Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-4869-2015.pdf
PDF · 65.4 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/4869/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, 042 11 Košice, IČO: 30 794 536 proti povinnému: M. pre vymoženie 137,50 € s prísl. a trov exekúcie vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Márii Bílej, so sídlom Hlavná 115, Košice
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Návrh na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 09.10.2015 a poverenia Okresného súdu Košice II č. 5803 209960 zo dňa 27.10.2015 začal súdny exekútor exekúciu pre vymoženie istiny 137,50 Eur s prísl. a trov exekučného konania. Exekučným titulom, na základe ktorého je vedené exekučné konanie, je rozhodnutie UPSVaR Košice č. KE1/OPHN23/ SOC/2014/14232-0015 zo dňa 31.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2014 a dňom 24.11.2014 sa stalo vykonateľným.
2.Súdny exekútor postúpil súdu námietky povinného proti exekúcii, ktoré boli podané na exekútorskom úrade dňa 31.08.2017, teda v zákonnom stanovenej lehote. Povinný v podaní namieta neoprávnenosť vymáhania vrátenia poskytnutých dávok v hmotnej núdzi oprávnenému vo výške 137,50 € s príslušenstvom, nakoľko v roku 2013 mu podľa potvrdenia vydaného UPSVaR Košice nebola poskytnutá žiadna dávka v hmotnej núdzi. Súčasťou tohto podania je aj kópia potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2013.
3.Podľa ust. § 243h ods. 1, veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len “EP“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4.Podľa ust. §50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
5.Inštitút námietok v exekučnom konaní neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie, tieto bolo potrebné si uplatniť podaním opravného prostriedku v zmysle poučenia uvedeného v exekučnom titule v pôvodnom konaní. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, exekučný súd meritórne nerozhoduje a neskúma existenciu a obsah hmotno-
právneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným naopak, je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu orgánom, ktorý exekučný titul vydal, čo vyplýva aj z dikcie ust. 50 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého dôvodmi námietok sú len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, t.j. po jeho vydaní.
6. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorým je fyzickou osobou.
7. Podľa §56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
8.Podľa ust. § 56 ods. 4 Exekučného poriadku, súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.
9. Odklad exekúcie predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Ide o prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie, pričom jeho zmyslom je zabrániť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie, ktorej dôsledky by sa neskôr mohli ukázať ako neodvratné. Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone, a síce, pokiaľ sa povinný nie z vlastnej viny ocitol prechodne v takej situácii, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo jeho rodinných príslušníkov zvlášť nepriaznivé následky, pričom zároveň musí byť naplnená aj ďalšia podmienka, a teda, že oprávnený nebude odkladom exekúcie poškodený. Tieto podmienky musia byť naplnené kumulatívne.
10. Z podaného návrhu je zrejmé, že povinný žiadal o odklad exekúcie do doby, kým súd nerozhodne o námietkach povinného proti exekúcii. Keďže súd v predmetnej veci rozhodol tak, že námietky proti exekúcii zamietol, súd taktiež zamietol návrh povinného na odklad exekúcie a to z dôvodu, že v tomto štádiu konania povolenie odkladu exekúcie nepovažuje za dôvodné.
11.Súd po preskúmaní návrhu na odklad exekúcie zistil, že v návrhu povinného nie je uvedený žiaden z dôvodov taxatívne vymenovaných v ust. § 56 Exekučného poriadku, na základe ktorého by súd mohol odklad exekúcie povoliť. Žiaden z dôvodov, ktoré pre povolenie odkladu exekúcie uvádza povinný, nemožno subsumovať pod ust. § 56 Exekučného poriadku.
12.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku).