Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8T-40-2014.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/40/2014
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti obžalovanému Y. S., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., L. XXX/XXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom v Trenčíne dňa 22. decembra 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku s poukazom na § 215 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku sa zastavuje trestné stíhanie obžalovaného Y. S., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok právne posúdený ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona na skutkovom základe, že
ako otec T. S., nar. XX.XX.XXXX bol povinný v zmysle § 62 Zákona o rodine a následne na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/112/2010-73 zo dňa 12.06.2010, právoplatného dňa 06.08.2010 prispievať na výživné mesačne na syna T. sumou 83,- € k rukám matky R. S., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.04.2010, výška ktorého bola zvýšená na sumu 120,- eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/212/2012 zo dňa 30.01.2015, pričom ako povinný si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť za obdobie od mesiaca marec 2012 až do mája 2015 (vrátane), čím mu vznikol dlh na výživnom za uvedené obdobie v celkovej výške 3.490,- eur, v sledovanom období na základe správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, na základe správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčín, odboru sociálnych vecí, nebol poberateľom dávok a príspevkov v hmotnej núdzi a ani iných štátnych dávok, na základe správy zo Sociálnej poisťovne v Trenčíne nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti, ani nemocenských a úrazových dávok a taktiež sa nenachádza v registri dôchodkových informácií ako poberateľ dávok dôchodkového poistenia, na základe správy z Obvodného úradu, odboru živnostenského podnikania Trenčín ukončil podnikanie k 27.07.2013 oznámením zo dňa 26.07.2013 a na základe správy z Daňového úradu v Trenčíne v sledovanom období r. 2012 podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, v ktorom uviedol nulové príjmy aj výdavky,
pretože zanikla trestnosť činu.
odôvodnenie:
Dňa 12.03.2014 bola na Okresný súd Trenčín podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín obžaloba č. 2Pv/761/13/3309-12 zo dňa 05.03.2014 na obžalovaného Y. S., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona.
Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/40/2014 zo dňa 23.06.2017 bol obžalovaný vzatý do väzby z dôvodu uvedeného podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku. Po podaní sťažnosti obžalovaným proti uzneseniu o vzatí do väzby zrušil Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 23Tos/85/2017 zo dňa 19.07.2017 vyššie uvedené uznesenie a zároveň prepustil obvineného z väzby na slobodu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na podanie Inštitútu na ochranu ústavných práv, ktorý predložil doklad o uhradení sumy 5.504,- eur ako dlžnej sumy na výživnom pre T. S. za obžalovaného Y.
S.. Uvedenú informáciu si krajský súd overil u R. S. (matky T. S.), ktorá potvrdila zaplatenie výživného obvineným.
Súd si na základe vyššie uvedených skutočností predvolal R. S., ktorá na výsluchu dňa 01.08.2017 uviedla, že obžalovaný zaplatil na výživnom sumu 5.504,- eur, a to za obdobie od marca 2012 do mája 2015, a to vrátane dlhu, ktorý vznikol pri zvýšení výživného rozhodnutím súdu. O zaplatení dlžnej sumy výživného predložila R. S. aj výpis z banky zo dňa 30.07.2017 (č. l. 225) a žiadosť o vyplatenie podielového listu (č. l. 223), ktoré potvrdzovali zaplatenie sumy 5.504,- eur. Tá ďalej uviedla, že syn T. S. v máji 2015 ukončil stredoškolské štúdium, pričom nevedela o tom, že syn si nepodal o zrušenie vyživovacej povinnosti, od júla 2015 obžalovaný už neuhradil žiadne ďalšie výživné. Ďalej poukázala, že potom čo syn T. S. skončil strednú školu v máji 2015, bol následne nezamestnaný, pričom sa zamestnal až v máji 2016. Počas tohto obdobia zároveň pracoval v Anglicku a cez zimu si brigádnicky privyrábal. Nebyť finančnej pomoci od jej rodičov, finančne by obdobie, počas ktorého obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť, neutiahla.
Dňa 12.09.2017 bolo súdu Krajským súdom v Trenčíne postúpené podanie od T. S. označené ako „Čestné prehlásenie“ zo dňa 04.09.2017 (č. l. 231), v ktorom ten uviedol, že obžalovaný Y. S. si splnil voči nemu vyživovaciu povinnosť a dlžnú čiastku na výživnom vo výške 5.504,- eur uhradil na účet jeho matky R. S.. Dlžné výživné malo pritom pozostávať zo sumy 1.184,- eur ako sumy dlžného výživného do 01.06.2012 a sumy 4.320,- eur ako dlžnej sumy výživného za obdobie od 01.06.2012 do 31.05.2015. Zaplatím predmetnej sumy má obžalovaný všetky finančné záväzky na výživnom voči nemu vysporiadané. Ďalej uviedol, že si je vedomý, že dňom 31.05.2015 skončila vyživovacia povinnosť obžalovaného Y. S. voči jeho osobe, z dôvodu ukončenia štúdia na strednej škole, pričom od tohto obdobia bol zárobkovo činný.
Zo zápisnice o výsluchu poškodenej R. S. zo dňa 24.10.2013 (č. l. 9) vyplynulo, že obžalovaný dňa 16.04.2012 prevodom na účet poškodenej poslal sumu 249,- eur, 29.06.2012 sumu 166,- eur, 31.08.2012 sumu 83,- eur, 02.10.2012 sumu 83,- eur, 05.11.2012 sumu 83,- eur, dňa 22.02.2013 sumu 166,- eur, 31.05.2013 sumu 83,- eur a 10.06.2013 sumu 166,- eur.
Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/112/2010 zo dňa 12.07.2010, právoplatným dňa 06.08.2010, vyplynulo, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživné na T. S. sumou 83,- eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.04.2010. Súd taktiež zaviazal obžalovaného uhradiť dlh na výživnom od 01.04.2010 do rozhodnutia súdu na T. S. vo výške 99.63 eur do 31.07.2010. Vyživovacia povinnosť bola následne zvýšená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/212/2012 zo dňa 30.01.2015, právoplatným dňa 16.04.2015, na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2012, pričom dlh obžalovaného na výživnom v sume 1.184,- eur povolil súd splácať v mesačných splátkach vo výške 60,- eur spolu s bežným výživným k rukám oprávneného T. S., s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1
Podľa § 215 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak zanikla trestnosť činu.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že trestné stíhanie obžalovaného Y. S. je v súčasnom štádiu nedôvodné, nakoľko zaplatením dlžnej sumy výživného zanikla trestnosť činu, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.
Vo všeobecnosti možno uviesť, že v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy súd pri posudzovaní trestnej zodpovednosti páchateľa za neplnenie zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného v zmysle § 207 Tr. zákona nie je viazaný rozhodnutím, ktorým v civilnom procese bola určená táto povinnosť vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd v trestnom konaní posudzuje samostatne rozsah vyživovacej povinnosti páchateľa ako predbežnú otázku podľa § 7 ods. 1 Tr. poriadku, a teda môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než aký bol určený právoplatným rozhodnutím vydanom v rámci civilného procesu.
Súd preto skúmal pomery obžalovaného Y. S. ako aj osoby oprávnenej z výživného T. S. a zistil, že v danom prípade je potrebné posúdiť odlišne otázku rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného, a to najmä pokiaľ ide o otázku zániku vyživovacej povinnosti (vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ zrušená rozhodnutím súdu).
V tomto súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné náklady, t. j. za situácie keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskejčinnosti a pod. Avšak za získanie objektívnej schopnosti samostatne sa živiť možno považovať aj ukončenie sústavnej prípravy na povolenie, t. j. ukončenie štúdia na strednej resp. v prípade pokračovania v štúdiu, jeho ukončením na vysokej škole. Nakoniec vznik schopnosti samostatne sa živiť môže byť spojený aj so vznikom nároku na príslušné dávky v rámci systému sociálneho zabezpečenia.
Z dôkazov zabezpečených v súdnom spise vyplynulo, že T. S. ako osoba oprávnená z výživného ukončil štúdium na strednej škole dňa 31.05.2015, čím ukončil sústavnú prípravu na svoje povolanie. Po ukončení štúdia bol síce nezamestnaný, avšak pracoval brigádne, pričom brigádne pracoval aj v Anglicku. Následne od mája 2016 sa zamestnal. Z uvedených skutočností má súd za to, že T. S. bol schopný sa od ukončenia štúdia na strednej škole samostatne živiť, a teda vyživovacia povinnosť obžalovaného Y. S. voči nemu zanikla dňa 31.05.2015.
Doba, po ktorú tak obžalovaný neplnil a mal plniť vyživovaciu povinnosť trvala od marca 2012 do mája 2015 vrátane, pričom od marca 2012 do mája 2012 mal obžalovaný zaplatiť sumu 249,- eur (3 x 83) a po zvýšení výživného na sumu 120,- eur mesačne, mal zaplatiť za obdobie jún 2012 - máj 2015 sumu 4.320,- eur (rok 2012 = 7 x 120, rok 2013 = 12 x 120, rok 2014 = 12x 120, rok 2015 = 5 x 120). Obžalovaný tak mal za obdobie marec 2012 až máj 2015 zaplatiť na výživnom celkom sumu 4,569,- eur. V zmysle výpovede R. S. zo dňa 24.10.2013 (č. l. 9) obžalovaný zaplatil v období od apríla 2012 do októbra 2013 na výživnom celkom sumu 1.079,- eur (249 + 166 + 83 + 83 + 83 + 166 + 83 +166). Celkom teda dlh na výživnom predstavuje sumu 3.490,- eur.
Ako vyplynulo z písomného vyjadrenia T. S. zo dňa 04.09.2017 (č. l. 231), výsluchu R. S. zo dňa 01.08.2017 (č. l. 222), ale aj listinných dôkazov (žiadosť o vyplatenie podielového listu č. l. 223, výpis z banky zo dňa 30.07.2017 č. l. 225), obžalovaný uhradil na výživnom celkom sumu 5.504,- eur, teda v sume prevyšujúcej dlh na výživnom, ktorý je predmetom žalovaného skutku.
Pokiaľ ide o celkovú sumu dlhu uvádzanú T. S. vo výške 5.504,- eur, súd sa s uvedenou výškou dlhu na výživnom nestotožnil. V prípade dlžnej sumy uvádzanej T. S. za obdobie do 01.06.2012 vo výške 1.184,- eur, menovaný podľa názoru súdu vychádzal zrejme z dlžnej sumy na výživnom uvedenej v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/212/2012 zo dňa 30.01.2015, ktorá predstavuje práve sumu 1.184,- eur, avšak uvedená suma nepredstavuje dlžné výživné do 01.06.2012, ale sumu dlžného výživného, ktorá vznikla v dôsledku jeho spätného zvýšenia od 01.06.2012 do vyhlásenia vyššie uvedeného rozsudku, teda do 30.01.2015. Uvedená dlžná suma na výživnom tak predstavuje rozdiel medzi pôvodnou výškou výživného 83,- eur a zvýšeným výživným v sume 120,- eur mesačne, ktorý predstavuje sumu 37,- eur mesačne, čo je celkovo 1.184,- eur (32 mesiacov x 37,- eur). Ako súd zistil zo spisového materiálu sumu, ktorú mal obžalovaný na výživnom za obdobie od marca 2012 do 31.05.2012 zaplatiť je vo výške 249,- eur. Oprávnený z výživného T. S. zároveň taktiež nezohľadnil už časť zo zaplatenej sumy výživného vo výške 1.079,- eur.
Súd z obsahu spisového materiálu zároveň nezistil, že by neplnenie si vyživovacej povinnosti malo trvalo nepriaznivé následky u osoby oprávnenej z výživného. Z výsluchu R. S. vyplynulo, že tá zvládla aj vďaka
pomoci od svojich rodičov, zabezpečiť výchovu T. S.. Je teda zrejmé, že napriek neplneniu vyživovacej povinnosti obžalovaným toto konanie nemalo trvalo nepriaznivé následky voči oprávnenému z výživného T. S..
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že u obžalovaného Y. S. zanikla v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu, pre ktorý bola podaná obžaloba v tejto veci a preto súd postupom podľa § 215 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku trestné stíhanie proti obžalovanému zastavil, pričom súd zároveň na rozdiel od podanej obžaloby pozmenil skutkovú vetu (v časti o dobe, v ktorej mal obžalovaný platiť výživné, ako aj v časti o zvýšení sumy výživného), z dôvodu zmeny skutkových okolností oproti podanej obžalobe.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a poškodený podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia (doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.