Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/612/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.Á. XXX/XX, R., pre vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 1Er/719/2009-18 zo dňa 20. 06. 2016, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 26.10.2009 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Súdny exekútor doručil dňa 25.01.2016 súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku uviedol, že platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

3. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie a poukázal na § 205 ods. 2 písm. a/, c/, zákona č. Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje

svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou Transinvest, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti Transinvest, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť Transinvest, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s povinným a nemal taktiež povinnosť zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od neho do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 zrušil zákon č. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať ako nový procesný predpis.

5. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že uznesenie je v napadnutom výroku vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach č. k. 6Zm/186/99-4 zo dňa 30.09.1999. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 26.10.2009. S poukazom na ustanovenie § 243f

Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

10. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

11. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Zm/186/99-4 zo dňa 30.09.1999, vydaného na základe originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

15. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach 6Zm/186/99.

16. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach 6Zm/186/99.

17. K námietke, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd uvádza, že vo vykonávacom štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie, ale je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín, preto oboznamovanie sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie súd nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/345/2012). Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku a contrario) za účelom vykonania dôkazu - oboznámenia spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach 6Zm/186/99.

18. Z pripojeného zmenkového spisu mal odvolací súd za preukázané, že vo veci samej rozhodol súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na základe originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného, že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

19. Nakoľko sa opak zo žiadneho dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal, a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala súdu iná možnosť, než napadnuté uznesenie potvrdiť.

20. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka oprávneného neobstojí.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 v spojení s § 255 rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 .