Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4Csp/107/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zast.: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany a JUDr. Pavol Kollár, advokát so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: U. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, o zaplatenie 459,98 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 9.6.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 459,98 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 359,78 eur od 26.9.2014 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že akceptáciou návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 22.8.2007 bola medzi predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s dňa 2.1.2008 uzavretá zmluva o kreditnej karte, na základe ktorej bola žalovanému vydaná kreditná karta VISA Classic elektronická s úverovým rámcom vo výške 10000,- Sk a ročnou úrokovou sadzbou 17,50 %. Žalovaný poskytnutý úverový rámec v celom rozsahu vyčerpal, následne nerealizoval žiadnu úhradu, nedorovnal zostatok do výšky poskytnutého úverového rámca, neplatil úroky a poplatky, žalovaný sa dostal do nepovoleného prečrpania, čím porušil zmluvné podmienky a Slovenská sporiteľňa odstúpila od zmluvy v súlade s obchodnými podmienkami a zákonom. Dňa 25.9.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu, o čom Slovenská sporiteľňa, a.s. upovedomila žalovaného oznámením zo dňa 7.10.2014. Žalovaný aj napriek výzve žalobcu dlh nezaplatil, a dlžná suma vo výške 459,98 eur s príslušenstvom ku dňu 25.9.2014 predstavuje istinu vo výške 359,78 eur a príslušenstvo vo výške 100,20 eur a ďalšieho príslušenstva pohľadávky od 26.09.2014, pričom uplatnené príslušenstvo predstavuje zákonný úrok vo výške 8% ročne. V spore označil a predložil listinné dôkazy.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa žalovaný nezúčastnil, súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") konal pojednávanie v neprítomnosti tejto strany.

3. Žalobca na podanej žalobe zotrval, k otázke splnenia podmienok na platné postúpenie pohľadávky žalobca poukazuje na skutočnosť, že v zmysle poslednej vety § 89 Zákona o bankách má aj ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách dispozitívny charakter, pričom zmluvné strany sa môžu od zákonného ustanovenia odchýliť, ako v bode 19.16 všeobecných obchodných podmienok. Názor na dispozitívny charakter § 92 ods. 8 Zákona o bankách podporuje aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 z 28.01.2009 a zároveň

poukazujeme aj na nálezy Ústavného súdu I.US 242/07 a IV.US 15/14 ktoré stanovili, aby pri výklade právnych úkonov mali súdy na zreteli preferenciu výkladu v prospech platnosti právneho úkonu.

4. Na pojednávaní, po poučení podľa ust. § 153 C.s.p. súd vykonal dokazovanie všetkými listinami, označenými žalobcom a to: návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 22.08.2007, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, výzva žalobcu zo dňa 18.03.2015 na zaplatenie pohľadávky, Obchodné podmienky pre kreditné karty č.l. 11-15, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE spolu s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, výpis z účtu č.l. 36-42, Všeobecné obchodné podmienky č.l. 43-58.

5. Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 22.8.2007 súd zistil, že banka, Slovenská sporiteľňa, a.s. navrhuje aby klient - žalovaný s číslom účtu:XXXXXXXXX uzatvoril s Bankou zmluvu o kreditnej karte s podmienkami: typ kreditnej karty: VISA Classic elektronická, výška úverového rámca: 10000,- Sk. V návrhu je ďalej uvedené, že tento návrh je možné akceptovať telefonicky, a to prostredníctvom služby Sporotel. Z návrhu ďalej vyplýva, že ak do 30 pracovných dní odo dňa doručenia tohto návrhu klientovi nebude zo strany klienta tento návrh akceptovateľný alebo odmietnutý, uplynutím posledného dňa uvedenej lehoty návrh banky zaniká. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.9.2014 spolu s prílohou č. 1 vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014 vyplýva, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamuje žalovanému, že 25.9.2014 postúpila na základe Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE žalobcovi pohľadávku vo výške 459,98 eur s príslušenstvom, v ktorom oznámení je pohľadávka je vymedzená ako: Číslo úveru/číslo účtu:XXXXXXXXX, názov a dátum uzatvorenie zmluvy: Ď. U..

6. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ust. § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

9. Podľa § ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) v znení v rozhodnom období, v znení účinnom od. 1.7.2006 do 31.12.2008 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom období spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom období zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 525 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení v rozhodnom období, v znení účinnom do 31.12.2008) banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

12. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok; ďalej len Zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súčasnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, podľa tvrdení žalobcu ide o zmluvu o kreditnej karte zo dňa 2.1.2008, táto má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím finančných prostriedkov bankou uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca resp. predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu - banka. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom resp. predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom a preto na daný vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod.

19. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preto nepostačuje, že žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu tvrdí, ale je povinný ju súdu aj preukázať.

20. V danej veci žalobca súdu tvrdil, že Slovenská sporiteľňa, a.s.. a žalobca uzavreli dňa 25.9.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok a relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom žalobca tak riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore (rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11.3.2003). Súd uvádza, že súdna prax sa už odklonila od tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/40/2008 ako aj sp.zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. US337/2012 zo dňa 03.07.2012.

21. V zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je súd povinný aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatneného práva, t.j. skúmať aj bez námietky žalovaného aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. A keďže z vykonaného dokazovania súd zistil, že uplatneným právom je právo žalobcu zo spotrebiteľského úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorého poskytovateľom bola banka súd je preto povinný skúmať, či boli splnené ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou len vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškania splátok pohľadávky a klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepredložil súdu písomnú výzvu banky - Slovenskej sporiteľne a.s. na splnenie dlhu, adresovanú žalovanému pred postúpením pohľadávky na žalobcu a ani doklad o doručení, resp. odoslaní takejto výzvy žalovanému. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá síce nie je bankou, podľa zákona o bankách neboli splnené. Po zistení skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca platne nenadobudol pohľadávku, ktorej splnenia sa voči žalovanému v tomto spore domáha. Je tomu tak pre rozpor zmluvy o postúpení zo dňa 25.9.2014 so zákonom, a teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy o postúpení nebol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba splatná pohľadávka za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Žalobca v konaní nepreukázal, že výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, bola žalovanému zaslaná a doručená. Žalobca teda nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách o splatnosti celej postupovanej pohľadávky a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

23. Žalobca je v tomto spore zastúpený advokátom. Súd mal predloženými listinami zo strany žalobcu preukázané, že pôvodným veriteľom je banka. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a z ostaných podaní žalobcu a z vykonaného dokazovania na pojednávaní súd dospel k názoru, že v prejednávanej veci neboli dodržané všetky podmienky postúpenia ustanovené zákonom o bankách. Keďže žalobcom nebolo preukázané, ale ani tvrdené, naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postúpenej pohľadávky v čase jej postúpenia, výzva banky adresovaná dlžníkom pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu že preukazovanie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je potrebné, a to vzhľadom k tomu že zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchylne v bode 19.16 všeobecných obchodných podmienok. Súd k týmto dojednaniam uvádzaným v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok uvádza, že ak dojednanie v tomto ustanovení na jednej strane vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke na tretiu osobu bez súhlasu banky a na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie kedykoľvek postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta) voči banke. Súd vyhodnotil túto zmluvnú podmienku umožňujúcu postúpiť práva zo zmluvy bez súhlasu druhej zmluvnej strany len banke za neprijateľnú, keď klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho zákona i neplatné a postupca v prípade Slovenská sporiteľňa, a s. v prípade postúpenia pohľadávky voči žalovanému na postupníka, žalobcu bolo povinná postupovať podľa ust. § 92 ods.8 zákona o bankách.

24. Na základe uvedených dôvodov považoval súd zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2014 v časti pohľadávky voči žalovanému za neplatnú, žalobca tak nebol v konaní aktívne vecne legitimovaným, žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia, žalobcom uplatnené právo v tomto spore mu nie je možné priznať a preto súd žalobu zamietol. Súd sa už ďalšími okolnosťami v spore majúcimi vplyv na nemožnosť uplatneného práva (§ 5b zákona č. 25/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) nezaoberal, pretože k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

25. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola úspešná (súd žalobu zamietol). Žalovanému voči žalobcovi by patril nárok na náhradu trov konania, z prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).