Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-578-2014.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7Er/578/2014
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava proti povinnému: A. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX D.Á. K. XXX, o vymoženie pohľadávky 706,80 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Branislavom Plškom, so sídlom Exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, pod spisovou značkou EX 865/14, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Branislavom Plškom pod spisovou značkou EX 865/14 z a s t a v u j e .
II. Oprávneného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi náhradu trov exekúcie vo výške 46,55 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 4.9.2014 na Exekútorskom úrade JUDr. Branislava Plška návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 706,80 eur a trov exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov vydaný oprávneným č. 1446267113 z 10.4.2014, č. 1446044613 z 14.1.2014, č. 1346521117 z 28.6.2013, č. 1346963013 z 14.10.2013 a č. 1446427813 z 14.7.2014.
2. Dňa 11.9.2014 bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Branislavovi Plškovi udelené poverenie č. 5703 051965 na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 9.10.2017 bol tunajšiemu súdu doručený podnet povereného exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku so špecifikáciou a vyčíslením trov exekúcie, ktorých náhradu súdny exekútor žiadal priznať a spolu so spisom súdneho exekútora. Podnet na zastavenie exekúcie súdny exekútor odôvodnil tým, že počas exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície"), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súdny exekútor oznámil súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie. Z podnetu súdneho exekútora a listinných dôkazov tvoriacich jeho spis vyplýva, že povinný vlastní nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená množstvom exekúcií, má účet vedený v banke s blokáciou vyše 8.000,- eur, nevykonáva žiadnu činnosť, nie je zamestnaný, na žiadnej známej adrese sa nezdržiava, na výzvy nereaguje. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,vyhláška") ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
15. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom vyčíslení trov exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 4,50 eur, náhradu poplatku za zisťovanie bankových účtov povinného vo výške 0,70 eur a náhradu poplatku za poskytnutie súčinnosti dopravným inšpektorátom a náhradu poplatku za zisťovanie pobytu povinného spolu vo výške 0,40 eur, spolu teda priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 5,60 eur, ktoré považoval za účelne vynaložené s ohľadom na rozsah vykonanej exekúcie. Súd nepriznal exekútorovi ním uplatnenú náhradu poštovného v plnej výške 17,40 eur, ale priznal mu náhradu poštovného iba za tie poštové zásielky, ktoré preukázateľne vyplývajú zo spisu, nakoľko výdavkom je iba to, čo bolo reálne vynaložené. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného len vo výške 4,50 eur a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu vo výške 1,40 eur, za jedno neúspešné opakované doručovanie upovedomia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk vo výške 1,70 eur a za doručenie podnetu na zastavenie exekúcie súdu vo výške 1,40 eur.
18. V súlade s § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 súd priznal súdnemu exekútorovi z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov (33,19 eur plus 5,60 eur, t. j. 38,79 eur) uplatnený nárok na 20 % DPH, t. j. priznal mu aj sumu 7,76 eur.
19. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 46,55 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
20. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
21. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného za zastavenie exekúcie, ale rovnako nemožno s určitosťou usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný svojím správaním. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že náhradu trov konania im nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, § 357 písm. m) CSP v spojení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017) Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)