Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/86/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného U. B., nar. XX.XX.XXXX v Z., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 01.04.2022, č. k. -28, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.05.2022 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného U. B. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa , (ďalej len „Tr. zák.“) zamietol návrh odsúdeného U. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.02.2018, sp. zn. .

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil vecne zistením, že vykonaním zo zákona určenej časti trestu splnil odsúdený formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, zároveň vo výkone trestu preukázal polepšenie a tak splnil aj jednu z dvoch materiálnych podmienok, avšak súčasne nespĺňa druhú materiálnu podmienku.

Okresný súd konštatoval, že v prípade odsúdeného je riziko recidívy príliš veľké. Odsúdený bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný (krádeže, lúpeže, poškodzovanie cudzej veci,...), pričom z odpisu z registra trestov vyplýva, že aktuálne odsúdený vykonáva trest uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.02.2018, sp. zn. , a to súhrnný a spoločný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojim správaním polepšenie, jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú podľa názoru okresného súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne predchádzajúce odsúdenia nemali žiaden vplyv. Odsúdenému už bola daná šanca viesť riadny život, keď už bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, napriek tomu sa opätovne dostal do rozporu so zákonom. Na základe správania odsúdeného na slobode mal okresný súd za to, že k právne aprobovanému správaniu je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdeného nedokázalo nič motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom na slobode, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal aj na hodnotenie riaditeľa ústavu, podľa ktorého odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal preto okresný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom

podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený a uviedol, že okresný súd nevyhodnotil všetky informácie a podklady správne. Doterajší výkon trestu ho motivoval pracovať na sebe, eliminovať negatívne stránky jeho osobnosti, zaujať kladnejší postoj k životu a usporiadať si hodnoty. Ním predložený prísľub práce, ubytovania a poskytnutého zázemia v Prahe nie je len formalitou. Poukázal na rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného Doktoríka s tým, že jeho východisková situácia je lepšia. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Podľa Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.02.2018, sp. zn. . Formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. odsúdený už splnil vykonaním dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody, dňa 16.06.2021.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu preukazuje jeho polepšenie tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak spĺňa jednu z dvoch materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na jeho trestnú minulosť, a dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra trestov zaznamenané celkom 4 odsúdenia a navyše zo spisového materiálu je zistiteľné, že odsúdený bol dňa 20.02.2013 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody (bola mu určená skúšobná doba 3 roky) a dňa 31.08.2015 spáchal prečin poškodzovania cudzej veci a v dňoch 05.02.2017, 07.02.2017, 09.02.2017, 14.02.2017 a 15.02.2017 (dvakrát v tento deň) spáchal čiastkové útoky pokračovacieho zločinu krádeže (niektoré aj v súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci). Rovnako treba prihliadnuť aj na samotné konštatovanie riaditeľa ústavu o čiastočnom preukázaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený trest vykonáva.

Odsúdený v minulosti mal možnosť preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas doby, kedy bol na slobode, prejavoval opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti. Preto ani jeho prísľub práce a verbalizované poskytnutie zázemia v Českej republike nemôže zmeniť náhľad na splnenie druhej materiálnej podmienky.

K námietkam odsúdeného ešte treba dodať, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Napokon pokiaľ odsúdený poukazuje na iné rozhodnutie súdu, treba uviesť, že sťažnostnému súdu neprináleží hodnotiť toto rozhodnutie a každé konanie o podmienečnom prepustení má isté špecifiká a treba posudzovať vždy konkrétne skutočnosti toho ktorého odsúdeného.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený súčasne nespĺňa obe materiálne podmienky (spĺňa len jednu z nich) a preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.