Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/621/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tamary Sklenárovej, v exekučnej veci oprávneného IZOLPLAST, s.r.o., so sídlom Baltická č. 7, Košice, IČO: 36 217 905, zastúpeného Vojčík & Partners, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, IČO: 36866563, proti povinnému Steelstav, s.r.o. , so sídlom Vstupný areál U.S. Steel, Košice, IČO: 36595543, pre vymoženie 15.699,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 26. 9. 2011 č. k. 48Er/3090 /10-105, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol námietky povinného proti exekúcii a zároveň zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 18.11.2010 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 096545* vydaného Okresným súdom Košice II dňa 23.11.2010, upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Zuzana Papcunová účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením, č. k. EX 883/2010-4 zo dňa 29.11.2010, na základe ktorého si súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie na výšku 2.747,95 eur vrátane DPH. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie predmetná exekúcia, je vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k. 32Cb/28/09-66 zo dňa 11.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Cob/167/2010-80 zo dňa 30.9.2010. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 29.11.2010 bolo povinnému doručené dňa 2.12.2010. V predmetnom upovedomení o začatí exekúcie si vyčíslil súdny exekútor predbežné trovy exekúcie na sumu 2.747,95 eura vrátane DPH. Dňa 6.12.2010 doručil povinný na exekútorsky úrad námietky proti exekúcii a zároveň návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že predmetný exekučný titul nie je vykonateľný, čo bráni vymáhateľnosti nároku uplatňovaného v exekučnom konaní a zároveň spôsobuje neprípustnosť exekúcie, keďže rozhodnutie súdu nepriznáva právo na peňažné plnenie tak, ako uplatňuje oprávnený v exekučnom konaní. Predmetný exekučný titul nevymedzuje právne určitým spôsobom výšku úroku z omeškania (denne, mesačne, ročne), na základe čoho podľa názoru povinného nemôže byť ani predmetný exekučný titul vykonateľný. Súd prvej inštancie citoval § 251 O.s.p., § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. a konštatoval, že z obsahu súdneho spisu zistil, že rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 32Cb/28/09-66 zo dňa 11.5.2010 bol v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokom z omeškania opravený uznesením č.k. 32 Cb 28/2009 z 1.12.2010 tak, že bol špecifikovaný úrok z omeškania na ročný, tento však bol Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím súdom zrušený. Mal za to, že námietka povinného, že predmetný exekučný titul je nevykonateľný v dôsledku nešpecifikácie

úroku z omeškania je nedôvodná. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska je určená ročne. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak súd rozhodol s odvolaním sa na cit. ust. zákona, platí ročná úroková sadzba. Povinnosťou súdu je konkretizovať úrok z omeškania iba v prípade, ak rozhodnutie o úroku vychádza zo zmluvy uzavretej účastníkmi upravujúcej výšku úroku z omeškania, čo v prejednávanej veci nebolo dané. Na základe uvedeného je zrejmé, že predmetný exekučný titul je právoplatný a vykonateľný aj v časti úroku z omeškania, nielen v časti istiny. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zamietol námietky povinného proti exekúcii a taktiež zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd jeho námietkam proti exekúcii vyhovel a exekúciu následne zastavil. Povinný namietal výrok, ktorým nebolo vyhovené jeho námietkam proti exekúcii z dôvodu, že exekučný titul nie je vykonateľný a preto nie sú splnené procesné predpoklady , ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu. Zdôraznil, že rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 32 Cb 28/2009 - 66 zo dňa 11.5.2010 bol v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokom z omeškania opravený uznesením č.k. 32 Cb 28/2009 z 1.12.2010 tak, že bol špecifikovaný úrok z omeškania na ročný, tento však bol Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím súdom zrušený. Z tých istých dôvodov namietal aj výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať ako nový procesný predpis.

5. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

8. Z predloženého spisu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.1.2012, č.k. 13CoE/323/2011-131 vrátil vec súdu prvej inštancie z dôvodu, že na súde prvého stupňa o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodovala vyššia súdna úradníčka a proti výroku, ktorým námietky povinného proti exekúcii súd zamietol (č.k. 48 Er/3090/2010-105) nie je prípustné odvolanie, podľa tretej vety § 374 ods. 4 O.s.p. to má za následok, že takéto rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne vo veci rozhodne sudca. Zo zákona teda došlo k zrušeniu odvolaním napadnutého uznesenia vo výroku, ktorým súd zamietol námietky povinného proti exekúcii, preto tento výrok napadnutého uznesenia nemôže byť ani predmetom preskúmania odvolacieho súdu. Po vrátení veci bolo úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť opätovne o námietkach povinného proti exekúcii Po doručení rozhodnutia účastníkom konania (a to aj v prípade, ak proti rozhodnutiam nebude podané odvolanie) mal súd prvej inštancie vec bez zbytočného odkladu predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní povinného proti výroku napadnutého uznesenia zo dňa 26.9.2011 č.k. 48Er/3090/2010 -105, ktorým súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

9. Podaním zo dňa 22.02.2012, doručeným 14.03.2012 vzal povinný námietky proti exekúcii späť v časti vymáhanej istiny vo výške 15.699,68 eur a zároveň vzal späť námietky proti trovám exekúcie vyčísleným v upovedomení o začatí exekúcie Ex 883/2010-4 zo dňa 29.11.2010, a to v časti sumy 3.000 Eur. V rovnakom rozsahu vzal späť aj návrh na zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie

uznesením č.k. 48Er/3090/2010-162 zo dňa 12.01.2016 konanie o námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 06.12.2010 v časti vymoženia sumy 15.699,68 eur, konanie o námietkach povinného proti trovám exekúcie zo dňa 06.12.2010 v časti o vymoženie sumy 3.000 eur a konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.12.2010 v časti o vymoženie istiny vo výške 15.699,68 eur a predbežných trov exekúcie vo výške 3.000 eur, zastavil.

10. Následne vo zvyšnej časti rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.04.2016 č.k. 48Er/3090/2010-176 tak, že námietkam povinného proti trovám exekúcie zo dňa 06.12.2010 vyhovel, námietky povinného proti exekúcii zo dňa 06.12.2010 zamietol a námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie zo dňa 17.06.2015 zamietol.

11. Predmetom odvolacieho konania ostalo posúdenie návrhu povereného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.12.2010, ktoré povinný odôvodnil totožnými dôvodmi ako námietky proti exekúcii zo dňa 06.12.2010. Exekúciu žiadal zastaviť z dôvodu, že predmetný exekučný titul nie je vykonateľný, čo bráni vymáhateľnosti nároku uplatňovaného v exekučnom konaní a zároveň spôsobuje neprípustnosť exekúcie, keďže rozhodnutie súdu nepriznáva právo na peňažné plnenie tak, ako uplatňuje oprávnený v exekučnom konaní. Predmetný exekučný titul nevymedzuje právne určitým spôsobom výšku úroku z omeškania ( denne, mesačne, ročne ), na základe čoho podľa názoru povinného, nemôže byť ani exekučný titul vykonateľný.

12. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (1) Exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,

l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,

m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

14. Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Dôvody na zastavenie exekúcie zákona upravuje v ustanovení § 57 Exekučného poriadku. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania povinného dospel k záveru, že povinný v podanom odvolaní neuviedol žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by odvolací súd mohol považovať uznesenie súdu prvého stupňa za nesprávne. Povinný tak v námietkach proti exekúcii, v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanom odvolaní opakovane konštatuje skutočnosti, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už súd prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň rovnakého názoru, že pre zastavenie exekúcie v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky a v danom štádiu exekučného konania nie sú známe okolnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu zastaviť. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska je určená ročne. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak súd rozhodol s odvolaním sa na citované ustanovenia zákona, platí ročná úroková sadzba. Povinnosťou súdu prvého stupňa je konkretizovať úrok z omeškania iba v prípade, ak rozhodnutie o úroku vychádza zo zmluvy uzavretej účastníkmi upravujúcej výšku úroku z omeškania, čo v prejednávanej veci nebolo dané.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 v spojení s § 255 rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože povinná nebola v konaní úspešná a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 .