Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr.Vl.Clementisa 10, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: B. S., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O. G., O. - T. M., v konaní o zaplatenie sumy 365,20 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 155,32 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.9.2015 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.1.2017 domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 1365,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.9.2015 až do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy 155,32 EUR titulom nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb, ako aj zo sumy 209,88 EUR titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bolo žalovanému predané.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

6. Z písomnej zmluvy súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 10.2.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby v rozsahu podmienok špecifikovaných v zmluve, ako aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb. Žalovanému bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX a zapožičaná SIM karta. Žalovaný si zvolil aktiváciu rôznych služieb v rámci programu „Panter 40

s osobitným roamingovým balíkom“. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.

7. Súd ďalej zistil, že sporové strany uzavreli dňa 10.2.2015 aj Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu, ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca predal žalovanému mobilný telefón typu Sony Xperia M2 a to so zľavou zo spotrebiteľskej ceny, za kúpnu cenu vo výške 1 EUR. Bežná maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy je 220 EUR.

8. Predmetom Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola aj dohoda, že žalobca poskytne žalovanému aj ďalšie výhody a na to nadväzujúca dohoda o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod v rámci osobitnej ponukovej akcie žalobcu, označenej ako Bonusy ponuky „ Ponuka NMD“ zo dňa 26.3.2014.

9. Z obsahu Dodatku ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov, s tým, že žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou v spojení s týmto dodatkom, ďalej, že nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden podnet, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, ďalej, že bude mať na SIM karte aktivovaný dojednaný účastnícky program a bude riadne a včas uhrádzať cenu za služby.

10. Z článku 2.5. Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z vyššie uvedených povinností je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 219 EUR.

11. Súd ďalej zistil, že faktúrou zo dňa 15.3.2015, splatnou dňa 29.3.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému za zúčtovacie obdobie od 10.2.2015 do 9.4.2015 cenu za poskytnuté služby vo výške 158,31 EUR.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sporové strany, žalobca ako poskytovateľ verejných elektronických komunikačných služieb a žalovaný ako užívateľ týchto služieb uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných komunikačných služieb. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmlúv. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl.

Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.

17. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmlúv, z Všeobecných podmienok a Cenníka, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný bol povinný hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v období od 10.2.2015 do 9.4.2015 bola riadne vyúčtovaná a žalovaný mal podľa faktúr zaplatiť sumu spolu vo výške 158,31 EUR. Žalobca sa domáhal zaplatenia časti dlhu vo výške 155,32 EUR.

18. Keďže žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že cenu poskytnutých služieb neuhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške 155,32 EUR.

19. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj kúpnu cenu riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Faktúra, ktorou bola vyúčtovaná cena poskytnutých služieb, bola splatná dňa 29.3.2015. Nasledujúci deň, t.j. 30.3.2015 je teda prvým dňom omeškania so zaplatením sumy 155,32 EUR. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od 13.9.2015, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy od 13.9.2015 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5,05 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe vyhovel.

23. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 209,88 EUR s príslušenstvom, titulom náhrady škody.

24. Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

25. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

26. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

27. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody,

c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.

28. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv alebo z iných právnych úkonov.

29. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

30. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.

31. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania.

32. Súd konštatoval, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovaného za vznik škody.

33. Žalobca tvrdil, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu (220 EUR) a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bol žalovanému predaný (1 EUR). Žalovaný totiž získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas dohodnutej doby 24 mesiacov (doba viazanosti). Žalovaný však tento svoj záväzok porušil.

34. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že zmysle Dodatku k zmluve o pripojení bola medzi sporovými stranami pre prípad porušenia zmluvných dojednaní zo strany žalovaného dohodnutá zmluvná pokuta práve vo výške rozdielu medzi predajnou a trhovou cenou mobilného telefónu (219 EUR). Takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v Prešove a to vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/91/2011, kde vyslovil, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.

35. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ale náhradu škody.

36. Je nesporné, že žalovaný porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a to povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedené porušenie zmluvnej povinnosti predstavuje konanie, ktoré založilo právo žalobcu ukončiť zmluvný vzťah alebo dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. Žalobcovi totiž vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o pripojení nielen podľa samotných ustanovení tejto zmluvy resp. Všeobecných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy, ale aj podľa Dodatku k zmluve o pripojení ako aj podľa ust. § 44 ods.8 zákona o elektronických komunikáciách.

37. V danom prípade však žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by bol toto svoje právo využil a relevantným, zákonom resp. zmluvne upraveným spôsobom ukončil zmluvný vzťah so žalovaným. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že k ukončeniu zmluvného vzťahu predčasne, pred dojednanou dobou viazanosti nedošlo a teda, nebola splnená podmienka porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu, na ktorú bola sankcia vo forme zmluvnej pokuty viazaná.

38. Podľa názoru súdu nie je splnená ani podmienka vzniku škody. Za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu, ako trhovú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom

zmluvného konsenzu sporových strán. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

39. Nesplnenie čo len jednej z vyššie uvedených podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu znamená, že zodpovednosť nie je daná. Súd preto uzavrel, že nárok žalobcu na náhradu škody je nedôvodný a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 209,88 EUR s prísl. zamietol.

40. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, čo do výšky priznanej istiny 155,32 EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 42,53 %. Neúspech mal v časti zamietnutej istiny 209,88 EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 57,47 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 14,94 % v prospech žalovaného. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli, preto súd vyslovil, že žalovanému náhradu trov proti žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).