Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61C/76/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: H.. H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, O., proti žalovanému: Okresný súd Bratislava III, so sídlom Námestie Biely kríž 7, Bratislava, o určenie, že rozhodovanie Okresného súdu Bratislava III je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o zaplatenie 20.000,- Eur, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou Krajskému súdu Bratislava dňa 17.8.2011, postúpenou tunajšiemu súdu ako vecne príslušnému dňa 23.7.2020, sa žalobca domáhal určenia, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. zo dňa 28.4.2011 vo veci zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti, ako aj rozhodovanie v predchádzajúcich konaniach o styku s maloletými, je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Žalobca zároveň žiadal, aby v rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

2. Žalobca tvrdil, že dňa 18.6.2011 mu bol doručený rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. zo dňa 28.4.2011, ktorým súd zamietol jeho návrh na zverenie maloletých detí Z. do striedavej starostlivosti. Na prvom pojednávaní za prítomnosti prokurátorky sa sudkyňa správala príslušne k svojmu postaveniu, vypočula si argumenty oboch strán a konštatovala neprimeranosť negatívneho postoja odporkyne k navrhovateľovi. Sudkyňa taktiež upozornila odporkyňu na jej povinnosť informovať navrhovateľa o zdravotnom stave a študijných výsledkoch maloletých. Na druhom pojednávaní, už bez prítomnosti prokurátorky, sa postoj sudkyne radikálne zmenil, správala sa pseudonezávisle, až svojvoľne. Po pripomienke navrhovateľa, aby konečne po mnohých rokoch ignorovania SR okresný súd neporušoval základné ľudské práva a slobody navrhovateľa, si sudkyňa osobovala právo skreslene a neobjektívne vysvetľovať zákon o striedavej starostlivosti, ktorý prijali zákonodarcovia po zlých skúsenostiach s podobnými pseudo-nezávislými sudcami, ktorí nerešpektujú Ústavu SR. Sudkyňa ignorovala návrhy na vyšetrenie maloletých súdnym znalcom a v rozhodovaní sa opierala len o neodborné stanoviská zaujatých kurátoriek, odporkyne a zmanipulovaných a psychicky deptaných maloletých. Súd začal konať vo veci návrhu na úpravu styku s maloletými až po dvoch rokoch, a to naviac až po sťažnosti u ombudsmana JUDr. Kandráča a jeho urgenciách. Na základe nekonania súdu a neochoty kurátoriek boli navrhovateľ a maloleté deti závažne poškodení na svojich právach a svojich práv sa čiastočne domohli až po takmer troch rokoch od rozvodu a za ten čas sa vzťah detí a otca závažne narušil. V čase konaní o rozdelení majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a o určení nájmu bytu sa odporkyňa snažila zbaviť zodpovednosti a spravodlivého vyriešenia problémov tým, že navrhovateľa očiernila krivými tvrdeniami

o údajnom týraní zo strany navrhovateľa. Vrcholom bolo verejné ohováranie navrhovateľa a obviňovanie z týrania cez TV JOJ v januári 2010.

3. Žalobca považoval uvedený rozsudok za diskriminačný, porušujúci zásadu rovnakého zaobchádzania. Poukázal na to, že hlavným problémom je to, že súdy nepracujú s platným zákonom, ale so zvykovým právom. Dieťa patrí matke a hotovo, otec plať. Resumé je, že striedavá starostlivosť sa neuplatňuje a základné práva dané SR sa neustále nerešpektujú. Podľa názoru žalobcu by súdy nemali skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súdy by mali rozhodovať o tom, že štandardom pri schopnosti a záujme oboch rodičov o dieťa je „striedavka“ a len vo výnimočných prípadoch nie, pričom túto výnimočnosť a dôvod, prečo nie „striedavka“, by mali súdy skúmať. V tej súvislosti žalobca poukázal aj na niektoré ustanovenia z Dohovoru o právach dieťaťa a zo zákona o rodine. V príčinnej súvislosti s nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania sa v spoločnosti značne znížila žalobcova vážnosť a dôstojnosť, lebo vo všeobecnosti vzniká dojem, akoby ako otec nebol po rozvode schopný sa riadne postarať o svoje maloleté deti, i keď do rozvodu bol automaticky uznaný ako schopný starostlivosti o svoje deti. V druhom rade mu nespravodlivým a diskriminačným rozhodovaním bola spôsobená ťažká dlhoročná psychická trauma, na základe ktorej nie je schopný riadne a plnohodnotne vykonávať svoju prácu a má preto dlhodobo nízke príjmy. Z týchto dôvodov mu vznikol nárok aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú žalobca vyčíslil v sume 20.000,- Eur.

4. Žalobca k žalobe nepriložil žiadne dôkazy, ani žiadne dôkazy nenavrhol vykonať.

5. Uznesením zo dňa 5.1.2021 súd s poukazom na ustanovenie vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, pretože zo skutočností tvrdených v žalobe mal súd po predbežnom právnom posúdení za to, že žaloba je zjavne nedôvodná. Žalobca žalobu nevzal späť, proti uzneseniu sa odvolal a žiadal nariadiť pojednávanie. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.8.2021 odvolanie žalobcu odmietol, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

6. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný takisto žiadne dôkazy nenavrhol, ani nepredložil.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Žalobca sa z pojednávania opakovane ospravedlnil a žiadal o nový termín pojednávania, a to z dôvodu žiadosti o právnu pomoc a pre pretrvávajúce zdravotné problémy, resp. práceneschopnosť.

8. Druhú žiadosť o odročenie pojednávania súd už neakceptoval a v zmysle rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalobcu. Pri tomto rozhodnutí súd zohľadnil najmä skutočnosť, že ak sa žalobca pre zdravotné problémy dlhodobo nemohol zúčastniť pojednávania, je možné od neho spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Žiadosť o odročenie pojednávania žalobca doručil súdu dňa 4.5.2022, teda dva dni pred pojednávaním, pričom neoznámil súdu svoje telefónne číslo, ani e-mailovú adresu, na ktorú by ho bolo možné upovedomiť o rozhodnutí súdu, či posúdil dôvod na odročenie pojednávania ako dôležitý v zmysle . Žalobca v žiadosti o odročenie pojednávania výslovne uviedol, že si nežiada doručovať elektronicky, ale výhradne prostredníctvom klasickej pošty. Takýto postup žalobcu sa nedal podľa súdu hodnotiť inak, než ako účelový. Podľa súdu bolo potrebné vec prejednať a meritórne rozhodnúť aj z toho dôvodu, že žaloba bola podaná v roku 2011 a zároveň išlo o zjavne nedôvodnú žalobu.

9. Skutkový stav tvrdený žalobcom nebol sporný. Žalobca nebol spokojný s postupom tunajšieho súdu počas pojednávaní v konaní sp. zn. vo veci jeho návrhu na zverenie maloletých detí striedavej starostlivosti a ani s prvoinštančným rozsudkom zo dňa 28.4.2011, ktorým súd jeho návrh zamietol. Tento rozsudok Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom č. k. -98 zo dňa 20.3.2012 potvrdil ako vecne správny. Z tohto skutkového stavu súd vychádzal pri rozhodnutí.

10. Uplatnený nárok súd posudzoval predovšetkým podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), ako aj podľa ustanovení , .

11. Podľa § 1 ods. 1 antidiskriminačného zákona tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.

12. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

13. Podľa § 3 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Zásada rovnakého zaobchádzania podľa ods. 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.

14. Podľa § 5 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania a) sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod, b) zdravotnej starostlivosti, c) vzdelávania, d) tovarov a služieb vrátane bývania, ktoré sú poskytované verejnosti právnickými osobami a fyzickými osobami - podnikateľmi.

15. Podľa § 6 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania, b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania alebo d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.

16. Podľa § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona má každý podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Podľa ods. 2 každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. Podľa ods. 3 ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

17. Uvedené ustanovenia určujú oblasti, v ktorých sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania a prostriedky právnej ochrany proti porušeniu tejto zásady. Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje len v spojení s právami osôb, ktoré sú ustanovené osobitnými zákonmi. V poznámke k ustanoveniu antidiskriminačného zákona sú uvedené ako príklad , zákon o štátnej službe, zákon o výkone práce vo verejnom záujme, zákon o sociálnej pomoci a zákon o zdravotnej starostlivosti. Keďže ide o výpočet príkladný, nie úplný, môže sa zásada rovnakého zaobchádzania uplatňovať tiež v

spojení s právami osôb, ktoré sú ustanovené aj v iných zákonoch, v žiadnom prípade ale nie v spojení so zákonmi ktoré upravujú postup súdov pri prejednávaní sporov a pri samotnom rozhodovaní týchto sporov.

18. Vecná pôsobnosť antidiskriminačného zákona je v porovnaní s osobnou užšia a vzťahuje sa len na oblasť pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovanie tovarov a služieb a oblasť vzdelávania. Rozhodovanie súdnych sporov nie je poskytovaním služby, ktorú má na mysli antidiskriminačný zákon. Zamietnutie návrhu alebo žaloby nepredstavuje nerovnaké zaobchádzanie so žalobcom oproti iným otcom maloletých detí.

19. Rovnako sa v predmetnej veci nemôže jednať o nárok v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože to vylučuje ustanovenie tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. V danej veci nedošlo k žiadnemu nezákonnému rozhodnutiu, ani k nesprávnemu úradnému postupu.

20. Podľa podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

21. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Súdne konanie podľa , ako aj podľa , je konanie dvojinštančné, to znamená, že proti každému rozsudku okresného súdu vo veciach starostlivosti o maloleté deti je možné podať odvolanie. Rozhodnutie okresného súdu tak nie je konečné, a ak sa účastník domnieva, že nie je správne, má podať odvolanie. Žiadne ustanovenie alebo neumožňuje za samotné vydanie rozsudku v prvej inštancii priznať neúspešnej strane náhradu nemajetkovej ujmy.

23. Podľa článku 2 Základných princípov ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

24. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že súdy vo všeobecnosti zle rozhodujú o striedavej osobnej starostlivosti, súvisí jeho nespokojnosť s uvedeným princípom právnej istoty. Ako vyplýva z uvedeného článku, nezastupiteľnú úlohu tu majú najvyššie súdne autority, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky, ktoré formujú ustálenú rozhodovaciu prax, a táto sa následne prejavuje, resp. mala by sa prejavovať, v rozhodovaní okresných a krajských súdov.

25. Ak mal žalobca za to, že v konaní o jeho návrhu na striedavú starostlivosť boli porušené jeho ústavné práva, o porušení týchto práv sa rozhoduje podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky, nie podľa antidiskriminačného zákona.

26. Súd napokon poukazuje aj na zdôvodnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -33 zo dňa 13.5.2021. Týmto rozhodnutím ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom tunajšieho a krajského súdu o jeho žalobe. Ústavný súd v odôvodnení výslovne uviedol, že žalobca svoju nespokojnosť s rozsudkom okresného súdu prejavil „nielen podaním zjavne nedôvodnej žaloby, ale aj podaním odvolania, o ktorom bolo rozhodnuté ešte v roku 2012“. Teda aj najvyššia súdna autorita vyhodnotila predmetnú žalobu ako zjavne nedôvodnú.

27. Keďže žalobca nebol nijakým spôsobom diskriminovaný, nemohla mu vzniknúť ani žiadna nemajetková ujma, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § . Žaloba bola zamietnutá, žalovaný mal úspech v spore, v dôsledku toho by mu patrila náhrada trov konania. Žalovaný však o náhradu nežiadal a podľa obsahu spisu mu žiadne trovy ani nevznikli.

29. Pri rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. , podľa ktorého je v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa strane nárok na náhradu trov konania neprizná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa a ) a čoho sa odvolateľ domáha.