Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-8-2019.pdf
PDF · 112.1 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobkyne: L.. L. T.Á., O.. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, V., proti žalovanému: L.. Y. E., O.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, Z., zastúpený Synergy Lawyers - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 16791/28, Bratislava, IĆO: 51 796 562, o zaplatenie 15.404,50 Eur takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.04.2019 sa žalobkyňa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť 15.403 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.403 Eur od 13.11.2018 do zaplatenia. Zároveň požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku v plnej výške, pretože je od roku 2014 poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 244 Eur a nevlastní žiaden nehnuteľný resp. hnuteľný majetok.
2. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa odstránila vady žaloby pravdivým a úplným opísaním rozhodujúcich skutočností žalobkyňa dňa 30.08.2019 doplnila, že dňa 27.01.2018 vložila hotovostný vklad na účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banka a. s. vo výške 3.001,50 Eur na meno L.. Y. E.. Dňa 28.01.2018 následne vložila hotovostný vklad na účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banka a. s. vo výške 2.401,50 Eur na meno L.. Y. E.. Dňa 17.07.2018 vložila hotovostný vklad na účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banka a. s. vo výške 10.001,50 Eur na meno L.. Y. E.. Uvedené platby boli ako platby za úkony, ktoré boli dohodnuté ústne, mali byť zrealizované za účelom odpredaja nehnuteľnosti rodinného domu v k. ú. V.. V októbri 2018 zistila, že sa jedná o podvodné konanie s úmyslom len vylákať finančné zdroje od žalovaného (pozn. súdu zrejme žalobkyne) s úmyslom len bezdôvodne sa obohatiť. Dňa 19.11.2048 bola žalovanému doporučenou poštou zaslaná výzva na vrátenie finančných prostriedkov v žalovanej výške. Výzva bola dňa 11.12.2018 vrátená ako neprevzatá. Žalovaný neoprávnene prevzal finančné čiastky v prospech svojho účtu a do dnešného dňa ich nevydal. Preto žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného zaplatiť 15.404,50 Eur s príslušenstvom s 5% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.11.2018 do zaplatenia.
3. Uznesením č. k. 40C/8/2019 - 51 zo dňa 05.03.2020 bolo žalobkyni priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že ju považuje za neoprávnenú, zmätočnú a za zjavné zneužitie práva, ktorým sa snaží žalobkyňa účelovo vymôcť peniaze od jeho osoby. V zmysle žalobkyňou doložených potvrdení Tatra banka a. s., žalobkyňa súhlasila so zaplatením sumy 1,50 eur za každý
vklad v hotovosti, čo znamená, že žalobkyňa sumu 3,- eurá resp. 4,50 eur ako uvádza v doplnení žaloby, zaplatila Tatra banka a. s. ako poplatok za transakciu a nie jeho osobe. Preto sumy 15.403 eur a 15.404,50 eur považuje za nesprávne a popiera ich, pričom správnou sumou súčtu troch platieb žalobkyne poukázaných na jeho bankový účet je suma 15.400 eur. Žalobkyňa v žalobe a jej doplnení neuvádza žiaden právny titul, neuvádza tiež žiaden dôkaz preukazujúci akýkoľvek právny titul resp. akýkoľvek iný dôvod, na základe ktorého si uplatňuje nárok na vrátenie predmetnej sumy. Žaloba bola dňa 8.4.2019 podaná dokonca voči osobe s priezviskom „.E. a neobsahovala žiadne dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali nápadne stručné a zmätočné tvrdenia žalobkyne. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa vložila peniaze na jeho bankový účet nezakladá žiadnu jeho povinnosť túto sumu vrátiť bez toho, aby existoval relevantný právny titul na jej vrátenie. Predmetné platby boli uskutočnené žalobkyňou na jeho bankový účet ako platby pre tretiu osobu, pána P. V.Š.M., na základe dohody žalobkyne s pánom P. V.Š.M. obsiahnutej v ich vzájomnej komunikácii prostredníctvom aplikácie Whatsapp. P.. V.Š.Í.M. nedisponoval v tom čase bankovým účtom vedeným v Tatra banka a. s., preto došlo k takejto dohode medzi ním a žalobkyňou. Túto ich dohodu konkludentne akceptoval tým, že jednotlivé platby vybral a odovzdal v hotovosti P.. V.Š.M.. Žalobkyňa nikdy v žiadnej komunikácii a ani vo svojej žalobe a jej doplnení nenamietala skutočnosť, že platby (alebo čo i len časť z nich) neodovzdal P.. V.Š.M.. Preto popiera akékoľvek súčasné alebo budúce tvrdenie žalobkyne týkajúce sa neodovzdania platieb a tvrdí, že platby boli riadne odovzdané. Ak by platby neboli riadne odovzdané, tak buď žalobkyňa alebo P.. V.Š.M. by sa domáhali ich odovzdania P.. V.Š.M., k čomu nikdy z ich strany nedošlo. Platby žalobkyne na jeho bankový účet boli adresované P.. V.Š.Í.M. a on v ich vzájomnom platobnom vzťahu vystupoval iba ako prostredník, t. j. osoba disponujúca bankovým účtom v Tatra banka, a. s., ktorá (na základe vzájomnej dohody žalobkyne a P.. V.Š.M.) prijala platby od žalobkyne a odovzdala ich P.. V.Š.M.. Neexistuje žiadna dohoda, zmluva a ani iný právny vzťah medzi ním a žalobkyňou, okrem vyššie uvedenej skutočnosti, že platby žalobkyne odovzdal P.. V.Š.Í.M.. Preto tvrdenie žalobkyne „Všetky uvedené platby boli ako platby na úkony, ktoré boli dohodnuté ústne mali byt' zrealizované za účelom odpredaja nehnuteľnosti rodinného domu, k. ú. Bojnice“ nie je možné aplikovať voči jeho osobe a to z dôvodu, že žalobkyni nikdy žiadne služby neposkytoval. Popiera tiež tvrdenia žalobkyne o údajnom úmyselnom podvodnom konaní, ktoré uvádza v žalobe svojvoľne bez predloženia akéhokoľvek dôkazu a účelovo, len s cieľom pošpiniť jeho meno. Popiera aj tvrdenie žalobkyne, že mu posielala výzvu na zaplatenie, pretože na doloženom podacom lístku je odosielateľom U.. M. T.Á. (dcéra žalobkyne), ktorá v tomto konaní nie je ani žalobkyňou a ani inou stranou alebo účastníkom. Žalobkyňa a jej dcéra nevedeli ani správne uviesť jeho meno, čo bolo dôvodom, prečo mu pracovníčka pošty poradila obálku neprevziať - lebo adresát „.E.“ na danej adrese neexistuje. Má za to, že zo správania sa žalobkyne, ktorým zjavne zamlčala podstatné skutočnosti v žalobe t. j. úmyselne zamlčala dôvod platieb na jeho bankový účet, pričom tento dôvod musela žalobkyňa poznať je zrejmé, že žalobkyňa konala v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania. Žalobkyňa si musela byť a ešte stále aj musí byť vedomá nepravdivosti svojich tvrdení uvedených v žalobe. Napriek tomu sa snaží zneužiť súdny systém Slovenskej republiky a bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor. Ak by žalobkyňa mala nárok voči P.. V.Š.M., ktorému boli platby preukázateľne adresované a ním riadne odovzdané, tak by žalobkyňa žalovala jeho a nie žalovaného. Keďže žalobkyňa si je vedomá, že so žalobou voči P.. V.Š.M. by neuspela, tak sa snaží touto žalobou získať späť predmetné peňažné prostriedky od neho - prostredníka a nie od adresáta platieb. Akákoľvek platba, ktorou by vracal predmetné peňažné prostriedky žalobkyni, by tak bola bezdôvodným obohatením žalobkyne. Preto žiadal žalobu zamietnuť.
5. Žalobkyňa na výzvu súdu v zmysle § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) uviedla, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a zavádzajúce, bez predloženia dôkazov o nich. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá ústna dohoda, ktorej obsahom mal byť predaj nehnuteľnosti rodinného domu žalobkyne. Žalovaný spoločne s P.. V. mali vykonať realizáciu predaja uvedenej nehnuteľnosti. Nie je preto pravdou, že vklad finančných prostriedkov na bankový účet žalovaného bol vykonaný len pre osobu P.. V. a žalovaný v celom vzťahu vystupuje len ako prostredník alebo ako tretia osoba. Žalovaný bol v právnej pozícii sprostredkovateľa spoločne s P.. V. vo veci predaja nehnuteľnosti. Podľa tvrdení na osobných stretnutiach, mali byť vložené finančné prostriedky na úhradu poplatkov bližšie nešpecifikovaných potvrdení a úkonov. Peniaze mali byť poukázané a odovzdané p. V.. Doklady, preukazujúce pravdivosť tvrdení žalovaného, neboli odovzdané žalobkyni, napriek opakujúcim sa ubezpečeniam zo strany žalovaného. Žalobkyňa sa viackrát pokúšala telefonicky skontaktovať s P.. V. aj so žalovaným, aby jej predložili doklady o pravdivosti tvrdení, ale k takýmto úkonom zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný nepreukázal, že by finančné prostriedky boli odovzdané P.. V.. Sumu 4,50 Eur musela žalobkyňa zaplatiť ako poplatok
banky, preukázateľne vynaložila finančné prostriedky na to, aby žalovaná suma bola prevedená na účet žalovaného. K absencii právneho titulu žalobkyňa uviedla, že už samotná skutočnosť, že vložila peniaze na bankový účet žalovaného, čo sám žalovaný dosvedčil, zakladá povinnosť žalovaného vrátiť finančné prostriedky žalobkyni s poukazom na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka. Má naliehavý právny záujem na ochranu svojich práv.
6. Žalovaný v duplike uviedol, že z priloženej obálky, podacieho lístka, z podanej žaloby nie je správne uvedené moje meno, čo spochybňuje tvrdenia žalobkyne o správnom uvedení môjho mena. Na adrese U. X, Z. nebýva žiaden E. ani E.. Žalobkyňa sa neunúvala ani len naučiť jeho meno, čo preukazuje jeho tvrdenie, že vo vzťahu žalobkyne a p. V.Š.M. bol len prostredníkom, t. j. osobou disponujúcou bankovým účtom v Tatra banka a. s., ktorá (na základe vzájomnej dohody žalobkyne a P.. V.) prijala platby od žalobkyne a odovzdala ich P.. V.. Žalobkyňa k dnešnému dňu predložila len 2 „dôkazy“ - vkladové lístky, ktoré však nepreukazujú dôvod platby, ale len jej existenciu a neprevzatú poštovú zásielku, ktorá je z právneho hľadiska pre toto konanie irelevantná a ktorá ani nebola poslaná žalobkyňou. Žalobkyňa žiadne svoje tvrdenie nepodložila akýmkoľvek dôkazom, preto má za to, že žalobkyňa svoje dôkazné bremeno v konaní neuniesla. K tvrdeniu žalobkyne o ústnej dohode medzi ním a žalobkyňou, o existencii takejto dohody nemá a nikdy ani nemal vedomosti, pretože takáto dohoda nikdy neexistovala. Má za to, že existenciu takejto dohody si žalobkyňa účelovo vymýšľa, pretože ak by takáto dohoda existovala, tak by o nej vedela žalobkyňa predložiť dôkaz, čo žalobkyňa v jej štyroch podaniach nikdy nespravila (čo ani nemohla spraviť, pretože logicky nemôže existovať dôkaz o dohode, ktorá neexistuje). Preto nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že existovala ústna dohoda medzi ním a žalobkyňou a popiera existenciu akejkoľvek dohody medzi žalobkyňou a ním. Naďalej tvrdím, že vo vzťahu žalobkyne a P.. V. bol len prostredníkom a že žalobkyňa vkladala finančné prostriedky na jeho účet na základe dohody a právneho vzťahu medzi žalobkyňou a P.. V., o čom žalobkyňa v čase uskutočnenia vkladu finančných prostriedkov vedela a musela vedieť, pretože sa tak s P.. V. výslovne dohodla v komunikácii cez aplikáciu Whatsapp. Komunikácia medzi žalobkyňou a P.. V. preukazuje existenciu právneho vzťahu medzi nimi a je dôvodom, pre ktorý žalobkyňa išla osobne do banky a vložila finančné prostriedky na jeho účet. Dôvodom uskutočnenia predmetných vkladov nebola komunikácia medzi žalobkyňou a jeho osobou a ani náhodné rozhodnutie žalobkyne ísť vložiť peniaze na jeho účet, ale bola to práve komunikácia a z nej vyplývajúci právny vzťah medzi žalobkyňou a P.. V., ktorých žalobkyňa osobne išla do banky a vložila peňažné prostriedky na jeho účet. Aj číslo jeho bankového účtu si žalobkyňa pýtala (a aj dostala) od P.. V. a nie od neho. Táto skutočnosť zároveň aj vyvracia tvrdenia žalobkyňa o údajnej ústnej dohode medzi ním a žalobkyňou - ak by sa na niečom dohodol so žalobkyňou, tak by jej aj dal číslo jeho účtu, kam mu má vložiť peniaze. Považuje za nelogické a až absurdné sa na niečom dohodnúť (k čomu nedošlo) a oznámenie čísla účtu na zaplatenie peňazí nechať na inú „nezainteresovanú“ osobu. Ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia je potrebné v zmysle judikatúry a komentárov aplikovať subsidiárne k ustanoveniam iných predpisov občianskeho práva. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Z konverzácie a jej textu (konkrétne zo slov p. V.M.: „... nech to dokončime“, t. j. bol medzi nimi právny vzťah, lebo spolu niečo „robili“) je zrejmé, že existoval právny vzťah medzi žalobkyňou a P.. V.. Na podloženie existencie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a P.. V. predložil scan splnomocnenia z 12.12.2017, ktoré udelila dcéra žalobkyne M. T. P.. V. za účelom predaja nehnuteľnosti, ktorú spomína žalobkyňa (ďalej len „Plnomocenstvo“). Týmto dôkazom preukazuje existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou (a aj jej dcérou) a P.. V.Í.. Predmetná nehnuteľnosť, ktorá bola súčasťou právneho vzťahu medzi žalobkyňou a P.. V., bola vo vlastníctve dcéry žalobkyne, P.. M. T.. Žalobkyňa vybavovala a dojednávala s P.. V. veci, ktoré boli predmetom ich vzájomného právneho vzťahu (na základe ktorého došlo k platbám, ktoré sú predmetom tohto konania) a týkali sa nehnuteľnosti uvedenej v priloženom dôkaze - Plnomocenstve. Plnomocenstvo nebolo udelené žalovanému a nebolo mu nikdy udelené ani iné, obdobné plnomocenstvo žalobkyňou a/alebo jej dcérou. Ak by žalobkyňa a/alebo jej dcéra P.. M. T. udelili plnomocenstvo jemu, tak by poznali presné znenie/hláskovanie jeho mena, pretože ak by v plnomocenstve nesprávne uviedli jeho meno a priezvisko (tak ako ho ešte v čase podania žaloby poznal žalobkyňa), tak by bol nútený vyžiadať opravu takéhoto plnomocenstva, pretože by ho žiadna tretia strana neakceptovala, a to z dôvodu uvedenia nesprávneho mena a priezviska. Keďže také plnomocenstvo nikdy neexistovalo, nemali odkiaľ správne opísať jeho meno a preto jeho meno nesprávne uvádzajú na viacerých listinách. Uvedené preto opäť dokazuje okrem iného aj tvrdenie žalovaného a skutočnosť, že vo vzťahu žalobkyne a p. V. žalovaný vystupoval len ako prostredník,
ktorého meno bolo nepodstatné a ktorého účet bol použitý na rýchly presun peňažných prostriedkov. Na základe vyššie uvedenej komunikácie žalobkyne a p. V. a na základe existencie Plnomocenstva je zrejmé, že žalobkyňa a p. V. mali medzi sebou relevantný právny vzťah, ktorého existencia je nesporná. Je preto zrejmé, že ustanovenia o bezdôvodnom obohatení nie je možné aplikovať v tomto konaní, pretože existuje relevantný právny vzťah medzi žalobkyňou a p. V.M., na základe ktorého boli peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom tohto konania, vložené na jeho účet žalobkyňou ako platba pre p. V. za účelom: „...nech to dokončime“. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorý by potvrdil jej tvrdenia o tom, že žalovaný peňažné prostriedky neodovzdal p. V., a ani takýmto dôkazom disponovať nemôže, lebo peňažné prostriedky boli odovzdané, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že p. V. nikdy v žiadnej komunikácii, ani so žalobkyňou a ani so žalovaným neuvádzal, že by mu peňažné prostriedky neboli žalovaným odovzdané. Je logické, že ak by p. V. predmetné peňažné prostriedky neodovzdal (k čomu nedošlo, nakoľko ich odovzdal) a zatajil mu ich prijatie, tak by ich od žalobkyne a/alebo jeho žiadal, o čom by žalobkyňa vedela predložiť dôkaz. Aj vzhľadom na právnické vzdelanie žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa konala v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania. Žalobkyňa si musela byť a ešte stále aj musí byť vedomá nepravdivosti svojich tvrdení uvedených v žalobe. Napriek tomu sa snaží zneužiť súdny systém Slovenskej republiky a bezdôvodne sa obohatiť na úkor. Žalovaného. Ak by bol účastníkom právneho vzťahu medzi žalobkyňou a p. V. (spoločne s p. V. ako tvrdí žalobkyňa v druhom vyjadrení; čo nebol), tak by žalobkyňa žalovala spoločne a nerozdielne jeho osobu a aj p. V.. Keďže tak neurobila a žalovala iba jeho osobu, tak žalobkyňa svojím počínaním len potvrdzuje, že žalovaný nie je priamym účastníkom vzťahu medzi žalobkyňou a p. V. a žalovaný bol len prostredníkom.
7. Uznesením č. k. 40C/8/2019 - 137 zo dňa 28.03.2022 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že tento znie o zaplatenie 15.404,50 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.11.2018 do zaplatenia.
8. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby žalobkyňou a vyjadrenia žalovaného vykonal dokazovanie písomným vyjadrením p. V. zo dňa 30.08.2021, písomným vyjadrením p. V. zo dňa 31.10.2021, a písomným vyjadrením p. V. zo dňa 03.05.2022 s úradným osvedčením pravosti podpisu p. V. na listine, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
9. Zo žalovaným predloženej komunikácie cez aplikáciu Whatsapp, ktorú žalobkyňa nenapadla, vyplýva, že osoba označená žalovaným ako žalobkyňa komunikuje s treťou osobou, ktorú oslovuje „P.“. Tretia osoba navrhuje žalobkyni, že ak sa jej nechce cestovať, dá jej účet „E. a si to vyberiem nech to dokoncime ako chcete“. Následne žalobkyňa odpovedá „P. cakam ked ma byt vsetko ale poslite mi cislo na p. E.“. Z ďalšej komunikácie predloženej žalovaným vyplýva, že osoba označená žalovaným ako žalobkyňa sa pýta,: „poslat to E. do Tatry, ale uz az rano alebo vsetko pondelok?“ Tretia osoba odpovedá: „poslite E.“.
10. Z komunikácie žalovaným označenej ako komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 17.07.2018 vyplýva správa žalovaného “robím ako minule - vyberam a dnes este davam P.“ s odpoveďou žalobkyne „ok“.
11. Zo žalovaným predloženej listiny označenej ako „plnomocenstvo“ vyplýva udelenie plnej moci dňa 12.12.2017 M. T., nar. XX.XX.XXXX, r ,č, XXXXXX/XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX V., národnosť slovenská P. V., O.. XX.XX.XXXX, E.. Č.. XXXXXX/XXXX, V. K. O. B. N. XXX/XX, národnosť - slovenská k zastupovaniu „mojej osoby ako predávajúcej vo veci prevodu vlastníckych právna nehnuteľnosti zapísanej v okrese P., obce V., kat. ú. V., G. XXXX k jednaniu a vyjadrovaniu sa a všetkým úkonom mimo podpisovaniu sa v predmetnej veci.“
12. Z listín Vyjadrenie svedka, predložených žalovaným, vyplýva čestné vyhlásenie Petra V., že finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa p. T. poslala na účet žalovaného P.. E., boli určené pre neho, P.. E. bol len prostredníkom a boli určené na vykonávanie činností podľa dohody a príkazov žalobkyne p. T. s ním. Vyjadrenie svedka zo dňa 03.05.2022 je opatrené osvedčením notára JUDr. Martina Vlhu, PhD. so sídlom v Bratislave o pravosti podpisu na listine (legalizácia).
13. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
14. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
15. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
16. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou, alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1. júla 2008).
17. V sporovom konaní má strana sporu jednak povinnosť tvrdenia, a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Ak žaloba neobsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých možno odvodiť, aký je predmet konania, procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti je zamietnutie žaloby.
18. Žalobkyňa skutkovo odôvodnila žalobu tým, že platby v celkovej sume 15.404,50 Eur boli platby na úkony, ktoré boli dohodnuté ústne, mali byť zrealizované za účelom odpredaja nehnuteľnosti rodinného domu v k. ú. Bojnice. V replike k vyjadreniu žalovaného doručenej súdu dňa 03.08.2020 žalobkyňa ku vkladu finančných prostriedkov uviedla, že mali byť na úhradu poplatkov bližšie nešpecifikovaných potvrdení a úkonov. Z plnomocenstva predloženého žalovaným (č. l. 84 v súdnom spise) mal súd preukázané, že dňa 12.12.2017 udelila M. T. plnú moc P. V. vo veci zastupovania jej osoby ako predávajúcej vo veci prevodu vlastníckych práv na nehnuteľnosti v okrese Prievidza, obec Bojnice, k. ú. Bojnice. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 13.11.2018 doloženej žalobkyňou (č. l. 31 v súdnom spise) a kópie poštovej obálky vyplýva, že U.. M. T. žiadala o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli splnomocnenou osobou, jej matkou JUDr. L. T., vložené na osobný účet žalovaného v Tatra banka, a. s. v dňoch 27.01.2018 - 3.000 Eur, 28.01.2018 - 2.400 Eur a dňa 17.07.2018 - 10.000 Eur. M. T. žiadala v lehote troch dní poukázať (aj) peňažné prostriedky uplatňované v tomto konaní na jej účet ako bezdôvodné obohatenie L.. Y. „.“ bez právneho titulu. Z takto žalobkyňou splnenej povinnosti tvrdenia a predložených listinných dôkazov dospel súd k právnemu záveru, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu byť nositeľom práva vyplývajúceho z hmotnoprávneho vzťahu, keď z plnej moci ako aj výzvy na zaplatenie vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti, na úhradu poplatkov potvrdení a úkonov boli vykonané platby na účet žalovaného, nebola žalobkyňa L. T., ale jej dcéra M. T.. Z toho dôvodu aj výzvu na vrátenie finančných prostriedkov zaslala žalovanému M. T., nie L. T., nakoľko L. T. vkladala finančné prostriedky v mene M. T.. Právne úkony žalobkyne ako zástupcu dcéry sú tak prejavy jej vôle, ale právne následky (práva a povinnosti) vznikajú priamo tej osobe, ktorá je zastupovaná; pokiaľ zástupca koná v rozsahu udeleného plnomocenstva. Keďže žalobkyňa tieto listiny a skutočnosti z nich vyplývajúce nenapadla, iné skutkové tvrdenia neuviedla, nesporovaním skutkového stavu vyplývajúceho zo žalovaným predložených listín pri nedodstatočnom pknení vlastnej povinnosti tvrdenia neuniesla povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, čoho následkom je nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a preto zamietnutie žaloby.
19. Zároveň zo žalovaných predložených listinných dôkazov spočívajúcich v komunikácii L. T. cez Whatsapp - keďže žalobkyňa procesne nenapadla tvrdenie žalovaného, že ide o komunikáciu jej osoby s treťou osobou - súd dospel k záveru, že nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia) nie je žalovaný, keď žalobkyňa vybavovala niečo, čo sa malo dokončiť s P., a preto, že sa jej nechce cestovať a má časť (niečoho), a chce to dokončiť, žiada „P.“ poslať
číslo na P.. E. a návrh zmluvy na prečítanie, v ďalšej komunikácii uvádza, že doplatí zvyšok, nakoľko musí ísť do Slsp a prídu jej cez víkend nejaké platby, to donesiem, čo tretia osoba „P.“ potvrdzuje, nech to vybavim v pondelok čím skôr,.. nech už to popodpisuje. S osvedčením pravosti podpisu na vyhlásení svedka, P. V., ktorý vyhlásil, že finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa p. T. poslala na účet žalovaného P.. E., boli určené pre neho, P.. E. bol len prostredníkom, tak súd mal za to, že žalobkyňa neuniesla ani dôkazné bremeno k tvrdeniu, že bola vo vzťahu so žalovaným, ktorému bez právneho dôvodu poukázala peňažné prostriedky, resp. nebola v žiadnom vzťahu so žalovaným ani treťou osobou (nakoľko v takom prípade by súd skúmal subsidiárnosť nároku uplatneného žalobkyňou pri právnom posúdení z titulu bezdôvodného obohatenia) a bez právneho dôvodu poukázala peňažné prostriedky na účet osoby, ktorý účet si vyžiadala od tretej osoby, „P.“. Keďže povinnosťou pravdivého a úplného tvrdenia je zaťažená žalobkyňa, súd po upustení žalovaným od návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka P. V. rozhodol tak, že tento dôkazný prostriedok nevykoná, nakoľko vypovedanie svedka nemá nahrádzať povinnosť žalobkyne tvrdiť a dokazovať vlastné skutkové tvrdenia. Žalobkyňa tiež návrhy na vykonanie dokazovania k vlastným skutkovým tvrdeniam nepredniesla. Nakoniec k časti žalobkyňou uplatnenému žalobnému návrhu v časti 4,50 eura spočívajúceho v zaplatených bankových poplatkoch bolo nesporné, že šlo o poplatky za vklad zaplatené žalobkyňou banke (Tatra banka, a. s.), nie žalovanému, za poskytnuté služby, spracovanie vkladu hotovosti na účet (žalovaného), a teda o plnenie žalobkyne ako vkladateľky v prospech banky, keď zo žalobkyňou doložených potvrdení o vklade hotovosti/cash deposit vyplýva (bankou pripravené) formulárové poučenie v dolnej časti listiny, že klient (L. T.) súhlasí so zaplatením poplatku za vklad v hotovosti na účet fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom, v sume 1,5 Eura. Preto v tejto časti nie je žalovaným pasívne legitimovaným.
20. Povinnosťou súdu je v každom štádiu konania skúmať, či stranám sporu svedčí vecná legitimácia, nakoľko jej nedostatok vedie bez prejednania veci k zamietnutiu žaloby. Súd z dôvodu nedostatku tvrdenia a tým i preukazovania aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne za súčasného nepreukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tak žalobu žalobkyne zamietol.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.