Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_7Co-33-2017.pdf
PDF · 84.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa K. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na ul. Q. č. X zastúpeného Mgr. Lenkou Mackaľovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Žižkovej č. 6 proti povinnému K. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v C. na ul. Q. č. X zastúpeného opatrovníčkou W. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. I. O. A. č. XXX zastúpenej v konaní JUDr. Róbertom Selvekom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Němcovej č. 30 o zvýšenie výživného o odvolaní opatrovníčky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 5.12.2016 č.k. 28C 412/2015-102 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od povinného pre navrhovateľa z 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na 100 € mesačne od 29.6.2015 do budúcna, ktoré zaviazal povinného platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 29.6.2015 do 30.11.2016 v sume 1.243,65 € zaviazal povinného zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie opatrovníčka s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že povinný je umiestnený v Špecializovanom zariadení - LUMEN, zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb v Trebišove. Povinný od januára 2017 poberá invalidný dôchodok 347,40 €. Z tejto sumy je hradená suma 310 € zariadeniu LUMEN, t.j. poplatok za vedenie osobného účtu v Slovenskej sporiteľni 3 €, 30 € výživné, 4,40 € zostáva pre povinného. Uviedla, že povinný obdržal finančnú hotovosť 15.850 €, ako vyporiadanie BSM zo spoločného bytu na Q. ulici č. X v C., pričom vyporiadaním tohto majetku došlo k zmene pomerov aj na strane matky navrhovateľa, ktorá taktiež obdržala sumu 15.850 €. Nesúhlasí s konštatáciou súdu, že povinný si chorobu privodil sám, pretože v prípade, ak by nebol umiestnený v sociálnom zariadení, bol by nútený si zabezpečiť okrem iného aj bývanie, kde uvedená suma z majetkoprávneho vyporiadania by bola jednoznačne nepostačujúca. Ako opatrovníčka spravuje jeho finančné záležitosti a uviedla, že povinný bol prvýkrát psychiatricky hospitalizovaný v roku 2003 na psychiatrickej klinike v Košiciach. Od toho času sa jeho zdravotný stav zhoršoval a bol umiestňovaný v rôznych zariadeniach, ktoré hradila ona spoločne s nebohým manželom JUDr. Q. I.Q.C.. Povinný v čase hospitalizácie nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami, nakoľko od roku 1995 bol vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ako nezamestnaný. Jeho pobyty v sociálnych zariadeniach Plešivec boli dvakrát hradené po 514,60 €,
229,25 € bolo poukázaných na účet dlžobnej spoločnosti Profidebt Slovakia, 229,11 € bolo poukázaných spoločnosti Telefonica Slovakia, 106,60 € bolo poukázaných na notársky úrad Košice, 1.000 - právne služby v rozvodovom a majetkoprávnom konaní, právne služby pri konaní o výživnom 300 €. Ako opatrovník pre prípad smrti zriadila hrobové miesto a hrobku v cene 2.800 € a Okresnému súdu Košice v roku 2014 bola vyplatená pohľadávka 475,50 € a zariadeniu LUMEN jednorazovo 260 €. Povinného navštevuje raz mesačne, dokupuje mu veci dennej potreby, obuv, potraviny, oblečenie, nevyhnutné výdavky cca 60 €, ktoré boli do 7.10.2014 hradené z jej vlastných prostriedkov. Tieto výdavky nevie zdokladovať, pretože v tom čase ich nepovažovala za potrebné. Finančne spravuje povinnému nečakané výdavky, ako aj v prípade smrti na jeho pohreb a zvyšná finančná hotovosť slúži ako rezerva v prípade zvýšenia poplatkov za pobyt v sociálnom zariadení. Nesúhlasí so zvýšením výživného ani s úhradou dlžného výživného. Poukázala na to, že navrhovateľ žiada zvýšenie výživného účelovo, pretože si je vedomý, že na strane povinného nedošlo k výraznej zmene životnej úrovne, jediná zmena je majetkoprávne vyporiadanie po rozvode rodičov. Uviedla, že napriek tomu, že doposiaľ bolo určené výživné 27,13 €, dobrovoľne zasielala sumu 30 € a po zvýšení invalidného dôchodku na 347,40 € po odrátaní povinných platieb je ochotná zasielať výživné 34 €. Konštatovala, že výdavky navrhovateľa na zváračský kurz a vodičský preukaz sú jednorazové, platby nie sú mesačnými výdavkami, pričom za jeho mesačné výdavky, ako sám navrhovateľ uviedol, považuje 10 € za dopravu, 17 € iné výdavky, ošatenie, kupovanie školských pomôcok a podobne. Na stravu, ubytovanie, odev je takisto povinná zo svojich finančných prostriedkov prispievať aj matka navrhovateľa, ktorá žije usporiadaným rodinným životom, na chode domácnosti sa podieľa spolu s manželom, je zamestnaná a jej príjem je vyšší ako príjem povinného. K odvolaniu pripojila potvrdenie - anamnézu Psychologickej liečebne v Plešivci zo dňa 27.11.2009, oznámenie o postúpení pohľadávok, potvrdenia o platbe, príjmový pokladničný doklad, poštový poukaz, faktúru.
3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Odvolanie považuje za účelové, pretože aj zvýšené výživné 100 € je nepostačujúce na zabezpečenie všetkých nákladov navrhovateľa. V konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy, stranám bola daná možnosť na prednesenie vyjadrení a uplatnenie procesných práv. Stotožňuje sa so závermi súdu o povinnosti povinného prispievať na výživu navrhovateľa súdom zvýšeným výživným, pretože od posledného rozhodnutia sa podstatne zvýšili náklady navrhovateľa a na strane povinného od vyporiadania BSM sa značne zmenili majetkové pomery povinného. Uviedol, že neobstojí argument o zvýšení majetkovej úrovne jeho matky, pretože napriek tomu, že je zamestnaná, pracuje iba za minimálnu mzdu a doposiaľ zabezpečovala všetky jeho odôvodnené potreby, ktoré zabezpečuje v plnom rozsahu a poskytuje mu aj bývanie. Citoval § 62 Zákona o rodine a poukázal na to, že dôvody odvolania postrádajú akýkoľvek právny základ a nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, preto žiada potvrdiť rozsudok a zaviazať povinného k náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch (keďže výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti odvolaním napadnutý nebol) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zvýšenie výživného pre oprávnené plnoleté dieťa v súlade s ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine zisťoval a porovnával pomery oprávneného dieťaťa, ako aj oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 39C/35/2008 to dňa 19.3.2012 s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania o výživnom a dospel k odôvodnenému
záveru o existencii podstatných a trvalých zmien pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu rozsahu doposiaľ určenej vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému dieťaťu. K odvolacím námietkam povinného odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie dôsledne zisťoval nielen odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý po ukončení trojročného štúdia v učebnom odbore pokračuje v nadstavbovom štúdiu na Strednej odbornej škole automobilovej v Košiciach, ktoré ukončí maturitnou skúškou. Navrhovateľ v súvislosti s návštevou školy má zvýšené výdavky na zabezpečenie školských pomôcok, obuvi, ošatenia, výdavky na získanie vodičského oprávnenia, zváračského kurzu, ako aj na zakúpenie pracovného a ochranného odevu potrebného na odbornú prax v škole. Súd prvej inštancie správne zisťoval aj schopnosti a možnosti oboch rodičov, konkrétne matky navrhovateľa, ktorá od 29.6.2015 bola nezamestnaná, vedená v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a od 11.1.2016 je zamestnaná s čistým priemerným mesačným príjmom 334,- €. Žije v spoločnej domácnosti s manželom, s ktorým spoločne uhrádzajú náklady na bývanie a v spoločnej domácnosti s nimi žije aj navrhovateľ. Povinný v súčasnosti aj v čase poslednej úpravy výživného bol postihnutý duševnou chorobou, pre ktorú bol rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 27Ps/15/2010 zo dňa 6.7.2011 obmedzený na spôsobilosti na právne úkony a umiestnený v špecializovanom zariadení a poberal invalidný dôchodok 316,- € a v súčasnosti 338,60 €. Manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené a v rámci vyporiadania BSM bola obom rodičom vyplatená peňažná suma 15,850,- €. Dôsledným porovnaním pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými je preukázané, že ich pomery sú totožné, avšak k zmene pomerov došlo výplatou finančnej hotovosti 15.850,- € ako vyporiadania BSM, ktorú skutočnosť dôsledne vyhodnotil súd prvej inštancie a vyhodnotil aj odôvodnené potreby oprávneného, ako aj výdavky rodičov navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne zohľadnil, že skôr určené výživné dlhodobo nezodpovedalo rozsahu odôvodnených potrieb navrhovateľa len z dôvodov nepriaznivého zdravotného stavu povinného, ktorý si privodil sám nadmerným požívaním alkoholických nápojov a aby sa z majetkových úspor nárazovo neodčerpalo toľko, aby tieto prostriedky nemohli slúžiť na zvýšenie životnej úrovne i prípadné mimoriadne výdavky povinného. Navyše odvolací súd poznamenáva, že aj príjem matky je na hranici životného minima, nie je vyšší ako príjem povinného, teda matka navrhovateľa taktiež je nútená pri zabezpečovaní všetkých odôvodnených potrieb navrhovateľa čerpať z finančnej hotovosti vyplatenej ako vyporiadanie BSM, pretože jej manžel vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi nemá. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že výživné 100,- € mesačne, ktoré predstavuje výživné na 1 deň 3,33 € pokrýva životné náklady navrhovateľa iba v minimálnom rozsahu, preto odvolacia námietka povinného vo vzťahu k príjmovým pomerom matky navrhovateľa, resp. jej rodiny je irelevantná, lebo je nepochybné, že podiel matky navrhovateľa na výživnom voči navrhovateľovi musí byť výrazne vyšší ako podiel povinného, aby zabezpečila aspoň základné životné potreby navrhovateľa, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré povinný poukazuje vo svojom odvolaní. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že zvýšené výživné v rozsahu 100,- € zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pretože súd prvej inštancie správne určil rozsah zvýšeného výživného, počiatok plnenia takto určeného výživného ako aj správne ustálil dlh na výživnom a rozhodol správne aj o jeho splatnosti, odvolací súd preto rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP) , keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP) .
8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP) .
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP) .
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) .
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP) .