Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-158-2017.pdf
PDF · 98.87 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/158/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 266,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 117,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 117,89 eur od 09.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 266,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 266,89 eur od 09.06.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Súd doručil žalovanému žalobu dňa 08.11.2017 (č.l.42) spolu s výzvou, aby sa k nej žalovaný vyjadril. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote ani dodatočne nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s žalobou zo dňa 20.06.2017, so Zmluvou o poskytovaní služby A.XXXXXXX, Dodatkom k Zmluve o pripojení č.M zo dňa 07.08.2015, s Pokusom o pokonávku zo dňa 24.05.2017, s Faktúrami: č. XXXXXXXXXX vo výške 62,66 eur, splatná dňa 30.09.2015, č. XXXXXXXXXX vo výške 51,96 eur, splatná dňa 30.08.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 19,76 eur, splatnou dňa 30.10.2015, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s., ako i s obsahom celého spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 a § 297 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote. Súd nenariaďoval pojednávanie z dôvodu hospodárnosti konania, nenavyšovania trov.
4. Žalobca v žalobe uviedol, že účastníci uzavreli Zmluvu č. A8914835, v zmysle ktorej umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca pri uzavretí Dodatku k Zmluve č. M aktivoval žalovanému v program Kengura 30 s osobitným roam. balíkom, a odpredal mu mobilný telefón HuaweiG620s so zľavou s ceny mobilného telefónu vo výške 149,- eur. Žalovaný riadne
a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 22.5.2017 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Pohľadávka žalobcu pozostáva z neuhradených služieb vo výške 117,89 eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 149,- eur.
5. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
6. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
8. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2,4 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a dodatku), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (účinný v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a dodatku,), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
13. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ,, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5%.
19. Súd v konaní zistil nasledovný stav.
20. Žalobca a žalovaný dňa 07.08.2015 uzavreli Zmluvu o poskytovaní služby Kengura 30 s osobitným roam. balíkom, v zmysle ktorých žalovaný požiadal o zriadenie prístupu k uvedenej službe a zároveň uzavreli Dodatok k Zmluve. Žalovaný sa zaviazal po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, platiť cenu služieb v súlade so všeobecnými podmienkami, nedať svojím konaním žiaden podnet, aby pred uplynutím doby 24 mesiacov bol žalobca nútený skončiť platnosť zmluvy alebo dodatku k nej z dôvodu zavinenia žalovanej pre nesplnenie alebo porušenie niektorých zo zmluvných povinností, ku ktorým sa žalovaný zaviazal, prípadne porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, v prípade ukončenia zmluvy pred uplynutím 24 mesiacov zo strany žalobcu sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 149,- €.
21. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb odôvodnený, nakoľko boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré žalovaný nezaplatil riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, a preto súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie poskytnutých služieb vo výške 117,89 eur. Pokiaľ ide o zvyšnú časť istiny, ktorou je žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta vo 149,- €, súd z nižšie uvedených dôvodov vyhodnotil dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľné zmluvné podmienky, a preto žalobcom nárok na ich zaplatenie s príslušenstvom nepriznal, ale v tejto časti žalobu zamietol. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu Dodatku k zmluve o pripojení, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutú v sume 149,- €. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.
22. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods. 4 písm. k).
23. Niet pochybností o tom, že žalobca v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, nemá postavenie podnikateľa a nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatkov a ani obsah všeobecných podmienok k nim. Pokiaľ žalobca v rámci odvolania uvádzal, že spotrebiteľ mal dostatočnú vyjednávaciu silu ohľadne výšky zmluvnej pokuty, tak súd musí konštatovať, že to tak nie, nakoľko ide zjavne o formulárovú zmluvu, ktorá je predpripravená a spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť. Súd preto dospel k záveru, že zmluva a dodatok k nej uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov
záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že so žalovaným individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to najmä samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností, a preto nie je možné konštatovať iné, ako to, že zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúkol žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardnej zmluvy, ktorú mal vopred pripravenú a v ktorej spotrebiteľ nemohol zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiadal zaplatiť žalobca od spotrebiteľa v paušálnej výške bez ohľadu na to, aby dostatočne konkrétnym spôsobom v zmluve zohľadnil porušenie tej ktorej povinnosti zo zmluvy. Žalobca v danom prípade sankcionoval správanie sa odporcu spočívajúce v nezaplatení troch faktúr zmluvnou pokutou v sume 149,- Eur, pričom v konaní netvrdil, že by došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu účastníkov, z ktorého dôvodu sa jeho tvrdenia o potrebe zachovania „vernosti“ zákazníka javia ako neopodstatnené. Súd k argumentácii žalobcu, že zmluvná pokuta mohla byť znížená, konštatuje, že mechanizmus nastavený v zmluve, ktorý mal zohľadniť intenzitu porušenej povinnosti jednoznačne vychádzal zo situácie, kedy dôjde k predčasnému ukončeniu zmluvy, čo v danom prípade nenastalo. Súd zmluvné dojednania o povinnosti spotrebiteľa - zaplatiť zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok, preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2008. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 149,- € nepovažoval za dôvodný, a preto žalobu v tejto časti zamietol vrátane požadovaného príslušenstva.
24. Z činnosti súdu je známe, že obsahovo rovnaká zmluvná podmienka v obdobných spotrebiteľských zmluvách žalobcu o pripojení už bola predmetom súdnej kontroly a súdy ju (právoplatne) považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/10/2011 z 3.2.2012, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/89/2012 z 31.7.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/60/2011 z 26.6.2012, 2Co/137/2010 z 29.6.2011, sp. zn. 6Co/113/2010 z 20.9.2011, sp. zn. 18Co/136/2010 z 9.5.2011, rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 43C/205/2011 z 13.6.2012, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/195/2011, ktoré rozsudky sú prístupné aj verejnosti na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk. S poukazom na § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka citované rozsudky je navrhovateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
25. Z takto zisteného stavu rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 117,89 eur (predstavujúcu časť neuhradených služieb z faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX), spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 117,89 eur od 09.06.2017 do zaplatenia. Pokusom o pokonávku zo dňa 24.05.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v lehote do 08.06.2017, čím poskytol žalovanému dlhšiu lehotu splatnosti, ako bola uvedená vo faktúrach pripojených k návrhu (popísaných v predchádzajúcich odsekoch) a žalovaný sa tak preukázateľne ocitol s plnením ceny za elektronické komunikačné v sume 117,89 eura v omeškaní dňa 09.08.2017. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 5 % viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Navrhovateľ má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % (5,00 % + 0,00 %) ročne zo sumy 117,89 eur, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 09.06.2017 bola 0,00 %. Z uvedených dôvodov súd návrhu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 117,89 eura od 09.06.2017 do zaplatenia vyhovel.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
29. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
30. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
31. O náhrade trov konania by prichádzalo rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník úspešnejší v konaní (žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 266,89 eur, pričom bol úspešný len čo do sumy 117,89 eur, t.j. jeho úspech predstavuje 44,17 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešný žalovaný 55,83 %, čistý úspech žalovaného 11,66% (vypočítané ako 55,83 %- 44,17% úspech žalobcu= 11,66% čistý úspech žalovaného). Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,66%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 0,- eur, nakoľko tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.