Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6PP/105/2017

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému L. G., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 21.12.2017, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Bernardíny Živčicovej a Violy Bakošovej takto

rozhodol:

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený L. G., M.. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/200/2013 zo dňa 15.01.2014 a trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/40/2013 zo dňa 13.03.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/40/2013 zo dňa 25.03.2014. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje súd odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 13 (trinásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Dňa 16.03.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného L. G., M.. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v odôvodnení návrhu uviedol, že spĺňa formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie, nakoľko už vykonal dve tretiny z uloženého trestu. Taktiež spĺňa aj druhú tzv. materiálnu podmienku, nakoľko vo výkone trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie. Mal za to, že účel trestu bol v jeho prípade naplnený. Uviedol, že počas výkonu trestu bol 2-krát disciplinárne odmenený. Bol toho názoru, že spĺňa aj tretiu tzv. resocializačnú podmienku, a to vzhľadom na postoj k trestnej činnosti a úprimnú ľútosť, rodinné zázemie a osobné predpoklady, ktoré ho predurčujú k bezproblémovému zaradeniu do spoločnosti.

Súd o podanom návrhu odsúdeného následne rozhodol uznesením sp. zn. 6Pp/105/2017 zo dňa 26.06.2017, ktorým odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, pričom odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 19 (devätnásť) mesiacov. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej trojdňovej lehote prokurátor sťažnosť, ktorý v sťažnosti poukazoval, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného uvedené v hodnotení ústavu ako aj na jeho trestnú činnosť, keď odsúdený bol doposiaľ už 2-krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť. Vzhľadom na uvedené mal za to, že neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného. Následne na podklade podanej sťažnosti prokurátora Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 2Tos/75/2017 zo dňa 13.09.2017 zrušil rozhodnutie okresného súdu, ktorým podmienečne prepustil odsúdeného a zároveň mu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že okresný súd sa neriadil dôsledne hľadiskami vyplývajúcimi z ust. § 66 ods. 1 Tr. zákona a zároveň neprihliadol na všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie otázky splnenia podmienok pre podmienečné prepustenie, pričom v tomto smere okresný súd nevykonal všetky potrebné dôkazy a preto dospel k predčasnému záveru. Konkrétne krajský poukazoval na skutočnosť, že odsúdený sa už raz neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a z tohto pohľadu sa javí ako osoba so

sklonom k páchaniu trestnej činnosti. Správanie odsúdeného na slobode a jeho resocializačná prognóza tak podľa krajského súdu nesvedčí pre správnosť záveru okresného súdu o nízkom riziku sociálneho zlyhania. Uvedené skutočnosti tak s prihliadnutím na menej priaznivú resocializačnú prognózu a stredné riziko sociálneho zlyhania nesvedčia podľa krajského súdu, napriek pozitívnemu hodnoteniu, že dosiahol taký stupeň resocializácie, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli k spáchaniu trestnej činnosti. Bez vykonania ďalších dôkazov nemožno preto dôvodne predpokladať, že odsúdený povedie riadny život na slobode. Podľa krajského súdu okresný súd sa uvedenými okolnosťami dôsledne nezaoberal, neprihliadol na ne a nevysporiadal sa s nimi z hľadiska naplnenia podmienok pre podmienečné prepustenie. Nakoniec krajský súd vytkol, že v spisovom materiáli sa nenachádzajú odsudzujúce rozhodnutia, nieto spisový materiál k týmto rozhodnutiam a tiež materiál k sociálnemu zázemiu a pracovným podmienkam a možnostiam odsúdeného.

Súd na základe vyššie uvedeného vytýčil termín verejného zasadnutia, na ktoré predvolal odsúdeného a o ktorého konaní upovedomil prokurátora.

Súd zistil, že L. G. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/200/2013 zo dňa 15.01.2014, pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, pre ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a (jedenásť) mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 15.01.2014 a ktorý po započítaní väzby má predpokladane vykonať dňa 10.07.2018.

Následne má nastúpiť na výkon trestu v trvaní 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/40/2013 zo dňa 13.03.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/40/2013 zo dňa 25.03.2014 (o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorý má predpokladane vykonať dňa 10.01.2019.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od dňa 20.02.2017.

Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného bolo v zásade na požadovanej úrovni, i keď sa vyskytli určité nedostatky ako zdržiavanie sa vo vychádzkovom dvorci v nepovolenom čase, poskytnutie športového odevu spoluodsúdenému, nenastúpenie na výdaj stravy. Po intervenciách zo strany personálu sa však správanie odsúdeného napravilo. Iné nedostatky v súvislosti s dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o výkone trestu a ústavného poriadku u odsúdeného zaznamenané neboli. Počas výkonu trestu mu bola udelená disciplinárna odmena (2-krát) a zároveň mu nebol uložený disciplinárny trest. Vo výkone trestu je odsúdený pracovne zaradený, kedy jeho pracovné výsledky z počiatku neboli na požadovanej úrovni, v krátkom čase sa však jeho pracovné výkony zlepšili, pričom mu boli udelené aj 2 disciplinárne odmeny. Sociálny kontakt udržiava formou korešpondencie, návštevami a telefonovaním s otcom, otcovou družkou, súrodencami a švagrom. Z hľadiska resocializácie sa uvedené kontakty javia ako priaznivé. Rodina sa snaží odsúdeného podporovať pri vytváraní životných perspektív po výkone trestu. Stanovený program zaobchádzania odsúdený plní, pričom odsúdený participuje na svojej resocializácii. K trestnej činnosti je kritický. Resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu, že formálne je bez sociálneho zázemia, má skúsenosti s návykovými látkami, mal ústavnú výchovu v detstve, nedostatočný príjem pred nástupom do výkonu trestu, vo výkone trestu je pre závažnejší trestný čin. Vzhľadom na uvedené ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a zároveň odporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný, a to pre majetkovú trestnú činnosť.

Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným hodnotením a zároveň dodal, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k zmene pokiaľ ide o záver hodnotenia, avšak odsúdenému bola udelená odmena (1-krát), za plnenie pracovných povinností.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanej žiadosti, pričom krátkou cestou doložil do spisu potvrdenie o prísľube zamestnania. Ďalej uviedol, že chce pracovať, chce ísť von, chce sa zamestnať.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol žiadosť odsúdeného zamietnuť s poukazom na závažnosť trestného činu a odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú pomernú časť z výmery postupne uložených trestov odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená. Je síce pravda, že sa

u odsúdeného vyskytli určité nedostatky v súvislosti s dodržiavaním ústavného poriadku (zdržiavanie sa vo vychádzkovom dvorci v nepovolenom čase, poskytnutie športového odevu spoluodsúdenému, nenastúpenie na výdaj stravy), avšak vzhľadom ku skutočnosti, že odsúdenému neboli za predmetné nedostatky udelené disciplinárne tresty ako aj charakter jednotlivých previnení, ktorých závažnosť je podľa súdu nízka, nejde podľa súdu o také nedostatky, pre ktoré by mal konštatovať nesplnenie druhej podmienky. Nakoniec odsúdený svoje správanie napravil a obdobného konania sa následne už nedopúšťal.

Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. Súd v tomto poukazuje aj na hodnotenie ústavu na výkon trestu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.

Súd je toho názoru, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 3-krát disciplinárne odmenený, voľný čas vie tráviť zmysluplne, má vytvorené riadne pracovné návyky, čím si odsúdený vytvoril predpoklad po výkone trestu riadne sa zamestnať a tým predchádzať trestnej činnosti, ktorá je práve u odsúdeného majetkového charakteru. Odsúdený taktiež plní stanovený program zaobchádzania, k trestnej činnosti je kritický, a teda uvedený výkon trestu odňatia slobody mu bol dostatočným ponaučením, aby v budúcnosti viedol riadny život a zaradil sa do spoločnosti.

V tomto sa súd stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie súd primárne vychádza zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie spochybňovali.

Pokiaľ prokurátor poukazoval, že odsúdený sa už raz neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v tomto súd uvádza, že je zrejmé, že na nápravu odsúdeného bolo potrebné pôsobiť nielen hrozbou neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ale aj samotným výkonom trestu odňatia slobody. Súd je však zároveň toho názoru, že miera narušenia u odsúdeného nie je na takej úrovni, aby nebolo možné na odsúdeného pozitívne vplývať výkonom trestu odňatia slobody a tým docieliť zmenu jeho postojov vo vzťahu k páchaniu k trestnej činnosti. V tomto súd poukazuje, že odsúdený je vo výkone trestu po prvýkrát a aj preto možno mať za to s poukazom na dosiahnutý stupeň resocializácie, že v prípade odsúdeného je doterajšie pôsobenie týmto druhom trestu dostatočné. V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o riziká sociálneho zlyhania, na ktoré ústav poukazuje vo svojom hodnotení (formálne bez sociálneho zázemia, skúsenosti s návykovými látkami, ústavná výchova v detstve, nedostatočný príjem pred nástupom do výkonu trestu, závažnejšia trestná činnosť), tie podľa názoru súd nie sú v súčasnosti úplne aktuálne.

V prípade sociálneho zázemia, je treba poukázať, že skutočnosť, že osoba má vedený trvalý pobyt na meste, teda bez prihlásenia ku konkrétnej adrese (čiže inak označovaná aj ako bezdomovec), neznamená, že takáto osoba je bez sociálneho zázemia, čo je aj prípad odsúdeného. V tomto súd poukazuje na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo, že odsúdený je v kontakte so svojou rodinou, pričom rodina sa snaží odsúdeného podporovať pri vytváraní životných perspektív po výkone trestu.

Súd sa taktiež nestotožnil s hodnotením ústavu, ale aj námietkou prokurátora, pokiaľ títo poukazovali ako na závažnosť spáchaného trestného činu (odsúdený je vo výkone trestu aj pre zločin). Podľa názoru súdu uvedená skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom, ktorý by odôvodňoval zamietnutie návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie pokiaľ by ten inak spĺňal podmienky na podmienečné prepustenie. Závažnosť trestnej činnosti je podľa súdu zohľadnená priamo v Tr. zákone tak, že odsúdený pre zločin môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní dvoch tretín uloženého trestu.

Nakoľko odsúdený je vo výkone trestu aj pre násilnú trestnú činnosť (zločin lúpeže), súd pozorne skúmal, či u odsúdeného boli počas výkonu trestu zaznamenané aj agresívne prejavy jeho správania či iné patologické rysy jeho osobnosti (napr. nerešpektovanie príkazov príslušníkov zboru, konflikty s personálom ústavu či odsúdenými) avšak ako vyplynulo z hodnotenia, odsúdený sa žiadnych takýchto prejavov nedopustil.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav (minimálny stupeň), v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 13 (trinásť) mesiacov, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú.

Vzhľadom na uvedené preto rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.