. s r.o. a ani z upomienky spol. BYTY, spol. s r.o. z 14.10.2014 na zaplatenie nedoplatku vo výške 245,55 eur doručenej žalobcovi dňa 28.10.2014 (č.l. 94, 95, 97) nevyplýva povinnosť žalobcu zaplatiť trovy súdneho konania, dokonca z uvedených listín nie je možné ani dovodiť, že voči žalobcovi bolo vôbec nejaké súdne konanie , predmetom ktorého bolo zaplatenie nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu, vedené. Naviac žalobca neozrejmil súdu ako súvisí jeho väzobné stíhanie s neuhradením nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2013 v roku 2014 a 2015, keď práve z tohto obdobia pochádzajú výzvy a upomienka spol. BYTY , spol. s r.o.. Pretože žalobca neposkytol súdu ani skutkové tvrdenia, z ktorých by ním uplatnený čiastkový nárok na náhradu škody vo výške 266,88 eur a 6,60 eur vyplýval, považoval súd tento nárok žalobcu za nedôvodný a ním uplatnenú náhradu škody mu nepriznal.
25. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody vo výške 30.500,- eur dôvodiac, že následkom nekonečného súboja so štátnou mocou a rozrušenia obchodných vzťahov sa dostal do zlej finančnej situácie a pod tlakom urýchlenej potreby finančných prostriedkov bol nútený predať výrazne pod cenu byt. Svoje tvrdenia ohľadom uplatneného nároku preukazoval predložením Nevýhradnej zmluvy o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 24.04.2012 so spol. Reality holding a.s. ako sprostredkovateľom. Predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie predaja bytu č. 21 na 2.p. v dome na M. XX M. A. za kúpnu cenu vo výške 117.000,- eur. Ďalej predložil Dohodu o sprostredkovaní predaja uzatvorenú dňa 15.09.2011 so sprostredkovateľom spol. TAJ ELITE, s.r.o., predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja bytu na M. L..Č.. XX M. A. za predajnú cenu 120.00,- eur. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 11.02.2013 so spol. SP Crown s.r.o. ako kupujúcim previedol žalobca svoje vlastnícke právo k bytu č. 21 na 2.p. domu na M. L.. Č.. XX M. A. na kupujúceho za kúpnu cenu vo výške 86.500,- eur. V danom prípade predal žalobca svoj byt za kúpnu cenu vo výške 86.500,- eur a tvrdil, že byt predal pod trhovú cenu, pretože bol v zlej finančnej situácii vyvolanej rozrušením obchodných vzťahov. Kúpna cena bytu nepochybne vyplýva z kúpnej zmluvy. Zo zmluvy o sprostredkovaní vyplýva len tá skutočnosť, že žalobca mal záujem predať v apríli roku 2012 svoj byt za cenu nie nižšiu ako 117.000,- eur. Či by aj skutočne bolo možné žalobcov byt za túto kúpnu cenu predať, by bolo zrejmé až po uzatvorení konkrétnej kúpnej zmluvy predmetom, ktorej by bol prevod vlastníckeho práva k bytu za kúpnu cenu 117.000,- eur. Do momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy predstavovala informácia o výške kúpnej ceny uvedená v sprostredkovateľskej zmluve len jednostranne žalobcom určenú podmienku, pri splnení ktorej mal v 04/2012 žalobca záujem svoj byt predať. Teda pokiaľ porovnaním výšky kúpnej ceny bytu, za ktorú mal žalobca záujem predať byt,
avšak nikdy sa za týchto podmienok predaj jeho bytu nezrealizoval a výšky kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol predaj bytu žalobcu kupujúcemu, dovodzuje žalobca škodu, porovnáva tak neporovnateľné skutočnosti. Žalobcom určená výška kúpnej ceny tak, ako sa táto stala súčasťou podmienok sprostredkovateľskej zmluvy, nebola nikdy verifikovaná ako cena, za ktorú bolo aj reálne možné zrealizovať predaj bytu žalobcu. Táto vychádzala výlučne len zo subjektívnych predstáv žalobcu, ktorý mal samozrejme pochopiteľný záujem predať svoj byt za čo najvyššiu sumu. Naviac je porovnávaná výška kúpnej ceny bytu v rôznych časových obdobiach, a to v apríli roku 2012 (uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy) a vo februári 2013 (uzatvorenie kúpnej zmluvy), čo znamená že je porovnávaná výška kúpnej ceny v rôznom čase, medzi ktorým uplynulo cca 10 mesiacov, čo však mohlo spôsobiť aj zmenu podmienok na trhu s bytmi. Naviac má súd za to, že jedinou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok, že žalobca zrealizoval za predaj svojho bytu sumu vo výške 86.500,- eur nebolo obmedzenie osobnej slobody žalobcu, ale jeho dohoda o výške kúpnej ceny bytu obsiahnutá v kúpnej zmluve, ktorú uzatvoril s kupujúcim. Rokovania žalobcu s kupujúcim a predaj bytu za podmienok obsiahnutých v kúpnej zmluve, výlučne táto skutočnosť je jedinou a bezprostrednou príčinou, ktorá spôsobila žalobcom označenú ujmu, ak takáto ujma vôbec na strane žalobcu existuje. To ale súčasne znamená, že je vylúčená ako priama príčina vzniku žalobcom označenej ujmy iná skutočnosť. Záverom súd uvádza, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, za súčasného splnenia ostatných zákonných podmienok, tým že žalobca nepredal byt v dôsledku obmedzenia svojej osobnej slobody väzbou, teda tento nepredal v časovom úseku 04.10.2012 do 08.03.2013, pretože po celé toto obdobie byt vlastnil, teda nemohlo prísť k zmenšeniu jeho majetkových hodnôt. Na základe uvedeného súd aj tento žalobcom uplatnený čiastkový nárok na náhradu škody považoval súd za nedôvodný a aj v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
26. Nakoniec žalobca tvrdil, že mu v dôsledku väzobného stíhania vznikla skutočná škoda, keď v čase väzby boli z jeho bytu odcudzené veci vlastnícky patriace žalobcovi, a to notebook zn. ASUS s inštalačným CD a programovacími káblami, programovací prevodník, mince, pamätné ceniny, všetko spolu vo výške 6370,- eur. Vo vzťahu ku tomuto nároku súd uvádza, že prípadné zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu odcudzených vecí, nie je dôsledkom väzobného stíhania žalobcu, ale konania tretej osoby, ktorá uvedené veci odcudzila, za ktoré konanie však nezodpovedá štát, ale konkrétna jednotlivá fyzická osoba nesúca následne zodpovednosť v civilnoprávnej prípadne trestnoprávnej rovine. Teda súd dospel k záveru, že medzi žalobcom tvrdenou škodou vo výške zodpovedajúcej hodnote odcudzených vecí a obmedzením osobnej slobody žalobcu väzbou neexistuje žiadna príčinná súvislosti. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že bol vlastníkom uvedených vecí ani skutočnosť, že mu tieto veci boli odcudzené, teda nepreukázal v konaní vznik samotnej škody.
27. Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 100,- eur ako náklady na naftu za účelom stretnutia s exekútorom, nepreukázal žalobca výšku škody ani príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnou väzbou, teda nepreukázal predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, preto súd tento nárok žalobcovi nepriznal.
28. Nakoniec sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody vo výške 250,05 eur, o ktorom tvrdil, že mu vznikol ako nedoplatok úhrad spojených s užívaním bytu. V prípade tohto žalobcovho nároku úplne absentuje príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a jeho väzobným stíhaním. Náklady na plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu bol predsa žalobca povinný uhrádzať pred aj po väzobnom stíhaní. Naopak v dôsledku väzby sa tieto žalobcove náklady mohli znížiť a nie zvýšiť. Náklady na služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu vzniknú predsa v súvislosti s požívaním týchto služieb žalobcom a nijako nesúvisia s väzbou. Na základe uvedeného súd preto aj v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
29. Žalobca si uplatnil v súvislosti s vykonanou väzbou nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur, ktorý odôvodnil tým, že samotný nezákonný pobyt vo väzbe trval 5 mesiacov a 4 dní a žalobca ho považuje za vážny zásah do svojej osobnej slobody a práva na pokojný súkromný život. Stres z väzobného prostredia sa nepriaznivo odrazil na jeho psychickom stave, po prepustení z väzby sa žalobca po dlhšiu dobu zajakával, bol utiahnutý, nemal záujem komunikovať ani s priateľmi. Ďalej žalobca dôvodil tým, že väzba mala vplyv na pretrhnutie sociálnych väzieb, počas pobytu vo väzbe nemal žalobca možnosť vidieť svojho syna ani komunikovať s ním, ani sa podieľať akýmkoľvek spôsobom na jeho výchove. Žalobca zmeškal aj stužkovú slávnosť svojej dcéry Simony. Z dôvodu väzby zameškal žalobca Vianoce a mnohé rodinné oslavy, čím prišiel o možnosť stretnúť sa s blízkymi a vytvoriť si tak
cenné spomienky. Žalobca uviedol, že po prepustení z väzby zaznamenal zmeny správania svojho okolia k jeho osobe, stal sa terčom posmeškov a osočovaní, v obchode ho odmietali obslúžiť.
Väzba predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva aj ďalšie negatívne dôsledky pre jeho osobný život . Väzba zasahuje do súkromného života jednotlivca, jeho cti a dôstojnosti a je teda spôsobilá popri porušení práva na osobnú slobodu garantovaného čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obmedziť a porušiť aj právo jednotlivca na rešpektovanie a ochranu jeho súkromného a rodinného života, dôstojnosti a osobnej cti. Je teda nepochybné, že väzba realizovaná v rozpore so zákonom je spôsobilá vyvolať okrem vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy. V súvislosti so vznikom nemateriálnej ujmy, je potrebné vziať do úvahy, že túto spravidla nie je možné dokazovať, pretože ide o stav mysle poškodenej osoby, a teda spravidla postačuje zistenie, či sú dané objektívne dôvody pre to, aby sa konkrétna osoba mohla cítiť poškodenou, teda dotknutou v tých zložkách, ktoré tvoria vo svojom súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca.
Súd pri hodnotení predmetného čiastkového nároku vychádzal z výpovede žalobcu, z ktorej zistil, že žalobca pociťoval podmienky väzby ako nepopísateľné v negatívnom slova zmysle. Uviedol, že väzba bola vykonávaná v cele o rozmeroch 4x2 metre, v ktorej bola namiesto toalety jama. V tejto cele všetci spolu jedli, spali. Vychádzka bola umožnená jedenkrát za deň na hodinu. V cele bola len studená voda. Možnosť osprchovať sa bola dvakrát do týždňa a to len na päť minút. Vo väzbe ťažila žalobcu tá skutočnosť, že mu hrozí trest odňatia slobody v trvaní 9,5 až 20 rokov, čo by znamenalo, že neuvidí ísť syna do školy a nebude môcť byť prítomný na dcérinej stužkovej. Návštevy detí vo väzbe sa uskutočňovali raz za tri týždne, ale žalobca sa mohol s nimi rozprávať len cez sklo a zakaždým len 10 minút. Žalobca uviedol, že väzba bola pre neho psychicky náročná a od základu mu zmenila život. V dôsledku väzby stratil žalobca zákazníkov, po návrate z väzby musel začínať pracovne od nuly a dnes má len dlžoby.
Voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Žalobca bol obmedzený na osobnej slobode dňa 04.10.2012 a z väzby bol prepustený dňa 08.03.2013, teda väzba žalobcu trvala 156 dní.
Pri hodnotení následkov neoprávneného držania vo väzbe v osobnej sfére žalobcu ako poškodeného je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že samotné držanie vo väzbe má z povahy veci negatívne dopady do slobody pobytu a do práva na súkromie a v tomto ohľade výkon väzby sám o sebe spôsobuje ujmu na základných právach, slobodách a dôstojnosti dotknutej osoby. Spôsobuje stres, neistotu, úzkosť , ktoré následky boli preukázané výsluchom žalobcu. Pokiaľ ide o prípadné porušenie práva žalobcu na rodinný život mal súd ,vychádzajúc z výsluchu žalobcu, za preukázané že väzba mala negatívny dopad na jeho rodinný život v oblasti rozvíjania kontaktov žalobcu s deťmi. Dopady väzby do profesného života žalobcu, do jeho spoločenskej povesti a cti síce tvrdené boli, ale v konaní neboli preukázané.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca preukázal zásah a nepriaznivý dopad v súvislosti s vykonanou väzbou v jeho súkromnom a rodinnom živote a samotné konštatovanie porušenia práva sa nejaví dostatočným zadosťučinením, preto súd s poukazom na § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. platného a účinného do 31.12.2012 priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to za každý deň väzby vo výške 26,20 eur. V zmysle § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. totiž výška nemajetkovej ujmy spôsobnej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. Priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2011 predstavoval 786,- eur. Pretože bol žalobca väzobne obmedzený na svojej osobnej slobode od 04.10.2012 bolo potrebné aplikovať v tom čase platné a účinné znenie ust. § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.. Aj keď po 01.01.2013 prišlo k novelizácii zákona č. 514/2003 Z.z. aj v jeho ustanovení § 17 ods. 4, ktorý následne už len obmedzoval výšku náhrady nemajetkovej ujmy, neexistoval podľa súdu žiaden rozumný dôvod, pre ktorý by pri nezmenených podmienkach väzby žalobcu, nemal súd žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy za väzbu vykonanú v roku 2013, v rovnakej výške ako bola táto priznaná za rok 2012, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že súd určoval náhradu nemajetkovej ujmy len vo vzťahu dopadu väzby do práva žalobcu na osobnú slobodu a súkromie vrátane jeho osobného a rodinného života, ktoré následky väzby na uvedené sféry života jednotlivca je možné odvodiť už len z povahy väzby ako takej. Na základe uvedeného uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy za čas väzby vo výške 4087,20 eur (26,20 eur x 156 dní). Súd žalobu žalobcu vo zvyšku ním uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol .
30. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Hoci mal žalovaný v spore pomerný úspech, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.