Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/164/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: W. proti žalovanému: B., o zaplatenie 3.800,- eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.decembra 2016, č.k. 10C/150/2012-392, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 741,68 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 741,68 eur od 21.08.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania medzi stranami sporu a o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a súčasne, že štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že žalobca je povinný nahradiť 50% a žalovaný 50%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 21.08.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.800,- eur ako aj náhrady trov konania dôvodiac tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. W., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parciel registra ,,C" a to: par. č. XXXXX - záhrady o výmere 133 m2, parc. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 79 m2, par. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parc. č. XXXXX -záhrady o výmere 315 m2, par. č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a rodinného domu s. č. XX postavenom na par. č. XXXXX/X v celosti a tiež nehnuteľnosti v k. ú. W., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra ,,C" č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 263 m2. Vlastníkom týchto nehnuteľností sa stal na podklade rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. 4C/76/2009 zo dňa 16.09.2010, právoplatného dňa 23.12.2010. Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaný tieto nehnuteľnosti užíval bez jeho súhlasu, protiprávne, k dohode o nájme neprišlo, nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva, ani sa nedohodli na výške nájomného. Na základe uvedeného požaduje nájomné od 01.01.2011 do 30.07.2012 za 19 mesiacov á 200,- eur spolu 3.800,- eur. K podanej žalobe sa žalovaný písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.03.2013 tak, že so žalobou nesúhlasí. Do mája 2012 užíval jednu miestnosť v rodinnom dome s. č. XX. postavenom na parcele č. XXXXX/X a to takým spôsobom, že v nej mal uložené veci. Ostatné miestnosti domu mal žalobca zamknuté, nemal do nich prístup. Sám si musel zabezpečiť prívod vody, ako aj vybudovať elektrickú prípojku. Poplatky spojené s bývaním, ako aj dane si riadne platil. Už v roku 2010 túto izbu nevyužíval na bývanie, lebo prespával u W. S. na M.. V období od júna 2011 do apríla 2012 pracoval v U., kde

bol aj ubytovaný. Ostatné nehnuteľnosti v období od 01.01.2011 do 30.07.2012 neužíval, nemá na nich uložené žiadne veci, postavenú žiadnu stavbu. Staral sa o pozemok, kosil a ošetroval stromy, nakoľko to nerobil žalobca a zároveň by inak došlo k znehodnoteniu jeho pozemkov, ktoré susedia so žalobcovými pozemkami. Nesúhlasí s nárokom žalobcu na zaplatenie 3.800,- eur, suma 200,- eur ako nájomné nie je primeraná za užívanie jednej izby v dome, ktorá bola na začiatku neobývateľná. Nakoľko vykonával práce na jeho pozemkoch, žalobca sa na jeho úkor obohatil. Od roku 1999 vykonával tieto práce, kedy sa žalobca odsťahoval a absolútne sa o dom a pozemky nestaral. Žalobca sám nemá skutočný záujem tam bývať, on mu nebráni, aby tam býval a užíval svoje pozemky. Na nariadenom pojednávaní zo dňa 25.04.2013 žalobca uviedol že na súde prebiehalo konanie o vypratanie nehnuteľnosti vedenej pod sp. zn. 5C/108/2008 a to parcely č. XXXXX, na ktorej je garáž a WC, ďalej parcely č. XXXXX, parcely č. XXXXX, parcely č. XXXXX. Na parcele č. XXXXX, je pozemok, na ktorom žalovaný parkoval. Poukázal na odvolanie žalovaného vo veci 5C/108/2008 zo dňa 08.08.2012, kde žalovaný sám vo svojom odvolaní potvrdzuje, že užíva rodinný dom. Ďalej je to parcela č. XXXXX/X, na ktorej je postavená taktiež časť šopy, ktorú žalovaný užíval. Zároveň poukázal, že žalovaný tieto nehnuteľnosti užíval bez právneho dôvodu a bez náhrady. Žalovaný nesúhlasil s tým, že parkuje na parcele žalobcu. Parkuje na parcele B. H.. Ďalej nesúhlasil s tým, že užíva parcelu XXXXX, XXXXX a XXXXX. Na týchto nehnuteľnostiach má veci X. H., nie on. Tým, že sa stará o pozemky má za to, že mohol využívať nehnuteľnosti žalobcu v minimálnom rozsahu. Čo sa týka parcely XXXXX/X, tak v jednej polovici je vlastníkom B. H., a teda je pravdou, že túto šopu využíva. Žalovaný predložil súdu potvrdenie zamestnávateľa spoločnosti O. zo dňa 19.03.2013 o tom, že v období od 17.10.2011 do 12.05.2012 pracoval v zahraničí. Podaním došlým súdu dňa 27.11.2013 žalobca súdu oznámil, že dňa 05.12.2012 vykonala polícia B. obhliadku na predmetných nehnuteľnostiach, kde zistili, že žalobca nehnuteľnosti nevypratal ako mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5C/108/2008. Na pokyn polície sa žalobca z domu č. XX vysťahoval, nehnuteľnosti mu však neodovzdal. Dňa 24. a 25.12.2012 zistil, že sneh bol odhádzaný len smerom k šope a garáži. Dňa 22.02.2013 vymenil zámok na dverách, odkedy žalovaný už nemá prístup do domu, ale šopu a garáž užíval naďalej. K podaniu pripojil potvrdenie OO PZ O. zo dňa 04.12.2012, uznesenie OP J. zo dňa 05.11.2012 a potvrdenie OO PZ B. zo dňa 31.03.2013. Žalobca na pojednávaní nariadenom dňa 11.03.2014 vypovedal, že parcelu č. XXXXX žalovaný neužíval. Na parcele č. XXXXX žalovaný mal až do jesene v roku 2012 vrak osobného motorového vozidla. V súčasnosti tam už nie je. Na parcele č. XXXXX bol ďalší vrak, na ktorý padla čerešňa a ktorý žalovaný na jar 2013 odpratal. Na to sú aj svedkovia, konkrétne p. T., ako aj jeho dcéra X. H.. Pán T. je druh jeho dcéry. Na parcele č. XXXXX má žalovaný umiestnený vodovod, ktorý ide krížom cez parcely až do jeho novostavby. Toto je znázornené na č. l. 81, kde na spodnej fotografii je tyčka, ktorá smeruje z jeho hydrantu. Okrem toho cez túto parcelu chodí k svojej nehnuteľnosti, ktorá je postavená na parcele č. XXXXX. Na tejto parcele sa nachádza ešte cesta ku garáži, a na tejto parcele aj garážoval svoje ďalšie auto. Auto tam garážoval až do 31.03.2013, keď za asistencie polície bolo toto auto preparkované na parcelu č. XXXXX. Na parcele č. XXXXX/X je postavený dom, o ktorý sa súdili a ktorý žalovaný užíval bez právneho dôvodu, a to v podiele. On tam mal len kuchyňu, žalovaný tam mal izbu, chodbu, povalu. V pivnici mal kúpeľňu. Poukázal na to, že dňa 05.12.2012 ešte nemal prístup k tejto nehnuteľnosti, keď za prítomnosti polície zistil, že nehnuteľnosť je uzamknutá. Pamätá si, že cez Vianoce už nebolo odhrnuté, a teda predpokladá, že žalovaný tam už odvtedy nebýval. Na parcele č. XXXXX/X je drevená šopa, zaznamenaná ako diel E, ktorú používa žalovaný dodnes. Čo sa týka pozemku, tak tento má v podielovom spoluvlastníctve s dcérou, šopa je však len jeho. Žalovaný na pojednávaní nariadenom dňa 11.03.2014 vypovedal, že nesúhlasí s tým, že na parcele XXXXX bol umiestnený vrak. Jeden vrak bol na parcele XXXXX, bol však zavalený čerešňou a keď toto jeho neter B. H. odstránila, odtiahol si aj svoj vrak na parcelu č. XXXXX, alebo na parcelu XXXXX. Čo sa týka ďalšieho vraku, tento celý čas bol na parcele č XXXXX, pričom tieto parcely nepatria žalobcovi. Na zákrese je vodomerná šachta v celosti zakreslená na jeho parcele XXXXX. Voda bola ťahaná 1,20 hlboko, poukázal, že ak takto je umiestnený hlboko vodovod, tak už toto patrí štátu, a nie žalobcovi. Čo sa týka hadice, ktorá bola umiestnená do zeme, táto tam už bola, on sa na ňu napojil. Hadica bola tam zakopaná už pred 20 rokmi. Je pravdou, že cez túto parcelu prechádza k svojej nehnuteľnosti, ktorú má na parcele č. XXXXX. Nesúhlasí s tým, že jeho vozidlo parkovalo na parcele č. XXXXX. Autom stával na parcele B. H., t.j. pred garážou. Nevie sa vyjadriť, čo sa dialo v marci 2013, keď tam bola polícia. V tom čase tam nebol. Je pravdou, že jeho auto tam bolo, nie však na parcele žalobcu. Nesúhlasí s tým, že užíval nehnuteľnosť v rozhodnom čase na parcele č. XXXXX/X. Odišiel odtiaľ v roku 2010 a býval u W. S., nakoľko nehnuteľnosť sa neoplácalo v zime vykurovať, keďže pracoval v zahraničí. On odtiaľ odišiel, nechal nehnuteľnosť uzamknutú. So žalobcom nebol v kontakte. V tomto dome užíval iba jednu miestnosť a to miestnosť vedľa kuchyne. Namietol, že nepoužíval kuchyňu, obývačku, kúpeľňu,

špajzu. Túto miestnosť užíval bez elektriky, vody a kúrenia. Okrem toho pivnicu užívali všetci, tzn., nielen on, ale aj žalobca a jeho neter. Pivnica je postavená na parcele č. XXXXX/X a XXXXX/X, pričom jej jediný vchod je cez dom XXXXX/X. Čo sa týka šopy na parcele č. XXXXX/X, je pravdou, že má tam nejaké veci. Toto však užíva po dohode s B. H. z dôvodu, že ona užíva jeho parcelu XXXXX a je s ňou dohodnutý. Podľa neho šopa patrí nielen žalobcovi, ale aj B. H., tak, ako pozemok pod ňou. Namietol, že šopa neleží len na parcele č. XXXXX/X, ale aj na parcele XXXXX a XXXXX, ktoré nepatria žalobcovi. Žalovaný na nariadenom pojednávaní zo dňa 16.10.2014 vypovedal, že je pravdou, že mal vraky na okolitých pozemkoch, išlo však o pozemky, ktoré patrili B. H., nie žalobcovi. Táto však žalobu naňho nepodala. Na podklade v priebehu konania vypracovaného znaleckého posudku žalobca doručil súdu dňa 11.07.2016 návrh upraveného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s vyčíslením bezdôvodného obohatenia a čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 1.433,21 eur. Žalobca žiadal od žalovaného za užívanie nehnuteľnosti a vykurovanie za dve zimné obdobia drevom žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia celkovo vo výške 2.366,79 eur. Vyčíslenie bezdôvodného obohatenia vyšpecifikoval nasledovne: bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 919,74 eur za užívanie plochy vo výmere 38,69 m2 v rodinnom dome súp. číslo XX na parcele registra "C" parcely č. XXXXX/X - v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 30.07.2012, sumu 304,10 eur za užívanie šopy na pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX/X v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 01.06.2014, sumu 46,31 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 30.07.2012, sumu 59,04 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 07.10.2012, sumu 270,94 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 25.04.2013, sumu 166,66 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX/X v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 01.06.2014 a sumu 600,- eur za spotrebu palivového dreva žalobcom v období od 01.01.2011 do 30.07.2012. Žalovaný písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 09.09.2016 žiadal súd, aby neprekračoval pôvodne uplatnený žalobný nárok a nepriznával žalobcovi nároky za iné obdobie, ako za to, ktoré je uvedené v žalobe. Nakoľko žalobca svojim podaním rozšíril svoju žalobu aj o iné obdobie, vzniesol tiež námietku premlčania. Záverom uviedol, že žalobcovi uhradil sumu 409,30 eur ako nájomné stanovené znalkyňou za užívanie rodinného domu od 01.01.2011 do 31.05.2012. Na nariadenom pojednávaní zo dňa 29.09.2016 súd samostatnými uzneseniami zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.433,21 eur a v časti o zaplatenie 409,30 eur. Na tomto pojednávaní požiadal právny zástupca žalobcu o pripustenie zmeny žaloby v znení: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.957,49 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.957,49 eur od 21.08.2012 do zaplatenia" o ktorom rozhodol súd na pojednávaní dňa 29.09.2016, tak že zmenu žaloby tak ako bolo navrhnutá pripustil.

3. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením pod č. k. 10C/150/2012-51 zo dňa 11.07.2013 ustanovil za znalca z odboru Geodézia a kartografia odvetvie Geodézia firmu V., úlohou ktorej bolo po preštudovaní spisu a potrebných dokladov teréne vyznačiť dotknuté parcely a priesek ich hranice v k.ú. W. na LV č. XXXX parc. č. XXXXX záhrady vo výmere 133m2, parc. č. XXXXX zast. plochy a nádvoria vo výmere 79m2, parc. č. XXXXX zast. plochy a nádvoria vo výmere 90m2, parc. č. XXXXX záhrady vo výmere 315m2, parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 109m2 a rodinný dom s.č. XX postavený na parc. č. XXXXX/X v celosti, a parcely registra "C" k.ú. W., LV č. XXXX parc. č. XXXXX/ X zast. plochy a nádvoria vo výmere 263m2 v 1 -ici a uviesť, ako sa v súčasnosti predmetné parcely využívajú. Ustanovený znalec zaslal súdu dňa 12.12.2013 vypracovaný znalecký posudok, ktorým boli presne vyznačené parcely vo vlastníctve každej zo strán sporu. Obec W. v vo svojom vyjadrení zo dňa 25.02.2014 uviedla, že pozemky p.č. XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX v k.ú. W. nie sú od roku 2012 udržiavané. Dňa 15.01.1999 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi žalobcom ako darcom a B. H. ako obdarovanou, na základe ktorej žalobca daroval B. H. nehnuteľnosti v k.ú. W. a to časť domu s.č. XX spolu s pozemkami a to p.č. XXXXX/X v celosti, XXXXX/X. v 1 , XXXXX a XXXXX v celosti. Predmetom darovania neboli nehnuteľnosti, ktoré ležia na parcele č. XXXXX/X a to murovaná prístavba, drevená šopa a prístrešok. B. H. vo svojom liste zo dňa 27.02.2013 oznámila, že žalovaný neoprávnene (bez právneho titulu) užíva parcely XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX a XXXXX a žiada žalovaného o vypratanie sa z týchto nehnuteľností. Svedok W. S. na pojednávaní nariadenom dňa 11.03.2014 vypovedal, že odťahoval vrak, ktorý bol za drevenými stodolami, mohlo to byť na jeseň v roku 2012, presný dátum si už nepamätal. Vrak mohol byť niekde na parcele č. XXXXX alebo XXXXX a odťahoval ho smerom k hlavnej komunikácii. Nevie sa vyjadriť, či tam boli aj iné autá, alebo vraky. Kde to však bolo presne umiestnené, k

tomu sa nevedel vyjadriť. Skôr to boli podľa neho pojazdné autá, ako vraky. So žalovaným sa pozná viac ako 15 rokov. S bývaním mal žalovaný problémy, a tak v roku 2010 mu dal kľúče od časti jeho domu, ktorý má v M.. Ide o samostatnú bytovú jednotku s vlastným vchodom. Túto žalovaný užíval nepravidelne, nakoľko pracoval ako aj dodnes pracuje v U. a chodieva na týždňovky, ale niekedy neprišiel aj 2-3 týždne. V tomto dome sa zdržiaval hlavne v zimnom období. Mohlo to byť niekedy v máji, alebo aj neskôr v roku 2012, keď žalovanému pomáhal vypratávať dom na parcele č. XXXXX/X. Pomáhal mu vypratávať veci ohľadom náhradných dielov k motorkám, ako je časť motora, štartér, blatníky a pod. Na podrobnosti si už nepamätá. S ostatnými vecami mu nepomáhal. Nevie sa teda vyjadriť, aké veci tam ešte žalovaný mal a dokedy. Dcéra žalobcu a sestra žalovaného X. H. na nariadenom pojednávaní zo dňa 16.10.2014 vypovedala, že ide o rodičovskú chalupu, pričom ešte za života rodičov sa časť chalupy prepísala na jej dcéru B. H.. Mesiac na to mama zomrela a prebehlo dedičské konanie, boli štyria súrodenci, pričom si v rámci dedičského konania svoj diel nechala, brat W. sa vzdal svojho podielu v prospech žalovaného a sestra H. sa vzdala svojej časti v prospech žalobcu. Žalovaný nebol s týmto veľmi spokojný, nakoľko chcel celú chalupu pre seba a na základe toho aj vznikli viaceré súdne spory. V roku 2010 sa rozhodlo, že nehnuteľnosti budú patriť žalobcovi, žalovaný však toto rozhodnutie nerešpektoval a naďalej zotrval na nehnuteľnostiach. Dokonca mal aj veľký vozový park. Na tieto nehnuteľnosti chodil pravidelne, má tam záhradu a stará sa aj o časť, ktorú vlastní jej dcéra B.. Ďalej uviedla, že sa stará aj o záhradu, ktorá patrí žalobcovi. So žalovaným nie je v kontakte od roku 2005 alebo od roku 2007, a to vtedy, keď si našla roztrhané sieťky proti hmyzu na oknách a rozbitý prístupový chodník, ktorý dala vybudovať na vlastné náklady. Je presvedčená o tom, že to spôsobil žalovaný, dokonca sa priznal raz aj na súde. Využíval vchod, jednu izbu a chodieval na povalu. Poukázala, že tam nechodievala a nekontrolovala to, nemala odtiaľ ani kľúče. Vie, že sa tam však jej brat zdržoval, teda, že tam spával. Spresnila, že užíval aj pivnicu, odkiaľ mal kľúče, kam sa chodieval kúpať. Žalovaný tam býval od roku 1999, t.j. od maminej smrti až po rok 2012 určite. Nevedela sa vyjadriť, ako žalovaný hradil náklady spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti. Vedela, že žalobcovi minul všetko drevo z drevárne. Žalovaný užíval na parcele č. XXXXX pozemok medzi stodolou a garážou, to isté platí o parcele č. XXXXX, XXXXX, XXXXX. To isté platí aj za stodolou po úrovni prístupovej cesty, kde je vyznačený vjazd. Ďalej užíval drevenú šopu, ktorú mal zamknutú. Okrem toho boli viaceré náhradné diely porozkladané všade možne po pozemkoch. Vnučka žalobcu a neter žalovaného B. H. na nariadenom pojednávaní zo dňa 16.10.2014 vypovedala, že ako XX ročná dostala darom od svojich starých rodičov nejaké nehnuteľnosti, o tieto sa začala zaujímať až keď dosiahla plnoletosť teda cca pred XX. rokmi. V tom čase dokonca žalobca žiadal o vrátenie daru a bol o tom aj súdny spor. K týmto nehnuteľnostiam chodí tak raz za mesiac a to len preto, aby pomohla mame, resp. žalobcovi. Pamätala si, že dom z časti užíval žalovaný a z časti bol dom jej. Išlo o dom s dvoma vlastnými vchodmi, preto si tento dom aj rozdelili tak, aby išlo o dve samostatné bývania. Povymieňali dlažbu, doviedli tam energie a pod.. Z druhej časti ani nemali kľúče, preto sa nevie vyjadriť, ako túto druhú časť žalovaný užíval. Vie, že tam býval, ale ako často a čo tam všetko robil, k tomu sa nevie vyjadriť. Jediné, čo vie, že žalovaný užíval aj jednu miestnosť, ktorá patrila len jej a ona nikdy za to nič nežiadala. Na pozemkoch boli korby z áut, pneumatiky, železo. Bol to bordel. So žalovaným sa nebaví už desať rokov, nakoľko si robili naschvál, napr. žalovaný prerezal elektriku, alebo keď ho požiadala, aby sa vysťahoval z jej nehnuteľnosti, tak jej vulgárne vynadal, že to nestavala. Na nariadenom pojednávaní dňa 15.11.2016 svedok W. N. vypovedal, že spolu so žalovaným chodia pre drevo. Každý rok zoberú dve vetriesky, čo môže byť aj 20 kubíkov dreva, pričom žalovaný si berie dve káry, čo môže byť do 10 kubíkov. Drevo mu zabezpečuje asi posledných 10 rokov. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením pod č. k. 10C/150/2012-197 zo dňa 13.01.2015 ustanovil znalkyňu z odboru Stavebníctvo odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností Y.. X. W., ktorej úlohou bolo vypracovať znalecký posudok, v ktorom určí trhovú cenu užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu (nájmu - bezdôvodného obohatenia) u nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. W., za rok/1m2 v nasledujúcich časových obdobiach:

- bytový priestor - dom súp. č. XX na parcele registra C parc. č. XXXXX/X, od 01.1.2011 do 30.07.2012, s tým, že špecifikuje oddelene výšku nájomného/bezdôvodného obohatenia za bytový priestor vybavený energiami /elektrika, voda, kúrenie na drevo/ a výšku za bytový priestor bez energií napr. sklad, pivnica v danom časovom období,

- parcela registra C, parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 79m2 od 01.01.2011 do 30.07.2012,

- parcela registra C, parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 90m2 od 01.01.2011 do 07.10.2012,

- parcela registra C, parc. č. XXXXX záhrada o výmere 315m2, od 01.01.2011 do 25.04.2013. Uznesením pod č. k. 10C/150/2012-226 zo dňa 12.01.2016 bolo znalkyni uložené vypracovať doplnok znaleckého posudku a to určiť výšku nájomného/bezdôvodného obohatenia k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. W. (rok/m2) a to parc. č. XXXXX/X a šopy ležiacej na par. č. XXXXX/X za obdobie od 01.01.2011 do 01.06.2014, kedy odporca tieto nehnuteľnosti užíval. Ustanovená znalkyňa vo svojom znaleckom posudku č. XX-XXXX, v spojitosti s doplnením č. XXX-XXXX všeobecnú hodnotu ročného nájmu v období od 01.01.2011 do 30.07.2012 stanovila nasledovne:

- rodinný dom 15,040 eur/m2/rok, resp. 8,736 eur/m2/212 dní (1.1-30.7.2012)

- parcela č. XXXXX X,XXX eur/m2/rok, resp. 0,215 eur/m2/212 dní

- parcela č. XXXXX X,XXX eur/m2/rok, resp. 0,215 eur/m2/212 dní

- parcela č. XXXXX X,XXX eur/m2/rok, resp. 0,215 eur/m2/212 dní

- parcela č. XXXXX/X X,XXX eur/m2/rok, resp. 0,215 eur/m2/212 dní

- šopa na p.č. XXXXX/X X,XXX eur/m2/rok. resp. 2,527 eur/m2/212 dní.

4. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie uvedeného, konštatoval nasledovný zistený skutkový stav: Žalobca je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. W. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parciel registra ,,C" a to parc. č. XXXXX - záhrady o výmere 133 m2, parc. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 79 m2, par. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parc. č. XXXXX - záhrady o výmere 315 m2, parc. č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a rodinného domu s. č. XX postaveného na par. č. XXXXX/X v celosti a v k. ú. W. na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra ,,C" č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 263 m2. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5C/108/2008-178 zo dňa 21.05.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 19Co/315/2012-210 zo dňa 17.01.2013 bola žalovanému uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané na LV č. XXXX a to: dom súpisné číslo XX postavený na parcele "C" číslo XXXXX/X, pozemok parcela "C" číslo XXXXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 109 m2, pozemok parcela "C" číslo XXXXX záhrada o výmere 133 m2, pozemok parcela "C" číslo XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, pozemok parcela "C" číslo XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, pozemok parcela "C" číslo XXXXX záhrada o výmere 315 m2, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V rámci uvedeného konania bolo súdom v odôvodnení rozsudku konštatované, že i keď žalovaný potvrdil užívanie stavby iba v rozsahu jednej miestnosti, je dôvodné sa domáhať vypratania celej stavby, pretože dom z právneho, ale i z faktického hľadiska predstavuje jednu vec a pre účely vypratania nie je rozhodujúce, či je táto jedna vec užívaná v rozsahu jednej miestnosti alebo ako celok a to aj vo vzťahu k priľahlým pozemkom, ktoré spolu so stavbou tvoria jeden funkčný celok. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný užíval jednu miestnosť a práčovňu v rodinnom dome od 01.01.2011 do 31.05.2012 a užíval šopu od 01.01.2011 do 31.05.2014. Žalovaný namietal, že rodinný dom užíval len v rozsahu jednej miestnosti. Z výsluchu svedka B. H. vyplynulo, že dom pôvodne z časti užíval žalovaný a z časti bol dom jej. Išlo o dom s dvoma vlastnými vchodmi, preto si tento dom aj rozdelili tak, aby išlo o dve samostatné bývania. Povymieňali dlažbu, doviedli tam energie a pod.. Z druhej časti nemala kľúče, preto sa nevie vyjadriť, ako túto druhú časť žalovaný užíval. Vie, že tam býval, ale ako často a čo tam všetko robil, k tomu sa nevedela vyjadriť ( žalovaný užíval aj jednu miestnosť, ktorá patrila len jej ale ona nikdy za to nič nežiadala). Z uvedeného vyplýva, že dom sa využíval pôvodne tak, že ho vlastnili dvaja spoluvlastníci, ktorí si ho rovnomerne rozdelili čo do jeho užívania, teda tento dom žalovaný mal k dispozícii minimálne v jednej polovici. Je irelevantné, akým spôsobom túto časť žalovaný aj v praktickom živote užíval, resp. či sa v tejto nehnuteľnosti pravidelne zdržiaval. Podstatné bolo to, že žalovaný mal od tejto časti domu kľúče, žalobca ako výlučný vlastník nemohol svoj vlastníctvo riadne užívať, a teda došlo k zásahu do jeho vlastníckych práv, o čom svedčí aj súdne konanie o vypratanie nehnuteľností. Podlahové plochy v dome majú výmeru celkovo 90,48 m2, z čoho polovica je 45,24 m2. Za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012 predstavuje náhrada za užívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným sumu 1.075,63 Eur (45,24 x 15,040 eur + 45,24 x 8,736 eur). Žalovaný nerozporoval, že šopu užíval, ale namietal, že šopa leží na rôznych parcelách, ktoré z časti aj nepatria žalobcovi a že mal súhlas od vlastníka týchto pozemkov a to konkrétne od B. H.. B. H. vo svojom liste zo dňa 27.02.2013 túto skutočnosť poprela, pričom súd mal za dostatočne zistené, že šopa bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu a táto nebola ani predmetom darovania, keď žalobca len pozemok pod šopou daroval B. H.. Podlahová plocha šopy predstavuje výmeru 20,46 m2. Za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012 predstavuje náhrada za užívanie tejto nehnuteľností žalovaným sumu 140,70 eur (20,46 x 4,350 eur + 20,46 x 2,527 eur). Žalobca na nariadenom pojednávaní uviedol, že žalovaný na parcele č. XXXXX mal až do jesene v roku 2012 vrak osobného motorového vozidla. V súčasnosti tam už nie je. Na parcele č. XXXXX bol ďalší vrak, na ktorý padla čerešňa a ktorý žalovaný na jar 2013 odpratal. Žalovaný nesúhlasil s tým, že na parcele XXXXX bol umiestnený vrak. Jeden vrak bol na parcele XXXXX, bol však zavalený čerešňou, ktorú keď jeho neter B. H. odstránila, odtiahol si aj svoj vrak na parcelu č. XXXXX,

alebo na parcelu XXXXX. Čo sa týka ďalšieho vraku, tento celý čas bol na parcele č XXXXX, pričom tieto parcely nepatria žalobcovi. Svedok X. H. vypovedala, že boli viaceré náhradné diely porozkladané všade možne po pozemkoch, bez spresnenia konkrétnych parcelných čísiel. Svedok W. S. vypovedal, že vrak mohol byť niekde na parcele č. XXXXX alebo XXXXX a odťahoval ho smerom k hlavnej komunikácii. Nevie sa vyjadriť, či tam boli aj iné autá, alebo vraky. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mal žalovaný na parcelách č. XXXXX a XXXXX viac ako jeden vrak. V rámci geodetického merania spoločnosťou V. bolo zamerané motorové vozidlo na ploche 10 m2, teda túto výmeru súd určil pri stanovení náhrady za užívanie týchto nehnuteľností žalovaným, čo predstavuje sumu 5,86 eur (10 x 0,371 eur + 10 x 0,215 eur). Žalobca na nariadenom pojednávaní uviedol, že na parcele č. XXXXX má žalovaný umiestnený vodovod, ktorý ide krížom cez parcely až do jeho novostavby. Toto je znázornené na č. l. 81, kde na spodnej fotografii je tyčka, ktorá smeruje z jeho hydrantu. Okrem toho cez túto parcelu chodí k svojej nehnuteľnosti, ktorá je postavená na parcele č. XXXXX. Na tejto parcele sa nachádza ešte cesta ku garáži, a na tejto parcele aj garážoval svoje ďalšie auto. Auto tam garážoval až do 31.03.2013, keď za asistencie polície bolo toto auto preparkované na parcelu č. XXXXX. Žalovaný uviedol, že na zákrese je vodomerná šachta v celosti zakreslená na jeho parcele XXXXX. Voda bola ťahaná 1,20 hlboko, poukázal, že ak takto je umiestnený hlboko vodovod, tak už toto patrí štátu, a nie žalobcovi. Čo sa týka hadice, ktorá bola umiestnená do zeme, táto tam už bola, on sa na ňu napojil. Hadica bola tam zakopaná už pred 20 rokmi. Je pravdou, že cez túto parcelu prechádza k svojej nehnuteľnosti, ktorú má na parcele č. XXXXX. Nesúhlasí s tým, že jeho vozidlo parkovalo na parcele č. XXXXX. Autom stával na parcele B. H., t.j. pred garážou. Nevie sa vyjadriť, čo sa dialo v marci 2013, keď tam bola polícia. V tom čase tam nebol. Je pravdou, že jeho auto tam bolo, nie však na parcele žalobcu. Po oboznámení sa so situáciou je zrejmé, že parcela číslo XXXXX je využívaná najmä ako príjazdová cesta či už do garáže alebo k iným pozemkom. Je logické, že ak auto stálo pred garážou, ktorá leží na parcele č. XXXXX a XXXXX, tak mohlo stáť na parcele č. XXXXX, ktorá nie je súčasťou žalobného návrhu. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný pravidelne parkoval svoje vozidlo na parcele č. XXXXX. Žalobca sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia z titulu užívania tejto parcely a za týmto účelom boli vyhotovované aj znalecké posudky. V rámci právneho posúdenia veci je možné konštatovať, že zásah žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu spočíval vo vecnom bremene práva strpieť prejazd a prechod tretími osobami, resp. v práve strpieť umiestnenie inžinierskych sietí. Keďže v tomto smere neboli vypracované žiadne posudky ohľadom zistenia odplaty za takýto zásah do vlastníckeho práva, súd dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a teda v tomto smere vychádzal len z faktického zamerania príjazdovej cesty na parcele č. XXXXX vo výmere 13 m2 (diel 21). Túto výmeru súd určil pri stanovení náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným, čo predstavuje sumu 7,62 eur (13 x 0,371 eur + 13 x 0,215 eur). Žalobca na nariadenom pojednávaní uviedol, že na parcele č. XXXXX/X je drevená šopa, ktorú používa žalovaný dodnes. Čo sa týka pozemku, tak tento má v podielovom spoluvlastníctve s dcérou, šopa je však len jeho. Žalovaný uviedol, že čo sa týka šopy na parcele č. XXXXX/X, je pravdou, že má tam nejaké veci. Súd konštatoval, že táto parcela je prakticky dvorom pred rodinným dvorom a podľa názoru súdu je reálne nedeliteľná vzhľadom na jej využitie. Vychádzajúc z predpokladu že žalobca je vo vzťahu k tejto parcele len podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 a že parcelu využíval žalovaný, keďže využíval časť rodinného domu a šopu, ktorá je umiestnená na tejto parcele, tak túto výmeru určil z celého podielu žalobcu vo výške 131,50 m2 pri stanovení náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným, čo predstavuje sumu 77,06 Eur (131,50 x 0,371 eur + 131,50 x 0,215 eur). Žalobca sa ďalej domáhal náhrady škody za spotrebu palivového dreva vo výške 600,- eur. Žalovaný túto skutočnosť poprel, poukazujúc na to, že žalobca tam drevo nemohol mať, keď za posledných 10 rokov nehnuteľnosť neužíval. Svedok W. N. vypovedal, že spolu so žalovaným chodia pre drevo. Každý rok zoberú dve vetriesky, čo môže byť aj 20 kubíkov dreva, pričom žalovaný si berie dve káry, čo môže byť do 10 kubíkov. Drevo mu zabezpečuje asi posledných 10 rokov. Svedkyňa X. H. vypovedala, že žalovaný žalobcovi minul všetko drevo z drevárne. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, o aké drevo išlo, ak aj predložil fotodokumentáciu, z tejto nebolo možné zistiť, kto je vlastníkom tohto dreva, koľko kubíkov dreva tam bolo, akú malo hodnotu a že ho spotreboval žalovaný. Žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi 409,30 eur za užívanie rodinného domu od 01.01.2011 do 31.05.2012.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré dospel k záveru, že žalobný návrh je čiastočne dôvodný. Žalobca ako vlastník domovej nehnuteľnosti spolu s priľahlými pozemkami v k.ú. W. nemohol svoje vlastnícke právo riadne využívať, pretože tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu čiastočne využíval žalovaný, žalobca dokonca bol nútený podať žalobu o vypratanie

nehnuteľností, v ktorej bol žalobca voči žalovanému úspešný. Žalobca si pôvodne uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nehnuteľností žalovaným za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012. Návrhom došlým súdu dňa 11.07.2016 žalobca žiadal upraviť žalobný návrh tak, že žiadal priznať bezdôvodné obohatenie vo výške 919,74 eur za užívanie plochy vo výmere 38,69 m2 v rodinnom dome súp. číslo XX na parcele registra "C" parcely č. XXXXX/X - v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 30.07.2012, bezdôvodné obohatenie vo výške 304,10 eur za užívanie šopy stojacej na pozemku parcely registra "C" č. XXXXX/X v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 01.06.2014, bezdôvodné obohatenie vo výške 46,31 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 30.07.2012, bezdôvodné obohatenie vo výške 59,04 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 07.10.2012, bezdôvodné obohatenie vo výške 270,94 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 25.04.2013, bezdôvodné obohatenie vo výške 166,66 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" č. XXXXX/X v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v období od 01.01.2011 do 01.06.2014, bezdôvodné obohatenie vo výške 600,- eur za spotrebu palivového dreva žalobcu v období od 01.01.2011 do 30.07.2012 z čoho vyplýva, že jednak zúžil pôvodný rozsah nehnuteľností, za užívanie ktorých žiadal bezdôvodné obohatenie vydať a jednak predĺžil časový úsek, za ktorý malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, konkrétne u niektorých nehnuteľností predlžil časový úsek užívania bez právneho dôvodu do 01.06.2014. Naviac si uplatnil ďalší nárok v súvislosti s ním tvrdenou spotrebou jeho palivového dreva žalovaným. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd stotožnil. Medzi stranami sporu nebolo sporné, kedy najneskôr mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá. Ak sa žalobca v návrhu došlom súdu dňa 11.07.2016 domáhal ďalších nárokov za obdobie od 31.07.2012 do 01.06.2014, tieto nároky sú premlčané z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá skončila najneskôr dňa 01.06.2016. Identická situácia je aj vo vzťahu k nároku za spotrebované palivové dreva, keďže medzi stranami nebolo sporné, že palivové drevo tam nebolo po 01.06.2014. Z uvedených dôvodov sa súd týmito nárokmi ani podrobnejšie nezaoberal a v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd ustálil, že za užívanie nehnuteľností v k.ú. W. za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012, ktoré patrili do vlastníctva žalobcu, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v celkovej výške 1.306,87 eur (1.075,63 eur + 140,70 eur + 5,86 eur + 7,62 eur + 77,06 eur), nakoľko žalovaný užíval tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Keďže žalobca si uplatnil nároky jednotlivo, berúc do úvahy úhradu žalovaného počas sporu vo výške 409,30 eur, vo vzťahu k jednotlivým nárokom ustálil výšku bezdôvodného obohatenia nasledovne: za užívanie rodinného domu v sume 510,44 eur (pôvodne uplatnené: 919,74 eur - uhradené: 409,30 eur), za užívanie šopy v sume 140,70 eur (uplatnené 304,10 eur), za užívanie parciel č. XXXXX a XXXXX v sume 5,86 Eur (uplatnené 105,35 eur), za užívanie parcely č. XXXXX v sume 7,62 eur (uplatnené 270,94 eur), za užívanie parcely č. XXXXX/X v sume 77,06 eur (uplatnené 166,66 eur), t.j. spolu 741,68 eur. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný sa staral o žalované nehnuteľnosti tým, že ich udržiaval, čo však nemôže byť na jeho škodu, keďže udržiavanie pozemku je základnou povinnosťou vlastníka, a teda nemôže sa jednať o taký zásah do vlastníckeho práva, od ktorého by si žalobca mohol uplatňovať nárok ma vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto smere súd poukazuje aj na vyjadrenie obce W., ktorá konštatovala, že od roku 2012 sú pozemky neudržiavané. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na rovnaký úspech vo veci. Žalobca bol úspešný vo výške 1.150,98 eur (741,68 eur + 409,30 eur), žaloba bola zamietnutá vo výške 1.215,81 eur (1.957,49 eur - 741,68 eur). V rámci dokazovania boli vypracované znalecké posudky, pričom ich cena nebola v celom rozsahu krytá preddavkami, ktoré zložili strany sporu. O náhrade trov štátu preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 253 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom každá zo strán sporu uhradí 50 %.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia v jeho vyhovujúcej časti, ako aj v časti o náhrade trov konania medzi stranami sporu a náhrade trov konania vzniknutých štátu, navrhujúc jeho zmenu tak, že žaloba aj vo vyhovujúcej časti bude v celom rozsahu zamietnutá s tým, že žalobca bude povinný

nahradiť trovy konania žalovanému vo výške 100% a tiež nahradiť trovy konania štátu vo výške 100%. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (nesprávne skutkové zistenia), namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 741,68 eur s príslušenstvom, keďže toto rozhodnutie sa mu javí ako nespravodlivé, pretože súd mu uložil zaplatiť nájom za polovicu rodinného domu súp. č. XX v W. napriek tomu, že užíval vždy iba jednu miestnosť, nie celý dom a za túto miestnosť aj nájomné zaplatil v sume 409,30 eur (jedna izba v rodinnom dome o rozmeroch 19,21 m2 pri cene nájmu 15,040 eur za m2 ročne za obdobie od 01.01.2011 do 31.05.2012), čo zaplatil hneď po tom, ako mu bol doručený znalecký posudok, kde bola stanovená výška nájmu. Poukázal na to, že v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 4C 76/2009 bolo pri ohliadke zistené, že všetky miestnosti domu mal žalobca zamknuté, odomknutá bola iba jedna izba, ktorú užíval žalovaný, za ktorú izbu aj nájom zaplatil. Žalobca mal po celý čas do domu prístup a vo svojom užívaní zvyšku domu okrem jeho izby, nebol nikdy obmedzovaný. Rodinný dom neužíva dodnes, nikdy sa doň nechcel nasťahovať, chcel ho z domu iba dostať preč, na čo upozorňoval už v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Poukazoval na to, že aj v čase, kedy bol spoluvlastníkom domu, žil v tomto v nedôstojných podmienkach, keďže žalobca mal zamknutú aj kuchyňu a kúpeľňu, bol tam bez vody, elektriny, plynu, kúril si v piecke vždy len vlastným drevom. Podľa neho je teda nespravodlivé, aby mal platiť nájomné (bezdôvodné obohatenie) za polovicu domu, keď ho nikdy neužíval, ani nemohol z dôvodu, ako už uviedol, že tento bol čiastočne uzamknutý. K užívaniu parcely č. XXXXX/X a drevenej šopy na tejto parcele namietal, že žalobca nikdy nepreukázal, že šopu vlastní. Táto nie je nikde evidovaná, nebola zapísaná do katastra nehnuteľností ako drobná stavba. Na preukázanie vlastníctva k šope nestačí, že nebola súčasťou darovacej zmluvy, ktorou daroval žalobca pozemok pod šopou, aj to je iba čiastočná pravda, lebo šopa leží aj na ďalších parcelách B. H.. Žalobca nikdy nepreukázal, akú výmeru jeho parcely mal užívať, nakoľko na parcele okrem šopy je aj murovaná prístavba a prístrešok. Neužíval tiež parcely XXXXX a XXXXX, za ktoré mu súd uložil povinnosť zaplatiť nájom. Neparkoval na nich v čase od 01.01.2011 do 30.07.2012 žiadne vozidlo. Toto nebolo zamerané ani spoločnosťou V.. Vozidlá boli zamerané len na parcele XXXXX. Neužíval parcelu XXXXX v rozhodnom období, ani len 13 m2 z nej. Ak ide o príjazd do garáže žalobcu, tak žalobca prechádza do jeho garáže cez parcelu XXXXX a užíva tak parcelu žalovaného (poukázal na znalecký posudok, kde je vyznačená ako príjazdová cesta ku garáži žalobcu cez jeho parcelu ako diel 25). Svedkyne X. H. a B. H. sú v príbuzenskom vzťahu so žalobcom. Naviac vlastnia spoločné nehnuteľnosti. Majú záujem vypovedať tak, ako chce žalobca. Ich svedectvá o tom, že mal mať na parcelách žalobcu autá, vraky, alebo veci, nie sú hodnoverné. Nikdy sa nevyjadrili, od kedy do kedy tam mal mať auto, neuviedli farbu, značku, evidenčné číslo. Nakoľko jeho parcely a žalobcove parcely sú hneď vedľa seba a nie sú oddelené, svedkyne nemohli vedieť, či sú veci na jeho, alebo žalobcovej parcele. Súhlasil s rozhodnutím v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Žalobca nepreukázal, že vlastnil drevo v hodnote 600,- eur, kedy a ako ho nadobudol, kde drevo skladoval, aké množstvo dreva mal, akú malo hodnotu a že ho spotreboval žalovaný. On kúril len vlastným drevom, ktoré si zabezpečoval spolu s W. N., ktorý vypovedal v konaní ako svedok. Súhlasil s tým, že súd prihliadol na ním vznesenú námietku premlčania. Nesúhlasil tiež s tým, aby platil náhradu trov konania štátu. On nepotreboval žiadne zameriavanie pozemkov, presne vedel, kde jeho pozemky ležia. Znalecký posudok potreboval žalobca, ktorý ani len nevedel, kde sú jeho parcely. Nie je spravodlivé, aby platil tento znalecký posudok. Žiadal, aby trovy konania štátu znášal žalobca vo výške 100 %, aj pokiaľ ide o trovy znaleckého dokazovania, keďže žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol tiež žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a to v jeho zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania medzi stranami sporu a náhrade trov konania štátu, navrhujúc jeho zmenu tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.957,49 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 21.08.2012 do zaplatenia s tým, že mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a rovnako bude žalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť trovy vzniknuté štátu v rozsahu 100%. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ (nesprávne skutkové a právne závery) uviedol, že napriek tomu, že žalovaný predložil potvrdenie, že v čase od 17.10.2011 do 12.05.2012 pracoval v U., nemení to nič na skutočnosti, že v dome mal nepretržite v tomto období uložené svoje osobné veci. V čase, keď bol znalecký posudok V.. vypracovaný, už autá a vraky žalovaného boli z pozemkov žalobcu odpratané, preto nie sú všetky na fotografiách. Tvrdenie žalovaného, že mal vraky na pozemkoch, ktoré patrili B. H., sa nezakladá na pravde, nakoľko táto uviedla, že užíval parcelu XXXXX, a že viaceré náhradné diely boli porozkladané všade na pozemkoch (uviedla boli tam korby áut, pneumatiky, železo - bodrel). Pokiaľ by toto bolo umiestnené len na

pozemkoch svedkýň, nesporne by boli súdu túto skutočnosť uviedli, čo sa nestalo. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu, že žalobca nepreukázal, že by mal žalovaný na parcelách XXXXX a XXXXX viac, ako jeden vrak. Vyplýva to podľa neho jednoznačne z výpovede svedkyne X. H., ktorá uviedla, že žalovaný užíval parcelu XXXXX, a to vyššie popísaným spôsobom. V roku 2010 sa rozhodlo, že nehnuteľnosti budú patriť žalobcovi, žalovaný však toto rozhodnutie nerešpektoval, naďalej zotrval na nehnuteľnostiach. Dokonca mal veľký vozový park. Na tieto nehnuteľnosti chodil pravidelne, má tam záhradu, stará sa aj o časť, ktorú vlastní dcéra svedkyne B.. Svedok W. S. vypovedal, že odťahoval vrak, ktorý mohol byť niekde na parcele číslo XXXXX a XXXXX smerom k hlavnej komunikácii, ktorý bol za drevenými stodolami, čo mohlo byť na jeseň 2012. Jasne pomenováva, že sa jedná o pojazdné autá. Nejednalo sa teda o jedno auto, ako tvrdí žalovaný. Toto čiastočne korešponduje s tvrdením žalobcu, že na parcele XXXXX mal žalovaný do jesene roku 2012 vrak osobného vozidla. Na parcele XXXXX bol ďalší vrak, na ktorý padla čerešňa, ktorý odpratával žalovaný na jar 2013. Žalovaný dňa 11.03.2014 pripustil, že jeden vrak bol na parcele č. XXXXX zavalený čerešňou a až keď túto jeho neter B. H. odstránila, odtiahol si svoj vrak na parcelu XXXXX alebo XXXXX. Toto tvrdenie žalovaného je obsiahnuté aj v uznesení OR PZ B. zo dňa 12.02.2014. Svedkyňa X. H. na pojednávaní 16.10.2014 uviedla, že pripúšťa, že užíval aj parcelu žalovaný XXXXX. Jednoznačne to uviesť nevedela. Aj v tejto časti sa mali nachádzať rôzne vozidlá a všelijaký možný bodrel. Z uvedeného dôvodu žalobca nesúhlasí s tým, že súd nepojal vôbec do rozsahu bezdôvodného obohatenia užívanie parcely č. XXXXX o výmere 79 m2 a tiež, že užívanie parcely XXXXX uznal len v rozsahu zamerania auta na geometrickom pláne, t.j. 10 m2 z jej výmery 90 m2. O tom, že žalovaný užíval viaceré pozemky svedčí jeho výpoveď, kedy uvádza, že tým, že sa stará o pozemky má za to, že si mohol využívať nehnuteľnosti žalobcu v minimálnom rozsahu. Je logické, že nie je možné užívať parcelu za účelom parkovania auta alebo vraku len tým spôsobom, že sa určí výmera plochy auta. Na pozemok musel nejakým spôsobom prísť, z neho odchádzať, narábať s vecami, k čomu by mu nestačila pre reálny život plocha 10 m2. Z výpovede svedka W. S. možno dedukovať, že sa jednalo o pojazdné autá, nie vraky. Nesúhlasil tiež s právnym posúdením veci, pokiaľ ide o priznanie užívania parcely XXXXX len vo výmere 13m2, pričom vyčíslená suma bezdôvodného obohatenia bola znížená na sumu 7,62 eur do doby 30.07.2012 z dôvodu, že žalobca nemal uniesť dôkazné bremeno, že žalovaný parkoval svoje vozidlo na tejto parcele. Uvedená parcela je využívaná ako cesta, je logické, že ak auto stálo pred garážou, ktorá leží na parcele XXXXX a XXXXX, tak mohlo stáť na parcele XXXXX, ktorá nie je súčasťou žalobného návrhu. S týmto nemožno súhlasiť, nakoľko na parcele XXXXX sú stále zložené betónové rúry, a preto z tohto dôvodu auto nemohlo stáť na tejto parcele, ale na parcele XXXXX. Opätovne poukazuje na výpoveď X. H.. Žalobca poukázal na to, že aj keď medzi účastníkmi nebolo zriadené vecné bremeno na parcele XXXXX vo veci prechodu a uloženia inžinierskych sietí, súd mal na túto skutočnosť prihliadať a pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzať z celej výmery tejto parcely, t.j. 315 m2. Posúdenie bezdôvodného obohatenia v tomto prípade, vzhľadom na výpovede svedkov, len z výmery 13 m2, je pre žalobcu takmer diskriminačné. Súd prisúdil žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie parcely č. XXXX/X len do 30.07.2012 z dôvodu premlčania. Tento záver nepovažuje žalobca za správny. Rovnako nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie týkajúce sa nároku na bezdôvodné obohatenie za spotrebu dreva. Ak aj svedok W. N. zabezpečuje drevo pre žalovaného 10 rokov, nemohol žalovaný vystačiť z množstva, ktoré uviedol 2 prívesné vozíky, t.j. 4 - 6 kubíkov na celé zimné obdobie. Svedkyňa H. uviedla, že žalovaný minul žalobcovi všetko drevo z drevárne. So záverom súdu, že žalobca neosvedčil o aké drevo išlo, žalobca nesúhlasí. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že žalovaný žalobcovi drevo minul, jeho množstvo a cenu za obdobie dvoch vykurovacích sezón uviedla znalkyňa v znaleckom posudku. S premlčaním tohto nároku žalobca nesúhlasí. O tom, že nehnuteľnosť žalovaný užíva svedčí aj rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod č.k. 5C/2008-178 zo dňa 21.05.2012, v ktorom sa konštatuje, že bolo zistené, že do práv žalobcu a to najmä do práv na výlučné držanie a užívanie sporných nehnuteľností zasahuje žalovaný, pričom takémuto jeho konaniu nesvedčí žiadne právo. Tiež sa v ňom konštatuje, že čo sa týka aj priľahlých pozemkov, vypratanie je tu v celom rozsahu dôvodné. Aj pri vykonaní ohliadky políciou bolo zistené, že žalovaný nehnuteľnosti nevypratal, ako mu bolo rozsudkom uložené. Žalovaný v priebehu konania uhradil 409,30 eur, zaviazaný bol na 741,68 eur, spolu teda 1.150,98 eur. Žalobcom bolo uplatnené 1.950,49 eur. Žalobca pohľadávku na sumu 3.800,- eur ako bezdôvodné obohatenie žaloval listom doručeným súdu dňa 21.08.2012 na všetky sporné nehnuteľnosti, pričom uviedol dobu užívania do 30.07.2012. V podaní doručenom 23.10.2013 doplnil, že žalovaný ešte dňa 31.03.2013 užíval parcelu č. XXXXX na parkovanie jeho automobilu a tiež, že šopu a parcelu XXXXX/X užíva od 01.11.2011 doposiaľ. Znalecký posudok za účelom ocenenia bol vypracovaný dňa 25.04.2016 v znení dodatku zo dňa 05.05.2016. Dňa 05.05.2016 žalobca vyčíslil novú výšku bezdôvodného obohatenia a listom 11.07.2016 ustálil na sumu 2.366,79 eur po uhradení 409,30 eur. Túto znížil na 1.957,49 eur.

Pôvodne žalovanú sumu žalobca neprekročil, práve naopak, túto znížil na konečnú čiastku 1.957,49 eur. Má za to, že svoj nárok uplatnil včas, pričom v zmysle § 112 dochádza od podania žaloby až do právoplatného skončenia veci k spočívaniu premlčacej lehoty. Nesúhlasil tiež s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov konania, napriek konštatovanej rovnakej úspešnosti strán vo veci. Žalobca je osobou oslobodenou od súdnych poplatkov na 50%. Má za to, že bolo zákonné rozhodnúť na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa o náhrade trov konania žalobcu vo výške minimálne 50 % a viac. Oslobodenie bolo priznané žalobcovi zo zdravotných a sociálnych dôvodov. Žalobca má status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Je držiteľom parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím trvalým. Navrhol tiež, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tým, že užíval žalovaný len jednu miestnosť v rodinnom dome. Poukazuje na svedeckú výpoveď X. H., ktorá uviedla, že využíval vchod, jednu izbu, chodieval na poval, užíval aj pivnicu, odkiaľ mal kľúče, kam sa chodieval kúpať, tiež poukazuje na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5C/108/2008, z ktorého vyplýva, že v čase vyhlásenia rozsudku 21.05.2012, kedy bol žalovaný zaviazaný vypratať nehnuteľnosti, tieto nehnuteľnosti ešte vypratané neboli. Nie je pravdou, že žalobca nebol obmedzovaný v užívaní nehnuteľnosti. Pre nezhody so žalovaným, ktorý mu stále robil prieky a ktorý ho podľa jeho názoru týral, nemohol dom obývať, spory medzi nimi často riešili policajné orgány a žalobca sa musel odsťahovať do O. do Q.. Dom bol vybavený všetkými energiami, voda tečie samospádom zo studne. Drevo, ktorým žalovaný kúril, patrilo žalobcovi. Žalobca postavil šopu približne v roku 1962 na parcele XXXXX/X, ktorej je polovičným vlastníkom. Nebolo pochybností o tom, že túto postavil žalobca, nespochybňovala to ani jedna zo svedkýň. Námietku, že by žalobca nebol vlastníkom šopy, žalovaný v konaní nevzniesol. V čase, keď bola šopa postavená sa povolenia na drobné stavby nevydávali. Ak mal žalovaný v šope veci, svedčí to, že šopu užíval. Ani jedna zo svedkýň neuviedla, že by šopu vlastnila. Súd na pojednávaní dňa 26.09.2016 konštatoval, že za nesporné skutkové tvrdenia považuje, že žalovaný užíval šopu od 01.01.2011 do 31.05.2014, čo vyplýva aj zo spisu OO PZ O.. Skutočnosť, že žalovaný mal vraky a autá aj na parcele XXXXX a XXXXX vyplýva z výpovede svedkýň X. H. a B. H. a tiež svedka W. S.. Ďalej vo vyjadrení replikuje žalobca dôvody, ktoré ho viedli k podaniu odvolania vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním parcely č. XXXXX. Poukazuje na to, že geometrický plán spoločnosti V. bol vypracovaný až 09.10.2013, čiže dovtedy boli vraky a autá z nehnuteľnosti žalovaným odstránené. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že svedectvá X. H. a B. H. nie sú hodnoverné. Tieto sú tiež v príbuzenskom vzťahu so žalovaným, X. H. je jeho sestrou a B. neterou.

9. Samotný žalobca vo svojom samostatnom podaní - vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že on jasne v žalobe uviedol čo chce a nemôže za to, že právnička nevie spísať žalobu, ale vie si len vyúčtovať úkony a keď jej nechcel uhradiť faktúru, dala ho na súd. Žiada, aby súd rešpektoval rozhodnutia pod č.k. 4C/76/2007 a 5C/108/2008. Od roku 2000 v dome v W. nebýva, čo potvrdil aj žalovaný. Nebolo to možné pre nezhody, ktoré musela riešiť aj polícia pre vyhrážky a týranie psychické zo strany žalovaného. Žalovaný mal v dome 11 m2 a užíval polovicu domu, čo uviedol aj policajt. Žalovaný nikdy nerešpektoval žiadne súdne rozhodnutia. Z obsahu jeho podania ďalej vyplýva, že s obsahom odvolania žalovaného nesúhlasí, rovnako nesúhlasí so záverom súdu, že dáva za pravdu žalovanému, že on mu má preukazovať, že šopy sú jeho. Opätovne poukazuje na to, že je ťažko zdravotne postihnutý.

10. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

11. Dňa 09.01.2018 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu, na obsah ktorého však odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že toto bolo doručené odvolaciemu súdu až po tom, ako vo veci rozhodol.

12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

13. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolania podali v zákonnej lehote strany v spore, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

17. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

18. Vychádzajúc z obsahu odvolaní odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok žalobcu a žalovaného smeruje proti nimi tvrdenými nesprávnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa žalobcovho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a podľa žalovaného názoru k naplneniu dôvodu na odvolanie, uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.

19. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

21. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu a žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil tiež správne právne závery, na základe ktorých o nárokoch žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrade trov konania medzi stranami sporu, ako aj o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok

skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

22. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a žalovaného odvolací súd uvádza:

23. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal uloženie mu povinnosti zaplatiť sumu 741,68 eur s príslušenstvom ako bezdôvodné obohatenie za polovicu rodinného domu súp. č. XX v W. napriek tomu, že užíval vždy iba jednu miestnosť, nie celý dom a za túto miestnosť aj nájomné zaplatil v sume 409,30 eur (jedna izba v rodinnom dome o rozmeroch 19,21 m2 pri cene nájmu 15,040 eur za m2 ročne za obdobie od 01.01.2011 do 31.05.2012), keďže pri ohliadke v rámci iného konania bolo zistené, že ostatné miestnosti domu mal žalobca zamknuté, odomknutá bola iba jedna izba, ktorú užíval žalovaný, žalobca mal po celý čas do domu prístup a vo svojom užívaní zvyšku domu okrem jeho izby, nebol nikdy obmedzovaný. K užívaniu parcely č. XXXXX/X a drevenej šopy na tejto parcele namietal, že žalobca nikdy nepreukázal, že šopu vlastní, tiež nepreukázal v akej výmere mal túto parcelu žalovaný užívať. Neužíval tiež parcely č. XXXXX a č. XXXXX, za ktoré mu súd uložil povinnosť zaplatiť bezdôvodné obohatenie. Neparkoval na nich v čase od 01.01.2011 do 30.07.2012 žiadne vozidlo, čo nebolo zamerané ani spoločnosťou V., vozidlá boli zamerané len na parcele č. XXXXX. Neužíval parcelu č. XXXXX v rozhodnom období, ani len 13 m2 z nej. Svedkyne X. H. a B. H. sú v príbuzenskom vzťahu so žalobcom, naviac vlastnia spoločné nehnuteľnosti, ich svedectvá o tom, že mal mať na parcelách žalobcu autá, vraky, alebo iné veci, nie sú hodnoverné.

24. Vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a v priebehu konania nebolo sporným, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. W. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parciel registra ,,C" a to parc. č. XXXXX - záhrady o výmere 133 m2, parc. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 79 m2, par. č. XXXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parc. č. XXXXX -záhrady o výmere 315 m2, parc. č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a rodinného domu s. č. XX postaveného na par. č. XXXXX/X v celosti a v k. ú. W. na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra ,,C" č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 263 m2 v podiele 1. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5C/108/2008-178 zo dňa 21.05.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 19Co/315/2012-210 zo dňa 17.01.2013 bola žalovanému uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W., zapísané na LV č. XXXX a to: dom súpisné číslo XX postavený na parcele č. XXXXX/X, tiež parcely č. XXXXX/X, č.XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, keďže tieto napriek nesúhlasu žalobcu ako vlastníka, bez právneho dôvodu užíval a odmietal vypratať. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný užíval bez právneho dôvodu jednu miestnosť a práčovňu v rodinnom dome od 01.01.2011 do 31.05.2012. Dom sa využíval pôvodne tak, že ho vlastnili dvaja spoluvlastníci, ktorí si ho rovnomerne rozdelili čo do jeho užívania, teda dom žalovaný mal k dispozícii minimálne v jednej polovici ku vstupu do ktorej mal kľúče. Nebolo sporným, že kľúče od tejto časti domu mal aj žalobca a tiež, že miestnosti nad rámec tých, ktoré využíval žalovaný, boli uzamknuté. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že vzťahy medzi stranami boli tak v rozhodnom období, ako aj v súčasnosti vážne narušené, dochádzalo pri ich vzájomnom kontakte k potýčkam, dokonca riešeným prostredníctvom policajnej asistencie. Žalobca v rozhodnom období, ako ani v súčasnosti dom neužíva. Podlahové plochy v dome majú výmeru celkovo 90,48 m2, z čoho polovica je 45,24 m2, za užívanie ktorej súd prvej inštancie za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012 k zaplateniu sumy 510,44 eur vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku (po odpočítaní sumy 409,30 eur uhradenej v priebehu konania žalovaným z celkového uplatneného nároku 919,74 eur) titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi zaviazal. Žalovaný namietal (ne)dôvodnosť platenia náhrady za užívanie polovice rodinného domu, keďže ho užíval len v rozsahu jednej miestnosti, za čo v priebehu konania žalobcovi náhradu za jej užívanie uhradil.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 cit. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 458 ods. 1 cit. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

29. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o nespôsobilosti uvedenej odvolacej námietky privodiť v prospech žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

30. Predpokladom úspešného uplatnenia takéhoto nároku, je užívanie veci bez právneho dôvodu, teda nad rozsah práv, ktoré dotknutému subjektu prináležia. Nikto nesmie bez právneho dôvodu obmedzovať vlastníka vo výkone jeho vlastníckych práv, pretože ak tak koná, obohacuje sa na jeho úkor a musí mu za to poskytnúť náhradu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktorá je v zásade finančná, o ktorý prípad ide tiež v posudzovanej veci. Súd prvej inštancie správne uvádza, že vo vzťahu k stanovenému rozsahu bezdôvodného obohatenia za užívanie rodinného domu je bez právneho významu akým spôsobom a v akom rozsahu časť (či len jednu miestnosť, alebo celok) vlastnícky pripadajúcu žalobcovi, žalovaný aj v praktickom živote užíval, resp. či sa v tejto nehnuteľnosti pravidelne zdržiaval, príp. či žalobca mal od tejto časti kľúče, či, že časť miestností mal uzamknutých. Faktom totiž je, že vzhľadom na vážne narušené vzťahy medzi žalobcom a žalovaným nemožno pochybovať o tom, že žalobca bol reálne vylúčený z užívania celej jeho časti predmetnej nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, že mal od nej kľúče, keďže aj z predchádzajúcich súdnych sporov vyplýva, že akékoľvek spolužitie sporných strán bolo absolútne nemožné, títo spolu nedokážu konštruktívne a bez verbálnych potýčok komunikovať a konflikty medzi nimi riešila tiež polícia, teda reálne nemohol užívať ani tú časť domu, ktorú mal uzamknutú. Bol to teda žalovaný, ktorý užívajúc predmet vlastníctva bez právneho dôvodu a proti vôli vlastníka, ktorý nemohol svoje vlastníctvo v dôsledku toho riadne užívať, zasiahol do jeho vlastníckych práv, o čom svedčí tiež súdne konanie o vypratanie o.i. tiež tejto nehnuteľnosti. Rozhodne nemôže ísť na ťarchu vlastníka, ak za daných okolností, napriek tomu, že mal časť miestností uzamknutých, avšak v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nemohol svoje vlastnícke právo reálne vykonávať, aby znášal dôsledky v podobe nepriznania mu náhrady za užívanie jemu vlastnícky patriacej veci v celom rozsahu, keďže v tomto smere bol jednoznačne zásahom žalovaného z výkonu svojich práv vlastníka vylúčený. Samotná skutočnosť, či by žalobca aj reálne dom užíval, či skutočnosť, že ho neužíva ani v súčasnosti, je bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v tomto smere. Vychádzajúc z toho, že podlahové plochy v dome majú výmeru celkovo 90,48 m2, z čoho polovica je 45,24 m2, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012 k zaplateniu sumy 510,44 eur vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku (po odpočítaní sumy 409,30 eur uhradenej v priebehu konania žalovaným z celkového uplatneného nároku 919,74 eur) titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi zaviazal.

31. Žalovaný ďalej k stanovenej náhrade za užívanie parcely č. XXXXX/X a drevenej šopy na tejto parcele namietal, že žalobca nikdy nepreukázal, že šopu vlastní, tiež nepreukázal v akej výmere mal túto parcelu žalovaný užívať.

32. V priebehu konania medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný užíval šopu od 01.01.2011 do 31.05.2014, vlastníctvo žalobcu k šope pred súdom prvej inštancie nebolo spochybnené a to ani samotným žalovaným. Pokiaľ v rámci odvolacieho konania žalovaný v tomto smere produkoval nové skutkové tvrdenia týkajúce sa spochybňovania vlastníctva šopy, tieto nie sú spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska toho, že neboli v súlade s tým, čo mohol žalovaný právne významným spôsobom podľa § 366 namietať. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na základe prednesených prejavov oboch strán sporu s prihliadnutím na to, že žalovanému v prvoinštančnom konaní nič nebránilo, aby v tomto smere tvrdenia, či dôkazy produkoval, či navrhoval ich vykonanie. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že strany boli v priebehu konania opakovane poučené podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom žalovaný v tomto smere skutkové tvrdenia neprodukoval a keďže pochybnosť o vlastníctve žalobcu k šope nevyšla najavo ani z ďalších vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie nepochybil, keď na zaplatenie náhrady za jej užívanie zaviazal žalovaného, ktorý jej užívanie ani nespochybnil. Podlahová plocha šopy predstavuje výmeru 20,46 m2, za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012 predstavuje náhrada za užívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným sumu 140,70 eur (20,46 x 4,350 eur + 20,46 x 2,527

eur). Pokiaľ ide o náhradu za užívanie parc. č. XXXXX/X na ktorej je postavená šopa, správne súd prvej inštancie posúdil, že vzhľadom k tomu, že ide prakticky o dvor pred rodinným domom, nie je táto z hľadiska jej užívania reálne deliteľnou, preto vychádzajúc z polovičného vlastníctva žalobcu k nej a z nesporného zistenia užívania rodinného domu a šopy žalovaným na tejto parcele stojacej, bez ohľadu na to, či na nej stoja tiež ďalšie drobné stavby, bolo opodstatneným rozsah užívania a výšku náhrady určiť vychádzajúc zo spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo výške 131,50 m2, čo predstavuje za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012 sumu 77,06 eur (131,50 x 0,371 eur + 131,50 x 0,215 eur). Teda aj v tomto smere nie je odvolanie žalovaného dôvodným.

33. Pokiaľ v konečnom dôsledku žalovaný namietal, že neužíval parcely č. XXXXX a č. XXXXX, za ktoré mu súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu za ich užívanie, neparkoval na nich v čase od 01.01.2011 do 30.07.2012 žiadne vozidlo, čo nebolo zamerané ani spoločnosťou V.., vozidlá boli zamerané len na parcele č. XXXXX a tiež, že neužíval parcelu č. XXXXX v rozhodnom období, ani len 13 m2 z nej, namietajúc hodnovernosť výpovede svedkýň X. H. a B. H., posúdením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatnenia aj týchto odvolacích námietok. Súd prvej inštancie predovšetkým svoj záver o priznaní náhrady za užívanie parciel č. XXXXX a č. XXXXX nezaložil na výpovediach namietaných svedkýň, ktoré je pravda, že nevedeli presne identifikovať na ktorých parceliach mali byť vraky, či iné veci (ktoré rovnako nevedeli identifikovať) žalovaného rozložené, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie v celom rozsahu správne postupoval, keď za danej dôkaznej situácie priznal žalobcovi náhradu za užívanie týchto parciel len v rozsahu zistenom z geodetického merania spoločnosťou V.., ktorým bolo zamerané motorové vozidlo na ploche 10 m2, z ktorej výmery súd vychádzal pri stanovení náhrady za užívanie týchto nehnuteľností žalovaným, čo predstavuje sumu 5,86 eur (10 x 0,371 eur + 10 x 0,215 eur). V prospech správnosti tohto záveru nasvedčuje aj svedecká výpoveď W. S., ktorú žalovaný odvolaním nespochybnil a s ktorým je v priateľskom vzťahu, ktorý vypovedal, že vrak mohol byť niekde na parcele č. XXXXX alebo č. XXXXX a odťahoval ho niekedy na jeseň 2012 smerom k hlavnej komunikácii, pričom o tom, či tam boli aj iné autá, alebo vraky vedomosť nemal. Správne súd prvej inštancie posúdil tiež dôvodnosť priznanej náhrady za užívanie parc. č. XXXXX vychádzajúc zo zistenia, že parcela číslo XXXXX je využívaná najmä ako príjazdová cesta či už do garáže, alebo k iným pozemkom, pričom z faktického zamerania príjazdovej cesty na parcele č. XXXXX táto predstavuje diel 21 o výmere 13 m2 za ktorú výmeru stanovil súd náhradu za jej užívanie na sumu 7,62 eur (13 x 0,371 eur + 13 x 0,215 eur).

34. Žalobca podaným odvolaním namietal nedôvodnosť posúdenia časti ním uplatnených nárokov ako premlčaných a tiež (ne)správnosť záveru o neunesení dôkazného bremena z jeho strany v časti ním tvrdeného rozsahu užívania dotknutých nehnuteľností žalovaným nad rámec toho, čo mu bolo napadnutým rozhodnutím priznané. 35. Preskúmaním veci z hľadiska uplatnených námietok, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti žalobcom podaného odvolania.

36. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania tým zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta . Pod uplatnením práva v premlčacej dobe je potrebné rozumieť jeho uplatnenie v dobe, keď premlčacia doba ešte neskončila, pričom musí ísť o včasné uplatnenie práva na súde v hmotnoprávnom význame počítania času, čo znamená, že podanie, ktorým veriteľ uplatňuje právo musí byť najneskôr posledný deň premlčacej doby doručené súdu, alebo inému príslušnému orgánu. Predmetom premlčania je pritom vždy právo, ktoré je charakterizované jednak svojím obsahom, to znamená vymedzením konkrétnych subjektívnych oprávnení a povinností, jednak subjektov, medzi ktorými existuje takto definovaný právny vzťah.

37. Žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2012 uplatňoval od žalovaného zaplatenie sumy 3.800,- eur ako náhradu za užívanie dotknutých nehnuteľností/vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.07.2016

žalobca upravil žalobný návrh tak, že žiadal priznať bezdôvodné obohatenie vo výške 919,74 eur za užívanie plochy vo výmere 38,69 m2 v rodinnom dome súp. číslo XX na parcele registra "C" parcely č. XXXXX/X - v k.ú. W. zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012, vo výške 304,10 eur za užívanie šopy na pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX/X v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011 do 01.06.2014, vo výške 46,31 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012, vo výške 59,04 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011 do 07.10.2012, vo výške 270,94 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011 do 25.04.2013, vo výške 166,66 eur za užívanie pozemku parcely registra "C" parcela č. XXXXX/X v k.ú. W. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX za obdobie od 01.01.2011 do 01.06.2014, náhradu škody vo výške 600,- eur za spotrebu palivového dreva žalovaným za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam uplatnil nároky na náhradu za ich užívanie aj za ďalšie obdobie - t.j. od 31.07.2012 do 01.06.2014, teda nad rámec nárokov za obdobia, ktoré v zmysle ním vymedzeného žalobného návrhu uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2012. Naviac si návrhom doručeným dňa 11.07.2016 uplatnil ďalší, tiež nový nárok a to za spotrebu palivového dreva žalovaným. Žalovaný vzniesol námietku premlčania týchto novo uplatnených nárokov, posúdením ktorej súd prvej inštancie vzhliadol jej opodstatnenosť, v dôsledku čoho nároky žalobcu na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností uplatnené návrhom zo dňa 11.07.2016 za obdobie od 31.07.2012 do 01.06.2014 s poukazom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá vo vzťahu k nim uplynula najneskôr dňa 01.06.2016 (§ 107 ods. 1, 2 , ako aj nárok na náhradu škody za spotrebu palivového dreva (§ 106 ods. 1 zamietol z dôvodu, že žalobcovi ním uplatnené právo nemohol priznať. S vyššie uvedeným záverom, ako v celom rozsahu správnym, sa odvolací súd plne identifikuje, pričom ani vo vzťahu k nemu produkované odvolacie námietky žalobcu, nie sú spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia v tomto smere. Z pohľadu posúdenia dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania je právne bezvýznamným, že návrhom doručeným dňa 11.07.2016 pôvodne žalovanú sumu žalobca neprekročil, či dokonca túto znížil na konečnú čiastku 1.957,49 eur za stavu, že v zmysle pôvodného návrhu doručeného súdu dňa 21.08.2012 uplatnil nárok na náhradu za užívanie i keď síce všetkých sporných nehnuteľností, avšak s vymedzením doby za ktorú náhradu požaduje a to do 30.07.2012. Následne uplatnený nárok za ďalšie obdobie od 31.07.2012 do 01.06.2014 (návrhom doručeným dňa 11.07.2016 ) je nárokom novým, ktorý z hľadiska skúmania dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania má samostatný osud a ktorý bol preukázateľne uplatnený až po uplynutí premlčacej doby, z ktorého dôvodu vo vzťahu k nemu nemohlo ani dôjsť k spočívaniu plynutia premlčacej doby tak, ako to vyplýva z ust. § 112 OZ, na ktoré sa žalobca v odvolaní nedôvodne odvoláva. Na správnosti tohto záveru nič nemení ani to, že v podaní doručenom súdu dňa 23.10.2013 žalobca uvádzal, že žalovaný ešte dňa 31.03.2013 užíval parcelu č. XXXXX na parkovanie jeho automobilu a tiež, že šopu a parcelu XXXXX/X užíva od 01.11.2011 doposiaľ, pretože súčasne nevzniesol nárok na náhradu za ich užívanie aj za toto ním spomínané ďalšie obdobie, teda tieto svoje tvrdenia nepremietol do ním prvotne vymedzené žalobného návrhu, zmeny ktorého sa v tom čase nedomáhal. Identický osud na podklade totožných dôvodov postihol tiež dôvodne nárok žalobcu na náhradu škody za spotrebované palivové drevo za obdobie za obdobie od 01.01.2011 do 30.07.2012, ktorý bol žalobcom uplatnený rovnako až po uplynutí premlčacej doby podaním došlým súdu dňa 11.07.2016, z ktorého dôvodu ho nebolo možné primárne z tohto dôvodu priznať.

38. Zostávajúce odvolacie námietky žalobcu vzťahujúce sa k veci samej smerujú voči záveru súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdenom rozsahu užívania pozemkov žalovaným nad rámec toho, ktorý mu bol priznaný súdom prvej inštancie vo vzťahu k parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, pričom sa odvolával predovšetkým na výpovede svedkýň B. H. a X. H. a tiež svedka W. S..

39. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o nespôsobilosti ani tejto odvolacej námietky privodiť v prospech žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

40. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci platí prejednací princíp, ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva

pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia potrebné prostriedky. Sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný sám vykonávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať (keďže nie je dôvod aby suploval povinnosti tej-ktorej strany sporu), ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných sporov medzi stranami. Tie mu nie sú spravidla známe a vôbec nie dostupné. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. K naplneniu tohto následku, došlo aj v posudzovanej veci. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady za užívanie celej výmery parciel č. XXXXX a XXXXX tvrdiac, že na týchto boli porozkladané vraky, autá a iné veci žalovaného, možno sa plne identifikovať s tým, že vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu dôkazné bremeno neuniesol a v prospech jeho tvrdenia neindikujú ani výpovede ním označených svedkýň, ktoré nevedeli presne identifikovať na ktorých parceliach mali byť vraky, či iné veci (ktoré rovnako nevedeli identifikovať) žalovaného rozložené, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie v celom rozsahu správne postupoval, keď za danej dôkaznej situácie priznal žalobcovi náhradu za užívanie týchto parciel len v rozsahu zistenom z geodetického merania spoločnosťou V.., ktorým bolo zamerané motorové vozidlo na ploche 10 m2, z ktorej výmery súd vychádzal pri stanovení náhrady za užívanie týchto nehnuteľností žalovaným, čo predstavuje sumu 5,86 eur (10 x 0,371 eur + 10 x 0,215 eur). V prospech správnosti tohto záveru nasvedčuje aj svedecká výpoveď W. S., ktorý vypovedal len o jednom vraku, ktorý mohol byť niekde na parcele č. XXXXX alebo č. XXXXX a ktorý odťahoval niekedy na jeseň 2012 pričom o tom, či tam boli aj iné autá, alebo vraky vedomosť nemal. Rozhodnutie súdu nemôže byť založené na domnienkach, či dohadoch a preto bolo na žalobcovi, aby svoje skutkové tvrdenie o užívaní týchto parciel ním uvedeným spôsobom preukázal, k čomu však nedošlo. Správne súd prvej inštancie posúdil tiež rozsah nároku náhrady za užívanie parc. č. XXXXX vychádzajúc zo zistenia, že parcela číslo XXXXX je využívaná najmä ako príjazdová cesta či už do garáže, alebo k iným pozemkom, pričom z faktického zamerania príjazdovej cesty na parcele č. XXXXX táto predstavuje diel 21 o výmere 13 m2 za ktorú výmeru stanovil súd náhradu za jej užívanie na sumu 7,62 eur (13 x 0,371 eur + 13 x 0,215 eur), keďže identicky aj v tomto prípade žalobca svoje tvrdenie, že na tejto parcele žalovaný parkoval auto, ktorým spôsobom ju mal využívať vo väčšom, ako priznanom rozsahu, nepreukázal.

41. Žalovaný podaným odvolaním v konečnom dôsledku napadol tiež rozhodnutie súdu prvej inštancii v časti, ktorou rozhodol o nároku na náhradu trov konania štátu voči nemu v rozsahu 50 % dôvodiac, že on znalecké dokazovanie nežiadal, z ktorého dôvodu by trovy vzniknuté štátu, mal v celom rozsahu znášať žalobca. Žalobca napadol svojim odvolaním rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou tento rozhodol o náhrade trov konania medzi stranami sporu namietajúc svoju nepriaznivú zdravotnú a tiež sociálnu situáciu vo väzbe na ktorú, podľa jeho názoru mu mal byť priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania minimálne v rozsahu 50%, posúdiac obsah ktorého odvolania, sa týmto prakticky domáhal aplikácie ust. § 257 CSP.

42. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania vychádzajúc z rovnakého (ne)úspechu strán v konaní, žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal za aplikácie ust. § 255 ods. 2 v spojitosti s § 262 ods. 1 a súčasne každú zo strán zaviazal k náhrade trov konania štátu v rozsahu 50 % za aplikácie ust. § 255 ods. 2 v spojitosti s § 253 a § 470 ods. 2 CSP.

43. Rozhodovanie o náhrade trov konania (tiež štátu, pre prípad ak mu v konaní vznikli), tvorí integrálnu súčasť súdneho konania. V sporovom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu (§ 255 ods. 1 , t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 ). Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 .

44. Náhrada trov konania je teda ovplyvnená zásadou úspechu vo veci, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní, o ktoré ide nepochybne aj v preskúmavanej veci, keďže len v tomto sa dá hovoriť o úspechu,

resp. neúspechu vo veci. Keďže žalobca prakticky v spore zaznamenal rovnakou mierou úspech aj neúspech, nepochybne je potrebné vzhľadom na tento výsledok sporu dospieť k záveru, že prichádza do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc z ktorého neprináleží nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva ani jednej zo strán sporu. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom, je totiž poskytnúť úspešnému účastníkovi, alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Inštitút náhrady trov konania teda plní v zásade reparačno-satisfakčnú funkciu.

45. Ustanovenie § 257 z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok. Jeho opodstatnenosť spočíva v tom, že prísna aplikácia v konkrétnych prípadoch môže viezť k nežiaducim tvrdostiam, preto zákon stanovuje podmienky, za ktorých môže dôjsť k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, ktoré dopadá na tú zo strán, ktorá by inak vzhľadom na zásadu úspechu mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia, je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti takéhoto prípadu. Aplikácia tohto ustanovenia je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých, môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Uvedené ustanovenie nie je možné však považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto tiež zistenie, či možno od strany, ktorá má nárok na náhradu trov konania (§ 255 spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným sporom hradila sama.

46. Odvolací súd preskúmaním rozhodujúcich skutočností sa plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci bolo potrebné vzhľadom na prakticky rovnaký pomer úspechu a neúspechu oboch strán sporu o náhrade trov konania medzi nimi rozhodnúť za aplikácie ust. § 255 ods. 2 a žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznať, ktorý výsledok sporu vylučuje vzhľadom na jeho zmysel a účel možnosť aplikácie ust. § 257 CSP, ktorej sa žalobca odvolaním domáhal s tým, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vzhľadom na jeho zdravotnú a sociálnu situáciu. Ust. § 257 totiž neslúži na zmierňovanie, ani odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, ale má slúžiť na odstraňovanie neprimeranej tvrdosti, inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o súdne konanie a jeho výsledok. Výsledok sporu v podobe rovnakého (ne)úspechu strán v konaní tak nemôžu ani za existencie okolností tvrdených žalobcom indikovať v prospech záveru o dôvodnosti aplikácie ust. § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania, pretože neumožňujú prelomenie zásady (ne)úspechu sporu v tom zmysle, aby v spore rovnako úspešná strana, v tomto prípade žalovaný, znášal trovy konania, ktoré vznikli nielen jemu, ale aj samotnému žalobcovi, ktorý v spore nebol úspešným v rovnakej miere, ako bol na strane druhej úspešný žalovaný. Takúto možnosť ust. § 257 nepripúšťa. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia totiž je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán, teda úspešnej a už vôbec nie rovnakou mierou neúspešnej, náhradu trov konania priznať. Úspech v spore sa v zásade zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu nešlo o plný, ani v prevažujúcej miere pomerný úspech vo veci, pretože žaloba bola prakticky v rovnakej miere, pokiaľ išlo o výšku požadovaného plnenia zamietnutá (1.215,81 eur), ako jej na strane druhej bolo vyhovené (1.150,98 eur).

47. Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP, vychádzajúc z ktorej by žalobcovi mohol byť priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom k jeho prakticky rovnakému (dokonca nepatrne oproti žalovanému väčšiemu) neúspechu v spore. Odvolacia námietka žalobcu v tomto smere je tak nespôsobilou privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie v tejto jeho časti.

48. Vychádzajúc z identickej zásady (ne)úspechu strán v konaní súd prvej inštancie v celom rozsahu správne posúdil aj otázku náhrady trov konania, ktoré vznikli štátu z titulu vyplatených znaleckých odmien znalcom ustanoveným v konaní, keď štátu priznal nárok na ich náhradu voči každej zo strán sporu v

rovnakej miere (t.j. po 50%), vzhľadom na rovnaký pomer ich (ne)úspechu v spore, voči ktorej časti smerovala odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že tieto trovy by mal v celom rozsahu znášať žalobca, keďže žalovaný vykonanie takéhoto dôkazu nepotreboval.

49. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka nielen trov konania medzi stranami sporu navzájom, ale aj trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný rozhodnúť aj o trovách vzniknutých štátu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie s prihliadnutím na výsledok konania nemá pochybnosť o správnosti a spravodlivosti rozhodnutia v tom smere, že každá zo strán je povinná znášať náhradu trov konania štátu v rozsahu 50 %, keďže štátu vzniknuté trovy, ktoré neboli kryté preddavkami, z dôvodu vyplatených znaleckých odmien, boli trovami vynaloženými nepochybne účelne s cieľom zistenia skutkového stavu veci a vzhľadom na rovnaký pomer úspechu a neúspechu v spore na strane tak žalobcu, ako aj žalovaného, nie je žiaden právne významný dôvod, pre ktorý by tieto trovy mal v plnom rozsahu znášať žalobca.

50. Preskúmaním veci tak odvolací súd dospel k záveru, že ani jedna odvolacia námietka žalobcu, ako ani žalovaného, nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkovo totožné námietky ako v odvolacom konaní, produkovali v zásade strany už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento v celom rozsahu správne a dostatočne vysporiadal.

51. Odvolací súd záverom uvádza, že úlohou súdu je rozhodnúť spravodlivo v súlade s rímsko-právnou zásadou „ex aequo et bono“ (teda podľa slušnosti, spravodlivosti a dobra), so zmyslom ktorej zásady rozhodnutie súdu prvej inštancie nepochybne vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu korešponduje.

52. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 v celom rozsahu potvrdiť. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané stranami v odvolaní, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Žalobca, ani žalovaný v odvolaniach proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

53. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP. Keďže ani jeden z odvolateľov (žalobca, ani žalovaný ) nezaznamenali úspech v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .