Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Pc-11-2017.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľa: U. O., C.. XX.X.XXXX, S. B., X.. B. X/X, XXX XX, B., študenta, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou B.. X. R.C., C.. X.X.XXXX, S. XXX XX, B., W. I. XX/X, proti matke: Y. O., C.. XX.X.XXXX, S. B., XXX XX, B., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Matka Iveta Sopóciová je povinná s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na výživu navrhovateľa Richarda Sopóciho zvýšeným výživným v sume 150 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac, k rukám navrhovateľa.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa návrh zamieta.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/15/2009 zo dňa 16.11.2009 vo výroku o výživnom na navrhovateľa.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.4.2017 sa navrhovateľ proti svojej matke domáhal zvýšenia výživného určeného naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/15/2009 zo dňa 16.11.2009 na sumu 200 € mesačne s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku o zvýšení výživného. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tou skutočnosťou, že je študentom 2. ročníka Strednej odbornej školy dopravnej, so sídlom v Martine. Jeho matkou je Y. O. a jeho otec je neznámy. Ako maloletý bol vyššie uvedeným rozsudkom zverený do náhradnej starostlivosti starej matke X. O., s ktorou doposiaľ žije v spoločnej domácnosti. Je študent a nemá žiadny príjem. Jeho náklady sa neustále zvyšujú a pomáha mu ich uhrádzať stará matka, ktorá mu prispieva približne sumou 15 € mesačne. K jeho životným nákladom patrí príspevok starej matke približne vo výške 80 € mesačne, stravné približne 60 € mesačne, cestovné náklady 10 € mesačne a náklady na učebné pomôcky približne 40 € mesačne. Náklady na hygienické pomôcky pre neho predstavujú približne 10 € mesačne. Na dôkaz svojich tvrdení navrhovateľ predložil potvrdenie o návšteve školy, rodný list a následne ešte pripojil listinné dôkazy preukazujúce jeho životné náklady.
2. Na pojednávaní vo veci samej prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne zotrval navrhovateľ na návrhu a uviedol, že žije so svojou starou matkou X. O. a mladším bratom W. O.. Matka ich opustila ešte v roku 2007. Pravdepodobne žije v Českej republike ako bezdomovkyňa a jej skutočný pobyt nie je zistený. Navrhovateľ má len preddavkovo vyplácanú dávku v hmotnej núdzi vo výške 111 €, čo vzhľadom na príjem starej matky, ktorá má dôchodok približne 280 € mesačne, nepostačuje na výživu rodiny. Výživné, ktoré bolo naposledy určené jeho matke, matka neplatí. Bolo dokonca vedené voči
nej aj trestné stíhanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Navrhovateľ celú dávku v hmotnej núdzi vo výške 111 € dáva starej matke a ona mu z toho vypláca vreckové vo výške 10 € raz do týždňa. Z toho navrhovateľ uhrádza svoje osobné výdavky. Občas sa snaží privyrobiť vo firme Volkswagen. Naposledy tam brigádoval počas letných prázdnin. K výdavkom v spoločnej domácnosti, ktoré bolo potom preukázané listinnými dôkazmi, patria nájomné za byt vo výške 213 €, náklady na štúdium brata W. O. vo výške 230 €, poplatky za mobilný telefón navrhovateľa vo výške 20 € mesačne, nákup potravín a hygienických potrieb približne vo výške 150 € mesačne, náklady navrhovateľa na cestovné do školy a ďalšie cestovné náklady vo výške 52 €, exekúcia vedená na dôchodok starej matky vo výške 80 €, poistka platená navrhovateľovi v sume 40 € a splácanie dlhu za plyn vo výške 39,50 €. Dôchodok starej matky predstavuje sumu 282,03 €, dávka v hmotnej núdzi a rodinné prídavky na navrhovateľa predstavujú sumu 111 € a rodinné prídavky a preddavok na W. O. predstavujú spolu 149,80 €.
3. Matka sa k návrhu nevyjadrila, pretože sa jej ho neporadilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa zdržiava na mieste, ktoré súdu nie je známe a keďže má trvalý pobyt evidovaný v registri obyvateľov Slovenskej republiky, súd jej doručoval návrh a jeho prílohy ako aj predvolanie na pojednávanie zverejňovaním týchto listín na webovej stránke súdu a úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 116 ods. 2 C.s.p. a § 106 ods. 3 C.s.p..
4. Preto o povinnosti matky súd rozhodoval na podklade vykonaného dokazovania, predovšetkým vychádzal z výsluchu navrhovateľa a jeho starej matky X. O., ktoré potvrdili skutočnosti konštatované navrhovateľom. Vychádzal tiež z obsahu spisov Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/15/2009, z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Martine, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-727/1-OVK-MT-2011 a z listín, ktoré navrhovateľ pripojil do súdneho spisu, prípadne ktoré si vyžiadal súd od bývalých zamestnávateľov matky.
5. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:
6. Navrhovateľ je synom Y. O., C.. XX.X.XXXX, toho času bytom B., ktorá sa dnes zdržiava na neznámom mieste. Okrem navrhovateľa je matkou ďalších detí, a to matkou M. O., C.. XX.X.XXXX, W. O., C.. X.X.XXXX X. Q. O., C.. XX.XX.XXXX. Matke bolo naposledy určené výživné na navrhovateľa rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/15/2009 zo dňa 16.11.2009 vo výške 30 % životného minima. V rovnakej výške bolo týmto rozsudkom určené matke výživné aj na ďalšie dve deti, a to na M. O. X. W. O.. Pokiaľ ide o maloletého Q. O., tak na toto dieťa bolo matke určené výživné rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/15/2009 zo dňa 8.3.2010, a to tiež vo výške 30 % sumy životného minima. Matka si vyživovaciu povinnosť voči deťom neplnila, a preto bolo voči nej vedené trestné stíhanie, ktoré skončilo trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/195/2014 zo dňa 11.12.2014, ktorým bola matka uznaná za vinnú z trestného činu zanedbania povinnej výživy, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu tri roky. V rámci trestného spisu bola pripojená aj výpoveď matky, ktorá bola vypočúvaná prostredníctvom dožiadaného orgánu v Českej republike, kde sa vtedy zdržiavala. Matka v tom období, teda v septembri 2014 pobývala v Českej republike a z jej výpovede vyplynulo, že je nemajetná, nemá žiadne úspory, nemá žiaden príjem, nepracuje, žije v chatke v obci T. so svojím priateľom, na nákladoch domácnosti sa však nepodieľa, pretože všetky životné náklady ich domácnosti hradí jej priateľ, ktorý poberá starobný dôchodok vo výške 7.000,- CZK mesačne. Matka v tom období mala minimálne výdavky, pretože si nakupuje len tabak za 45,- CZK, najnutnejšie potraviny a hygienické potreby.
7. Súd lustráciou v databáze Sociálnej poisťovne zistil, že matka naposledy pracovala v roku 2006 a 2009, a to tri posledné mesiace roku 2006 v spoločnosti DCP - Timber, so sídlom v Martine, kde spolu zarobila v čistom príjme 8.815,- SK, čo v prepočte na mesiac a v prepočte na eurá predstavuje približne 97,50 €. Takýto zárobok matka dosiahla pri pracovnom čase 37,5 hod. týždenne. V roku 2005 pracovala pre firmu B. J., kde zarábala v čistom 2.586,- SK na dohodu o vykonaní práce a v roku 2009 matka pracovala na plný úväzok vo firme X. S. - X. so sídlom v Sučanoch ako pomocná robotníčka a pri plnom fonde pracovného času tam zarábala v čistom zárobku od cca 307,- € do 355,- € mesačne. Podľa zistení súdu pracovala ako pomocná robotníčka v stolárstve.
8. Vykonaným dokazovaním mal tak súd preukázané, že matka aj ako pomocná robotníčka v drevovýrobe pri plnom fonde pracovnej doby je schopná dosahovať minimálne minimálnu mzdu, ktorá bola určená pre rok 2018 na sumu 480 € mesačne. Dokonca je schopná dosahovať aj mzdu vyššiu,
nakoľko pri zvýšenom pracovnom úsilí je schopná dosahovať aj odmeny, ako to bolo napr. u jej posledného zamestnávateľa X. S. - X. A. Sučanoch, keď zo mzdového listu za prvý štvrťrok roku 2009 vyplynulo, že matka poberala aj odmeny za vykonanú prácu popri základnej mzde, ktorá bola určená vo výške minimálnej mzdy.
9. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že návrh navrhovateľa je dôvodný, aj keď nie v celom rozsahu.
10. Nároky navrhovateľa súd posudzoval podľa ustanovení § 62, § 75, § 77, § 78 zákona o rodine.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Je nepochybné, že pomery navrhovateľa sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2009 zmenili. Navrhovateľ sa stal študentom strednej školy. Žije so starou matkou, ktorá má minimálny príjem a naviac spláca dlhy matky navrhovateľa podľa jej vlastnej výpovede a jediným príjmom navrhovateľa je dávka v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa spolu vo výške 111,- € mesačne. Je zrejmé, že takáto suma je nepostačujúca na výživu navrhovateľa, ktorý je plnoletým mladým mužom a má svoje výživové, sociálne, kultúrne, študijné a spoločenské potreby. Súd preto dospel k presvedčeniu, že výživné je nutné zvýšiť, pričom prihliadal na to, v akej výške je matka momentálne schopná vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi plniť vzhľadom na skutočnosť, že (pretože súčasné pomery matky sa preukázať nepodarilo, rovnako ako sa nepodarilo zistiť jej pobyt), súd prihliadal na schopnosti matky, ktoré boli preukázané výpoveďou jej matky X. O. a listinami jej bývalých zamestnávateľov. Podľa výpovede starej
matky matka neukončila Stredné odborné učilište drevárske v Turanoch, avšak opakovane pracovala ako pomocná robotníčka v stolárskych výrobniach, resp. v drevovýrobe. S prihliadnutím na skutočnosť, že nie je kvalifikovanou robotníčkou, je matka schopná dosahovať minimálne základnú mzdu vo výške 480,- €, ale aj vyššiu v prípade, ak by bola pracovne aktívna, a preto na takúto schopnosť matky súd prihliadol, keďže podľa názoru súdu matka bez dôležitého dôvodu sa správa asociálne, ak sa nesnaží zamestnať a žije skoro ako bezdomovkyňa v chatke odkázaná na výživu svojho druha. Súd preto vyslovil presvedčenie, že matka je schopná dosiahnuť príjem, z ktorého by bola schopná plniť vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa vo výške 150,- € mesačne aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má k mladšiemu dieťaťu W. O., ktoré je ešte maloleté. Súd preto rozhodol tak, ako vyplynulo z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku návrh navrhovateľa zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.s.p., podľa ktorého v týchto typoch konania žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto rozsudkom bol súčasne zmenený rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/15/2009 zo dňa 16.11.2009 vo výroku o výživnom na navrhovateľa.
Poučenie:
Písomné vyhotovenie rozsudku podľa § 221 psím. a/ C.s.p. neobsahuje odôvodnenie, pretože po vyhlásení rozsudku na pojednávaní sa obaja účastníci konania vzdali práva na podanie odvolania voči rozsudku.
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.