Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-229-2014.pdf
PDF · 207.02 KB
No categories available
19C/229/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobkyne: P.. Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom v M., B. XX, zastúpenej advokátkou Mgr. Stanislavou Liptákovou, so sídlom v Košiciach, Krivá 23, proti žalovanému: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., B. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vrátna 28, o vyporiadanie BSM, takto
rozhodol:
Z vecí patriacich do BSM strán sporu pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyni: 1. zariadenie spálne: 3 ks skríň, 3 ks nadstavcov, manželská posteľ, 2. 3 ks matracov, 3 ks stoličiek, jedna komoda, spolu v zostatkovej hodnote 200 EUR, 3. jednoizbový byt č. XX na 8. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie F., vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške XXXX/XXXXXX na pozemku parcely reg. C, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a podielu na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške XXXX/XXXXXX v zostatkovej hodnote 17.000 EUR.
Z vecí patriacich do BSM strán sporu pripadá do výlučného vlastníctva žalovanému: 1. zariadenie detskej izby: skriňa s nadstavcom, skrinka so zásuvkami, knihovnička, poschodová posteľ, vysúvací stôl, písací stôl, polička a dvojdverová skrinka, 2. kúpeľňové zariadenie: skrinková zostava, 2 ks vodovodných batérií, 3. chladnička zn. Whirpool, spolu v zostatkovej hodnote 200 EUR, 4. členský podiel k družstevnému trojizbovému bytu č. 8 na 3. poschodí v M. na B. XX v zostatkovej hodnote 65.000 EUR, 5. zostatok peňažných prostriedkov na vkladnej knižke vo VÚB, a. s. - číslo vkladového účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 43,52 EUR.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie majetkovej hodnoty sumu 26.798,60 EUR s tým, že túto čiastku povoľuje žalovanému splatiť v splátkach, a to prvú splátku vo výške 13.798,60 EUR so splatnosťou do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a druhú splátku vo výške 13.000 EUR so splatnosťou do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom došlým súdu dňa 18.8.2014 domáhala vyporiadania BSM. V žalobe nárok skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným manželstvo uzavrela dňa X.X.XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu M. I č. k. XXC/XX/XXXX-XXX z XX.X.XXXX, a ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Po rozvode sa so žalovaným na vyporiadaní BSM nedohodli. Listom z XX.X.XXXX žalovanému adresovala výzvu na uzavretie dohody o mimosúdnom
vyporiadaní BSM, na ktorú žalovaný reagoval iba prostredníctvom SMS správy s textom: „Si veľká optimistka, budeš prekvapená." Do dnešného dňa k vyporiadaniu BSM dohodou nedošlo. Počas trvania manželstva so žalovaným nadobudli do BSM: 1. členský podiel k družstevnému trojizbovému bytu č. X na 3. poschodí v M. na B. XX, 2. jednoizbový byt č. XX na 8. poschodí vo F. zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie F., 3. zariadenie spálne: skrine a nadstavce - 3 ks, jedna manželská posteľ, 4. zariadenie detskej izby: skriňa s nadstavcom, skrinka so zásuvkami, knihovníčka, poschodová posteľ, vysúvací stôl, písací stôl, polička a dvojdverová skrinka, 5. zariadenie kúpeľne: skrinková zostava, 6. chladničku Whirpool, 7. 3 ks matracov, 3 ks stoličiek a jednu komodu a 8. pianíno zn. Petrof, výr. číslo 46855. Do spoločného majetku z vlastných finančných prostriedkov vložila sumu 18.739 Sk (622 EUR) na odkúpenie bytu vo F., ktorý bol nadobudnutý výlučne z jej finančných prostriedkov, nadobudnutých darom od svojej matky, sumu 76.000 Sk na úhradu časti členského podielu bytu č. X na B. XX v M., sumu 35.000 Sk na úhradu kúpnej ceny za pianíno zn. Petrof z finančných prostriedkov, ktoré nadobudla darom od svojej matky a kompletné zariadenie bytu č. X na B. XX v M. v hodnote cca 130 tisíc Sk sprehľadnené v prílohe k žalobe. V tejto súvislosti žiadala, aby sa jej uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložila na spoločný majetok. Upriamila pozornosť tiež na to, že žalovaný použil spoločné prostriedky na vlastný prospech, keď ukladal spoločné financie výhradne na vlastnej vkladnej knižke na meno K. F., ktorú mal ešte z čias pred uzavretím manželstva. K finančným prostriedkom na nej však nemala prístup, keďže ju bezprostredne po svadbe zahesloval a uložené finančné prostriedky používal výhradne vo svoj prospech. Rovnako zrušil aj stavebné sporenie dcéry O. F. a vybral z neho nasporené finančné prostriedky bez jej vedomia, pričom tieto použil na jej neznámy účel, čím ukrátil ich spoločný majetok. Preto navrhla, aby v rámci vyporiadania žalovaný bol povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej poukázala na skutočnosť, že počas spolužitia v spoločnej domácnosti so žalovaným sa tento voči nej dopúšťal násilia, opakovane ju fyzicky a slovne napádal, ponižoval, vyhadzoval ju a deti z bytu. Žalovaný opakovane ničil spoločný majetok, zariadenie bytu, elektrospotrebiče, ničil jej osobné veci. Opakovane bola nútená privolať do bytu policajnú hliadku a pre zranenia, ktoré jej spôsobil, niekoľkokrát vyhľadať lekársku pomoc. Za svoje násilné správanie bol žalovaný viac krát priestupkovo stíhaný a uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu rozhodnutím Okresného úradu M. A/XXXX/XXXXX zo dňa XX.X.XXXX. Pre správanie žalovaného v roku 2010 bola nútená spolu s dcérami odísť zo spoločnej domácnosti a od tohto času bývajú v prenajatom byte. Vzhľadom na správanie sa žalovaného voči nej a deťom má za to, že pri vyporiadaní BSM je potrebné uvedené zohľadniť a v zmysle zákona uplatniť disparitu podielov v prejednávanej veci. Má za to, že také rozhodnutie súdu by bolo v súlade s dobrými mravmi a naopak určenie rovnakého podielu účastníkov pre účely vyporiadania BSM by bolo s uvedenou zásadou v rozpore. Navrhla preto, aby súd uplatnil disparitu podielov v pomere 70 : 30 v jej prospech. X. na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na potreby nezaopatrených detí, na mieru, akou sa každý z nich staral o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, na mieru, akou sa každý z nich pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, s ohľadom na navrhovanú disparitu podielov navrhla určiť jej do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť uvedenú pod položkou 2 a hnuteľné veci uvedené v položke 7 a v položke 8. Navrhla, aby do výlučného vlastníctva žalovanému bola prikázaná hodnota členského podielu k družstevnému bytu a hnuteľné veci uvedené v položkách 3 až 6. V tejto súvislosti navrhla, aby jej žalovaný z titulu úplného vyrovnania vyplatil sumu vo výške 51.277,13 EUR. Keďže majetok z BSM po prikázaní veci by bol na strane žalovaného vo výške 73.320 EUR, na jej strane vo výške 17.950 EUR, vzhľadom na navrhovanú disparitu, do vyrovnania podielu by jej žalovaný mal vyplatiť sumu 45.939 EUR. Tiež je potrebné, aby jej žalovaný z BSM vrátil finančné prostriedky, ktoré vložila do V. zo svojich výlučných prostriedkov, ide o sumu XXX.XXX Sk, teda X.XXX,XX EUR, čo pri navrhovanom podiele XX : 30 v jej prospech ide o sumu 6.035,23 EUR. Pripočítajúc túto sumu k sume 45.939 EUR jej žalovaný na úplné finančné vyporiadanie V. má vyplatiť sumu 51.974,23 EUR.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.10.2014 súhlasil s tým, aby za výlučného nájomcu a člena družstva, pokiaľ ide o členský podiel k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa B. ulici v M., bol určený žalovaný, a aby žalobkyňa bola určená za výlučnú vlastníčku bytu nachádzajúceho sa v k. ú. F.. Takisto súhlasil s prerozdelením hnuteľných vecí vymenovaných v bode II. písm. C) žalobného návrhu podľa stavu, v akom ich každý z bývalých manželov v súčasnosti užíva ako vlastník, pre svoju potrebu, alebo svojej rodiny, alebo domácnosti. K hnuteľnej veci - pianíno zn. Petrof uviedol, že táto bola
zakúpená z peňažných prostriedkov matky žalovaného. K navrhovanému návrhu žalobkyne na finančné vyrovnanie poukázal na sumy a dátumy, akými sa podieľal na úhrade členského podielu so záverom, že z celkovej zaplatenej čiastky zaplatil sumu 220.500 Sk, teda až 95 % z celkovej hodnoty členského podielu pred uzavretím manželstva, a to zo svojich výlučných prostriedkov a iba 5 % vo výške 12.181 Sk z celkovej hodnoty podielu bolo vyplatených po uzavretí manželstva z už spoločných peňažných prostriedkov manželov. K navrhovanej disparite uviedol, že žalovaný sa v priebehu manželstva o rodinu staral, s deťmi má aj v súčasnosti veľmi dobrý vzťah, nezaťažoval rodinný rozpočet a rodinu žiadnymi závislosťami (alkohol, drogy ...), správal sa k rodine zodpovedne, pracoval a aktívne sa podieľal na obstarávaní potrieb rodiny, pričom na rozvrate manželstva sa podieľali obaja manželia rovnakou mierou, a preto nevidel dôvod na disparitu podielov pri vyporiadaní spoločne nadobudnutého majetku. Vzhľadom na ním prezentovaný návrh na vyporiadanie V. mal za to, že je povinný doplatiť žalobkyni na finančné vyrovnanie sumu 23.485 EUR. X. na fakt, že obaja manželia vložili do spoločného majetku finančné prostriedky z ich výlučného vlastníctva, považoval za potrebné pri vyporiadaní V. prihliadnuť aj na túto skutočnosť, že žalovaný sa podieľal na nadobudnutí družstevného bytu v M. v pomere 95 % z celkovej hodnoty členského podielu, v ktorom rozsahu bol členský podiel vyplatený z jeho výlučných prostriedkov nadobudnutých pre uzavretím manželstva, a teda pri súčasnej hodnote členského podielu 60 tisíc EUR zo spoločných prostriedkov by mu mala byť nahradená suma zodpovedajúca vyporiadanému podielu, teda 50 %, čo dáva konečnú sumu 28.050 EUR. Rozdielom súm 23.821 EUR a 28.500 EUR je suma 4.679 EUR v prospech žalovaného, ktorú je povinná žalobkyňa z titulu finančného vyrovnania nahradiť žalovanému tak, aby ich podiely na spoločnom majetku boli rovnaké, aby zohľadňovali prostriedky vnesené z ich výlučného vlastníctva do ich spoločného majetku.
3. Medzi stranami sporu nebola spornou okolnosť, ktorá súčasne vyplýva z listinného dokladu - rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX z XX.X.XXXX a to, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené predmetným rozsudkom, maloleté deti O., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.X.XXXX boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti žalobkyni s tým, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2011. Po rozvode sa strany sporu na vyporiadaní V. nedohodli.
4. Zo žalovaného návrhu, z vyjadrení a prednesov strán sporu a ich právnych zástupcov súd ustálil, že do masy V. patria hnuteľné veci s týmito zostatkovými hodnotami: 1. zariadenie spálne: 3 ks skríň, 3 ks nadstavcov, manželská posteľ 2. 3 ks matracov, 3 ks stoličiek, jedna komoda 3. zariadenie detskej izby: skriňa s nadstavcom, skrinka so zásuvkami, knihovnička, poschodová posteľ, vysúvací stôl, písací stôl, polička a dvojdverová skrinka 4. kúpeľňové zariadenie: skrinková zostava, 2 ks vodovodných batérií 5. chladnička zn. Whirpool. Strany sporu sa zhodli na tom, aby z predmetných vecí hnuteľné veci pod bodmi 1. a 2. v zostatkovej hodnote spolu 200 eur boli určené do výlučného vlastníctva žalobkyni, a aby hnuteľné veci pod bodmi 3. až 5. v zostatkovej hodnote spolu 200 eur boli určené do výlučného vlastníctva žalovanému.
5. Medzi stranami sporu zostala ako sporná hnuteľná vec - pianíno zn. Petrof, ohľadne ktorej žalobkyňa skutkovo tvrdila, že o jej nadobudnutie sa pričinila z výlučných vlastných finančných prostriedkov, keďže túto hnuteľnú vec vydražila v dražbe za finančné prostriedky, ktoré jej výlučne darovala jej matka, a ohľadne ktorej hnuteľnej veci žalovaný skutkovo tvrdil, že pianíno zn. Petrof bolo zakúpené z peňažných prostriedkov matky žalovaného, resp. jeho rodičov, pričom išlo o dar pre ich dcéru - vnučku starých rodičov.
6. Medzi stranami sporu nebola sporná skutková okolnosť, podľa ktorej v priebehu konania na základe dohody medzi stranami sporu bol ich spoločný nájom k družstevnému bytu č. X na 3. poschodí v M. na B. XX zrušený a za výlučného nájomcu a člena družstevného bytu bol určený žalovaný. Zo zhodných návrhov strán sporu ohľadne členského podielu k predmetnému družstevnému bytu vyplýva, že strany sporu určili zostatkovú hodnotu členského podielu na sumu 65 tisíc EUR s tým, že na úhrade členského podielu sa strany sporu zo spoločných prostriedkov podieľali vo výške 16.181 Sk (t.j. po prepočte 537,11 EUR), na úhradu členského podielu z oddeleného majetku žalovaný vynaložil sumu 5.991,90 EUR a na úhradu členského podielu žalobkyňa zo svojho oddeleného majetku vynaložila sumu 36 tisíc Sk.
7. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu a tiež ich návrhov vyplýva, že do predmetu V. patrí tiež byt č. XX nachádzajúci sa vo F., ktorý navrhli určiť do výlučného vlastníctva žalobkyne v zostatkovej hodnote
17.000 EUR, a ohľadne ktorej položky žalobkyňa vynaložila zo svojho výlučného majetku čiastku 622 EUR, ktorú strany sporu navrhli zohľadniť vo finančnom vyrovnaní.
8. Na pojednávaní konanom dňa 22.5.2015 po tom, čo zástupkyňa žalobkyne navrhla riešiť v rámci vyporiadania V. tiež vkladnú knižku, ktorú mal žalovaný založiť ešte pred uzavretím manželstva na svoje meno s tvrdením, že predmetná vkladná knižka existovala aj po uzavretí manželstva a na túto vkladnú knižku boli vkladané spoločné prostriedky, avšak ich využitie slúžilo výlučne žalovanému, predstúpil žalovaný reagujúc tak, že nespochybnil, že mal založenú vkladnú knižku vo VÚB, na ktorú mu chodila z jeho výplaty čiastka 1.000 Sk, pričom takto to fungovalo aj pred uzavretím manželstva a aj po uzavretí manželstva, pričom po nejakú dobú príkaz zrážok zo mzdy bol zrušený, keďže manželka bola na materskej, avšak nevedel presne vyšpecifikovať, o ktoré obdobie sa malo jednať a tvrdil, že takto uložené peniaze na vkladnej knižke sa použili počas trvania manželstva na spoločnú spotrebu, napr. sa zakúpilo zariadenie do bytu a podobne. Po uvedenom prednese žalovaného reagovala žalobkyňa spôsobom, že nevie, o akej vkladnej knižke vo VÚB žalovaný hovorí, keďže ona má k dispozícii vo fotokópií prefotenú výhernú vkladnú knižku ešte pôvodnej Slovenskej štátnej sporiteľne s názvom K. F., z ktorej vyplýva, že tu boli realizované od roku 1990 nejaké vklady, tiež výbery, naposledy v roku 1997. K spomínanej vkladnej knižke pôvodnej Slovenskej štátnej sporiteľne žalovaný uviedol, že zrejme ide o vkladnú knižku, ktorú mu na jeho meno založili jeho rodičia, ktorí na ňu tiež ukladali peniaze a výbery z tejto vkladnej knižky sa použili napr. na zakúpenie bytového zariadenia do bytu a je tiež možné, že z takto usporených peňazí jeho rodičmi bola splatená tiež čiastka XX tisíc Sk na členský vklad. V tejto súvislosti navrhol vypočuť ako svedkov svojho otca, resp. matku a tiež svoju sestru. Žalobkyňa súčasne uviedla, že ona nemá vedomosť o vkladnej knižke založenej vo VÚB, ide pre ňu o novú informáciu, ktorú sa dozvedela až na tomto pojednávaní, a takisto, že nemá vedomosť o tom, že by na vkladnú knižku boli realizované zrážky zo mzdy žalovaného.
9. Svedkyňa U. F. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 9.10.2015 uviedla, že žalobkyňa je jej bývalá nevesta a žalovaný je jej syn. O vkladnej knižke založenej v Slovenskej sporiteľni mala vedomosť a uviedla, že s manželom založili ešte pred uzavretím manželstva strán sporu túto vkladnú knižku, a to na meno ich syna, na ktorú sporadicky vkladali nejaké peňažné prostriedky, z ktorých sa potom doplácal aj byt, neskôr z nej vyberali nejaké peňažné prostriedky na matrace a podobne. Po tom, čo strany sporu uzavreli manželstvo, vkladnú knižku im odovzdala ako manželom a ďalšie peňažné prostriedky na vkladnú knižku ona ani jej manžel nevkladali. Na otázku súdu, aby uviedla, či žalobkyňa vedela o existencii tejto vkladnej knižky, svedkyňa uviedla, že áno. Na otázku zástupkyne žalobkyne, aby svedkyňa uviedla, či má vedomosť o tom, že predmetná vkladná knižka bola zaheslovaná, ak áno, kedy a s akým zámerom, svedkyňa uviedla, že na vkladnú knižku bolo dané heslo, bežne sa to tak dialo, aj vnúčatám založila vkladné knižky, ktoré boli na heslá a z toho dôvodu zaheslovanie nemalo žiaden nejaký úmysel a nepamätala si, kedy na predmetnú vkladnú knižku dali heslo. Na ďalšiu otázku, aby uviedla komu heslo oznámili, svedkyňa uviedla, že si myslí, že heslo poznali obaja manželia s dodaním, že ona nemala žiadne tajnosti ani pred svojou nevestou. K obdobiu po uzavretí manželstva sa nevedela vyjadriť, akým spôsobom bolo nakladané s predmetnou vkladnou knižkou, resp. s peniazmi.
10. Žalovaný v súvislosti so svedeckou výpoveďou svojej matky upresnil svoj prednes na predchádzajúcom pojednávaní tak, že po tom, čo so žalobkyňou uzavrel manželstvo, na predmetnú vkladnú knižku peňažné prostriedky nevkladali priamo jeho rodičia, ale peňažné prostriedky dostával od svojich rodičov a tieto povedzme na predmetnú vkladnú knižku ukladal.
11. Svedkyňa U. U. na pojednávaní konanom dňa 9.10.2015 vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalobkyňa je jej bývalou švagrinou a žalovaný je jej brat. K existencii vkladnej knižky v Slovenskej štátnej sporiteľni uviedla, že o existencii tejto vkladnej knižky má vedomosť, túto vkladnú knižku zakladali ich rodičia, jednak jej bratovi a obdobným spôsobom vkladnú knižku založili aj jej, tiež svojim vnúčatám. Rodičia vkladali na tieto vkladné knižky peniaze. Nepamätala si, kedy presne vkladná knižka bola založená a ku vkladaniu peňažných prostriedkov zo strany rodičov upresnila, že takýmto spôsobom sa to realizovalo v čase ešte pred uzavretím manželstva. Po uzavretí manželstva peniaze im dávali rodičia buď v hotovosti a následne tieto peniaze oni, čiže deti, vkladali na založené vkladné knižky.
12. Z listinného dokladu založeného na č. l. 82 až 88 vyplýva, že ide o prefotenú výhernú vkladnú knižku Slovenskej štátnej sporiteľne, číslo vkladového účtu XXXXXX s názvom F. K., ktorá bola zaheslovaná dňa 9.2.1994 (prvá a druhá strana vkladnej knižky); zo strany 3 fotokópie vkladnej knižky vyplýva, že
prvý vklad bol 11.12.1990 vo výške 100 Kčs, k 9.9.1993 zostatok na vkladnej knižke bol 500 Kčs, k 9.2.1994 vo výške 2.000 Kčs pri vklade 1.500 Kčs. Z predmetného listinného dokladu ďalej vyplývajú údaje o vkladoch, príp. výberoch - pohybe na predmetnej vkladnej knižke s posledným údajom zostatku 156,50 EUR k 6.11.1997. Z poučenia pre vkladateľa predmetnej vkladnej knižky ( č.l. 209 spisu ) vyplýva, že podľa bodu 3. Vkladnú knižku na doručiteľa vystaví sporiteľňa každému, kto o to požiada. Vkladná knižka je opatrená na titulnej strane označením, ktoré uviedol vkladateľ. Z tejto vkladnej knižky vyplatí úradovňa sporiteľne, ktorá vedie vklad, požadovanú sumu každému, kto knižku predloží, ak výplate nebráni heslo alebo iná vinkulácia, úradný zákaz, zákaz výplaty umorovacie konanie. Podľa bodu 4. O vystavenie vkladnej knižky na meno požiada vkladateľ sporiteľňu písomne. Sporiteľňa ju vystaví na jeho meno, priezvisko a adresu s uvedením dátumu narodenia. Zároveň vkladateľ preukazuje totožnosť. Vkladom na tejto vkladnej knižke môže nakladať ten, kto preukáže, že je vkladateľom alebo jeho zástupcom.
13. Z listinného dokladu - vyjadrenie Slovenskej sporiteľne, a.s. z 18.5.2017 (č. l. 213 spisu) vyplýva, že na otázku súdu, či vkladná knižka č. XX-XXXXXX-XX je na meno alebo na doručiteľa, Slovenská sporiteľňa oznamuje: ak je vkladná knižka vedená „na meno", musí to byť v nej výslovne vyznačené (uvedené vyplýva aj z bodu 2 Poučenie pre vkladateľa), inak je vkladná knižka vystavená na doručiteľa.
14. Z listinného dokladu - fotokópia vkladnej knižky VÚB banka (č. l. 134 až 140, tiež č. l. 165 až 187, 209 spisu) vyplýva, že vkladná knižka VÚB banka bola založená k účtu XXXXXXXXXX dňa XX.X.XXXX (č. l. 164) na meno K. F., heslo Y. ( č.l. 165 ) a v období od 7.8.2005 do 20.8.2011 boli z nej realizované výbery: dňa 8.7.2005 vo výške 66,39 EUR, dňa 3.8.2005 vo výške XX,XX W., dňa 26.10.2005 vo výške 99,58 W., dňa 14.11.2005 vo výške 99,58 W., dňa XX.X.XXXX vo výške X.XXX,XX W., dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX W., dňa XX.X.XXXX vo výške XXX,XX W., dňa X.X.XXXX vo výške XXX,XX W., dňa XX.X.XXXX vo výške XXX,XX W., dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX.XX EUR, dňa XX.X.XXXX vo výške XXX,XX EUR, dňa 20.3.2008 vo výške 132,78 EUR, dňa 22.5.2008 165,97 EUR, dňa 8.8.2008 vo výške 331,94 W., dňa 29.8.2008 vo výške 215,76 W., dňa 30.12.2008 vo výške 315,34 W., dňa XX.X.XXXX vo výške XXX W., dňa X.XX.XXXX vo výške XXX W., dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX W., dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX W., dňa XX.X.XXXX vo výške X.XXX W., dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX W., dňa XX.X.XXXX vo výške XXX EUR, dňa XX.X.XXXX vo výške XX EUR.
15. Zo súhlasných stanovísk strán sporu vyplýva (pojednávanie zo dňa 9.6.2017), že zostatok na vkladnej knižke VÚB banka bol ku dňu právoplatnosti rozvodu, t.j. k 20.8.2011 vo výške 43,52 EUR, ktorý navrhli určiť do výlučného vlastníctva žalovanému.
16. Zo súhlasných prednesov strán sporu vyplýva, že strany sporu mali založené štyri stavebné sporenia: na obe dcéry a na žalobkyňu a tiež žalovaného, pričom v čase, keď sa manželia rozvádzali, prišlo z ČSOB, kde stavebné sporenia boli založené, oznámenie, že všetky stavebné sporenia skončili. Žalobkyňa mala dispozičné právo, pokiaľ ide o stavebné sporenie založené na seba a na dcéru F. a žalovaný mal dispozičné právo, pokiaľ ide o stavebné sporenie založené na jeho osobu a na dcéru O.. Žalovaný po tom, čo sa išiel informovať ohľadne tých stavebných sporení, ku ktorým mal dispozičné právo, bolo mu poradené, aby nasporené peniaze z oboch stavebných sporení vybral, časť z peňažných prostriedkov vložil do fondu pre dcéru a okrem toho dcére O. založil ďalšie stavebné sporenie. Ako vyplýva z prednesu žalobkyne, ona postupovala obdobným spôsobom ako žalovaný, pokiaľ ide o stavebné sporenie založené pre dcéru F., t.z. že po zrušení stavebných sporení časť peňažných prostriedkov vložila do fondu a okrem toho dcére založila ďalšie stavebné sporenie. K finančným prostriedkom, ktoré vybrala zo stavebného sporenia dcéry F. v medziobdobí uviedla, že tieto použila výhradne na zabezpečenie najnutnejších základných životných potrieb svojich dcér po opustení spoločnej domácnosti, ktorú so žalovaným dovtedy viedli, pričom odkázala na svoje skutkové tvrdenia a tiež predložené doklady, ktoré mali svedčiť o tom, že všetky finančné prostriedky preukázateľne dcére vynaložila späť v plnej výške. Mala za to, že aj žalovaný v tomto smere vo vzťahu k stavebnému sporeniu dcéry O. nesie rovnaké dôkazné bremeno a je povinný preukázať, že všetky finančné prostriedky, ktoré patrili do V. a boli dcére O. sporené na stavebnom sporení zo spoločných prostriedkov, nevyužil vo vlastný prospech. Opätovne upriamila pozornosť súdu na skutočnosť, že v čase, kedy zo stavebného sporenia dcéry O. previedol žalovaný peňažné prostriedky na osobný účet, s ktorým výhradne disponoval len on, nemohol tieto použiť v prospech rodiny, keďže v tom čase žalobkyňa s dcérami už s ním nežila v spoločnej domácnosti. Mala teda za to, že v tomto smere dôkazné bremeno
zaťažuje žalovaného a svoje tvrdenia o tom, že finančné prostriedky neminul na svoj osobný prospech musí preukázať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.
17. Žalovaný vo svojom písomnom podaní z 30.5.2016 k tejto položke poukázal na právny názor Krajského súdu v Hradci Králové uvedený v rozsudku z 30.10.2003 sp. zn. 19Co/452/2003, kde sa uvádza: „Pokiaľ bola zmluva o stavebnom sporení uzavretá na meno maloletého dieťaťa, ktoré sa stalo súčasťou stavebného sporenia, ide o vlastné prostriedky maloletého dieťaťa, ktoré nie sú súčasťou spoločného imania manželov (bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Je irelevantné, že tieto peňažné prostriedky boli uložené na účet stavebného sporenia za trvania manželstva účastníkov z ich spoločných prostriedkov." Mal teda za to, že finančné prostriedky, ktoré účastníci konania poukazovali ich deťom ako stavebným sporiteľom, patria do ich výlučného vlastníctva, preto podľa jeho názoru nemôžu byť predmetom vyporiadania V.. Odhliadnuc od toho uviedol, že peňažné prostriedky zo stavebného sporenia dcéry O. boli použité na zabezpečenie potrieb dcér žalovaného, okrem iného platenie poistenia pre obe dcéry, kúpa mobilných telefónov, paušálne poplatky za mobilné služby, úhrada poplatkov za školské exkurzie výlety do zahraničia pre obe dcéry. Okrem toho žalovaný uzatvoril zmluvu o investičnom životnom poistení s poisťovateľom AXA životní poisťovňa, a.s., z ktorej sú oprávnené na vyplatenie plnenia obe dcéry O. a F.. Od roku 2013 platí žalovaný mesačne sumu 30 EUR do investičných fondov, ktorým spôsobom zabezpečil, aby žiadna z dcér nebola vzniknutou situáciou finančne poškodená.
18. Žalobkyňa v rámci predmetného návrhu ďalej požadovala prihliadnuť na sumu 154 EUR, ktorú zo svojich výlučných prostriedkov uhrádzala na spoločný majetok, tak ako vyplýva z jej písomného podania došlého súdu dňa 29.10.2015 a to za tvrdenia, že túto čiastku vynaložila na poistenie nehnuteľnosti - bytu na B. v M. na základe Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.8.2008, pričom ide o platbu v požadovanej sume, ktorú realizovala odo dňa rozvodu manželstva.
19. Žalobkyňa k navrhovanej disparite vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 9.9.2016 uviedla, že žalovaný ju upozornil, že pravidlá v byte určuje výlučne iba on, a aby si nejaké pravidlo zapamätala, ničil jej osobné veci, aby jej takým spôsobom ublížil. Neustále ju zastrašoval, že sa má mať na pozore, pretože má zbraň, a aby bola poslušná žena, tak jej vykladal na stôl nôž s tým, že je možné ho použiť. Žalovaný ju doma znevažoval slovami „pani vysokoškoláčka s červeným diplomom, ale charakterom mentálne retardovaného človeka", nadával jej, že je despota, terorista, špina, zmija, oslovoval ju vulgarizmami aj pred deťmi. Neustále v nej vzbudzoval negatívne pocity, nech sa pozrie do zrkadla, že vyzerá ako storočná zhnitá baba, ktorá nemá žiadnu postavu. Neustále ju obviňoval, že je nenormálna, psychicky narušená. Ponižoval ju na verejnosti, ale aj doma. Dennodenne jej vyhadzoval veci zo skrine, neustále ju kontroloval, a keď bola doma, nesmela prijať napríklad telefonický hovor. Jej rodinní príslušníci mali zákaz vstupu do bytu. Prečo jej to robil pochopila vtedy, keď raz prišiel od rodičov a povedal jej, že sa s nimi dohodol, že budú robiť všetko preto, aby ju dostali na psychiatriu, zbavili ju svojprávnosti, zobrali jej deti a majetok. Žalovaný často krát odchádzal z domu aj na 2 týždne, nevedela kde a v tej dobe nemala peniaze, bola nútená si požičať, čo ju veľmi ponižovalo a dodnes je vďačná tým ľuďom, ktorý jej dokázali pomôcť. Často krát sa jej žalovaný vyhrážal podpálením bytu. Neustále ich vyhadzoval z bytu s tým, že byt jej nepatrí. Okrem toho sa na nej dopúšťal tiež fyzického násilia. Keďže celú situáciu už nezvládala, povedala mu, že podá návrh na rozvod, na čo zareagoval vyhrážkou, že ju zabije, a neskôr že zabije aj deti, na základe čoho začala spolupracovať s organizáciou pre týrané matky a deti. Chodila k nim nespočetne veľa krát polícia, pretože to čo sa doma dialo, nebolo domáce spolunažívanie, ale bolo to peklo. Nakoniec sa rozhodla pre odchod z bytu spolu s deťmi, ktorý sa uskutočnil za asistencie polície a myslí si, že urobila ako matka všetko pre to, aby deti mohli žiť v dôstojnom prostredí. Na svojho ešte bývalého manžela podala tiež trestné oznámenie, ktoré však bolo zamietnuté. Okrem toho v súvislosti so správaním žalovaného boli riešené tiež priestupkové konania.
20. Žalovaný k namietanej disparite vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 9.9.2016 uviedol, že nezakladá sa na pravde, že jej uvedeným spôsobom nadával, žalobkyňa ho väčšinou vyprovokovala, na základe čoho jej povedal pár krát, že sa správa ako despota, vulgarizmy skôr vychádzali z jej úst na jeho rodinu alebo na jeho osobu a k tvrdeným vyhrážkam zbraňou uviedol, že žiadnu zbraň nevlastní. Nikdy žalobkyňu fyzicky nenapadol, a keď k tomu prišlo, držal jej ruky a bránil sa, nakoľko fyzicky ho napádala ona a pravidlá v byte neurčoval on, ale ich určovala manželka. Celá domácnosť bola na jeho hlave, žehlil, pral, chodil na nákupy, tiež sa staral o deti. Uviedol, že žalobkyňa má dar reči, avšak pokiaľ ju ľudia spoznajú po určitom čase, tak zistia, kde je pravda. Keď začala rozprávať celému vchodu, že ju fyzicky napádal, prestal sa s ním rozprávať celý vchod, avšak neskôr ľudia prišli na to, kde je
pravda. Všetky trestné oznámenia na jeho osobu boli vykonštruované a ani to, čo povedala žalobkyňa, sa nezakladá na pravde. Pripustil, že k nim chodila polícia dosť často, a bolo to vždy na žiadosť žalobkyne.
21. Z listinného dokladu - Rozhodnutie Obvodného úradu Košice z 11.3.2010 č. A/XXXX/XXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.4.2010 vyplýva, že žalovaný sa uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Priestupkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.3.2009 v byte na B. XX v M. fyzicky napadol oznamovateľku P.. Y. F. a to takým spôsobom, že ju ťahal za vlasy, pričom pri tomto násilnom ťahaní ju zároveň udieral do oblasti hlavy, vytáčal jej ruky, čím jej spôsobil ľahké zranenie s dobou liečenia do piatich dní, a to mierny opuch, bolesti hlavy, pomliaždenie vlasovej časti hlavy v oblasti čela, pomliaždeniny pravého zápästia, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Súčasne mu bola uložená ako sankcia pokuta vo výške 30 EUR a súčasne bolo rozhodnuté o tom, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Priestupkového zákona, ktorého sa mal dopustiť obvinený K. F. tým, že dňa 30.3.2009 v dopoludňajších hodinách v byte na ulici B. XX v M. mal fyzicky napadnúť oznamovateľku P.. Y. F. a to takým spôsobom, že jej vytáčal ruky a týmto konaním mal spôsobiť oznamovateľke drobné ublíženie na zdraví, a to mierny opuch, bolesti rúk, pomliaždeniny pravého zápästia, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
22. Z listinného dokladu - Uznesenie OR PZ zo dňa 16.3.2010 ČVS: ORP-289/1-OJP-KE-2010 (č. l. 127 spisu) vyplýva, že predmetným uznesením trestné oznámenie P.. Y. F. vo veci týkajúcej sa zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že od roku 1998 až do doposiaľ v M. na ulici B. č. XX týral P.. Y. F. spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie v súkromní a to najmä tým, že u nej vyvolával stres, fyzicky ju napádal, vykrúcal jej ruky, ťahal ju za vlasy, udieral ju päsťou do hlavy a ponižoval osloveniami „tyran, Hitler, Stalin, terorista, Dolfi", čím ohrozoval jej psychické a fyzické zdravie bolo odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že v tomto prípade nebolo preukázané týranie P.. Y. F. zo strany jej manžela K. F., nakoľko podľa vyjadrenia jej manžela, čo sa týka fyzických útokov na jej osobu, tak vždy išlo o sebaobranu. On sám podal na svoju manželku trestné oznámenie po tom, čo ho fyzicky napadla. V danom prípade nebol naplnený ani jeden zo zákonných znakov trestného činu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
23. Z listinného dokladu - Upovedomenie o zastavení konania z 5.3.2010 vyplýva, že Obvodný úrad M. predmetným listom adresovaným žalobkyni oznámil, že vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil obvinený K. F. tým, že dňa 22.3.2009 v byte na B. XX v M. vynadal navrhovateľke slovami, že je „psychopat, narušená, psychicky chorá" bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. k) Zákona o priestupkoch, nakoľko dňa 2.3.2010 na ústnom pojednávaní o priestupku došlo k uzavretiu zmieru medzi obvineným a navrhovateľkou.
24. Z listinného dokladu - Lekárska správa - Nález (č. l. 30 spisu) vyplýva, že predmetný nález bol vystavený U.. P., praktickým lekárom pre dospelých o tom, že dňa 10.8.2009 bola žalobkyňa ako pacientka vyšetrená na ambulancii potom, čo bola napadnutá manželom s uvedeným záverom Obj. Z listinného dokladu (bez názvu, pozn. súdu, ide o č. l. 31 spisu) vyplýva, že predmetný doklad vystavila na meno žalobkyne U.. P., praktický lekár pre dospelých, ktorého obsahom sú k dátumom 26.11.2008, 23.3.2009, 30.3.2009, 10.8.2009, 30.11.2009, 15.2.2010 uvedené Subj. napadnutá manželom, terapia a obj. nález. Z listinného dokladu - Lekárske potvrdenie zo 17.4.2009 vyplýva, že predmetný doklad vystavila ako potvrdenie na meno žalobkyne U.. P., praktický lekár pre dospelých, ktorá potvrdila, že k zraneniu došlo 30.3.2009 a 23.3.2009, kedy pacientka bola napadnutá manželom s popisom konkrétnych okolností, s uvedením charakteru zranenia a dĺžkou liečenia; lekárske potvrdenie je opatrené tiež pečiatkou OO PZ.
25. Žalobkyňa po výpovediach oboch strán sporu k navrhovanej disparite vo svojom písomnom podaní došlom súdu 21.11.2016 uviedla, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá, pričom sa nestotožnila s predbežným právnym názorom súdu, ktorý predbežne vyslovil, že nezistil dôvody zakladajúce možnosť uplatnenia disparity podielov pri vyporiadaní. Žalobkyňa mala za to, že svoje tvrdenia o násilnom správaní sa žalovaného voči nej jednoznačne preukazujú predložené rozhodnutia
z priestupkových konaní proti žalovanému, či lekárske správy dokumentujúce opakované zranenia, ktoré jej žalovaný spôsobil. Poukázala na skutočnosť, že v rámci účastníckej výpovede žalovaného na ostatnom pojednávaní dňa 9.9.2016 aj samotný žalovaný priznal opakované násilné správanie sa voči žalobkyni, ktoré sa však zároveň snažil negovať tým, že ho k takémuto správaniu mala údajne vyprovokovať žalobkyňa, čím chce zodpovednosť za svoje násilne správanie preniesť na žalobkyňu. V tomto smere upriamila pozornosť na skutočnosť, že zodpovedný za násilie je vždy ten, kto ho pácha, a preto argumenty, ktorými sa žalovaný v konaní snaží presunúť svoju zodpovednosť za svoje násilné správanie voči nej, sú účelové a konajúci súd by na ne nemal prihliadať. Žalovaný násilné správanie voči žalobkyni sám vo svojej účastníckej výpovedi nepoprel. Je zrejmé, že keby bolo v spoločnej domácnosti účastníkov konania všetko v poriadku, žalobkyňa by opakovane do bytu nevolala policajnú hliadku a bezdôvodne by s dvoma ešte maloletými deťmi a bez zabezpečenia základných životných potrieb nemusela opustiť spoločnú domácnosť. Žalobkyňa však do predmetného sporu nechce zaťahovať svoje dcéry, ktoré by mohli potvrdiť jej tvrdenia v spore o násilnom správaní sa žalovaného voči nej.
26. Strany sporu v súvislosti s prípadnou povinnosťou žalovaného v rámci vyporiadania V. vyplatiť žalobkyňu za účelom finančného vyrovnania, mali odlišné predstavy o lehote na plnenie tejto povinnosti, keď žalobkyňa akceptovala jednorazové vyplatenie peňažnej čiastky, prípadne jej úhradu v dvoch splátkach s časovým odstupom maximálne šiestich mesiacov, zatiaľ čo pre žalovaného bola akceptovateľná možnosť vyplatiť žalobkyňu na finančnom vyrovnaní v splátkach maximálne v počte dvoch s časovým odstupom jedného roka (tak ako vyplýva tiež z prednesov na pojednávaní konanom dňa 25.4.2017), v konečnom vyjadrení v počte troch splátok s časovým odstupom jedného roka, pričom obe strany sporu v tejto súvislosti poukazovali na svoje majetkové pomery a súčasne na majetkové pomery protistrany. V tejto súvislosti žalobkyňa predložila do konania vyplnené tlačivo pre zdokladovanie pomerov strany konania (č. l. 240 až 246 spisu), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je v trvalom pracovnom pomere ako vychovávateľka, pričom jej priemerný čistý príjem za obdobie november 2016 až apríl 2017 predstavuje sumu 1.050,30 EUR, je bezpodielovou spoluvlastníčkou jednoizbového bytu vo F. (je predmetom vyporiadania V., poznámka súdu), má dve vyživovacie povinnosti vo vzťahu k deťom, býva v byte v M. na Q. na základe nájomnej zmluvy, pričom mesačné výdavky spojené s bývaním sú 200 EUR, má založené účty v ČSOB s aktuálnym zostatkom na účtoch spolu cca 1.950 EUR, má nesplatený spotrebiteľský úver voči Poštovej banke pri mesačnej splátke 50 EUR a nesplatenú pôžičku voči fyzickej osobe s mesačnou splátkou 50 EUR, jej bežné výdavky mesačné sú 20 EUR ako cestovné a 15 EUR ako výdavky na lieky, hradí mesačne poistku na svoju osobu a pre obe dcéry spolu vo výške 73,43 EUR, platí za byt vo F. mesačne sumu 73,24 EUR (nájom, poistka, plyn, elektrina a signál), pričom žalobkyňa v súvislosti so svojimi majetkovými pomermi v predmetnom tlačive uviedla tiež, že jej aktuálne majetkové pomery ledva pokrývajú základné životné potreby pre ňu a pre jej dve dcéry, ktoré študujú a nemajú vlastný príjem. Už 7 rokov s plnoletými dcérami - maturantkou a študentkou vysokej školy bývajú v zložitých podmienkach len v prenajatom byte, v ktorom obývajú dve izby, spia na matracoch. Svoju doteraz nevyhovujúcu bytovú situáciu potrebuje urýchlene riešiť, keďže aj vzhľadom na jej vek môže byť pre ňu čoraz náročnejšie získať hypotekárny úver na zakúpenie bytu, v ktorom by mohla svojim dcéram zabezpečiť dôstojné podmienky na bývanie. Od rozvodu manželstva uplynulo už 6 rokov a preto má za to, že žalovaný mal dosť času na to, aby situáciu s vyporiadaním V. aktívne riešil, pričom je toho názoru, že osobné, majetkové a zárobkové možnosti žalovaného mu umožňujú vyplatiť jej vyporiadací podiel z titulu vyporiadania jednorázovo. Tiež poukázala na to, že žalovaný sám býva v trojizbovom byte, má stály príjem, podniká ako SZČO a pravdepodobne má aj nižšie výdavky na bývanie a na živobytie. Okrem toho na pojednávaní konanom dňa 25.4.2017 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na to, že žalovaný je tiež vlastníkom nehnuteľností - lesné pozemky, prípadne trvalé trávne porasty, tak ako vyplýva z čiastočného výpisu z LV č. XXX kat. územie Y., č. XXX, č. XXX a č. XXX kat. územie Y. s dátumom vyhotovenia 17.3.2017.
27. Z listinných dokladov: čiastočný výpis z LV č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX kat. územie Y. s dátumom vyhotovenia 17.3.2017 vyplýva, že žalovaný je na predmetných LV zapísaný ako podielový spoluvlastník so spoluvlastníckym podielom X/XXX, pokiaľ ide o parc. č. XXX, druh pozemku: lesné pozemky o výmere 311636 m2, parc. č. XXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku: ostatné plochy, parc. č. XXX o výmere 861025 m2, druh pozemku: lesné pozemky a parc. č. XXX a XXX o výmere 72869 m2 a 24382 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty.
28. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním z 30.5.2017 svoje majetkové pomery vyšpecifikoval tak, že jeho príjmy ledva postačujú na krytie všetkých nevyhnutných
potrieb ako aj potrieb svojich dcér, keď okrem plnenia výživného sa rozhodol v rámci svojich možností pre dcéry zabezpečiť aj sporenie, a to formou uzatvorenia zmluvy životného poistenia, z ktorej sú na výplatu akýchkoľvek plnení oprávnené obe dcéry F. a O., taktiež pre ne zabezpečuje užívanie mobilných telefónov a finančne ich podporuje pri ich cestovateľských aktivitách. Svoje príjmy vyšpecifikoval na mesačný čiastku XX0 EUR, o čom predložil tiež ako doklad mzdový list za kalendárny rok 2017 zamestnávateľa Železnice Slovenskej republiky, Bratislava a mzdový list za rok 2016 vystavený Stavebným bytovým družstvom I (mzda domovníka) s tým, že z vykonávania podnikateľskej činnosti dosiahol nulový zisk, čo dokladoval predloženým listinným dokladom - potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016. Žalovaný k výdavkom uviedol sumu 183 EUR titulom mesačného zálohového predpisu platieb ako náklady súvisiace s užívaním bytu na ul. B. (vykurovanie, dodávka vody, anuita, fond na opravu domu ...), sumu 30 EUR ako náklady súvisiace s užívaním predmetného bytu (dodávky elektriny, plynu, RTVS ...), výživné vo výške 160 EUR, poistné na životné poistenie vo výške 30 EUR mesačne, životné poistenie komplet vo výške 46,58 EUR, televízia, internet, domáci telefón vo výške 36 EUR, paušál mobilný telefón vo výške 27 EUR, paušály na mobilné telefóny pre dcéry vo výške 40 EUR, čo spolu so stravou a ošatením predstavujú mesačné výdavky spolu 652,58 EUR. Tiež si sporí na vkladnej knižke vedenej vo VÚB banke, pričom úspory sú v nepatrnej hodnote a v priebehu posledných dvoch rokov nepresiahli výšku 350 EUR.
29. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom písomnom podaní z 26.10.2017 označenom ako záverečný návrh na vyporiadanie V. zhrnula, čo patrí do aktív do zaniknutého V. nasledovne: 1. hodnota členského podielu k bytu č. X na B. ulici v M. v sume 65.000 EUR, 2. byt č. XX vo F. a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku s hodnotou 17.000 EUR, 3. hnuteľné veci: a) zariadenie spálne v hodnote 200 EUR, b) zariadenie detskej izby a kúpeľne, chladnička zn. Whirpool spolu v zostatkovej hodnote 200 EUR, 4. zostatok peňažných prostriedkov na vkladnej knižke vo VÚB, a. s. - číslo vkladového účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 43,52 EUR, 5. hodnota výberov z predmetnej vkladnej knižky v celkovej výške 9.818,57 EUR (8.318,57 EUR preukázateľné výbery z dostupných výpisov + 1.500 EUR za obdobie bez výpisov, na ktorej sa strany sporu zhodli na pojednávaní dňa 6.10.2017), 6. hodnota výberov z výhernej vkladnej knižky v Slovenskej štátnej sporiteľni - číslo vkladového účtu XXXXXX v celkovej výške 2.920,07 EUR. Navrhla, aby aktíva uvedené v bodoch 2 a 3 písm. a) pripadli do jej výlučného vlastníctva a aktíva uvedené v bodoch 1, 3 písm. b), 4 až 6. pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že hodnota všetkých aktív patriacich do V. tak predstavuje sumu vo výške 95.182,16 EUR. Ďalej uviedla, že z oddeleného majetku žalovaného žalovaný vynaložil na úhradu členského podielu uvedeného vyššie pod bodom 1. sumu vo výške 5.991,50 EUR a z oddeleného majetku žalobkyne žalobkyňa vynaložila na úhradu členského podielu uvedeného vyššie pod bodom 1. sumu vo výške 1.194,98 EUR a na úhradu kúpnej ceny pri nadobudnutí nehnuteľnosti uvedenej vyššie v bode 2. sumu vo výške 622 EUR, teda celkovo 1.816,98 EUR. Uviedla, že s návrhom na vyporiadanie hodnoty členského podielu, ktorý navrhol žalovaný nesúhlasí, pretože takýto návrh je v rozpore s ust. § 150 OZ ako aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdu v tejto oblasti (R 42/1972), z ktorej jednoznačne vyplýva, že takýto postup je nesprávny a uvedené možno započítať voči hodnote V. len ako vnos toho ktorého z manželov a na valorizáciu, teda zvýšenie hodnoty vnosu, nemožno prihliadať. Pokiaľ by sa konajúci súd pri rozhodovaní odchýlil od uvedenej zásady a postupoval by podľa postupu tak ako navrhuje žalovaný, žalobkyňa má za to, že rovnaký postup je potrebné uplatniť aj vo vzťahu k nehnuteľnosti vo F.. Ďalej uviedla, že žalovaný počas trvania manželstva bez jej vedomia realizoval výbery z vkladnej knižky vo VÚB, a.s. v celkovej výške 9.818,57 EUR, a vo vzťahu ku ktorým v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tieto použil v súlade s § 144 a nasl. OZ. Rovnako žalobkyňa má za to, že obdobne aj vo vzťahu k hodnote výberov z výhernej vkladnej knižky Slovenskej štátnej sporiteľne v celkovej výške 2.920,07 EUR je potrebné uplatniť obdobný postup, a to najmä s ohľadom na rozpory v tvrdeniach žalovaného navzájom, ako aj s ohľadom na rozpory v jeho tvrdeniach s tvrdeniami svedkýň (matky a sestry žalovaného) o tom, kto mal nakladať s uvedenou vkladnou knižkou (viď zápisnice o pojednávaniach z 22.5.2015 a 9.10.2015). K. najprv popieral, že taká vkladná knižka vôbec existovala, následne tvrdil, že s ňou nedisponoval on ale jeho matka, tá však uvedené v rámci výsluchu vyvrátila, keď vypovedala, že ju po uzavretí manželstva odovzdala. Žalobkyňa znovu zdôrazňuje, že nikdy s touto vkladnou knižkou nedisponovala, nerealizovala vklady ani výbery, keďže o jej existencii nevedela a zistila to až v čase, keď si balila veci pri odchode zo spoločnej domácnosti, pričom je zarážajúce, že sám žalovaný, ktorý najprv v konaní sám
tvrdil, že on žiadnu takúto vkladnú knižku nemal, následne zmenil svoje tvrdenia tak, že o jej existencii žalobkyňa musela mať vedomosť. K spôsobu vyporiadania a výpočtu vyrovnávacieho podielu uviedla, že celková hodnota aktív patriacich do V. predstavuje hodnotu vo výške 95.182,16 EUR, a keďže ku dňu zániku V. neexistovali žiadne pasíva, uvedená suma zároveň predstavuje celkovú hodnotu V.. Pri rovnosti podielov by mal každý z bývalých manželov dostať do výlučného vlastníctva veci a hodnoty v celkovej výške 43.686,63 EUR. Okrem toho je potrebné prihliadnuť na tzv. vnosy u oboch strán sporu, t.j. u žalovaného vo výške 5.991,50 EUR a u žalobkyne vo výške 1.816,98 EUR s tým, že voči hodnote aktív V. je potrebné započítať sumu vo výške 7.808,48 EUR, t.j. 5.991,50 EUR u žalovaného a 1.816,98 EUR u žalobkyne. B. aktív V. po tomto odčítaní tak predstavuje sumu vo výške 87.373,68 EUR. X. na navrhovanú disparitu, a to v podiele XX : 30 v prospech žalobkyne, podiel žalobkyne pri vyporiadaní V. bude vo výške 61.161,58 EUR (t.j. XX % zo sumy 87.373,68 EUR) a podiel žalovaného pri vyporiadaní V. bude vo výške 26.212,10 EUR (t.j. 30 % zo sumy 87.373,68 EUR). Po zaúčtovaní reálneho majetku žalobkyňa nadobudne aktíva v hodnote 17.200 EUR (17.000 EUR nehnuteľnosť + 200 EUR hnuteľné veci) a vznikne jej nárok na vrátenie sumy z jej výlučného majetku na spoločný majetok vo výške 1.816,98 EUR, pričom pri zohľadnení disparity XX : 30 jej podiel má predstavovať sumu 61.161,58 EUR, na základe čoho jej vznikne nedoplatok do uvedenej sumy vo výške 45.778,56 EUR. Po zúčtovaní reálneho majetku u žalovaného, tento nadobudne aktíva v hodnote 77.982,16 EUR (65.000 EUR ako hodnota členského podielu + 200 EUR ako hnuteľné veci + 43,52 EUR ako zostatok na vkladnej knižke VÚB + 9.818,57 EUR ako hodnota výberov z vkladnej knižky VÚB + 2.920,07 EUR ako hodnota výberov zo Slovenskej štátnej sporiteľne) a vznikne mu nárok na vrátenie sumy vynaloženej z výlučného majetku na spoločný majetok vo výške 5.991,50 EUR, preto jeho podiel, vzhľadom na navrhovanú disparitu má predstavovať sumu vo výške 26.212,10 EUR, teda pri zohľadnení uvedeného mu vznikne preplatok nad uvedenú sumu podielu vo výške 45.778,56 EUR. Na vyrovnanie podielu by teda žalovaný mal vyplatiť žalobkyni práve túto sumu. Tiež záverom zopakovala, že je v možnostiach žalovaného vyplatiť vyrovnávací podiel jednorázovo, keďže podľa jej názoru žalovaný nepreukázal, že by bol v nepriaznivej sociálnej situácií, na ktorú by bolo potrebné prihliadnuť a na strane druhej ona sama je s plnoletými deťmi v nepriaznivej bytovej situácii. Tiež navrhla, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 N. podľa pomeru úspechu v konaní majúc za to, že podanou žalobou sa dôvodne bránila svojho práva a z titulu vyporiadania V. žiadala to, čo jej patrí.
30. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom stanovisku, ktoré založil do spisu na pojednávaní konanom dňa 27.10.2017 uviedol, že, pri vyporiadaní V. súdom nemožno prihliadať k tým čiastkam, ktoré boli vybrané z vkladnej knižky, na ktorej boli vložené úspory manželov a boli spotrebované za trvania manželstva, ak nešlo o prostriedky vynaložené na výlučný majetok niektorého z nich alebo o prostriedky, s ktorými sa nakladalo v rozpore s § 145 OZ. Už zo samotnej povahy realizovaných výberov (t.j. nepravidelne vyberané malé sumy) a taktiež prihliadnuc na to, že žalobkyňa o existencii vkladnej knižky mala vedomosť (čo sama potvrdila v návrhu na začatie konania) potvrdzujú výpoveď žalovaného o tom, že peňažné prostriedky boli použité na bežnú spotrebu v rámci rodiny v časoch, kedy bežné príjmy nestačili na úhradu všetkých ich potrieb. X. na to, že súd sa v celom priebehu konania nezaoberal tým, či výbery z vkladnej knižky vo VÚB boli tzv. „bežné úkony", nie je možné zaradiť takto vybraté úspory z vkladnej knižky do masy V.. K disparite podielov podľa návrhu žalobkyne bol presvedčený o tom, že nie sú splnené podmienky na to, aby o nerovnosti podielov v akomkoľvek pomere súd rozhodol. K členskému podielu v bytovom družstve uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vynaložil z výlučných prostriedkov 75 % hodnoty tohto členského podielu k predmetnému družstevnému bytu, navrhol, aby súd použil disparitu pri tejto časti spoločného majetku tak, že žalovaný je povinný žalobkyni uhradiť z tejto časti majetku pomernú časť, ktorou sa pričinila na nadobudnutí tohto bytu z výlučných prostriedkov (t.j. 15,47 % z hodnoty bytu) a 50 % z hodnoty spoločného majetku použitého na nadobudnutie tohto bytu (t.j. 6,9 % z hodnoty bytu), na základe čoho žalovaný je povinný žalobkyni vyplatiť z hodnoty bytu 18,92 %, t.j. 12.298 EUR. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že žalovaný sa zaslúžil o nadobudnutie členského podielu k družstevnému bytu prevažným spôsobom; k uvedenej argumentácií odkázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 537/2012. K výpočtu vyrovnacieho podielu uviedol, že z titulu úplného finančného vyrovnania je potrebné nahradiť žalobkyni sumu 12.341,62 EUR pozostávajúcu zo sumy 12.298 EUR ako sumy, o ktorú by dostal žalovaný viac z dôvodu výlučného nadobudnutia členského podielu k družstevnému bytu a sumu 43,52 EUR, ktorá predstavuje zostatok na vkladnej knižke ku dňu zániku V.. Keďže žalovaný preukázal v konaní svoje obmedzené finančné zdroje ako aj skutočnosť, že nevie vyplatiť tieto prostriedky bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní V. navrhol, aby táto suma bola žalovaným splatená v troch splátkach, a to: 4.100 EUR do 31.12.2017, 4.100 EUR do 31.12.2018 a 4.141,62 EUR do 31.12.2019.
31. Zástupkyňa žalobkyne v rámci práva záverečnej reči uviedla: „Poukazujem v plnom rozsahu na svoj záverečný návrh z 26.10.2017, ktorý krátkou cestou bol daný tiež súdu a takisto protistrane. Prioritne upriamujem pozornosť na návrh žalovaného, ktorým požadoval úhradu peňažnej čiastky na vyrovnanie, pokiaľ ide o vyporiadanie V. vyplatiť v splátkach. Máme za to, že žalovaný nepreukázal, že by nebolo v jeho schopnostiach vyplatiť túto čiastku jednorázovo. Od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti uplynula už doba 7 rokov, čo je dosť dlhá doba na to, aby žalovaný jednak počítal vôbec s takouto povinnosťou a jednak aby si aj tieto finančné prostriedky našetril. V tejto súvislosti tiež upriamujeme pozornosť na to, že žalobkyňa do dnešnej doby nemá zabezpečenú otázku bývania, finančné prostriedky v súvislosti s týmto konaním, teda s tým vzájomným vyporiadaním v rámci V., potrebuje súrne za účelom vyriešenia si tejto svojej bytovej situácie, svojej a svojich dvoch dcér."
32. Právny zástupca žalovaného v rámci práva záverečnej reči uviedol: „My sme sa ku všetkým podstatným skutočnostiam už priebežne vyjadrovali. Takisto odkazujem na svoje posledné podanie, ktoré bolo založené do spisu na poslednom pojednávaní. Tá argumentácia, ktorá sa vzťahovala ku výberom, pokiaľ ide o vkladnú knižku vo VÚB sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na výbery, pokiaľ ide o vkladnú knižku založenú v Slovenskej štátnej sporiteľni a pokiaľ ešte ide o otázku, či žalovaný má platiť sumu na finančné vyrovnanie v splátkach, alebo či takýto návrh nie je dôvodný, či si mohol alebo nemohol nasporiť tú sumu, tak tú sumu, ktorú uvádza na finančné vyrovnanie žalobkyňa, by si žalovaný nenasporil ani za tých 7 rokov, aj keby ani cent neminul. Pokiaľ ešte ide o vyriešenie bytovej otázky na strane žalobkyne, alebo tvrdenie, že táto nemá vyriešenú bytovú otázku, žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu vo F. a pokiaľ ide o bytovú otázku jednej z dcér, tak predsa jedna z dcér študuje v Dánsku, takže táto bytovú otázku má vyriešenú."
33. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)
34. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
35. Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
36. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
37. Predmetom sporu je vyporiadanie V. za nesporného skutkového stavu, podľa ktorého strany sporu uzavreli manželstvo dňa 05.2.1994, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 20.8.2011 s tým, že spoločné maloleté deti boli zverené do výchovy žalobkyni a s tým, že obom bývalým manželom trvá k už plnoletým obom deťom vyživovacia povinnosť. Strany sporu sa nedohodli na vyporiadaní V. a žaloba bola podaná v zákonnej lehote 3 rokov.
38. Na základe zhodných stanovísk strán sporu súd určil, že predmet V. tvoria hnuteľné veci: 1/ zariadenie spálne: skrine a nadstavce - 3 kusy, manželská posteľ, 2/ 3 ks matracov, 3 ks stoličiek a jednu komodu, spolu v hodnote 200 EUR, 3/ zariadenie detskej izby: skriňa s nadstavcom, skrinka so zásuvkami, knihovnička, poschodová posteľ, vysúvací stôl, písací stôl, polička, 2-dverová skrinka, 4/ zariadenie kúpeľne: skrinková zostava, 2 ks vodovodných batérií, 5/ chladnička Whirpool, spolu ( položky 3/ až 5/ ) spolu v hodnote 200 EUR a nehnuteľná vec - byt č. XX vo F. v zostatkovej hodnote 17.000 EUR. Ďalej predmet V. tvorí tiež zostatková hodnota členského podielu, ktorého zostatkovú hodnotu strany sporu zhodne určili na sumu 65.000 EUR. Sporným nebolo tiež, že zostatok peňažných
prostriedkov na vkladnej knižke vo VÚB, a. s. predstavuje sumu 43,52 EUR. Strany sporu sa tiež zhodli na tom, že 1/ žalobkyňa z oddeleného majetku vynaložila na nadobudnutie bytu vo F. sumu 622 EUR, 2/ žalobkyňa z oddeleného majetku vynaložila na nadobudnutie členského vkladu k družstevnému bytu sumu 1.195 EUR (36.000 Sk), 3/ žalovaný z oddeleného majetku vynaložil na nadobudnutie členského vkladu k družstevnému bytu sumu 5.991,90 EUR.
39. Medzi stranami sporu bola sporná otázka ohľadne nadobudnutia hnuteľnej veci - pianíno zn. Petrof, ktoré žalobkyňa zahrnula do masy V.. Zatiaľ čo žalobkyňa tvrdila, že pianíno nadobudla zo svojich výlučných finančných prostriedkov, a to vydražením na dražbe, žalovaný tvrdil, že pianíno bolo zakúpené jeho rodičmi pre vnučku. Napriek tomu, že spôsob nadobudnutia tejto hnuteľnej veci zostal medzi stranami sporu sporný, možno konštatovať, že ani v jednom prípade pianíno nemalo byť nadobudnuté zo spoločných prostriedkov patriacich do manželstva; okrem toho vec, ktorú nadobudol jeden z manželov za trvania manželstva na dražbe za peňažné prostriedky tvoriace jeho oddelený majetok, nie je súčasťou spoločného majetku manželov; podľa žalovaného malo ísť dokonca o dar pre ich dcéru zo strany starých rodičov. Preto podľa názoru súdu predmetné pianíno netvorí predmet V. a súd ho z tohto dôvodu nevyporiadal v predmetnom konaní vôbec (teda súd sa nezaoberal ani návrhom žalobkyne, ktorým navrhla prihliadnuť na to, že výlučné peňažné prostriedky mala vložiť do kúpy pianína, ktorý považovala za spoločný majetok).
40. Žalobkyňa ďalej navrhovala, aby súd pri vyporiadaní V. zohľadnil tvrdenú okolnosť, že žalovaný naložil podľa vlastného uváženia s finančnými prostriedkami nasporenými na stavebnom sporení dcéry O. F., nar. XX.XX.XXXX. Pri posúdení tejto otázky súd vychádzal z nespornej skutkovej okolnosti, podľa ktorej ešte počas manželstva boli založené pre obe deti pochádzajúce z manželstva stavebné sporenia, pričom žalobkyňa mala dispozičné právo, pokiaľ išlo o stavebné sporenie dcéry F. a žalobca mal dispozičné právo, pokiaľ išlo o stavebné sporenie dcéry O.. Nebolo tiež sporným, že ešte počas trvania manželstva stavebné sporenia boli ukončené a každý z manželov vybral peňažné prostriedky z toho stavebného sporenia, ku ktorému mal dispozičné právo a určitým spôsobom s ním naložil. Ide teda o prípad, kedy stavebné sporenie bolo založené na meno maloletého dieťaťa, a kedy peňažné prostriedky stavebného sporenia hoci vytvorené tiež zo spoločných prostriedkov manželov patriacich do V., patria do výlučného vlastníctva dieťaťa a preto nemôžu byť predmetom vyporiadania V.. V tejto súvislosti sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného a zhodne poukazuje na právny názor Krajského súdu v Hradci Králové uvedený v rozsudku zo dňa 30.10.2003 sp. zn. 19Co/452/2003, podľa ktorého: „Pokiaľ bola zmluva o stavebnom sporení uzavretá na meno maloletého dieťaťa, ktoré sa stalo súčasťou stavebného sporenia, ide o vlastné prostriedky maloletého dieťaťa, ktoré nie sú súčasťou spoločného imania manželov (bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Je irelevantné, že tieto peňažné prostriedky boli uložené na účet stavebného sporenia za trvania manželstva účastníkov z ich spoločných prostriedkov."
41. Žalobkyňa ďalej v konaní žiadala prihliadnuť v rámci vyporiadania V. na tvrdenú skutočnosť o tom, že žalovaný použil spoločné prostriedky vo vlastný prospech, keď ukladal spoločné financie výhradne na vlastnú vkladnú knižku na meno K. F., ktorú mal ešte z čias pred uzavretím manželstva s tým, že ona k finančným prostriedkom prístup nemala, keďže ju bezprostredne po svadbe zahesloval a uložené finančné prostriedky používal výhradne vo svoj prospech. V konaní bolo preukázané, že ešte pred uzavretím manželstva rodičia žalovaného založili svojmu synovi výhernú vkladnú knižku v Slovenskej štátnej sporiteľni, pričom z predmetnej vkladnej knižky vyplýva, že táto bola vystavená na doručiteľa a nie na meno, ako sa mylne žalobkyňa domnieva, pre ktorý prípad vkladnej knižky vystavenej na doručiteľa platí, že takúto vkladnú knižku sporiteľňa vystaví každému, kto o to požiada, pričom vkladná knižka je opatrená na titulnej strane označením, ktoré uviedol vkladateľ, a že z tejto vkladnej knižky vyplatí úradovňa sporiteľne, ktorá vedie vklad, požadovanú sumu každému, kto knižku predloží, ak výplate nebráni heslo alebo iná vinkulácia, úradný zákaz, zákaz výplaty alebo umorovacie konanie. Ide teda o osobitný režim nakladania s týmto typom vkladnej knižky na rozdiel od vkladnej knižky vystavenej na meno, pre ktorú platí, že sporiteľňa vystaví vkladnú knižku na meno vkladateľa, jeho priezvisko a adresu s uvedením dátumu narodenia, pričom vkladom na tejto vkladnej knižke môže nakladať ten, kto preukáže, že je vkladateľom alebo jeho zástupcom a navyše sporiteľňa nesmie vklad vyplatiť, ak výplate bráni vinkulácia alebo ďalšia skutočnosť uvedená v bode 3. pri vkladných knižkách na doručiteľa (t.j. ak vyplateniu bráni heslo, iná vinkulácia, úradný záznam, zákaz výplaty, alebo umorovacie konanie). Žalobkyňa sa v konaní bránila tým, že keďže ona nepoznala heslo tejto vkladnej knižky, všetky výbery mohol robiť preto výlučne žalovaný, z vkladnej knižky vyplývajú tiež vklady, ktoré mohli byť
robené a boli robené zo spoločných prostriedkov patriacich do manželstva, a preto ich využitie slúžilo výlučne žalovanému, ktorého ťaží preukázanie, že peňažné prostriedky vybrané z tejto vkladnej knižky žalovaný nepoužil pre svoju vlastnú potrebu. K. sa bránil tvrdením, že vkladná knižka bola založená jeho rodičmi ešte pred uzavretím manželstva, takže peňažné prostriedky na túto vkladnú knižku boli peňažnými prostriedkami patriacimi jeho rodičom a pokiaľ sa robili výbery z vkladnej knižky, tieto sa použili na spoločné výdavky, napr. na zakúpenie bytového zariadenia do bytu, časť z týchto peňažných prostriedkov bola tiež použitá na zakúpenie členského podielu a podobne. V tejto súvislosti navrhol tiež vypočuť ako svedkov svoju sestru U. U. a tiež svoju matku U. F.. Svedkyňa U. F. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že ešte pred uzavretím manželstva so svojim manželom založili vkladnú knižku v Slovenskej sporiteľni pre svojho syna (svedkyňa tiež nesprávne uvádza, že na meno syna, pozn. súdu) s tým, že na vkladnú knižku sporadicky vkladali nejaké peňažné prostriedky, pričom mala poznatok o tom, že z týchto peňažných prostriedkov sa potom doplácal aj byt, vyberali sa z vkladnej knižky peňažné prostriedky na matrace a podobne. Svedkyňa uviedla, že po tom, čo strany sporu uzavreli manželstvo, vkladnú knižku im odovzdala ako manželom a viac peňažné prostriedky na vkladnú knižku s manželom nevkladala. Svedkyňa vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalobkyňa vedela o existencii tejto vkladnej knižky, potvrdila, že predmetná vkladná knižka bola zaheslovaná a domnievala sa, že obaja manželia, obe strany sporu vedeli toto heslo s odôvodnením, že nemala žiadne tajnosti ani pred svojou nevestou. K reakcii žalobkyne o tom, že iba náhodne sa dozvedela o existencii tejto vkladnej knižky, a to až po rozchode so žalovaným, pričom za trvania manželstva o vkladnej knižke nemala vedomosť uviedla, že žalobkyňa klame, pretože o vkladnej knižke vedela. Svedkyňa U. U. - sestra žalovaného mala vedomosť o existencii predmetnej vkladnej knižky, pričom mala poznatok o tom, že túto vkladnú knižku zakladali ich rodičia nielen jej bratovi - žalovanému, ale tiež jej a neskôr aj svojim vnúčatám, na tieto vkladné knižky peniaze vkladali rodičia po dobu, kedy boli s bratom slobodní a domnievala sa, že predmetnú vkladnú knižku rodičia odovzdali po svadbe, obdobne ako to bolo v jej prípade, kedy už peniaze na vkladnú knižku viac nevkladali.
42. Žalobkyňa svoju argumentáciu o tom, že s peňažnými prostriedkami uloženými na predmetnej vkladnej knižke nakladal výlučne žalovaný opierala o svoje tvrdenie, že predsa počas trvania manželstva o vkladnej knižke vedomosť nemala, že išlo o vkladnú knižku založenú na meno žalovaného, a že súčasne išlo o vkladnú knižku, ktorá bola zaheslovaná, pričom heslo bolo dané až k 9.2.1994. Súd k týmto jednotlivými argumentáciám poukazuje jednak na to, že žalobkyňa svoje tvrdenie o tom, že o existencii predmetnej vkladnej knižky nemala počas trvania manželstva vedomosť, ničím nepreukázala. Ide iba o jej tvrdenie, ktoré je navyše v rozpore s tvrdením žalovaného a s tvrdením svedkyne p. U. F.. Ďalej jej argumentácia o tom, že predmetná vkladná knižka bola vystavená na meno nie je správna, pretože v priebehu konania bolo nepochybne preukázané, že vzhľadom na znenie predmetnej vkladnej knižky a tiež charakteristiku vkladnej knižky vystavenej na doručiteľa a vystavenej na meno bolo možné nepochybne zhodnotiť, že v danom prípade ide o vkladnú knižku vystavenú na doručiteľa, kedy právo disponovať vkladnou knižkou a teda aj robiť výbery z nej má v zásade každý, kto touto vkladnou knižkou disponuje. Taktiež žalobkyňou tvrdená argumentácia o tom, že nemala vedomosť o hesle predmetnej vkladnej knižky je iba v rovine tvrdenia, pretože zo strany žalovaného nešlo o nespornú skutkovú okolnosť v tejto skutkovej otázke a navyše toto tvrdenie spochybnila tiež vo svojej svedeckej výpovedi svedkyňa U. F.. Súd teda neuveril tvrdeniam žalobkyne o tom, že jednak nemala vedomosť o predmetnej vkladnej knižke vystavenej na doručiteľa, a že jednak nepoznala jej heslo, preto žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by výbery z predmetnej vkladnej knižky robil výlučne žalovaný a teda na jej požiadavku, aby súd pri vyporiadaní V. výbery z predmetnej vkladnej knižky vysporiadal v neprospech žalovaného, súd neprihliadol. Pokiaľ teda žalobkyňa toto svoje tvrdenie nepreukázala, treba vychádzať z toho, že výbery z predmetnej vkladnej knižky boli použité na spoločný výdavky, na výdavky zabezpečujúce chod domácnosti, zakúpenie spoločného zariadenia a podobne. Navyše, ak by aj súd pripustil, že žalobkyňa nepoznala heslo tejto vkladnej knižky, pre ktorý prípad nemohla robiť výbery a súčasne pre ktorý prípad výbery logicky musel robiť výlučne žalovaný, súd by nemohol prehliadnuť tvrdenie žalovaného o tom, že výbery sa týkali spoločných výdavkov, napr. na zakúpenie bytového zariadenia do bytu, na zakúpenie časti členského podielu a podobne, čo potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi tiež p. U. F.. Pre tento prípad žalovaný uniesol dôkazné bremeno o tom, že výbery patriace do V. neboli použité pre jeho vlastnú spotrebu (bežnú spotrebu) a preto sa nezahŕňajú do masy V..
43. Odlišným spôsobom bolo potrebné posúdiť výbery peňažných prostriedkov z vkladnej knižky založenej vo VÚB banke, ktorá na rozdiel od vkladnej knižky Slovenskej štátnej sporiteľne, bola založená na meno. Z uvedeného vyplýva, že právo disponovať a teda aj robiť výbery peňažných prostriedkov z
tejto vkladnej knižky mal jedine žalovaný, na meno ktorého predmetná vkladná knižka bola vystavená. Pre takýto prípad platí, že ak vyberal výlučne jeden z manželov za trvania manželstva z vkladnej knižky peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom V., nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ, teda najmä na bežnú spotrebu. Pokiaľ táto strana sporu túto okolnosť nepreukáže, je potrebné takto vybrané peňažné prostriedky zahrnúť do masy V.. K. sa ohľadne výberov predmetnej vkladnej knižky bránil iba svojim tvrdením o tom, že výbery z predmetnej vkladnej knižky nerealizoval pre svoju vlastnú spotrebu, svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal, k tomu nenavrhol ani žiadne dôkazy, preto ohľadne tohto svojho tvrdenia žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Preto sa v tejto súvislosti súd zaoberal ustálením výšky vybratých finančných prostriedkov z predmetnej vkladnej knižky za dobu trvania manželstva. Strany sporu sa v tomto smere zhodli na tom, že v období od uzavretia manželstva až do júna roku 2005 tieto výbery predstavovali spolu sumu 1.500 EUR (zhodné prednesy strán sporu, resp. ich právnych zástupcov z pojednávania konaného dňa 6.10.2017). Pokiaľ ide o nasledujúce obdobie, t.j. od júla 2005 do právoplatnosti rozvodu manželstva, výbery za toto obdobie bolo možné zistiť z listinných dokladov predložených v tomto konaní (č. l. 169 a nasledujúce spisu, pozn. súdu), z ktorých vyplýva, že za obdobie od 8.7.2005 až do 20.8.2011 boli z predmetnej vkladnej knižky realizované výbery spolu vo výške 8.228,57 EUR (spolu výbery predstavujú sumu 9.728,57 EUR).
44. Žalobkyňa v konaní navrhovala tiež vysporiadať sa so skutkovou okolnosťou, podľa ktorej z vlastných finančných prostriedkov vložila do spoločného majetku kompletné zariadenie bytu č. 8 na B. ul. v M. ( návrh obsiahnutý v žalobe, pozn. súdu ), pričom v tejto súvislosti uvažovala o vnose v hodnote cca 4315 EUR. V danom prípade podľa názoru súdu ide o veci, ktoré aj po uzavretí manželstva zostali vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a ktorých vlastnícky režim sa nezmenil iba na základe skutočnosti, že po uzavretí manželstva boli tieto veci užívané obomi manželmi; tieto veci preto nepatria do V., boli užívané aj žalovaným ako manželom žalobkyne a počas trvania manželstva boli preto ním oprávnene aj "spotrebovávané". Preto sa súd predmetným návrhom v rámci vyporiadania V. nezaoberal a na tvrdený vnos neprihliadol.
45. Žalobkyňa ďalej v rámci vyporiadania V. navrhla (v podaní z 28.10.2015, pozn. súdu), aby jej bol nahradené to, čo zo svojich výlučných peňažných prostriedkov vynaložila na spoločný majetok v súvislosti s tvrdeným skutkovým stavom, podľa ktorého po rozvode manželstva uhrádzala poistné na poistenie nehnuteľnosti- bytu na B. v M., pričom malo ísť o čiastku 154 EUR. Podľa názoru súdu nie je možné v predmetnom konaní prihliadať na túto skutočnosť (žalovaným táto skutková okolnosť nebola rozporovaná), pretože predmetom vyporiadania V. nie je predmetný byt, ale iba členský podiel k nemu, takže nemožno hovoriť ani o vynaložení výlučných peňažných prostriedkov na spoločný majetok, naviac, keď čiastka 154 EUR nebola žalobkyňou vynaložená za trvania manželstva, ale po rozvode.
46. Žalobkyňa v predmetnom konaní požadovala uplatniť disparitu podielov v pomere XX:30 v jej prospech s poukazom na správanie žalovaného počas manželstva k nej a k jej deťom, príp. k spoločnému majetku. Z teórie práva vyplýva, že základnou zásadou pri vyporiadaní V. je zásada rovnosti, z ktorej zásady vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Uvedená zásada má základ v postavení muža a ženy v inštitúte manželstva podľa zákona o rodine, v ktorom muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti, v ktorom sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne sa rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Zásada rovnosti pri vyporiadaní V. je vyvrátiteľnou právnou domnienkou a preto súd má možnosť určiť podiely v inom pomere v závislosti od ďalších hľadísk uvedených v ust. § 150 OZ, pričom musí ísť o konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú odklon od princípu rovnosti podielov, ktorých tvrdenie a súčasne preukázanie ťaží tú stranu sporu, ktorá navrhuje disparitu podielov vo svoj prospech. Pre úvahu o výške podielov sú preto významné okolnosti priamo uvedené v ust. § 150 OZ, a to potreby maloletých detí, zásluhy oboch manželov o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. Ide však iba o demonštratívny výpočet okolností.
47. Žalobkyňa navrhovanú disparitu odôvodňovala tvrdeným správaním žalovaného voči jej osobe počas trvania manželstva, ktoré malo spočívať v jeho násilnom a hrubom správaní voči nej, v slovnom ponižovaní, urážaní, v používaní vulgarizmov na jej osobu a pod., tiež v ničení spoločného majetku, pričom konkretizácia tvrdeného správania žalovaného vyplýva z jej výpovede. Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia odôvodňujúceho požadovanú disparitu predložila ako listinné doklady Rozhodnutie OÚ Košice z 11.3.2010, ktorým preukázala, že žalovaný bol uznaný vinný zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (bližšie skutok popísaný v bode 21. odôvodenia rozsudku) a
súčasne ktorým konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný dňa 30.3.2009 na žalobkyni bolo zastavené. Uvedeným žalobkyňa síce preukázala, že žalovaný sa dopustil konkrétneho skutku voči jej osobe majúceho povahu priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, tento doklad však ešte nedosvedčuje jej tvrdenie o tom, že žalovaný sa násilne voči nej správal opakovane, resp. v takej intenzite, aby išlo o okolnosť odôvodňujúcu prelomenie zásady disparity pri vyporiadaní V.. Takýmto dokladom nie sú ani žalobkyňou predložené lekárske potvrdenia, pretože tieto sú iba dokladom o tom, že žalobkyňa ako pacientka bola ošetrená v konkrétny deň, s konkrétnym objektívnym nálezom, nasadenou liečbou a pod., a v nich obsiahnutý text o tom, že pacientka bola fyzicky napadnutá manželom a pod. je iba zachytením toho, akým spôsobom žalobkyňa zdôvodnila vyšetrenie. Naopak z výpovede a tvrdení žalovaného, ktorý sa bránil tvrdením, že fyzicky ho napádala žalobkyňa, pričom on sa iba bránil, nasvedčuje skôr tomu, že v manželstve strán sporu často krát dochádzalo k vzájomným nezhodám a útokom, o čom svedčia tiež opakovane privolané policajné hliadky (skutočnosť, že väčšinou to bolo na popud žalobkyne ešte nie je dôkazom toho, že išlo o jednostranné násilné správanie druhého partnera), pričom však ani v jednom prípade výjazd policajnej hliadky neskončil napr. predvedením žalovaného alebo začatím trestného stíhania voči nemu a pod. (žalobkyňa to v konaní netvrdí), ktoré by zrejme po násilnom správaní žalovaného nasledovalo. Žalobkyňa tak v konaní nepreukázala, že na strane žalovaného ide o takú závažnú okolnosť, pre ktorú v rámci vyporiadania V. nemožno uplatniť zásadu rovnosti podielov. Žalobkyňa zdôvodňovala disparitu podielov tiež tvrdením, že žalovaný opakovane ničil spoločný majetok, zariadenie bytu, elektrospotrebiče, ničil jej osobné veci; vo vzťahu k tomuto tvrdeniu všeobecne rozporovanému zo strany žalovaného, nedoložila a nenavrhla žiadne dôkazy a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno vôbec. Súd preto na navrhovanú disparitu podielov neprihliadol vôbec (t.j. ani v odlišnom pomere, než to navrhovala žalobkyňa).
48. Vyššie uvedeným zhodnotením všetkých sporných skutkových okolností, právnym zhodnotením jednotlivých nárokov strán sporu, tiež prihliadnutím na nesporné skutkové okolnosti a zhodné návrhy strán sporu, súd vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nasledovne: Z vecí patriacich do V. strán sporu určil do výlučného vlastníctva žalobkyni: 1. zariadenie spálne: 3 ks skríň, 3 ks nadstavcov, manželská posteľ, 2. 3 ks matracov, 3 ks stoličiek, jedna komoda, spolu v zostatkovej hodnote 200 EUR, 3. jednoizbový byt č. XX na 8. poschodí vo F. zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie F., v zostatkovej hodnote 17.000 EUR. Z vecí patriacich do V. strán sporu určil do výlučného vlastníctva žalovanému: 1. zariadenie detskej izby: skriňa s nadstavcom, skrinka so zásuvkami, knihovníčka, poschodová posteľ, vysúvací stôl, písací stôl, polička a dvojdverová skrinka, 2. kúpeľňové zariadenie: skrinková zostava, 2 ks vodovodných batérií, 3. chladnička zn. Whirpool, spolu v zostatkovej hodnote 200 EUR, 4. členský podiel k družstevnému trojizbovému bytu č. X na 3. poschodí v M. na B. XX v zostatkovej hodnote 65.000 EUR, 5. zostatok peňažných prostriedkov na vkladnej knižke vo VÚB, a. s. - číslo vkladového účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 43,52 EUR. Okrem toho na finančné vyrovnanie majetkovej hodnoty súd zaviazal žalovaného vo vzťahu k žalobkyni v sume 26.798,60 EUR , a to nasledujúcim postupom (ide o zodpovedajúci postup, aký zvolila právna zástupkyňa žalobkyne, pozn. súdu):
- aktíva V. tvoria spolu sumu 92.172,09 EUR, a to sumu 65.000 EUR (hodnota členského podielu), sumu 17.000 EUR (hodnota jednoizbového bytu č. XX), sumu 400 EUR (hnuteľné veci), sumu 43,52 EUR (zostatok peňažných prostriedkov na VK VÚB a.s.) a sumu 9.728,57 EUR (výbery z VK vo VÚB a.s. podľa bodu 43. odôvodnenia rozsudku)
- suma 7.808,90 EUR predstavuje vlastné peňažné prostriedky strán sporu vynaložené na členský podiel a na nadobudnutie bytu č. 29 (z toho 5.991,90 EUR u žalovaného, a 1.195 EUR + 622 EUR u žalobkyne)
- rozdiel medzi sumou 92.172,09 EUR a sumou 7.808,90 EUR dáva sumu 84.363,19 EUR
- 84.363,19 EUR po delení dvomi (zásada rovnosti podielov) dáva sumu 42.181,60 EUR (po zaokrúhlení) ako podiel, ktorý by pripadol na každého z manželov
- žalobkyni z dôvodu finančného vyrovnania patrí konečná suma 26.798,60 EUR (42.181,60 EUR /ako podiel/ - 17.200 EUR /to čo nadobudla/ + 1.195 EUR + 622 EUR /vlastné peň. prostriedky /); skúška správnosti na strane žalobcu: 42.181,60 EUR (podiel) - 65.000 EUR - 200 EUR - 43,52 EUR (to čo nadobudol) - 9.728,57 EUR (výbery z VK vo VÚB a.s.) + 5.991,90 EUR (vlastné peňažné prostriedky) = - 26.798,60 EUR. Súd sa pri mechanizme výpočtu tejto finančnej náhrady nestotožnil s postupom, aký zvolil žalovaný; podľa názoru súdu v tejto súvislosti ním uvádzaný Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 537/2012 rieši iný skutkový a právny prípad.
49. Spornou otázkou v tomto konaní zostalo tiež stanovenie lehoty povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyňu na vyrovnanie majetkovej hodnoty, keď na jednej strane žalobkyňa v zásade požadovala jednorazové vyplatenie, príp. súhlasila s určením dvoch splátok s odstupom 6 mesiacov a na strane druhej žalovaný požiadal o možnosť splátok s časovým odstupom jedného roka pre každú splátku. Súd posúdil argumenty na oboch stranách sporu, tiež ich majetkové pomery a dospel k záveru, že v danom prípade je možné povoliť žalovanému zaplatiť vyrovnací podiel žalobkyni v splátkach vo výške a v lehotách tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom súd na odôvodnenie tohto rozhodnutia uvádza nasledovné: Z ust. § 232 ods. 2, ods. 3 N. vyplýva, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Aj keď súčasná právna úprava v porovnaní s predchádzajúcim OSP to výslovne neuvádza, podľa názoru súdu právna úprava ust. § 232 ods. 3 vety druhej N. v sebe subsumuje tiež právo súdu stanoviť lehotu na plnenie v splátkach, pretože aj v tomto prípade ide v konečnom dôsledku o dlhšiu lehotu na plnenie, rozdielom je to, že nebude plnené naraz, ale v určitých etapách. Platí preto, že procesná norma ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t. j. možná i bez návrhovej dispozície povinného, spravidla však s ňou spojená), že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť celé zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale môže sa vykonať povedzme aj v splátkach. Každá takáto výnimka (bez ohľadu na jej konkrétny obsah) sa považuje vždy za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán sporu je vhodné určiť na splnenie dlhšiu lehotu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (porovnaj R 87/1966) .
50. V danom prípade súd určil, že priznané peňažné plnenie možno uskutočniť v 2 splátkach s časovým odstupom 6 mesiacov, čo na jednej strane zohľadňuje právo oprávnenej osoby na splnenie povinnosti v primeranej lehote (v tomto prípade v horizonte 6 mesiacov) a na strane druhej aspoň čiastočne zohľadňuje požiadavku žalovaného splácať vyrovnací podiel, teda súd zohľadnil skutočnosť, že nie je v silách žalovaného zaplatiť túto čiastku jednorazovo. K. od začiatku konania (od roku 2014) mal dostatok času na to, aby si finančné záležitosti zariadil tak, aby v prípade danej povinnosti, s ktorou musel v zásade počítať, túto vedel splniť bez toho, aby tým neprimerane zasiahol do oprávnených práv druhej strany.
51. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 262 ods. 1 N. v spojení s ust. § 255 ods. 2 N., podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pretože strany sporu mali v konaní len čiastočný úspech, súčasne nemožno konštatovať, že úspech jedného z nich prevyšoval neúspech druhého, o náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.