Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-493-2016.pdf
PDF · 99.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/493/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Ľ. U. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Ul. J. Kráľa 5/A, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155, právne zastúpeného Advokátska kancelária ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kýčerského 7, IČO: 36857513, v konaní o zaplatenie 705,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 15C 26/2016- 124 zo dňa 26. 05. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 705,67 € spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 20. 03. 2015 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským, keď medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, kde čerpal žalobca prostredníctvom kreditnej karty od žalovaného finančné prostriedky. Mal za to, že na predmetnú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platné v čase uzavretia úverovej zmluvy t.j. dňa 24. 05. 2004. V konaní nebolo sporné, že celkovo prostredníctvom karty od roku 2004 do 31. 10. 2015, čerpal žalobca sumu 6 282,10 € a uhradil 9 429,36 €. Revolvingový úver bol v danej veci čerpaný prostredníctvom kreditnej karty, žalobcovi bol poskytnutý úverový rámec v tom čase ešte v pôvodnej mene 30 000 Sk, v prepočte 995,82 €. Žalobca svojim podpisom zmluvy o revolvingovom úvere potvrdil, že bol oboznámený s obchodnými podmienkami žalovaného a jeho cenníkom. Okresný súd mal za to, že súčasťou uzavretej zmluvy sa stali aj tie listiny, ktoré boli označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, aj keď neboli podpísané. Ak žalobca poukazoval na absenciu údajov o RPMN, ktorý spotrebiteľovi napomáha vyrovnať výhodnosť jednotlivých produktov rôznych dodávateľov a spoznať aké náklady bude mať spotrebiteľ s úverom na určenie tohto údaju, je potrebné mať v dispozícií údaje o výške úveru, obdobie splátky úveru, a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a dlžník čerpá, a môže tak trvať na neurčitú dobu. Údaje relevantné pre výpočet RPMN sa tak v priebehu revolvingu menia. Z uvedených dôvodov nie je podľa okresného súdu objektívne možné uviesť ani konečnú splatnosť úveru. Neuvedenie konkrétnej RPMN v zmluve vzhľadom na charakter tohto úveru nemôže mať za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je síce možné uviesť vzorovú RPMN s uvedeným údajom, ak by si spotrebiteľ čerpal úverový rámec naraz a následne splácal dohodnuté splátky bez ďalšieho opakovaného čerpania. Takýmto spôsobom bolo v cenníku postupované, keď cenník tvorí jednotný celok spolu so zmluvou, preto sa nedá hovoriť o absencií údajov týkajúcich sa požiadavky RPMN. Naviac podľa okresného súdu žalobca od roku 2004 sa nikdy
nedomáhal a nedožadoval výpočtu tohto údaja. Keďže žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že úver poskytnutý žalovaným je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu RPMN, a okresný súd k uvedenému právnemu záveru nedospel, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte OSP“).
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu spočívajúcim v tom, že súčasťou uzavretej zmluvy sa stali aj tie listiny, ktoré boli označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, aj keď neboli podpísané a ani s argumentáciou súdu, že v zásade nie je možné uviesť v zmluve o úvere údaj o RPMN a teda, že absencia RPMN nemôže mať za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov je nutné pristupovať predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Účelom zákona je predovšetkým vyššia ochrana spotrebiteľov na finančnom trhu, ktorú je možné zabezpečiť korektným prístupom dodávateľov ako odborne spôsobilých subjektov na finančnom trhu proti spotrebiteľom tým, že spotrebiteľovi budú poskytované informácie, ktoré budú určité, jasné a zrozumiteľné tak, ako to požaduje zákon. Zotrval na tom, že zmluva o úvere by mala byť celistvá a pre spotrebiteľa prehľadná a zrozumiteľná. Nebolo účelom zákona, aby spotrebiteľ pri oboznamovaní sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere musel doslova „hľadať“, pre väčšinu spotrebiteľov, zásadne dôležité údaje a to vo viacerých dokumentoch, ktoré sú údajne právnou súčasťou zmluvy. Základné parametre definujúce odplatu spotrebiteľského úveru musia byť dostupné a zrozumiteľné na jednom tlačive, aby klient bol reálne schopný jednak porovnať si výhodnosť ponúkaného úverového produktu s inými produktami na finančnom trhu, a súčasne, aby mal vedomosť počas celého zmluvného vzťahu o tom, koľko ho požičanie peňazí stojí. Žalovaný sa naviac počas celého konania dovoláva platnosti dokumentov, ktoré žalobcovi pri podpise zmluvy neboli predložené, alebo s nimi nebol preukázateľne oboznámený, napr. obchodné podmienky a cenník. Pre platnosť obchodných podmienok, ktoré sú písané takmer nečitateľným písmom a cenníka nepostačuje iba podpis žalobcu ako spotrebiteľa pod tzv. včleňovaciu klauzulu (viď časť zmluvy o úvere označená ako „vyhlásenie žiadateľa - klienta bod 2“). Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nesmú slúžiť tomu, aby dodávateľ do nich ukryl dôležité dojednania, o ktorých je predpoklad, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Má za to, že samotný podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe nepostačuje k ich záväznosti, ak je potrebné, aby bol zároveň naplnený aj druhý predpoklad, a to známosť obchodných podmienok. Dôkazné bremeno, že žalobca bol s obchodnými podmienkami oboznámený resp. že boli priložené k zmluve zaťažuje žalovaného, keď žalobca ako spotrebiteľ tvrdí, že nemal možnosť oboznámiť sa s dojednaniami obchodných podmienok, či cenníkom pred uzavretím zmluvy. Preto uvedené dojednanie je nutné považovať za neplatné. Naviac zmluva o úvere neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaný nesplnil pri uzatváraní úverovej zmluvy povinnosti vtedy platného a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch. Na záver poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2012, v ktorom dovolací súd ustálil, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu prístupu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, dostatočne odôvodnené, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Žalobca v odvolaní neuvádza zákonné ustanovenie, ktoré by právnemu názoru okresného súdu odporovalo, resp. ktoré by skladbu zmluvy o úvere z viacerých dokumentov zakazovalo. Žalobca taktiež vo svojom prvotnom podaní zo dňa 28. 01. 2016 nijakým spôsobom nespochybnil skutočnosť, či mu zmluvná dokumentácia bola doručená v kompletnom prevedení resp., či sa s ňou oboznámil, alebo nie. Na pojednávaní dňa 26. 05. 2016 sám žalobca vo svojej výpovedi priznal, že bol oboznámený s obchodnými podmienkami aj cenníkom a súhlasil s nimi, pričom uviedol, že si to prepočítal a mal za to, že to preplatil. Pokiaľ by nedisponoval obligatórnymi údajmi ako je
výška úrokovej sadzby, či RPMN nie je mu preto jasné, ako by si mohol čokoľvek z úverovej zmluvy prepočítať. Žalobcu nikto nenútil zmluvu uzavrieť a žalobca sa žiadnym spôsobom za dobu trvania úverovej zmluvy a úverového vzťahu nedomáhal a nedožadoval výpočtu RPMN a ani iným spôsobom nevyčítal žalovanému, že v zmluve absentujú údaje, alebo chýbajú údaje pre poskytnutie takéhoto úveru.
6. K otázke vyčíslenia údaju o RPMN v úverovej zmluve žalovaný uviedol, že je bez ďalšieho zrejmé, že pri revolvingu nie je možné zastabilizovať údaje potrebné pre určenie presného údaju o RPMN. Poukázal na vyhlášku Ministerstva financií SR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa upravoval vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom vo vysvetlivkách v položke 3C bolo uvedené, že pri spotrebiteľskom úvere poskytnutom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN sa riadok nevypĺňa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že prispôsobovanie si výkladu textu zákona o spotrebiteľských úveroch subjektívnym potrebám bankových produktov žalovaného považuje za postup hrubo rozporný s dobrými mravmi t. j. odporujúci férovosti a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Práve neprehľadnosť a zložitosť vzťahov žalovaného s bežnými ľuďmi spotrebiteľmi možno považovať za jeden z nástrojov spomenutej maximalizácie zisku, pričom pri bankovej inštitúcií ako profesionála na finančnom trhu je len ťažko uveriteľné, že nebol schopný vykladať jednoznačne a zrozumiteľne podmienky zákona o spotrebiteľných úveroch. Naďalej má za to, že žalovaný nesplnil uzatváranie zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinnosti vtedy platného a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa náležitosti zmluvy, keďže predmetná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje ani základné náležitosti, ktoré sú od týchto typov zmlúv požadované príslušnými právnymi predpismi. Jediným právnym titulom a obojstranne podpísanou listinou v tomto konaní je spomenutá žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro č. 1085034 (ďalej len „žiadosť“), ktorá však neobsahuje ani len základné údaje a náležitosti stanovené zákonom pre tento typ zmlúv. Zmluva v čase jej podpisu preukázateľne neobsahovala ani základný údaj a súčasne obligatórnu náležitosť akou je ročná úroková sadzba. Opätovne poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená dňa 24. 05. 2004 a žalovaný v konaní predložil cenník platný od 21. 06. 2004, čiže platný neskôr, ako bola zmluva uzavretá. Žalobca tak nebol oboznámený ani s ročnou úrokovou sadzbou, nakoľko táto mu bola až dodatočne oznámená. Zotrval na dosiaľ prednesených tvrdeniach a argumentoch z jeho strany, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
8. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 26. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2, § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
10. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého považoval vzťah medzi stranami za vzťah spotrebiteľský vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 24. 05. 2004, kedy došlo k prijatiu a schváleniu žiadosti zo strany žalovaného, na základe čoho sa žiadosť žalobcu stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s.. Okresný súd na prejednávanú vec správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte „zákon č. 258/2001 Z. z.).
11. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá zák. č. 258/2001 Z. z. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3), alebo v prípadoch, keď nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľských úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne ukončenia zmluvného vzťahu.
12. Zákon č. 258/2001 Z. z. platný v čase uzavretia zmluvy medzi stranami riešil aj situácie, keď RPMN určiť nemožno. Podľa § 3 ods. 6 veta prvá tohto zákona však platí, že ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Ide (mimo iného) o prípady revolvingových úverov, ktoré sú typické tým, že veriteľ úver neustále dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie úverových prostriedkov a časť na odplatu. Tým sa neustále menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Bez ohľadu na uvedené potom, ako okresný súd zistil, že v prejednávanom prípade bol žalobcovi poskytnutý revolvingový úver bolo povinnosťou okresného súdu preskúmať, či zmluva o revolvingovom úvere obsahuje, alebo neobsahuje náležitosti predpokladané v § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., teda, či si dodávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť, resp. či bol o týchto podmirnkach zmluvy oboznámený a akým spôsobom. K splneniu podmienok upravených v § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v žiadnom prípade nedošlo len všeobecnou formuláciou uvedenou v obchodných podmienkach v čl. IX v rámci záverečných ustanovení, kde je v bode 12 konštatované, že ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta podľa zvoleného spôsobu čerpania a splácania v súlade s prílohou zákona č. 258/2001 v znení neskorších predpisov. Naviac v konaní nebolo preukázané, že by k akémukoľvek výpočtu v priebehu úverového vzťahu zo strany veriteľa, teda dodávateľa, došlo. Prípadnú výšku RPMN nie je možné ustáliť ani z cenníku VÚB a.s. predloženého žalovaným, s indikatívnym výpočtom RPMN platným od 21. 06. 2004, teda až po tom, ako bola zmluva medzi stranami uzavretá, ak s uvedeným predpokladaným údajom musí byť žalobca oboznámený pred jej uzavretím.
13. Pokiaľ sa jedná o samotné náležitosti zmluvy predpokladané v § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., na tomto mieste je potrebné uviesť, že s poukazom na § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. V prejednávanom prípade sa však žiadosť spotrebiteľa stala Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi stranami sporu až prijatím a schválením žiadosti dodávateľom, keď v žiadosti je uvedený len úverový rámec a štandardná mesačná splátka. Všetky ostatné údaje predpokladané zákonom by mali byť obsiahnuté v obchodných podmienkach, s ktorými podľa zmluvy žalobca bol oboznámený. V zmluve zo dňa 24.05.2004 nie je uvedené, ktoré z obchodných podmienok ako zmluvných dojednaní, sú súčasťou zmluvy. V obchodných podmienkach je v ich prvej vete uvedené : „Nižšie uvedené zmluvné podmienky sú, pokiaľ je to v zmluve výslovne uvedené, súčasťou Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty...“ Naviac v uvedených obchodných podmienkach, ani v zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. zo dňa 24.05.2004 nie je uvedené, že ich súčasťou je samotný cenník, ktorý prípadný indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, i keď v nesprávnom období, teda nie v období, kedy k uzavretiu zmluvy medzi stranami sporu došlo, tvorí. V samotnej zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. sa totiž uvádza len to, že žalobca bol s obchodnými podmienkami pre používanie kreditných platobných kariet VÚB a.s., ako aj s cenníkom VÚB a.s. oboznámený, teda ani z uvedenej citácie nevyplýva, že cenník VÚB, a.s. bol súčasťou zmluvy, preto nie je možné konštatovať, že indikatívny výpočet RPMN je v zmluve obsiahnutý tak, ako na to poukazoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 14. Odvolací súd dopĺňa, že nie je nevyhnutné, aby náležitosti zmluvy boli obsiahnuté v jednom dokumente, podmienkou však je, že zmluva o úvere bude obsahovať jasné a zrozumiteľné odkazy na iné písomnosti obsahujúce tieto náležitosti a že zároveň tieto iné písomnosti boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.
15. Ak vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že uzavretá zmluva medzi stranami sporu obsahuje obligatórne náležitosti, vrátane toho, že obsahuje i vzorový výpočet RPMN, a že je na ťarchu žalobcu, že tento počas trvania úverového vzťahu od roku 2004 sa nedomáhal jeho priebežného výpočtu, nejde o správne skutkové závery, resp. ide o závery predčasné.
16. Úlohou okresného súdu bude preto skúmať, či žalobca bol pred uzavretím zmluvy informovaný o náležitostiach predpokladaných v § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., resp., či tieto zmluva o úvere obsahovala pri jej uzavretí, a to i s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti uvádzané odvolacím
súdom, ktoré dosiaľ zo strany okresného súdu posudzované neboli. Z ustanovenia § 295 CSP vyplýva, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uznáva, že nesplnenie povinnosti žalovaným v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákon nespája s následkom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nemožno maž však za to, že zmluva súčasne nemusí obsahovať údaj o RPMN, pretože v konečnom dôsledku by tak dodávateľ obchádzal účel právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Zároveň je nutné uviesť, že nemôže súd rezignovať ani na kontrolu dodržania ustanovenia §-u 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd nemohol v tomto smere pri svojom rozhodovaní vychádzať zo skutočností, ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby strane sporu umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
17. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).