Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-2468-2021.pdf
PDF · 86.66 KB
Case nature
Subarea
15Ek/2468/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: W. R., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. Č. XXX/XX, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky vo výške 1226,84 Eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mgr. Stanislav Sklenář, so sídlom exekútorského úradu Teplická 2217/53, 921 01 Piešťany, pod. sp. zn. 148EX 692/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 36,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie podaným v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) doručeným súdu dňa 06.08.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1226,84 Eur, na základe exekučných titulov Výkaz nedoplatkov č. 8888023033 zo dňa 07.02.2011, právoplatný a vykonateľný dňa 01.03.2011, Výkaz nedoplatkov č. 8888323033 zo dňa 15.01.2012, právoplatný a vykonateľný dňa 24.02.2012, Platobný výmer č. 04-10/1011-1 zo dňa 01.07.2004, právoplatný a vykonateľný dňa 06.08.2004.
2. Poverením zo dňa 25.08.2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Stanislava Sklenářa, so sídlom exekútorského úradu Teplická 2217/53, 921 01 Piešťany (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 148EX 692/21. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 13.09.2021.
3. Povinný podal dňa 27.09.2021 súdnemu exekútorovi podľa obsahu podania návrh na zastavenie exekúcie. Povinný sa v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v roku 2004 sa oficiálne na základe E106 dokumentu odhlasoval z poisťovne APOLLO, z dôvodu odchodu za prácou do Českej republiky, kde bol vedený ako cudzinec pracujúci v Českej republike. Pri odchode z poisťovne APOLLO, mal povinný vydokladované všetko od ukončenia školy (1992) až po odchod do zahraničia v roku 2004. Pracovne sa na Slovensko vrátil v roku 2016, kedy začali jeho problémy so zdravotnými poisťovňami, čo povinný popísal v podanom návrhu. Povinný predložil súdu Potvrdenie zo dňa 16.09.2021 vydané DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. vystavené na žiadosť povinného, v ktorom zdravotná poisťovňa potvrdzuje, že povinný „nie je v zdravotnej poisťovni ku dňu vydania tohto potvrdenia registrovaný ako platiteľ poistného na verejné zdravotné poistenie. Z uvedeného dôvodu zdravotná poisťovňa neeviduje voči žiadateľovi žiadne pohľadávky - z titulu nedoplatkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, nedoplatkov na sankciách a nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Povinný
ďalej uviedol, že od roku 2015 do roku 2020 s manželkou prešiel insolvenčným konaním, ktoré riadne ukončili. Do insolvencie nahlásili všetky dlhy, ktorých si bol vedomý (o dlhu spoločnosti Slovenská konsolidačná, a s. povinný nemal vedomosť, preto nebola insolvenčnému správcovi nahlásená). Po návrate na Slovensko boli exekúcie z uvedeného dôvodu voči povinnému zastavené. Na základe uvedeného povinný žiadal exekúciu zastaviť.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.10.2021 uviedol, že nie sú splnené podmienky na zastavenie exekučného konania vedeného pod sp. zn. 148EX 692/2021.
5. Súdny exekútor predložil dňa 21.10.2021 návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, spolu s vyjadrením oprávneného.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie obsahoval a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
11. Z obsahu spisu a po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné skutočnosti. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK, tzn. opätovný návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov Výkaz nedoplatkov č. 8888023033 zo dňa 07.02.2011, právoplatný a vykonateľný dňa 01.03.2011, Výkaz nedoplatkov č. 8888323033 zo dňa 15.01.2012, právoplatný a vykonateľný dňa 24.02.2012, Platobný výmer č. 04-10/1011-1 zo dňa 01.07.2004, právoplatný a vykonateľný dňa 06.08.2004. Povinný v návrhu na zastavenie okrem iného namietal, že prešiel insolvenčným (oddlžovacím) konaním v Českej
republike od roku 2015 do roku 2020, ktoré bolo riadne skončené. Súd lustráciou v Insolvenčím rejstříku Českej republiky zistil, Usnesením Krajského soudu v Brně j. č. KSBR 44 INS 24640/2014-B-5 zo dňa 20.01.2015, právoplatné dňa 02.02.2015 insolvenčný súd schválil oddlženie dlžníka - manželov W. R., N.. XX.XX.XXXX P. M. R., N.. XX.XX.XXXX.
12. Pri posudzovaní tejto skutočnosti (oddlženie povinného) s ohľadom na dôvodnom začatia či vedenia exekúcie, pristúpil súd k aplikácii princípu lex fori concursus, na základe ktorého sa účinky existujúceho insolvenčného konania riadia právom toho členského štátu, na území ktorého bolo toto konania iniciované. To znamená, že účinky a spôsob vykladania faktickej existencie konkurzného konania je potrebné vykladať výlučne vo väzbe na právo členského štátu, kde takéto súdne konanie prebieha. V zásade je možné ustáliť záver, že povaha a podstata pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní je posudovaná v intenciách zákona č. 182/2006 Sb. Zákon o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) (ďalej len ako „IZ“).
13. Pohľadávka vymáhaná v tomto konaní z exekučného titulu Výkazu nedoplatkov č. 8888023033 zo dňa 07.02.2011, právoplatný a vykonateľný dňa 01.03.2011 vznikla titulom neuhradenia poistného za obdobie od 06/1998 do 12/2003, pohľadávka vymáhaná z exekučného titulu Výkazu nedoplatkov č. 8888323033 zo dňa 15.01.2012, právoplatný a vykonateľný dňa 24.02.2012 vznikla titulom príslušenstva pohľadávky (zákonných úrokov z omeškania neuhradením nedoplatku uplatneného Výkazom nedoplatkov č. 8888023033 zo dňa 07.02.2011) a pohľadávka z exekučného titulu Platobného výmeru č. 04-10/1011-1 zo dňa 01.07.2004, právoplatný a vykonateľných dňa 06.08.2004 titulom neuhradenia poistného za obdobie 13.02.1997 do 30.04.1998. Z uvedeného je teda nesporné, že vymáhané pohľadávky vznikli v čase, pred rozhodnutím insolvenčného súdu o povolení oddlženia formou splátkového kalendára.
14. Ďalej exekučný súd lustráciou v Insolvenčím rejstříku Českej republiky zistil, že Usnesením Krajského soudu v Brně č. j. KSBR 44 INS 24640/2014-B-36 zo dňa 28.02.2020 „Insolvenční soud bere na vědomí splnení oddlužení dlužníka-manželů: W. R., N. X.X.XXXX J. XXXXXXXX P. M. R., N. X.X.XXXX, J. XXXXXXXX, Y. A. A. XXX, XXX XX V. Ž..“ (výrok I. právoplatný dňa 19.03.2020), čím došlo k ukončeniu insolvenčného konania v zmysle § 413 ods. 1 IZ: „Splnení oddlužení vezme insolvenční soud na vědomí rozhodnutím, jinak rozhodne o nesplnění oddlužení. Současně insolvenční soud rozhodne o odměně insolvenčního správce a jeho nákladech a zprostí insolvenčního správce jeho funkce. Odvolání proti tomuto rozhodnutí mohou podat dlužník, insolvenční správce a věřitelé; toto rozhodnutí je účinné nabytím právní moci, jeho právní mocí insolvenční řízení končí.“ Insolvenčné konanie bolo skončené v danom prípade dňa 19.03.2020. V uvedenom uznesení súd zároveň oslobodil dlžníka (povinného) od platenia pohľadávok v nasledovnom znení (výrok IV. právoplatný dňa 17.03.2020): „Soud osvobozuje dlužníka - manžele: W. R.É., N. X.X.XXXX J. XXXXXXXX P. M. R., N. X.X.XXXX, J. XXXXXXXX, Y. A. A. XXX, XXX XX V. Ž. od placení pohledávek zahrnutých do oddlužení v rozsahu, v nemž dosud nebyly uspokojeny a pohledávek věřitelů, k jejichž pohledávkám se v insolvenčním řízení nepřihlíželo, a pohledávek věřitelů, kteří své pohledávky do insolvenčního řízení nepřihlásili, ač tak měli učinit, přičemž toto osvobození se vztahuje i na ručitele a jiné osoby, ktoré měly vůči dlužníku pro tyto pohledávky právo postihu.“ Z uvedeného je teda nesporné, že ku dňu 17.03.2020 došlo k oddlženiu aj pohľadávok neprihlásených do insolvenčného konania voči dlžníkovi (povinnému) v zmysle § 414 ods. 1 v spojení s ods. 2 IZ: „(1) Jestliže insolvenční soud rozhodne o splnění oddlužení a dlužník splní řádně a včas všechny povinnosti podle schváleného způsobu oddlužení, spojí insolvenční soud s rozhodnutím o splnění oddlužení rozhodnutí, jímž dlužníka osvobodí od placení pohledávek, zahrnutých do oddlužení, v rozsahu, v němž dosud nebyly uspokojeny. Osvobození podle věty první se nevztahuje na pohledávky vzniklé po rozhodnutí o úpadku. (2) Osvobození podle odstavce 1 se vztahuje také na věřitele, k jejichž pohledávkám se v insolvenčním řízení nepřihlíželo, a na věřitele, kteří své pohledávky do insolvenčního řízení nepřihlásili, ač tak měli učinit.“
15. S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že pohľadávky oprávneného vymáhané v predmetnom exekučnom konaní vznikli pred samotným vyhlásením insolvenčného konania - oddlženie dlžníka plnením splátkového kalendára, a z uvedeného dôvodu mali byť prihlásené a uspokojené v rámci insolvenčného konania na majetok povinného vedeného Krajským súdom v Brne pod sp. zn. KSBR 44 INS 24640/2014-B. Právoplatnosťou uznesenia o oslobodení povinného od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia v rozsahu, v akom dosiaľ neboli uspokojené a pohľadávok veriteľov, ku ktorým sa v insolvenčnom konaní neprihliadalo a pohľadávok veriteľov, ktorí svoje pohľadávky
do insolvenčného konania neprihlásili stratil oprávnený právo vymáhať svoju pohľadávku jej núteným výkonom (exekúciou).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti súd zistil, že v prejednávanom prípade je naplnený zákonný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. (výrok I.)
17. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
18. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
20. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
21. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
22. V súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd rozhodol o trovách exekútora tak, že na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením z dôvodu, že pohľadávky vymáhané v predmetnom exekučnom konaní mali byť uplatnené formou prihlášky do insolvenčeného konania a oslobodením povinného od platenia pohľadávok po skončení konkurzu sa stali nevymáhateľnými. Dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému v rozsahu podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora oprávneného vo výške 36,- Eur s DPH (30,- Eur náhrada paušálnych výdavkov + 20% DPH vo výške 6,- Eur) tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
23. Žiaden z účastníkov konania si neuplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a zároveň účastníkom žiadne trovy konania ani nevznikli, a preto súd o týchto trovách nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.