Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Pc/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou,, v konaní navrhovateľky F. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, I. a povinného manžela V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, I., t.č. bytom H. XX/X, W. C. D., o určenie výživného na manželku , takto

rozhodol:

Manžel navrhovateľky je povinný prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 150 Eur mesačne počnúc dňom 06.05.2020, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zročné výživné vo výške 3 575,81 Eur za obdobie od 06.05.2020 do 30.04.2022 je manžel navrhovateľky povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou rozsudku v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 100 Eur s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.05.2020 domáhala uloženia povinnosti jej manželovi (povinnému) platiť navrhovateľke výživné na manželku vo výške 150 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Počas manželstva sa im narodila dcéra N., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo doposiaľ trvá. V súčasnosti je bez zamestnania, evidovaná na úrade práce od októbra 2019 a zo zdravotných dôvodov je pre ňu ťažké nájsť si prácu. Mala by užívať lieky, ale nemá ich za čo kúpiť. Jej manžel je zamestnaný, ale nevie kde, ani aký má príjem. V minulosti jej manžel prispieval rôznymi sumami. Z dôvodu nezhôd sa jej manžel odsťahoval v roku 2016 zo spoločnej domácnosti a odvtedy komunikujú len telefonicky. Manžel jej na domácnosť finančne ani inak neprispieva. Navrhovateľka nepoberá žiadne dávky, nemá z čoho platiť lieky, pôžičky, stravu ani poplatky za bývanie. Nevlastní majetok väčšej hodnoty. K návrhu priložila sobášny list.

2. Manžel navrhovateľky počas výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že s návrhom nesúhlasí, zároveň sa vyjadril, že súhlasí, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti manžela navrhovateľky.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom manžela navrhovateľky vykonaným prostredníctvom dožiadaného súdu a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: sobášnym listom, odpoveďami na lustráciu účastníkov v Sociálnej poisťovni, rozhodnutím o znížení preddavku na dávku v hmotnej núdzi, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľkou za rok 2020, 2021 a 2022, dokladmi o nákladoch na domácnosť navrhovateľky (poštové poukážky), výpisom povinného zo živnostenského registra, správami ÚPSVaR o vedení účastníkov v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberaných dávkach, daňovým priznaním povinného manžela za rok 2019 a 2020,

potvrdením Sociálnej poisťovne o poberaní dávok účastníkmi, pracovnou zmluvou povinného manžela

- Dienstvertrag zo dňa 09.03.2022 a potvrdením o zamestnaní, správami obce o povesti účastníkov, potvrdením o pracovnej neschopnosti navrhovateľky.

4. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní dňa 01.10.2021 vypovedala, že manžel asi v roku 2016 opustil spoločnú domácnosť, pričom sa presťahoval ku svojej partnerke J. F. do W. C. D.. Počula, že je SZČO asi má aj dlhy, avšak na Facebooku sa chválil s dovolenkami. S manželom komunikuje len telefonicky. Navrhovateľka má už tiež iného partnera, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Od 28.09.2021 je navrhovateľka práceneschopná, žije v rodinnom dome, ktorý patrí manželovi. Manžel v minulosti ešte pred podaním návrhu na súd prispieval rôznymi sumami od 50 - 200 Eur mesačne, potom však prestal. Od podania návrhu na súd neprispel žiadnou sumou. Naposledy mu volala, že zateká strecha, stále hovorí, že príde, ale nechodí. Naposledy bol doma asi minulý rok a zobral si len nejaké veci. Jej partner je z I. H., príde raz alebo dvakrát do roka, inak sú v kontakte len telefonicky. Niekedy jej súčasný partner pošle aj nejaké peniaze. V dome nemá elektrinu, je odpojený. Svieti sviečkami, kúri drevom, má odpojenú aj vodu a po vodu chodí k tete. Studňu nemá. Dávku v hmotnej núdzi poberá vo výške 67,80 Eur z čoho sa nedá vyžiť. Všetky peniaze míňa v podstate na potraviny, na nič iné nemá prostriedky. Pomáha jej teta a sem-tam dcéra a niekedy jej nakúpi. Dcéra má 4 deti. Manžel sa v okrese Malacky vôbec nezdržiava. V M. už prevádzkareň nemá. Nevie koľko manžel zarába, keď spolu žili zarábal a vždy jej dal len nejaké peniaze. Navrhovateľka má základné vzdelanie a manžel je elektrikár. Navrhovateľka má zdravotné problémy, nevie či jej práceneschopnosť bude dlhodobá.

5. Na ďalšom pojednávaní dňa 05.05.2022 pri výsluchu doplnila, že je stále práceneschopná, nedá sa jej ani brigádovať. Manžel si našiel partnerku asi v roku 2016 a následne opustil spoločnú domácnosť a odišiel žiť k nej. V čase keď odišiel zo spoločnej domácnosti bývali spolu len oni dvaja. Dcéra žije v D. a sporadicky navrhovateľke pomáha. Čo sa týka jej partnera, nežijú v spoločnej domácnosti. Väčšinou sú len v telefonickom kontakte. Navštevuje ju raz max. 2-krát za rok, vtedy zvykne ostať asi mesiac. On žije však v I. H. u rodičov. S partnerom sa spoznala asi v roku 2018 s tým, že spočiatku sa kontaktovali len písomne, cez internet. Navrhovateľka poberá naďalej dávku v hmotnej núdzi a z dávky dokáže uhradiť len stravu a lieky, na nič iné jej nezostáva. Od dcéry vie, že manžel jej prispievať už nechce.

6. Povinný - manžel navrhovateľky pri výsluchu pred dožiadaným súdom vypovedal, že manželke prispieval 8 rokov. Stratila pracovné návyky, peniaze jej prestal posielať pred dvomi rokmi, Keď išla do nemocnice nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť jej zaplatil, šeky chodili jemu. Keďže manželka má priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, nevidí dôvod, prečo by ju mal vyživovať. Rodinný dom, v ktorom navrhovateľka žije, vlastní on, manželka ho udržuje. K vyjadreniu manželky, že jej partner k nej príde len raz dvakrát do roka uviedol, že príde na pol roka alebo na rok. Dcéra jeho manželke pomáha. Manžel vie, že má jeho manželka zdravotné problémy a je dlhodobo PN, ale tie problémy nastali až po jeho odchode. Od 2014 sa nezdržuje v mieste trvalého bydliska. Do roku 2018 manželke prispieval, platila to dokonca aj jeho partnerka. Potvrdil, že momentálne si vyživovaciu povinnosť voči manželke neplní, dva roky jej neposlal nič, okrem platenia nemocnice. Dal jej prostredníctvom dcéry, ale to neberie, že by dal manželke. Keď príde nakúpi potraviny, ale peniaze je nedal. Iné vyživovacie povinnosti nemá, ale má exekúcie. V minulosti pracoval ako živnostník na stavbách, teraz pracuje v Rakúsku ako elektrikár. Živnosť má otvorenú, ale už ju nevykonáva. Žiadne dávky v období 2020-2022 nepoberal, nemá iný príjem, vodičský preukaz nemá. Má exekúcie, vlastní rodinný dom, motorové vozidlo nevlastní. Žije v W. C. D. u priateľky v jej nehnuteľnosti. Prispieva jej do domácnosti sumou asi 300 Eur, keď pracoval ako živnostník dopravoval sa do H., kde mal náklady na ubytovňu 300 Eur, stravu 300 Eur, dopravu 50 Eur. Náklady v Rakúsku sú 800 Eur ubytovanie, doprava 200 Eur, strava 600-700 Eur. Má zdravotné problémy (nemá obličku), no musí pracovať, lieky neužíva. Uviedol, že jeho manželka žije s partnerom dva roky. Mala by sa postaviť na vlastné nohy, on nemôže živiť manželku aj jej partnera. To isté by mohol povedať aj on, jemu so všetkým pomohla jeho priateľka, po finančnej aj psychickej stránke. Jeho priateľka je zamestnaná a z jej úspor chodia na dovolenky.

7. Podľa ust. čl. 4 Základných zásad o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

8. Podľa ust. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa ust. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

10. Podľa ust. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

11. Podľa ust. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa ust. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Podľa ust. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

14. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva, teda zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, resp. jeho vyhlásením za mŕtveho. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel. Aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel. Za existencie spoločného hospodárenia a zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania osobných potrieb nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti. Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich zárobkov.

15. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti, rovnako je potrebné vysporiadať sa s dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu. Súd musí vziať do úvahy dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí teda len zistiť výšku príjmu oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú spôsobom života, zdravotným stavom a pod.

16. Súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci sú manželia, uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v I., z ich manželstva pochádza jedno dieťa, t.č. už plnoletá dcéra, ktorá žije v D.. Navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná, vedená na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.09.2019, zároveň je dlhodobo práceneschopná, a to od 28.09.2021. Od mesiaca máj 2020 poberá navrhovateľka dávku v hmotnej núdzi v roku 2020 vo výške 66,30 Eur (za mesiace máj a jún 2020 vo výške 103,60 Eur), v roku 2021 vo výške 67,80 Eur a od októbra 2021 vo výške 105,90 Eur a v roku 2022 vo výške 107,50 Eur. Manžel navrhovateľky aktuálne pracuje v Rakúsku, predtým vykonával zárobkovú činnosť ako živnostník a pracoval na stavbách. Žiadne dávky nepoberá, naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2009. Podľa daňového priznania za rok 2020 dosiahol manžel príjmy spolu vo výške 25 486,30 Eur pri výdavkoch 16 093,14 Eur, t.j. základ dane 9 393,16 Eur a podľa daňového priznania za rok 2019 dosiahol príjmy 5 943 Eur pri výdavkoch 4 364,22

Eur, t.j. základ dane 1 578,78 Eur. V súčasnosti je manžel navrhovateľky zamestnaný v Rakúsku a podľa pracovnej zmluvy je jeho hodinová mzda 14,07 Eur brutto a jeho týždenný pracovný čas je 38,5 hodiny.

17. Podľa správy o povesti od obce na navrhovateľku zo dňa 05.04.2022, navrhovateľka je vydatá, manželia však dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, Navrhovateľka žije v dome vo vlastníctve jej manžela. V dome nie je zavedená elektrina ani pitná voda, poberá dávku v hmotnej núdzi, prešla osobným bankrotom. Od 28.09.2021 je práceneschopná z dôvodu vážnych zdravotných problémov. Má dcéru N., ktorá žije v D.. Alkohol a návykové látky nepožíva. V databáze priestupkov nie je evidovaná. Voči mestu nemá záväzky.

18. Z vykonaných výsluchov a zistenej výšky príjmov oboch účastníkov ako aj celkových životných podmienok, v akých navrhovateľka a jej manžel žijú, má súd za preukázané, že ich životná úroveň je diametrálne odlišná. Navrhovateľka je dlhodobo poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a zároveň jej zdravotný stav neumožňuj vykonávať zárobkovú činnosť, žije v skromných podmienkach v nehnuteľnosti bez elektriny a pitnej vody, pričom vzhľadom na výšku dávky v hmotnej núdzi, nemá prostriedky na zabezpečenie ani tých najzákladnejších potrieb. Súd podotýka, že dávka v hmotnej núdzi nedosahuje ani výšku životného minima na plnoletú fyzickú osobu, ktoré v súčasnosti podľa v platnom znení v spojení s opatrením MPSVaR SR č. , predstavuje sumu 218,06 Eur. Naproti tomu manžel navrhovateľky je zárobkovo činný, s partnerkou chodia na dovolenky a aj z výšky ním uvádzaných nákladov je zrejmé, že jeho životná úroveň je ďaleko vyššia. Jeho aktuálny príjem z práce v zahraničí vychádzajúc z doloženej pracovnej zmluvy je na úrovni okolo 2370 Eur brutto (v hrubom).

19. Manžel navrhovateľky podľa svojich tvrdení opustil spoločnú domácnosť v roku 2014, pričom dlhodobo žije so svojou novou partnerkou v jej domácnosti. Navrhovateľka tiež nadviazala známosť s iným mužom, a to v roku 2018. Súd zvažoval či samotná skutočnosť, že si aj manželka našla novú známosť po tom, čo ju manžel opustil a začal žiť s inou ženou je dôvodom, aby súd konštatoval, že uloženie vyživovacej povinnosti by bolo v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi. Súd je však toho názoru, že je potrebné prihliadnuť na to, že v konaní bolo preukázané, že to bol práve manžel, ktorý opustil svoju manželku a začal žiť v spoločnej domácnosti s inou ženou, teda prvý prestal plniť svoje manželské povinnosti tak, ako vyplývajú z ust. § 18 a 19 Zákona o rodine, t.j. povinnosti žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, vytvárať zdravé rodinné prostredie, starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny. Až s výrazným časovým odstupom aj navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom, súd však nemal zároveň za preukázané, že by žila s týmto mužom v spoločnej domácnosti. Ani zo správy obecného úradu nevyplýva, že by navrhovateľka zdieľala domácnosť s niekým iným. Z uvedenej správy však vyplýva, že žije v skutočne skromných podmienkach, v domácnosti bez vody a elektriny. Sám manžel zároveň pripustil, že vie o dlhodobých zdravotných problémoch manželky, ako aj že je práceneschopná.

20. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle vyššie uvedeného na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd mal za preukázané, že životná úroveň manželov nie je rovnaká, keď zistená životná úroveň manžela je značne vyššia, čo platí pre celé rozhodné obdobie, t.j. od podania návrhu na súd až doposiaľ a zároveň súd nezistil rozpor s dobrými mravmi, pre ktorý by nebolo možné manželovi uložiť povinnosť prispievať na výživu manželky. Známosť jeho manželky s iným mužom nadviazaná so značným časovým odstupom po tom, ako on sám manželku opustil a začal žiť s inou ženou, takýmto dôvodom podľa názoru súdu nie je. Dokiaľ ich manželský zväzok trvá, manžel si musí uvedomiť že to má isté dôsledky a to aj v podobe trvania vyživovacej povinnosti manželov, preto nemôže byť voči podmienkam, v akých žije jeho manželka ani voči jej zdravotnému stavu ľahostajný.

21. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo a je nepochybné, že je v možnostiach a schopnostiach manžela navrhovateľky si vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ako ju navrhovateľka žiadala, teda vo výške 150 Eur mesačne od podania návrhu na súd, plniť. Preto súd vzhľadom na preukázanú nerovnosť životnej úrovne účastníkov konania vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľke jej manžel nesporne v rozhodnom období na jej výživu neprispel žiadnou sumou, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a

uložil povinnému manželovi povinnosť prispievať na výživu manželky sumou 150 Eur mesačne počnúc podaním návrhu na súd.

22. Keďže súd zaviazal manžela povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 Eur mesačne od podania návrhu na súd, musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 06.05.2020 do 30.04.2022. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 3 575,81 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac máj 2020 vo výške 125,81 Eur (150/31 x 26 dní) a výživného za obdobie mesiacov jún 2020 až apríl 2022 vo výške 3 450 Eur (23 mesiacov x 150 EUR), t.j. 125,81 Eur + 3450 Eur = 3 575,81 Eur.

23. Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

24. Súd uložil povinnému manželovi uhradiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky 100 Eur mesačne a to vzhľadom na výšku nedoplatku ako aj vyslovený súhlas navrhovateľky so splátkami zročného výživného.

25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).