Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/268/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobcu V. V., N.. XX.XX.XXXX, Š.C. Y. B. T., A. K. XX, Ž., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o. so sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín, IČO 47 251 913 proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 12.014,37 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 200,08 € s 8,05 % ročným úrokom zo sumy 200,08 € od 14.04.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.806,88 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.806,88 € od 22.04.2015 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia 12.014,37 € s 8,05 % ročným úrokom zo sumy 12.014,37 € od 14.04.2015 do zaplatenia titulom náhrady škody a náhrady nemajetkovej spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Uviedol, že uznesením vyšetrovateľa ÚJaKP PZ Trenčín ČVS: ORP-911/1-OVK-TN-2009 zo dňa 28.10.2010 mu bolo vznesené obvinenie za zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 26.01.2011 sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou uznesením Pv307/2009 zo dňa 18.02.2011 zamietol ako nedôvodnú. Trestné stíhanie bolo zastavené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou sp.zn. Pv307/09/3301-115 zo dňa 04.08.2014. Proti uzneseniu podala sťažnosť poškodená spoločnosť R. P. B. B.. B. T..Y.., ktorá sťažnosť bola zamietnutá uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín 1Kpt 1133/2011/3300-21 zo dňa 02.09.2014. Žalobca si v trestnom konaní zvolil obhajcu, ktorému dňa 07.02.2011 udelil plnú moc na obhajobu. Obhajca ho obhajoval v celom trestnom konaní, za ktorú právnu službu mu zaplatil odmenu vo výške 2.700,- €. Podľa § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. si uplatnil náhradu časti skutočnej škody vo výške 2.014,37 €, ktorá mu vznikla na trovách konania zaplatením odmeny za právne služby advokáta. Výšku náhrady skutočnej škody vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- €. Jej uplatnenia odôvodnil tým, že v čase začatia trestného stíhania podnikal v odbore nakladania s odpadmi a žil s družkou v spoločnej domácnosti vo vzájomnej zhode a pohode po dobu 17 rokov. Začatie trestného stíhania na neho veľmi negatívne zapôsobilo, vnímal ho ako dôsledok konkurenčného boja v predmete

jeho podnikania. Reálne mu hrozilo, že v prípade uznania viny bude odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 až 8 rokov, trest zákazu činnosti a zaviazanie na náhradu škody vo výške 440.090,40 €, čo by pre neho malo doživotne likvidačné následky. Žil vo veľkom strese, partnerka ho spočiatku podporovala, postupne mu začala nedôverovať a ich vzťah bol ukončený rozchodom. Množstvo času venoval zhromažďovaniu dokladov svedčiacich o jeho nevine, čo bolo na úkor jeho podnikania. Značne utrpelo aj jeho spoločenské uplatnenie, nakoľko stratil známych a priateľov, stratil kredit slušného človeka. Zastavenie trestného stíhania tejto straty nenahradilo a nálepka políciou stíhaného človeka pre závažnú majetkovú činnosť mu zostala a pretrváva naďalej. Je pre neho reálne nemožné, aby v spoločnosti, v ktorej sa pohyboval opakovane a neustále vysvetľoval a predkladal dôkazy o svojej nevine. Trestné stíhanie začalo v roku 2009 a obvinenie mu bolo vznesené v roku 2011. Počas takmer šiestich rokov bol úplne zničený jeho súkromný život a spoločenské uplatnenie. Uvedenú dobu považuje za neprimerane dlhú. V roku 2011 boli vykonané všetky podstatné dôkazy, ktoré mali vyšetrujúce orgány viesť k záveru, že trestné stíhanie je potrebné zastaviť, a nie ho naďalej viesť ďalšie tri roky. Dňa 20.01.2015 podal žalovanému návrh na predbežné prejednanie náhrady škody v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalovaný ho listom zo dňa 28.01.2015 upovedomil o postúpení návrhu na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra SR s odôvodnením, že prokurátor nepodal obžalobu vo veci, a teda príslušné konať za štát je Ministerstvo vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 14.04.2015 oznámilo, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody považuje za nedôvodnú a nie je možné jej vyhovieť s odôvodnením, že k zastaveniu trestného stíhania došlo pre zmenu skutkového stavu, ku ktorej došlo v priebehu vyšetrovania, ktorým bolo preukázané, že skutok nie je trestným činom. Žalobca uviedol, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Uhradenie trov advokátovi preukazoval faktúrami advokáta. Ohľadom nemajetkovej ujmy poukázal na svoju osobu, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil, ako aj na dôsledky ujmy, ktorá mu vznikla a okolnosti, za ktorých k jeho stíhaniu došlo.

2. Žalovaný v podaní zo dňa 24.07.2017 uviedol, že orgány činné v trestnom konaní konali v predmetnej trestnej veci v súlade so zákonom a svojimi povinnosťami v zmysle Trestného poriadku. Dňa 06.03.2009 bolo Okresnej prokuratúre Trenčín doručené oznámenie o podozrení zo spáchania trestných činov podľa § 221 podľa § 239 Trestného zákona a následne bolo vyšetrovateľom policajného zboru začaté trestné stíhanie. Dňa 28.10.2010 bolo žalobcovi vznesené obvinenie vo veci trestného činu podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou uznesením zo dňa 18.02.2011 č.k. Pv/307/09 ako nedôvodnú zamietol. V rámci vyšetrovania boli vykonané viaceré procesné úkony, výsluch svedkov, zabezpečené listinné dôkazy. Na základe pokynov na doplnenie vyšetrovania prokurátorom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou boli viackrát doplnené dôkazy a výsluchy svedkov a poškodeného. Na základe zistených skutočností vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne došiel k záveru, že v danom prípade sa nenaplnila skutková podstata trestného činu. Skutok nie je trestným činom, a preto nebol ani dôvod na postúpenie veci. Z uvedeného dôvodu bol na Okresnú prokuratúru Bánovce nad Bebravou predložený spisový materiál s návrhom na zastavenie trestného stíhania, čo dozorujúci prokurátor akceptoval a trestné stíhanie uznesením sp.zn. Pv 307/09/3301-115 zo dňa 04.08.2014 zastavil. Konajúci prokurátor postupoval a rozhodoval v trestnom konaní v súlade s trestným zákonom a trestným poriadkom, k zastaveniu trestného konania nedošlo pre nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia ale z dôvodu zmeny skutkového stavu vyplývajúceho z rozsiahleho vykonaného dokazovania. Podľa žalovaného extenzívnym výkladom zákona č. 514/2003 Z.z. bol síce judikatúrou prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia po vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby, tak, ako to bolo aj v tomto konaní, avšak uvedený záver nemôže byť prijatý absolútne bezvýhradne. Za nezákonné nemôže byť automaticky považované každé začatie trestného stíhania, resp. každé vznesenia obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného, resp. obžalovaného bez posúdenia zohľadnenia osobitosti prípadu. V predmetnej trestnej veci v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia orgánmi činnými v trestnom konaní voči žalobcovi boli splnené všetky zákonné predpoklady. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia nasvedčoval zistený skutkový stav veci tomu, že trestný čin bol spáchaný. Až neskôr, po vznesení obvinenia a na základe ďalšieho dokazovania došlo k zmene stavu, ktorý viedol k zastaveniu trestného stíhania. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ÚS 163/2003 zo dňa 13.11.2013, podľa ktorého vydanie uznesenia o

vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť spáchaniu určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. S poukazom na rozhodnutie ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike (sťažnosť č. 57404/08) zo dňa 20.06.2013, podľa ktorého zlučiteľnosť zásahu pri vedení trestného konania voči určitej osobe vyžaduje, aby bol zásah zákonný, vo všeobecnom záujme a bol primeraný. To znamená, že musí predstavovať spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami na ochranu základných práv jednotlivca. Pokiaľ ide o podmienku zákonnosti, nič nenaznačuje, že v predmetnej veci by prokurátor porušil alebo , alebo že by uplatnil zjavne nesprávne svojvoľné závery. ESĽP konštatoval, že vedením trestného konania ide o boj proti trestnej činnosti a jej prevenciu, ktoré spadajú do všeobecného záujmu uvedeného v článku 1 protokolu č. 1 ESĽP. Skutočnosť, že bol sťažovateľ v prejednávanej veci zbavený obžaloby, samo osebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné a od počiatku vadné. Dôkazné požiadavky, ktoré treba splniť, aby mohla byť osoba uznaná vinnou, sa líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré je treba splniť, aby mohla byť osoba trestne stíhaná. Uznesením o začatí trestného stíhania a uznesením o vznesení obvinenia vydanými orgánmi činnými v trestnom konaní voči žalovanému boli splnené všetky zákonné predpoklady, z ktorého dôvodu neboli príslušnou prokuratúrou zrušené v konaní o sťažnosti. V tom čase existovala na základe vykonaného dokazovania v trestnom konaní pravdepodobnosť spáchania tam definovaného skutku žalobcom, ktorý sa však v priebehu uvedeného trestného konania nepotvrdil. Vydanými uzneseniami nedošlo k porušeniu základných zásad trestného konania. Pre vznesenia obvinenia žalobcu postačuje, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a že na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou. Mal zato, že v prípravnom konaní ako aj počas celého vedenia trestného konania pred súdom boli splnené zákonné podmienky pre začatie a pre vedenie trestného konania vo vzťahu k žalobcovi. Dôvodom na zastavenie trestného stíhania v predmetnej veci nebola nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, ale zmena skutkového stavu, ku ktorému došlo v priebehu vyšetrovania, a preto namietané uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky považovať za nezákonné rozhodnutie bez posúdenia a zohľadnenia okolností konkrétnej veci. O nesprávny úradný postup nemôže ísť v konaní, ktoré je zavŕšené vydaním rozhodnutia vo veci samej. V takom prípade prichádza do úvahy už len náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktoré by pre nezákonnosť bolo zrušené. V konaní nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku a nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, resp. v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, keďže žiadne z rozhodnutí pre nezákonnosť nebolo zrušené. Zároveň namietal, že v mene štátu má vystupovať Ministerstvo vnútra SR.

3. V podaní zo dňa 02.08.2017 žalovaný uviedol, že nie je naplnený žiaden z predpokladov na úspešného uplatnenia nároku na náhradu spôsobenej škody. Mal zato, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalovaného a nie je naplnená ani zákonná požiadavka predpokladu na úspešné uplatnenie nároku na náhrady škody, a to príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca preukazuje spôsobenú škodu fotokópiami faktúr, ktoré nie sú dôkazom preukazujúci vyplatenie vyúčtovaných súm. V rámci uplatnených trov konania si žalobca uplatnil odmenu za úkony - účasť na výsluchu poškodeného zo dňa 12.05.2011, účasť na oboznámení spisu zo dňa 22.08.2011, účasť na výsluchu obvineného zo dňa 25.10.2011, ktorých sa zástupca žalobcu nezúčastnil, resp. sa vôbec nevykonali. Ohľadom uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že základným kritériom pre jej priznanie je vyhodnotenie, že samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného. Zásah takejto intenzity však musí preukázať žalobca, keď nemajetková ujma má byť určitou odmenou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Je pritom podstatné, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby, či dobré meno a povesť osoby. V danej veci žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu takej intenzity, ktorá by zakladala jeho právo na priznanie peňažnej náhrady takto vymedzenej nemajetkovej ujmy ako vyššieho stupňa, keď satisfakcia v peniazoch má byť znakom a prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať iba prostriedok slúžiaci na obohatenie sa. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že postupom orgánov činných v trestnom konaní vznikli následky v jeho súkromnom živote, prípadne spoločenskom živote. Priznanie nemajetkovej ujmy pritom nemôže vychádzať iba z abstraktných tvrdení a subjektívnych pocitov žalobcu. Priznanie uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy považoval za rozporné s dobrými mravmi. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

4. Zástupca žalobcu pred otvorením pojednávania dňa 28.11.2017 uviedol, že na podanej žalobe v časti majetkovej ujmy v sume 200,08 € netrvá a berie ju späť. Uvedená časť majetkovej ujmy predstavuje odmenu za úkony právnej služby zo dňa 12.05.2011 a 22.08.2011 spolu s príslušným úrokom z omeškania z tejto sumy. Žiadal, aby súd konanie v uvedenej časti konanie zastavil s tým, že žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 11.814,29 € spolu s príslušným úrokom z omeškania.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, kedy nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd konanie podľa citovaných zákonných ustanovení konanie v časti o zaplatenie 200,08 € s 8,05 % ročným úrokom zo sumy 200,08 € od 14.04.2015 do zaplatenia zastavil. Predmetom konania zostala po čiastočnom späťvzatí žaloby žaloba o zaplatenie 11.814,29 € s 8,05 % ročným úrokom zo sumy 11.814,29 € od 14.04.2015 do zaplatenia.

9. Súd vytýčil pojednávanie na termín 28.11.2017, ktorého sa žalobca zúčastnil, jeho neúčasť na pojednávaní jeho zástupca ospravedlnil s tým že uviedol, že žalobca súhlasí s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti a nenavrhoval vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznamením sa s podanou žalobou, návrhom na predbežné prejednanie náhrady škody zo dňa 20.01.2015, postúpením žiadosti zo dňa 28.01.2015, odpoveďou o predbežnom prerokovaní zo dňa 14.04.2015, faktúrami č. XXXXXXX. a č. XXXXXXX, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 05.10.2011, 12.12.2012, 08.03.2013, vyjadrením Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.08.2015, stanoviskom žalobcu zo dňa 08.09.2015, vyjadrením žalovaného zo dňa 24.07.2017 a 02.08.2017, podstatným obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ V Trenčíne č.k.:ORP-911/1-OVK-TN-2009 a to trestného oznámenia zo dňa 04.03.2009, uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 01.07.2009, uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 28.10.2010, sťažnosti zo dňa 26.01.2011, uznesenia o zamietnutí sťažnosti zo dňa 18.02.2011, zápisnice o výsluchu žalobcu zo dňa 20.01.2011, 08.02.2011, 01.03.2011, 13.10.2011, 25.10.2011, 11.10.2012, zápisnice o výsluchu poškodeného zo dňa 22.02.2011, 12.05.2011, 18.10.2011, 25.01.2012, zápisnice o výsluchu svedkov zo dňa 15.03.2011, 16.03.2011, 11.10.2011, 18.10.2011, 25.01.2012, 04.10.2012, odpisu z registra trestu žalobcu zo dňa 14.06.2011, 21.11.2011, 16.08.2012, 23.05.2013, záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu zo dňa 24.02.2011, záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 16.08.2011, 08.12.2011, 22.08.2012, 12.06.2013, 02.07.2014, zápisnice o výsluchu znalca zo dňa 29.04.2014, návrhu na zastavenie trestného stíhania zo dňa 23.07.2014, uznesením Okresnej prokuratúry o zastavaní trestného stíhania zo dňa 04.08.2014 a zistil tento skutkový stav:

11. Uznesením ČVS:ORP-911/1-OVK-TN-2009 zo dňa 01.07.2009 začal vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne - úrad justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície trestné stíhanie za zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného zákona a prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

12. Uznesením ČVS:ORP-911/1-OVK-TN-2009 zo dňa 28.10.2010 vzniesol vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne - úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície žalobcovi obvinenie za zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného zákona pre skutok, že žalobca konajúc v mene spoločnosti Z.-M.-M., P..B.. M. F. dňa 29.10.2008 kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. S. N., W..Č.. XXX/XX, D. M. R. Č.. XXXX vedenej na Správe katastra Bánovce nad Bebravou na spoločnosť V., B..T..Y.., J. XX XXX XXX, B. B. F. XXXX/XX, C. ako výlučného vlastníka, vediac o tom, že na uvedenej nehnuteľnosti ku dňu podpisu kúpnej zmluvy existovalo zmluvné záložné právo v prospech spoločnosti R. P. B. B.. B. T..Y.., J. XX XXX XXX, B. B. C., B. XXXX, ktoré k predmetnej nehnuteľnosti ku dňu podpisu tejto kúpnej zmluvy žiadnym spôsobom nezaniklo a ani nebolo zrušené a ktoré bolo zriadené dňa 23.01.2007 zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku medzi záložcom Z.-M.-M., P..B.. a záložným veriteľom R. P.

B. B.. B. T..Y.., kde bolo zmluvne stanovené, že záložca sa zaväzuje nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa predmet záložného práva alebo akýkoľvek podiel na ňom na inú osobu až do času úplného splatenia pohľadávky, čím zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku s výrazným vplyvom na vymožiteľnosť pohľadávky spoločnosti R. P. B. B.. B. T..Y.., ktorej vznikla škoda 444.090,40 €.

13. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca dňa 26.01.2011 sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou uznesením č.k. Pv/307/09-28 zo dňa 18.02.2011 zamietol ako nedôvodnú.

14. Vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne - úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície podal pod č.k. ČVS:ORP-911/1-OVK-TN-2009 zo dňa 23.07.2014 návrh na zastavenie trestného stíhania žalobcu z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesením Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 04.08.2014 sp.zn. Pv 307/09/3301-115 prokurátor rozhodol podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania žalobcu pre skutok, že ako konateľ spoločnosti Z.-M.-M., P..B.. F. F. XX.XX.XXXX kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam spoločnosti nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. N., W..Č.. XXX/XX, D. N. R. Č.. XXXX na Správe katastra Bánovce nad Bebravou na kupujúceho

- spoločnosť V., B..T..Y.., F. XXXX/XX, C. za kúpnu cenu 5.000.000,- Sk, t.j. 165.969,59 € napriek tomu, že k uvedenej nehnuteľnosti ku dňu podpisu tejto zmluvy existovalo zmluvné záložné právo v prospech spoločnosti R. P. B., B.. B. T..Y.., J.Y. XX XXX XXX, B. B. B. XXXX, C., ktoré bolo zriadené dňa 23.01.2007 zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku medzi záložcom Z.-M.- M., P..B.. a záložným veriteľom R. P. B., B.. B. T..Y.., čím mal spoločnosti R. P. B., B.. B. T..Y.. spôsobiť škodu vo výške neuhradenej pohľadávky 444.090,40 €, z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

15. Faktúrou č. XXXXXXX z.o dňa 05.10.2011, splatnou 15.10.2011, vyúčtoval obhajca žalobcu žalovanému odmenu za poskytnutie právnej služby v trestnej veci v sume 1.250,- €. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou XX.XX.XXXX, vyúčtoval obhajca žalobcu žalovanému odmenu za poskytnutie právnej služby v trestnej veci v sume 1.200,- €.

16. Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 05.10.2011 obhajca žalobcu potvrdil prijatie sumy 1.500,- € od žalobcu. Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 12.12.2012 obhajca žalobcu potvrdil prijatie sumy 1.000,- € od žalobcu. Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 08.03.2013 obhajca žalobcu potvrdil prijatie sumy 200,- € od žalobcu.

17. Žalobca podaním zo dňa 20.01.2015 požiadal žalovaného o predbežné prejednanie náhrady škody podľa zákona 514/2003 Z.z.. V návrhu si uplatnil škodu v sume 2.014,37 € titulom uhradených trov advokátovi a nemajetkovú ujmu v sume 10.000,- €.

18. Podaním zo dňa 28.01.2015 žalovaný postúpil žiadosť o predbežné prejednanie náhrady škody Ministerstvu vnútra SR.

19. Ministerstvo vnútra SR podaním zo dňa 14.04.2015, doručeným žalobcovi dňa 22.04.2015, žalobcovi oznámilo, že uplatnenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody považuje za nedôvodnú a nie je možné jej vyhovieť.

20. Podaním zo dňa 12.08.2015 Ministerstvo vnútra SR namietalo nedostatok svojej procesnej spôsobilosti konať v mene Slovenskej republiky v tomto konaní s tým, že orgánom príslušným konať v mene Slovenskej republiky je Generálna prokuratúra SR.

21. Z odpisu registra trestov žalobcu zo dňa 23.05.2013 vyplýva, že žalobca bol Mestským súdom Bratislava rozhodnutím sp.zn. 4T/212/1977 zo dňa 19.05.1977 uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa § 251 ods. 1 Trestného zákona (podielnictvo) a odsúdený na trest odňatia slobody troch mesiacov nepodmienečne v I. nápravnovýchovnej skupine. Trest bol vykonaný dňa 19.05.1977, a odsúdenie bolo žalobcovi zahladené Okresným súdom Dolný Kubín dňa 24.09.1986. Žalobca bol Okresným súdom Žilina rozhodnutím sp.zn. 1T/168/1998 zo dňa 18.05.1998 uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ublíženie na zdraví) a bol mu

uložený peňažný trest vo výške 20.000,- Sk, ktorý žalobca zaplatil dňa 06.12.2000. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok. Odsúdenie bolo žalobcovi zahladené podľa § 70 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Rozhodnutím Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2T/50/02 zo dňa 10.05.2002 bol žalobca uznaný vinným pre spáchanie trestného činu podľa § 148 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 01.09.1999 (skrátenie dane), za ktorý mu bol uložený peňažný trest vo výške 25.000,- Sk, ktorý zaplatil dňa 06.06.2000 a na žalobcu sa hladí, akoby nebol odsúdený podľa § 60 ods. 4 Trestného zákona. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 29T/168/2004 zo dňa 24.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To/50/2011 zo dňa 28.09.2011, právoplatným dňa 28.09.2011 uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa § 256 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (poškodzovanie veriteľa) na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s tým, že výkon trestu odňatia slobody bol žalobcovi podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Žalobca sa v skúšobnej dobe osvedčil dňa 06.12.2012 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

22. Po právnej stránke súd posúdil spor v súlade s právnou úpravou účinnou v deň vydania uznesenia o vznesení obvinenia, t.j. dňa 28.10.2010.

23. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. (ďalej len " SR") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

24. Podľa čl. 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

25. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

26. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

27. Podľa článku 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

28. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody v znení účinnom od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

29. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody v znení účinnom od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

30. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

31. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1

možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

33. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

34. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

35. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

36. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

37. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

38. Podľa § 18 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 41. Podľa § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou

sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,

42. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").

43. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2013 výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

44. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

45. Podľa § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok ma náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

46. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

47. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

48. Z hľadiska procesnoprávneho súd - pokiaľ ide o orgán, konajúci v tomto konaní za žalovaného - Slovenskú republiku, vychádzal z aktuálnej procesnoprávnej úpravy, obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z.z., ktorý je potrebné aplikovať. Zákon č. 514/2003 Z.z. (či už v znení účinnom do 31.12.2012 alebo v aktuálnom znení) za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia označuje štát - Slovenskú republiku. Právna úprava zodpovednosti je tak založená na princípe jediného výlučného nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorými je štát. V danej veci žalobca správne smeruje žalobný návrh proti žalovanému - Slovenskej republike ako pasívne legitimovanému subjektu.

49. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody v znení účinnom od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

50. Štát ako zodpovedný subjekt pritom nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Takýmto subjektom je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu. Z dikcie § 4 ods. 1 písm. b/, písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 vyplýva, že v mene štátu koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu v prípravnom konaní a nepodal v trestnej veci obžalobu. Ministerstvo vnútra SR by bolo povolané konať v mene štátu len v prípade, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru

a súčasne prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. V prejednávanej veci však prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu nepodal a uznesením trestné stíhanie zastavil. Keďže novelou (z.č. 412/2012 Z.z.) neboli dané prechodné a záverečné ustanovenia, pričom sčasti ide o procesnoprávny predpis, ktorého procesnoprávne ust. § 4 upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, potom v zmysle zásady lex posterior derogat legi priori pre akékoľvek ďalšie konanie od 01.01.2013, sa aplikuje znenie dané touto novelou, a to aj pre určenie orgánu konajúceho v mene štátu po 01.01.2013.

51. Na základe uvedeného súd konal s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky podľa aktuálneho znenia procesnoprávnej normy § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný postúpil návrh žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štátom na Ministerstvo vnútra SR, ktoré nárok žalobcu vecne prejednalo a jeho žiadosť zamietlo. Otázka, či Ministerstvo vnútra SR takýmto spôsobom postupovalo správne alebo nie, je pre rozhodnutie v danej veci právne irelevantná, pretože i keby postupovalo nesprávne, túto skutočnosť by nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcu, ale na ťarchu zodpovedného subjektu, ktorým je samotný štát (nie Generálna prokuratúra SR).

52. Žalobca síce v podanej žalobe označil ako zástupcu štátu Ministerstvo vnútra SR, avšak súd postupoval v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012, podľa ktorého označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciu štátu nesúvisí. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Existencia či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označením štátu ako účastníka konania na žalovanej strane. Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Z ustanovenia § 73 vyplýva, že súd je povinný - bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom.

53. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri jej výkone, ak sú splnené podmienky zodpovednosti podľa tohto zákona. Vznik zodpovednosti štátu predpokladá: a/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, b/ existenciu škody, c/ príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a existenciou škody. Predpokladom zodpovednosti štátu je príčinná súvislosť medzi ujmou poškodeného, ako i následkom a rozhodnutím, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť, nie medzi ujmou a skutočnosťou, ktorá bola dôvodom zrušenia rozhodnutia. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon nepozná ani žiadny liberačný dôvod, na základe ktorého by bolo možné tejto zodpovednosti sa zbaviť.

54. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je okolnosť, že toto rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť. Aj v tomto prípade však treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nezákonným zásahom štátu bola odčinená.

55. V danej veci uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne - úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície ČVS:ORP-911/1-OVK-TN-2009 zo dňa 28.10.2010 bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi zo zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou uznesením č.k. Pv/307/09-28 zo dňa 18.02.2011zamietnutá ako nedôvodná. Vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne - úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície podal pod č.k. ČVS:ORP-911/1-OVK-TN-2009 zo dňa 23.07.2014 návrh na zastavenie trestného stíhania žalobcu z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou uznesením zo dňa 04.08.2014 sp.zn. Pv 307/09/3301-115 rozhodol podľa § 215 ods. 1 písm. b)

Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania žalobcu z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

56. Žalobca si v danej veci uplatnil žalovaný nárok u žalovaného, keď si podal dňa 20.01.2015 žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody v sume 12.014,37 € titulom zaplatenej odmeny a nákladov obhajoby v trestnej veci vedenej proti nemu na základe uznesenia o vznesení obvinenia pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného zákona v sume 2.014,37 € a titulom nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- €. Žalovaný žiadosť žalobcu podaním zo dňa 28.01.2015 postúpil Ministerstvu vnútra SR, ktoré žiadosť žalobcu prejednalo a žalobcovi oznámilo listom zo dňa 14.04.2015, doručeným žalobcovi dňa 22.04.2015, že žiadosť nepovažuje za dôvodnú, a teda jeho nárok na náhradu škody neuspokojí. Žalobca sa preto nároku na náhradu škody domáhal žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.06.2015.

57. Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade zastavenia trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V tomto smere súd vychádzal z ustálenej judikatúry vyšších súdov, zaoberajúcej sa otázkou zodpovednosti za škodu v prípade zastavenia trestného stíhania, resp. oslobodenia spod obžaloby. Rozhodovanie súdov sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod žaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1CZ/6/1990, publikovaný ako Rc/35/1991, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 53/ 1993 zo dňa 08.06.1993, aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod číslom R 35/1991). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti predchádzajúceho zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj naďalej, aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.. Judikatúra totiž jednoznačne dospela k záveru, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má tiež uznesenie o zastavení trestného stíhania, ako aj oslobodenie spod obžaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.03.2011 ustálil, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Uvedený právny názor kontinuálne nadväzuje na predchádzajúcu súdnu prax, keď napríklad v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/15/2009 zo dňa 18.08.2010 bolo zaujaté stanovisko, že za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

58. Žalovaný poukazoval na stanovisko vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 163/2013 <http://merit.slv.cz/II.US163/2013>-50, v ktorom bolo okrem iného vyslovené, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Do istej miery sa rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2013 <http://merit.slv.cz/II.US163/2013>-50 zo dňa 13.11.2013 môže javiť ako zásadne revidujúce vyššie citovanú dlhodobú konzistentnú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Ak by tomu tak bolo, nepochybne by sa muselo bližšie vyrovnať s doposiaľ vyššie citovanou konzistentnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, nevynímajúc aj iné rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 25/2011 <http:// merit.slv.cz/II.US25/2011>-33 zo dňa 24.03.2011, ktoré v plnej miere reflektuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR reprezentovanú v citovanom uznesením sp.zn. 4 MCdo/15/2009.

V tomto náleze Ústavný súd uviedol, že zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť, ale rovnaké dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. V citovanom Náleze č. k. II. ÚS 163/2013 <http://merit.slv.cz/II.US163/2013>-50 napokon Ústavný súd SR udáva, že dotknutá judikatúry Najvyššieho súdu SR neprešla testom ústavnosti, avšak takýto test Ústavný súd SR zjavne ani v tomto rozhodnutí nevykonal. Z týchto dôvodov vyslovenú právnu úvahu v predmetnom náleze nemožno chápať absolutizujúco a je ju nutné vykladať hlavne v kontexte s individuálnymi okolnosťami konkrétnej veci. Napokon Najvyšší súd SR v rozsahu svojej pôsobnosti podľa článku 142 ods. 1 Ústavy SR zverejnil v roku 2014 Uznesenie sp. zn. 4 MCdo/15/2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a v rozhodnutí súdov SR č. 2/2014 pod publikačným číslom 37, ktoré rozhodnutie z hľadiska jeho právneho významu je nutné považovať za rozhodnutie zásadného významu.

59. V danom prípade žalobcovi vznikla skutočná škoda tým, že zaplatil svojmu právnemu zástupcovi, ktorý ho zastupoval počas celého trestného konania, trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.700,- €, pričom podanou žalobou si po jej čiastočnom späťvzatí uplatňoval sumu 1.814,29 € s príslušenstvom. Čo do príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodou je potrebné uviesť, že žalobca využil svoje ústavné právo na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko sám nemá právnické vzdelanie. Podľa názoru súdu je nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto postupu v súvislosti s tak závažnou a pre laika zložitou skutočnosťou, ako je vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania a je irelevantné, či ide o prípady nutnej obhajoby, alebo zvoleného advokáta. To znamená, že práve vznesenie obvinenia a následné pokračovanie v trestnom konaní po podaní obžaloby súdom, boli výlučnou príčinou vzniku trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná. Všetky uskutočnené úkony obhajoby po čiastočnom späťvzatí žaloby súd považoval za účelné aj v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli.

60. Trovy právneho zastúpenia boli určené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") v znení účinnom ku dňu vykonania toho - ktorého úkonu. Podľa § 12 ods. 3 písm. b vyhlášky pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu, čo za rok 2011 predstavuje sumu 92,63 €, za rok 2012 predstavuje sumu 95,37 €, za rok 2013 do dňa 30.06.2013 predstavuje sumu 97,62 €, za rok 2014 predstavuje sumu 90,17 €.

Žalobca si za rok 2011 uplatnil odmenu advokáta za 11 úkonov právnej služby po 92,63 € (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 07.02.2011; účasť na výsluchu poškodeného dňa 22.02.2011, účasť na výsluchu žalobcu dňa 01.03.2011, 13.10.2011, 25.10.2011; účasť na výsluchu svedka dňa 16.03.2011, 11.10.2011, 18.10.2011 v časr od 10:10 hod. do 10:50 hod., účasť na oboznámení so spisom dňa 16.08.2011,08.12.2011, účasť na výsluchu poškodeného dňa 18.10.2011 od 08:35 hod. do 10:00 hod.). V roku 2012 vykonal zástupca žalobcu 5 úkonov právnej služby á 95,37 € (účasť na výsluchu poškodeného a účasť na výsluchu svedka dňa 25.01.2012 v trvaní menej ako 2 hodiny spolu, účasť na oboznámení so spisom dňa 22.08.2012, účasť na výsluchu svedka dňa 04.10.2012, účasť na výsluchu žalobcu dňa 11.10.2012). V roku 2013 vykonal zástupca žalobcu 1 úkon právnej služby á 97,62 € (účasť na oboznámení so spisom dňa 12.06.2013). V roku 2014 vykonal zástupca žalobcu 2 úkony právnej služby á 90,17 € (účasť na výsluchu znalca dňa 29.074.2017 a účasť na oboznámení so spisom dňa 02.07.2014). Spolu špecifikovaná odmena predstavuje sumu 1.678,37 €. Okrem toho si uplatnil podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 10 x režijný paušál á 7,41 € za úkony v roku 2011, 4 x režijný paušál á 7,63 € za úkony v roku 2012, 1 x režijný paušál á 7,81 € za úkon v roku 2013, 2 x režijný paušál á 8,04 € za úkony v roku 2014. Spolu špecifikovaný režijný paušál predstavuje sumu 128,51 €. Žalobca v uplatnenej výške náhrady škody za trovy právneho zastúpenia nesprávne sčítal režijný paušál za úkony vykonané advokátom v roku 2011, keď nesprávne dvojnásobne sčítal priznanie režijného paušálu za úkony účasť na výsluchu svedkov dňa 18.10.2011, pričom sa jednalo o nadväzujúce úkony výsluchom svedkov, ktoré trvali spolu viac ako dve hodiny, preto súd žalobu v časti o zaplatenie 7,41 € zamietol. Spolu oprávnené uplatnené trovy obhajoby žalobcu sú 1.806,88 €. Z predložených príjmových pokladničných dokladov

vyplýva, že žalobca uhradil svojmu právnemu zástupcovi vyššiu sumu, konkrétne sumu 2.700,- €. Súd je však viazaný podanou žalobou a nemôže ísť nad jej rámec, a preto konštatoval, že titulom náhrady škody, spočívajúcej vo vynaložených trovách obhajoby v trestnom konaní, patrí žalobcovi len uhradená suma 1.806,88 €.

61. Za dôvodný považoval súd aj nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z priznanej sumy 1.806,88 €, a to od 22.04.2015 do zaplatenia, kedy sa žalovaný dostal podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (t.j. dňom oznámenia Ministerstva vnútra SR žalobcovi, že neuspokojí jeho uplatnený nárok na náhradu škody) do omeškania v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a vo zvyšnej časti uplatnený nárok na úrok z omeškania súd zamietol.

62. Žalobca si ďalej uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- € súvisiacu s trestným stíhaním.

63. V danej veci sa jedná o nie rozsiahlo žalobcom tvrdený a dokazovaný skutkový stav. Popri ňom je však možné pri hodnotení nemajetkovej ujmy vychádzať zo všeobecne známych a akceptovaných skutočností, že trestné stíhanie samo osebe predstavuje vždy závažný zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život a životný osud. Zasahuje do súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, a preto je spôsobilé (okrem prípadov porušenia práva na osobnú slobodu garantovaného článkom 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), obmedziť či porušiť aj právo osoby na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Trestné stíhanie, ktoré bolo realizované v rozpore so zákonom, resp. s ústavným poriadkom, je spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv. Trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje osobný život stíhaného, na ktorého je síce do okamihu právoplatnosti rozhodnutia vo veci nutné pozerať sa ako na nevinného, avšak samotný fakt trestného stíhania záťažou pre každého obvineného. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má štát byť skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým bolo priamo zasiahnuté do základných práv jednotlivca.

64. Súd však má za to, že pokiaľ ide o samotné trestné stíhanie, zastavenie trestného stíhania uznesením Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 04.08.2014 sp.zn. Pv 307/09/3301-115 z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, je postačujúcim zadosťučinením podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzhľadom na spôsobenú ujmu, následky, celkovú dĺžku, okolnosti trestného stíhania. Je faktom, že trestné stíhanie žalobcu trvalo takmer 4 roky (od 28.10.2010 do 04.08.2014), avšak pri hodnotení závažnosti vzniknutej ujmy s ohľadom na dĺžku prebiehajúceho trestného konania súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázané, že by na strane žalobcu došlo k narušeniu jeho súkromného a pracovného života, k zásadnej zmene spôsobu života, vykonávaniu práce a životných cieľov práve v dôsledku predmetného trestného stíhania.

65. Tvrdenia žalobcu o rozpade jeho vzťahu s dlhoročnou partnerkou z dôvodu vedeného trestného konania v konaní preukázané neboli žiadnym dôkazom. Žalobca rovnako nepreukázal žiadnym dôkazom svoje tvrdenia o spoločenskej ujme, poškodení jeho povesti, o strate priateľov a známych. Na preukázanie týchto svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy, ktorých vykonania by sa domáhal. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o sporové konanie a žalobca, pokiaľ sa domáha uplatneného nároku na základe určitých tvrdení, na ich preukázanie ho zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré žalobca v tomto smere pri uplatnenom nároku na nemajetkovú ujmu neuniesol. Súd pri svojom závere prihliadol aj trestné činy, za ktorých spáchanie bol žalobca v minulosti právoplatne odsúdený, a to najmä na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 29T/168/2004 zo dňa 24.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To/50/2011 zo dňa 28.09.2011, právoplatným dňa 28.09.2011 za trestný čin poškodzovanie veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. S poukazom na toto právoplatné odsúdenie (t.j. za právne posúdený rovnaký trestný čin ako ten, pre ktorý bolo vedené predmetné trestné stíhanie) v čase prebiehajúceho trestného stíhania sa tvrdenia žalobcu o nemajetkovej ujme spôsobenej mu poškodením jeho súkromného života a spoločenského uplatnenia, ktorú mal utrpieť práve v dôsledku prebiehajúceho

trestného stíhania, javia byť účelovými. Tvrdenie žalobcu, že uvádzané následky (rozchod s partnerkou, spoločenská ujma, poškodenie povesti, strata priateľov a známych) vôbec nastali a že nastali práve v dôsledku prebiehajúceho trestného stíhania, a nie v dôsledku právoplatného odsúdenia, o ktorom sa viedlo trestné konanie pred súdom od roku 2004 do roku 2011, žalobca súdu nijak nepreukázal, hoci na preukázanie týchto tvrdení ho zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalobca však svoje tvrdenia nijak nepreukázal, preto súd žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- € zamietol.

66. Súd sa zaoberal i otázkou, či si žalobca trestné stíhanie neprivodil sám. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 1Cz/6/90, publikovaného pod R 35/1991 totiž ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené alebo kto bol oslobodený spod obžaloby právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia nemá, ak si vznesenie obvinenia zavinil sám a bol oslobodený spod obžaloby alebo proti nemu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.

67. V tejto veci nebolo vykonaným dokazovaním zistené, že by si žalobca privodil vznesenia obvinenia sám, svojim konaním. Trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie vedené, nie je trestným činom. Žalobca v trestnom konaní v plnom rozsahu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, trestného konania sa riadne zúčastňoval, od počiatku až dokonca zotrval na svojom tvrdení, že je v danej veci nevinný a riadne využíval všetky dostupné právne prostriedky svojej obrany. Podľa názoru súdu si žalobca svoje trestné stíhanie a vznesenia obvinenia nezavinil.

68. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

69. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

70. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

71. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

72. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval súd podľa § 255 ods. 2, 256 ods. 1 CSP, keď žalobca i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech. Vo vzťahu k žalovanej sume 12.014,37 € po čiastočnom späťvzatí žaloby, v ktorej časti žalobca zavinil zastavenie konania, bol úspech žalobcu 15 % (1.806,88 €) a úspech žalovaného 85 % (10.207,49 €). Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 70 %. Nakoľko si žalovaný žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

73. Lehotu na splnenie povinnosti 30 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia súd určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.