Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/220/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, v zastúpení Advocate, s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej G. N., predtým C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. J., predtým Y. pole XXXX/X, J., pre vymoženie 2.720,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/1906/2015-50, zo dňa 24. februára 2017, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekučné konanie zastavil a výrokom II. súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava priznal nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom, spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, dňa 23.03.2015, domáhal vykonania exekúcie voči povinnej pre vymoženie istiny 2.720,14 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 01307/14 zo dňa 14.07.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2014 a vykonateľnosť dňa 19.09.2014. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. predložil dňa 06.05.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1906/2015-20 zo dňa 30.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoE/258/2016-31 zo dňa 20.07.2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Na základe uvedeného a v súlade s vyššie cit. práv. predpisom, súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Nakoľko súd zastavil exekučné konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. Keďže Exekučný poriadok ani výslovne nerieši postup súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov exekučného konania, bolo potrebné v zmysle ust. Čl. 4 ods. 1 rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Takýmto ustanovením je v predmetnom prípade § 203 Exekučného poriadku upravujúci povinnosť znášať náhradu trov exekúcie v prípade jej zastavenia, a to z dôvodu, že samotná exekúcia je časť exekučného konania nasledujúca po vydaní poverenia, v rámci ktorej sa okrem samotnej pohľadávky s príslušenstvom vymáhajú aj trovy súdneho exekútora, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi počas celého exekučného konania. Inými slovami pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie (v prípade jej zastavenia) súd vždy posudzuje aj trovy, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi pred udelením poverenia (napr. náhrada hotových výdavkov), teda v štádiu exekučného konania. Je teda logické, aby sa podľa tohto ustanovenia rozhodovalo aj v prípade, keď

súd rozhoduje výlučne o trovách exekučného konania, keďže k exekúcii nedošlo. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku potom priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému, nakoľko tento podaním návrhu na základe nespôsobilého exekučného titulu zavinil, že exekučné konanie sa muselo zastaviť. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania. Súd prvej inštancie nerozhodoval o doplnení návrhu na vykonania exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doručenému súdu dňa 26.02.2016, nakoľko Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1906/2015 -20 zo dňa 30.12.2015 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie voči výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konania, alebo aby súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odvolaní namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 1 písm. f) CSP. Oprávnený mal za to, že v zmysle ust. § 9 ods. 1 Exekučného poriadku, je exekučný poriadok vo vzťahu k špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia sa v exekučnom konaní aplikujú len v tom prípade, ak chýba špeciálna úprava. Exekučný poriadok upravuje v ust. § 203 ods. 1 zásadu zodpovednosti za zavinenie samostatne a upravuje diskrečnú právomoc súdu rozhodnúť o uložení povinnosti náhrady trov konania, zatiaľ čo upravuje zásadu zodpovednosti odlišne. Je daná súdu možnosť v rámci diskrečnej právomoci zvážiť, či uloží nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v dôsledku čoho došlo k zmareniu úkonu. Zásada zodpovednosti za zavinenie zahŕňa aj náhodu, čo znamená, že súd môže uložiť povinnosť nahradiť trovy konania tomu, komu sa prihodila náhoda. Na základe vyššie uvedeného mal oprávnený za to, že zastavenie konania nebolo zapríčinené jeho zavinením, nakoľko iniciovanie exekučného konania a jeho následné zastavenie exekučným súdom, z dôvodu, ktorý oprávnený nemohol predpokladať, nemožno klasifikovať ako porušenie procesných povinností, ktorý vyplývajú zo zákona. Uskutočnenie práva oprávneného iniciovať exekučné konania v záujme realizácie vykonateľného rozhodnutia v žiadnom prípade nie je možné klasifikovať ako porušenie procesných povinností ani ako náhodu, keďže vydanie rozhodnutia, ktoré nemohol oprávnený predvídať a ani nepredvídal nie je možné klasifikovať ako náhodu. Na záver poukázal na ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého by mal súd prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní.

3. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie iba v časti o priznaní náhrady trov exekučného konania súdnemu exekútorovi, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť uznesenia a výrok o zastavení exekúcie zostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné

aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 , avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 . V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 , avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

11. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora

- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

13. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

14. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 . Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) odmietnuť.

15. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .