Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/344/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.097,82 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/256/2016-48 zo dňa 02. júna 2017, takto

rozhodol:

pripúšťa späťvzatie žaloby.

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 16C/256/2016-48 zo dňa 02. júna 2017 zrušuje a konanie zastavuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 16C/256/2016-48 zo dňa 02.06.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.097,82 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.06.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 30.06.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.097,82 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Aplikujúc ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súd žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu majúc za preukázané, že úverové zmluvy č. 8500007995 zo dňa 03.11.2011, č. 8500007997 zo dňa 03.11.2011 a č. 8500015659 zo dňa 24.02.2012 uzavreté medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou neobsahujú náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. g/, i/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho sú spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe týchto zmlúv bezúročné a bez poplatkov. Úverové zmluvy v časti dojednania ročnej úrokovej sadzby súd zároveň vyhodnotil ako neplatné z dôvodu ich rozporu v tejto časti so zákonom a dobrými mravmi. Žalobkyňa tak bola povinná žalovanému zaplatiť iba skutočne čerpanú sumu úveru spolu vo výške 2.076,11 eur a pokiaľ žalovanému zaplatila spolu 4.173,93 eur, rozdiel medzi týmito sumami t. j. 2.097,82 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, k úhrade ktorej sumy súd žalovaného zaviazal.

Nakoľko žalobkyňa bola v celom konaní úspešná, súd jej s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so závermi súdu o nedostatku náležitostí úverových zmlúv, ani s posúdením otázky výšky úrokov, súladu úrokov so zákonom a právnych dôsledkoch dohodnutia úrokov zákonu odporujúcich. Súd prvej inštancie podľa neho postupoval nesprávne a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti úverovej zmluvy. Mal za to, že ak by aj úrok odporoval právnym predpisom, nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, ale len k záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa zákona.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Po predložení veci odvolaciemu súdu žalobkyňa podaním zo dňa 14.11.2017, doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.11.2017, zobrala žalobu podľa § 29 C. s. p. v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný jej dobrovoľne uhradil žalovanú sumu dňa 10.08.2017. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Ako prílohu späťvzatia žalobkyňa predložila potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 10.08.2017.

5. Odvolací súd späťvzatie žaloby žalobkyňou doručil splnomocnenému zástupcovi žalovaného s výzvou, aby v lehote 10 dní oznámil, či so späťvzatím žaloby súhlasí a v prípade, ak so späťvzatím nesúhlasí, aby uviedol dôvody tohto nesúhlasu. Súd zároveň žalovaného poučil, že v prípade, ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude mať v zmysle § 157 ods. 2 C. s. p. za to, že proti späťvzatiu žaloby nemá námietky. Výzva bola splnomocnenému zástupcovi žalovaného doručená dňa 28.11.2017, vyjadrenie žalovaného do rozhodnutia odvolacieho súdu (28.12.2017) nebolo odvolaciemu súdu doručené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vychádzal zo záveru, že žalovaný proti späťvzatiu žaloby námietky nemá.

6. Podľa § 370 ods. 1, 2 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

7. V predmetnom spore zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť, a to potom ako okresný súd, ako súd prvej inštancie, v spore dňa 02.06.2017 rozhodol, avšak predtým ako jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (z dôvodu odvolania podaného žalovaným). Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobkyne, s ktorým žalovaná do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrila nesúhlas, odvolací súd, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., v zmysle § 370 ods. 1, 2 C. s. p. späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 16C/256/2016-48 zo dňa 02.06.2017 zrušil a konanie zastavil.

8. Pokiaľ odvolaciemu súdu bolo dňa 29.12.2017, t. j. po jeho rozhodnutí, doručené oznámenie žalovanej o nesúhlase so späťvzatím žaloby, odvolací súd uvádza, že tento nebol spôsobilý zvrátiť rozhodnutie odvolacieho súdu o pripustení späťvzatia žaloby.

9. Z ust. § 370 C. s. p. vyplýva, že žalobca je aj v odvolacom konaní oprávnený zobrať žalobu späť (či už v celom rozsahu alebo sčasti), zastavenie konania je však viazané na súhlas druhej strany. Ak však má byť prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby dôvodom nepripustenia späťvzatia, musí byť opretý o vážny dôvod. Predmetné ustanovenie bližšie nevysvetľuje čo treba považovať za taký vážny dôvod, nepochybne však musí ísť o dôvod, z ktorého vyplýva, že je tu dôvodná požiadavka, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá. Súd preto musí s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a povahu uplatňovaného nároku zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím je založený na právnom alebo inom (napr. ekonomickom alebo morálnom) záujme druhej strany, aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté i napriek nezáujmu žalobcu pokračovať v spore. V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný vtedy, ak konanie mohlo byť začaté aj na návrh žalovaného (iudicium duplex), ako napr. v konaní o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva či vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo ak meritórne rozhodnutie má právny význam pre žalovaného. Dôkazné bremeno o existencii takýchto vážnych dôvodov nesie v konaní žalovaný.

10. Žalovaný nesúhlas so späťvzatím žaloby odôvodnil tým, že uhradenie žalovanej sumy nie je možné pokladať za úkon akceptujúci požadovaný nárok žalobcu. Žalovaný však už bližšie neuviedol aký význam, vzhľadom na úhradu žalovanej sumy, má pre neho meritórne rozhodnutie, nezdôvodnil ani úhradu žalovanej sumy po rozhodnutí súdu. Vzhľadom na splnenie žalobou uplatňovaného nároku však odpadla samotná podstata sporu a konanie a rozhodovanie súdu o žalobe na splnenie povinnosti už nemôže viesť k sledovanému účelu. Odvolací súd zároveň dodáva, že pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal závery súdu vo vzťahu k platnosti úverovej zmluvy či bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, v rámci konania o splnenie povinnosti možno otázku platnosti zmluvy riešiť len ako otázku predbežnú (prejudiciálnu) a táto sa uvádza len v odôvodnení meritórneho rozhodnutia o veci samej. Otázka určenia platnosti úverovej zmluvy či bezúročnosti úveru nebola predmetom konania o veci samej, ktorým výrokom v meritórnom rozhodnutí by boli tieto otázky vyriešené vo vzťahu k stranám konania. Vzhľadom na uvedené nemožno dôvod nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby považovať za vážny dôvod v zmysle § 370 ods. 2 C. s. p.

11. O nároku na náhradu trov konania (celého) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s. p. Nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňou bolo zaplatenie žalobou uplatneného nároku žalovaným po rozhodnutí súdu prvej inštancie, možno konštatovať, že zavinenie zastavenia konania spočíva práve na žalovanom. Z uvedeného dôvodu súd žalobkyni, ktorá zastavenie konania nezavinila, priznal voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)