Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-48-2017.pdf
PDF · 106.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/48/2017
Uznesenie
Okresný súd Revúca v právnej veci žalobkyne: J. N., V.. XX.XX.XXXX, B. P. XXX XX K. XXX, proti žalovanej: E. B., V.. XX.XX.XXXX, B. P. XXX XX K. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej ukladá povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v okrese Revúca, obci K., zapísanou na LV č. XXX pre k. ú. K. ako byt č. XX vo vchode č. 1 na 2. poschodí bytového domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX v k. ú. K.Q. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXX a na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2 vo veľkosti 588/10000 vzhľadom k celku, a povinnosť zdržať sa vypratania nehnuteľnosti a akýchkoľvek zásahov do výkonu užívacieho práva žalobkyňou.
Žalobkyni ukladá povinnosť v lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov BYTKO, IČO: 37 893 467, sídlo 049 18 Lubeník 130, 2/ MIONEX, s. r. o., IČO: 36 637 726, sídlo Kpt. Jaroša 11, 974 11 Banská Bystrica, a 3/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XXX, žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Revúca, obci K., zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. K. ako byt č. XX vo vchode č. 1 na 2. poschodí bytového domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX v k. ú. K. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXX a na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2 vo veľkosti 588/10000 vzhľadom k celku, organizovanej dňa 06.11.2017 žalovaným 2/ ako dražobníkom, priebeh ktorej je osvedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr. Márie Ježkovej so sídlom v Brezne, Nám. M. R. Štefánika 48, sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, zapísanou Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor pod sp. zn. O.-XXX/XX.
Žalobkyni priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa podala dňa 30.11.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený tým, že bola podielovým spoluvlastníkom bytu č. XX vo vchode č. 1 na 2. poschodí bytového domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX v k. ú. K. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXX a na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2 vo veľkosti 588/10000 vzhľadom k celku zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. K. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/10 vzhľadom k celku, kde má aj trvalý pobyt, pričom tento byt užívala spolu so svojou matkou a súrodencami, ktorí boli vlastníkmi ostatných spoluvlastníckych podielov. Koncom roka 2016 žalobkyňa prišla o prácu, dostala sa do dočasnej platobnej neschopnosti, je evidovaná na úrade práce a poberá len dávku v hmotnej núdzi. Na základe návrhu SVB BYTKO bola vykonaná dobrovoľná dražba predmetného bytu pre pohľadávku vo výške 2.594,73 Eur. Predmetný byt bol ocenený znaleckým posudkom znalca Ing. Štefana Pastieroviča č.
94/2017 sumou 11.000,- Eur, čím malo dôjsť úmyselne k jeho podhodnoteniu, keďže ide o štvorizbový byt s plochou 84 m2 po rekonštrukcii a podobné nehnuteľnosti v obci K. sa predávajú za 20.000,- Eur. Dňa 06.11.2017 bola vykonaná dobrovoľná dražba, v ktorej sa vlastníkom bytu stala žalovaná za najvyššie podanie vo výške 11.000,- Eur. Žalovaná žalobkyni oznámila, aby spolu so svojou rodinou predmetný byt vypratala. Žalobkyňa v zákonnej lehote troch mesiacov mieni podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a má obavu z toho, aby žalovaná byt nepreviedla na tretiu osobu, ako aj z toho, že žalovaná bude mať záujem, aby žalobkyňa a jej rodina byt opustili. Preto navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanej zakázal zdržať sa realizácie výkonu vlastníckeho práva k predmetnému bytu jeho prevodom, vyprataním a zasahovaním do užívacích práv žalobkyne. 2.Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom listín predložených žalobkyňou: výpis z LV č. XXX č. l. 4 a č. l. 48, potvrdenia o pobyte č. l. 8-11, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi č. l. 12, oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. l. 13, znalecký posudok č. l. 14, oznámenie o dražbe č. l. 24, oznámenie o vykonaní dražby č. l. 27, realitná inzercia č. l. 37, na základe čoho mal osvedčené nasledovné skutočnosti: 3.Žalobkyňa bola podielovým spoluvlastníkom bytu č. XX vo vchode č. 1 na 2. poschodí bytového domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX v k. ú. K. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXX a na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2 vo veľkosti 588/10000 vzhľadom k celku zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. K. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/10 vzhľadom k celku; ďalšími podielovými spoluvlastníkmi bytu boli: J. N., V.. XX.XX.XXXX v podiele 6/10, O. N., V.. XX.XX.XXXX v podiele 1/10, Q. N., V.. XX.XX.XXXX v podiele 1/10 a K. N., V.. XX.XX.XXXX v podiele 1/10, pričom všetci okrem Q. N., V.. XX.XX.XXXX, majú v tomto byte aj úradne evidovaný trvalý pobyt. 4.Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov BYTKO, IČO: 37 893 467, sídlo 049 18 Lubeník 130, listom zo dňa 25.07.2017 žalobkyni a ostatným vlastníkom predmetného bytu oznámil začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetného bytu pre pohľadávku vo výške 2.594,73 Eur. Dňa 06.11.2017 bola na notárskom úrade JUDr. Márie Ježkovej so sídlom v Brezne dražobníkom MIONEX, s. r. o., IČO: 36 637 726, sídlo Kpt. Jaroša 11, 974 11 Banská Bystrica, vykonaná dobrovoľná dražba predmetného bytu, ktorého vydražiteľom sa stala žalovaná, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX ako výlučný vlastník predmetného bytu. Cena dosiahnutá vydražením predmetu dražby v sume 11.100,- Eur zodpovedala výške najnižšieho podania stanovenej na základe znaleckého posudku znalca Ing. Štefana Pastieroviča č. 94/2017 zo dňa 23.08.2017, ktorým všeobecná hodnota predmetného bytu bola metódou polohovej diferenciácie stanovená práve v sume 11.100,- Eur. Z realitnej inzercie predloženej žalobkyňou pritom vyplýva, že iný zrekonštruovaný štvorizbový byt v obci K. je ponúknutý na predaj za cenu 22.500,- Eur. 5.Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane (podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje). Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 6.Z listín predložených žalobkyňou mal súd osvedčené, že v procese prípravy dobrovoľnej dražby nechal dražobník MIONEX, s. r. o. vypracovať znalecký posudok znalcom Ing. Štefanom Pastierovičom č. 94/2017 zo dňa 23.08.2017, ktorým všeobecná hodnota predmetného bytu bola metódou polohovej diferenciácie stanovená v sume 11.100,- Eur; z realitnej inzercie predloženej žalobkyňou pritom vyplýva, že iný zrekonštruovaný štvorizbový byt v obci K. je ponúknutý na predaj za cenu 22.500,- Eur. Metóda polohovej diferenciácie je jednou z metód určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností na základe vyhlášky č. 492/2004 Z. z., nie je však určite metódou najvhodnejšou, za ktorú možno považovať skôr metódu porovnávaciu, resp. znalec by mal vždy použiť viac metód určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti a z nich zvoliť tú, ktorá najviac zodpovedá skutočnej trhovej cene oceňovanej nehnuteľnosti a výber zvolenej metódy riadne odôvodniť. Porovnaním stanovenia všeobecnej hodnoty predmetného bytu v znaleckom posudku č. 94/2017 so žalobkyňou predloženou realitnou inzerciou iného podobného bytu v obci K. možno mať pre účely rozhodovania o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dostatočnej miere za osvedčené, že v procese dobrovoľnej dražby organizovanej dražobníkom MIONEX, s. r. o. mohlo dôjsť k nesprávnemu určeniu všeobecnej ceny
nehnuteľnosti znaleckým posudkom č. 94/2017 a to v zásadnej miere dosahujúcej 50 % a viac možnej všeobecnej hodnoty predmetného bytu. 7.Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch ho možno nariadiť z dvoch dôvodov: jedným je potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, druhým je potreba zabezpečiť exekúciu, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery alebo zabezpečuje exekúcia, do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Okrem toho musí byť aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a jeho navrhovateľ musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo dôvodnosť obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Listinnými dôkazmi mal súd osvedčené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a to z dôvodu, že všeobecná hodnota predmetného bytu bola znaleckým posudkom určená vo výške 11.100,- Eur a v tejto výške bolo uskutočnené aj najnižšie podanie, pričom možná trhová hodnota predmetného bytu určená porovnaním s cenami podobných nehnuteľností je možno až dvojnásobná, pričom takýto rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti už nie je len zanedbateľný. 8.Žalobkyňa osvedčila existenciu hrozby vzniku škody na svojom majetku v rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie dočasnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia. Nebezpečenstvo škody spočíva v tom, že žalobkyňa (a spolu s ňou aj ďalší podieloví spoluvlastníci bytu) by mohla predajom svojho majetku za cenu výrazne pod jeho skutočnú hodnotu prísť o väčšiu časť svojho majetku, než by bolo nevyhnutne potrebné na úhradu jej záväzkov. Hrozba ujmy na majetku žalobkyne je aj skutočne bezprostredná, pretože predaj majetku žalobkyne za spochybnenú cenu sa už uskutočnil v dobrovoľnej dražbe, takže potreba poskytnutia ochrany žalobkyni je naliehavá a neodkladná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to najmä vzhľadom na bezprostrednosť hrozby a s tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutným a primeraným procesným prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva. Z ideálneho charakteru spoluvlastníckeho podielu k veci vyplýva, že ochrany práva k celej veci pred neoprávneným zásahom a jeho následkami (napr. žalobou o vypratanie spoločnej veci alebo aj žalobou o neplatnosť dobrovoľnej dražby spoločnej veci a súvisiacimi návrhmi na nariadenie neodkladných opatrení a pod.) sa môže domáhať aj len jeden z podielových spoluvlastníkov a to aj spoluvlastník menšinový; nie je nevyhnutné, aby účastníkom takéhoto konania boli všetci podieloví spoluvlastníci (napr. Eliáš K. a kol., Občanský zákoník <http://www.beck-online.cz/bo/document- view.seam?documentId=onrf6mjzgy2f6nbq> Velký akademický komentář, Praha Linde 2008 s. 624, alebo Spáčil J., Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákoníku <http://www.beck-online.cz/bo/ document-view.seam?documentId=onrf6mjzgy2f6nbq>, 2. doplněné vydání Praha C.H.Beck 2005 s. 20, tiež Švestka J., Spáčil J., Škárová M., Hulmák M. a kol., Občanský zákoník I-II, 2. vydání Praha 2009, s 933-956, a napokon už aj Z rozboru a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov na Slovensku vo veciach podielového spoluvlastníctva a stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR z 8.3.1973 sp. zn. Cpj 8/72 - Rc 54/1973). 9.Súd preto na základe návrhu žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v okrese Revúca, obci K., zapísanou na LV č. XXX pre k. ú. K. ako byt č. XX vo vchode č. 1 na 2. poschodí bytového domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX v k. ú. K.Í. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXX a na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2 vo veľkosti 588/10000 vzhľadom k celku, a povinnosť zdržať sa vypratania nehnuteľnosti a akýchkoľvek zásahov do výkonu užívacieho práva žalobkyňou. 10.Nariadené neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP), s tým, že súčasne bude doručované aj Okresnému úradu Revúca, katastrálny odbor, v zmysle ustanovenia § 48 ods. 6 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku. Súd nemusí určiť presnú dobu trvania nariadeného neodkladného opatrenia (arg. „môže“ v § 330 ods. 1 CSP), preto vzhľadom na povahu nariadeného neodkladného opatrenia pri súčasnom uložení povinnosti žalobkyni podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, súd neobmedzil čas trvania nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie potom súd zruší v prípade, ak žaloba nebude v lehote podaná (§ 336 ods. 3 CSP), alebo ak súd žalobu odmietne alebo zamietne (§ 336 ods. 4 CSP) alebo rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie (§ 337 ods. 3 CSP). 11.Podľa § 336 ods. 1 a ods. 2 CSP súd zároveň vo výroku rozsudku uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov BYTKO, IČO: 37 893 467, sídlo 049 18 Lubeník 130, 2/ MIONEX, s. r. o., IČO:
36 637 726, sídlo Kpt. Jaroša 11, 974 11 Banská Bystrica, a 3/ E. B., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K.Q. XXX, žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Revúca, obci K., zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. K. ako byt č. XX vo vchode č. 1 na 2. poschodí bytového domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX v k. ú. K. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXX a na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2 vo veľkosti 588/10000 vzhľadom k celku, organizovanej dňa 06.11.2017 žalovaným 2/ ako dražobníkom, priebeh ktorej je osvedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr. Márie Ježkovej so sídlom v Brezne, Nám. M. R. Štefánika 48, sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, zapísanou Okresným úradom Revúca, katastrálny odbor pod sp. zn. O.-XXX/XX. 12.Listinnými dôkazmi mal súd osvedčené dôvodné pochybnosti o správnosti znaleckého posudku č. 94/2017 vypracovaného v procese prípravy dobrovoľnej dražby, ktorým všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola určená v sume 11.100,- Eur teda výrazne nižšej ako hodnota inej podobnej nehnuteľnosti v obci K.. Za tohto skutkového stavu javí sa ako sporný základný prvok procesu dobrovoľnej dražby a tým je určenie najnižšieho podania. Ocenenie predmetu dobrovoľnej dražby (určenie najnižšieho podania) pritom nie je úplne irelevantné, pretože v nie nevýznamnom počte dobrovoľných dražieb sa výška ceny dosiahnutá vydražením odvíja práve od výšky najnižšieho podania, keďže podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. je v prípade nehnuteľností s trvalým pobytom dlžníka najnižšie podanie obmedzené 90 % resp. 75 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Nemožno preto súhlasiť s názorom, že hodnota draženej nehnuteľnosti určená ako východisková hodnota nikdy nie je rozhodujúca, ale rozhodujúca je iba cena dosiahnutá vydražením, ktorá predstavuje reálnu cenu veci na trhu, a že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010, uznesenie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1083/2005); tento názor platí iba v prípade ak v procese dobrovoľnej dražby je urobené podanie vyššie ako najnižšie podanie. V prípade, že vydražiteľ urobí iba najnižšie podanie alebo dokonca v prípade znižovania výšky najnižšieho podania v dobrovoľnej dražbe (§ 16 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z.) už najnižšie podanie je podstatným a rozhodujúcim prvkom pre určenie ceny dosiahnutej vydražením. Prípadnú nesprávnosť určenia najnižšieho podania v procese prípravy dobrovoľnej dražby je možné skúmať ako predbežnú otázku vo vzťahu k určeniu neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom ak najnižšie podanie bolo určené v extrémnom rozpore so skutočnou všeobecnou hodnotou draženej veci, potom už táto samotná skutočnosť je dostačujúcim dôvodom pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Skúmať správnosť určenia najnižšieho podania je možné aj v prípade, ak vlastník predmetu dražby nesprávnosť znaleckého posudku nenamietal v procese prípravy dobrovoľnej dražby podľa § 12 zákona č. 527/2002 Z. z., pretože s uplynutím lehoty na podanie námietok proti znaleckému posudku podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. nie je spojená koncentrácia t.j. že by vlastník predmetu dražby nemohol tento dôvod namietať aj kedykoľvek neskôr najmä v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. 13.Podľa článku 142 Ústavy SR právomoc rozhodovať občianskoprávne spory patrí zásadne všeobecným súdom, iba všeobecný súd je na základe Ústavy oprávnený rozhodnúť o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a do právomoci súdu vo všeobecnosti tiež patrí rozhodovanie o nútenom splnení povinností. Zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. obmedzuje ústavnú právomoc všeobecných súdov zverením vymáhania pohľadávok zabezpečených záložným právom súkromným subjektom - iniciácia procesu dobrovoľnej dražby je zákonom zverená záložnému veriteľovi a organizovanie procesu dobrovoľnej dražby je zákonom zverené dražobníkovi, výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v režime zákona č. 527/2002 Z. z. nepredchádza autoritatívne rozhodnutie súdu o oprávnenosti vymáhanej pohľadávky a celý proces výkonu záložného práva vrátane určenia výšky vymáhanej pohľadávky je plne v dispozícii záložného veriteľa a dražobníka. Nemožno však akceptovať, že by takouto zákonnou úpravou bola vylúčená právomoc všeobecných súdov preskúmavať akúkoľvek časť podmienok, za ktorých dochádza k iniciácii procesu dobrovoľnej dražby zo strany záložného veriteľa, alebo ktorúkoľvek časť postupu dražobníka a ďalších subjektov (napr. znalec) pri organizácii procesu dobrovoľnej dražby, pretože by to viedlo k Ústave odporujúcej privatizácii výkonu súdnej moci. Preto vychádzajúc z ústavnekonformného výkladu zákona č. 527/2002 Z. z. je všeobecný súd (aj napriek v zásade jednotným odchylným rozhodnutiam súdov vyšších stupňov) oprávnený rozhodnúť o všetkých podmienkach a predpokladoch výkonu záložného práva záložným veriteľom a dražobníkom a to tak v procese prípravy dobrovoľnej dražby (na základe určovacích žalôb) alebo po vykonaní dobrovoľnej dražby v rámci žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. 14.O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd nerozhodoval, pretože aj napriek absentujúcej úprave v CSP aj naďalej platí pravidlo pôvodne obsiahnuté v § 145 OSP, podľa ktorého náhrada trov konania o predbežnom opatrení je súčasťou trov konania o žalobe vo veci samej; o trovách
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (podaného pred začatím konania vo veci samej alebo v priebehu konania) tak súd samostatne nerozhoduje. V prípade ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnutý, návrh súd nedoručuje žalovanému (§ 331 ods. 1 CSP) a žalovanému tak žiadne trovy konania ani vzniknúť nemôžu, pričom v takom prípade by žalobkyni nárok na náhradu trov konania už pre neúspech nevznikol. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia potom (s výnimkou predpokladu dosiahnutia trvalej úpravy pomerov medzi stranami, ktorého naplnenie v prípade neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s vecami alebo právami neprichádza do úvahy) nutne nasleduje konanie vo veci samej, ktorého výsledok je rozhodujúci aj pre nárok procesných strán na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, pretože by bolo nezmyselné, aby napr. v konaní vo veci samej neúspešnej žalobkyni malo vzniknúť právo na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení predbežnej a dočasnej povahy. Pre náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak platí ustanovenie § 252 CSP, podľa ktorého každý platí výdavky, ktoré mu vzniknú a teda žalobkyňa aj žalovaná platia svoje trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sami, pričom prípadný nárok na ich náhradu je nutne závislý od výsledku nasledujúceho konania vo veci samej. 15.Žalobkyňa je nezamestnaná slobodná matka jedného nezaopatreného dieťaťa, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, s nárokom na dávku v hmotnej núdzi vo výške 134,40 Eur mesačne. Preto súd podľa § 254 ods. 1 CSP žalobkyni na základe jej žiadosti priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).