Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-23-2017.pdf
PDF · 88.78 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX F. W., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2016/033145/TOT zo dňa 30.09.2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 19.10.2016, domáhal preskúmania rozhodnutia o priestupku. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd nie je vecne príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci preskúmania rozhodnutia o priestupku, postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako vecne príslušnému, a to uznesením č.k. 42S/2/2016-61 dňa 04.04.2017.
2. Správny súd uznesením č.k. 25Sa/23/2017 zo dňa 8. júna 2017 vyzval žalobcu podľa § 59 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia svoje podanie zo dňa 31.03.2017 doplnil v zmysle § 182 Správneho súdneho poriadku. V uznesení bol žalobca poučený ako opravenie, resp. doplnenie podania urobiť.
3. Žalobca na predmetnú výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa 03.07.2017, v ktorej uviedol, že v predmetnej veci zatiaľ žiadnu žalobu nepodával, len žiadal Okresný súd v Žiline o preskúmanie priestupku v zmysle § 83 ods. 2 zákona o priestupkoch, čo mal možnosť doložiť, tak doložil. Na základe týchto dôkazov, ktoré doložil súdu, a ktoré sa nachádzajú v jednotlivých spisoch, žiadal o preskúmanie celej veci z Okresného úradu v Žiline, nakoľko stále odmieta, že sa dopustil priestupku z nedbanlivosti voči občianskemu spolunažívaniu ako je to popisované v napadnutom rozhodnutí o priestupku. Podľa neho v tejto veci stačilo len jedno, pribrať znalca z odboru chirurgie a mechanoskopie, či údajné poranenie a poškodenie bolo spôsobené jeho psom a on už na začiatku hovoril, že poskytne všetko, čo znalci budú chcieť bez prieťahov, aby bolo jasne preukázané, ku čomu došlo, či bol postup pracovníkov na Okresnom úrade v Žiline profesný a v zmysle zákonov. Aj keď žalobca svoje podanie zo dňa 31. 3. 2017 nedoplnil v zmysle uznesenia súdu zo dňa 8. 6. 2017 (napriek tomu, že o oprave bol poučený), súd vec prejednal.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa jeho názoru podanie predložené žalobcom nespĺňa všetky náležitosti podania vyžadované SSP v ust. § 182 ods. 1 písm. a) a b). Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby súd žalobu v zmysle § 59 ods. 3 SSP odmietol. V prípade,
že nedôjde k odmietnutiu žaloby, žalovaný navrhol, aby konajúci súd žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP zamietol. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku uvedenom v rozhodnutí žalovaného, podľa ktorého má prvostupňový správny orgán dôkaznú situáciu natoľko objasnenú a vinu žalobcu dostatočne preukázanú, že vykonanie dôkazu navrhovaného žalobcom nepovažoval za potrebné. Prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného, výsluchom svedka W. T., ako aj listinným dôkazom - záznamom o vyšetrení poškodeného spísaného dňa 22.01.2016 všeobecnou lekárkou MUDr. V., pričom všetky dôkazy dostatočne preukazovali spáchanie skutku žalobcom ako obvineným, spôsobom uvedeným v enunciáte rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené vrátane vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu, skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal, bol dostatočný na riadne posúdenie veci.
5. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal dňa 01.06.2016 rozhodnutie č. OÚ-ZA-OVVS2-2016/012345/396/2KU, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.01.2016 v čase okolo 08:00 hod. na miestnej komunikácii v obci B. jeho pes plemenia Akita pohrýzol na chrbát Q. V. a spôsobil mu povrchovú oblúkovú ranu 3,5 cm, v dôsledku čoho musel vyhľadať lekárske ošetrenie. Zároveň uhryznutím psa bola Q. V. poškodená zimná bunda. Tým, že nezabezpečil svojho psa proti uhryznutiu iného, sa C. Q. dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ublížením na zdraví inému z nedbanlivosti s následnou škodou vo výške asi 100,- €. Za spáchaný priestupok správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 50 ods. 2 citovaného zákona uložil žalobcovi pokarhanie. Obvinenému (C. Q.) uložil v súlade s § 79 ods. 1 citovaného zákona povinnosť uhradiť štátu trovy priestupkového konania vo výške 16,- €. Poškodenú stranu Q. V. správny orgán s nárokom na náhradu škody odkázal na príslušný súd.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca aj poškodený (Q. V.).
7. Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovel a listom zo dňa 01.08.2016 postúpil kompletný spisový materiál na vec sa vzťahujúci spolu s podanými odvolaniami na Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, na odvolacie konanie.
8. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí (žalovaný) o odvolaniach žalobcu a poškodeného rozhodol rozhodnutím č. OÚ-ZA-OOP1-2016/033145/TOT dňa 30.09.2016, v ktorom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie obvineného (žalobcu) a taktiež odvolanie poškodeného Q. V. zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OÚ-ZA-OVVS2-2016/012345/396/2KU zo dňa 06.06.2016 potvrdil.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolací správny orgán považuje závery prvostupňového správneho orgánu v preskúmavanej veci za správne a súladné so zákonom. Spáchanie priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch obvineným bolo v rámci priestupkového konania dostatočným spôsobom preukázané na základe vykonaného dokazovania, a to najmä na základe výpovede poškodeného, taktiež záznamu všeobecnej lekárky MUDr. Q. V. zo dňa 22.01.2016, na základe predloženia poškodenej bundy správnemu orgánu na nahliadnutie a sčasti i na základe svedeckej výpovede W. T.. Samotný obvinený (žalobca) prostredníctvom svojej výpovede pred správnym orgánom spáchanie skutku poprel. Vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 22.01.2016 v čase okolo 07:45 hod. bol so svojím psom plemena Akita na prechádzke po poľnej ceste smerom k Váhu a vracal sa smerom do dediny. O tom, že jeho pes mal pohrýzť poškodeného, sa dozvedel až od starostu obce B.. Odvolací správny orgán v súvislosti s výpoveďou obvineného poskytnutou správnemu orgánu dňa 13.04.2016 poukazuje na odlišné tvrdenie obvineného, spísané do záznamu o podaní vysvetlenia policajným orgánom dňa 12.02.2016. Obvinený do záznamu zo dňa 12.02.2016 uviedol, že dňa 22.01.2016 v čase okolo 08:00 hod. bol na prechádzke za obcou B., pričom svojho psa mal riadne uviazaného na vôdzke, keď ho zrazu jeho pes strhol do strany. Za obvineným sa nachádzal poškodený spolu so svojím psom, pričom ich psy sa navzájom trhali. Odvolací správny orgán zastáva názor, že obvinený vypovedal odlišne pred policajným orgánom ako pred správnym orgánom, nakoľko pred policajným orgánom pripustil vzájomné trhanie sa psov, avšak pred prvostupňovým správnym orgánom už nič podobné neuviedol. Uvedená rozdielnosť zakladá dôvod pre spochybnenie výpovede obvineného ohľadom priebehu prejednávaného skutku.
10. Poškodený (Q. V.) v rámci svojej výpovede pred prvostupňovým správnym orgánom uviedol, že v predmetný deň a čas vyšiel z poľa na cestu vedúcu do obce B. spolu so svojím psom kokeršpanielom, keď zrazu videl, ako ku nemu uteká pes obvineného. Poškodený vzal svojho psa na ruky a keď pribehol pes obvineného, poškodený sa k nemu otočil chrbtom. V tom vyskočil pes obvineného poškodenému na chrbát, poškodený zacítil bolesť na chrbte a naďalej sa uhýbal psovi obvineného. Na to pes obvineného chytil psa poškodeného a trhal ho, pričom poškodený celý čas držal svojho psa na rukách. Potom prišiel obvinený a snažil sa svojho psa odtrhnúť od poškodeného.
11. Vo veci bol v pozícii svedka vypočutý i W. T., ktorý uviedol, že v predmetný deň stretol na poľnej ceste pri obci B. obvineného, ktorý mal pri sebe svojho psa plemena Akita. Začal sa k nim približovať poškodený, ktorý bol od nich vzdialený asi 30 m. Obvinenému sa zrazu vytrhol jeho pes a utekal smerom ku psovi poškodeného. Svedok videl, ako pes obvineného zaútočil na psa poškodeného a psy sa začali navzájom napádať. Na otázku správneho orgánu, či svedok videl aj napadnutie poškodeného psom, vypočúvaný svedok uviedol, že toto nevidel, nakoľko potom ako psy na seba útočili z miesta odišiel a viac z incidentu nevidel. Odvolací správny orgán zastáva názor, že uvedená svedecká výpoveď síce priamo nevypovedá o napadnutí osoby poškodeného psom obvineného (svedok vypovedal len o napadnutí psa poškodeného psom obvineného), avšak svojou podstatnou časťou podporuje tvrdenia uvádzané poškodeným, t.j. že pes obvineného sa rozbehol smerom k poškodenému a jeho psovi a začal útočiť. Súčasťou spisového materiálu policajného orgánu je i záznam o vyšetrení poškodeného spísaný dňa 22.01.2016 všeobecnou lekárkou MUDr. V., ktorá skonštatovala oblúkovitú povrchovú ranku o veľkosti 3,5 cm nad scapulou (lopatkou). Uvedený záznam je objektívnym listinným dôkazom, ktorý nepochybne podporuje tvrdenie poškodeného o napadnutí psom (keď tento na neho zaútočil zozadu na jeho chrbát, keď v náručí držal svojho psa). Poškodený v priebehu priestupkového konania predložil správnemu orgánu k nahliadnutiu bundu, ktorú mal na sebe počas incidentu, pričom o predložení poškodenej bundy spísal prvostupňový správny orgán dňa 01.06.2016 úradný záznam, z ktorého vyplýva, že sa jedná o bundu sivej farby, kde na chrbtovej časti je poškodenie v tvare písmena „L“ o rozmeroch 3 x 3 cm, z vnútornej strany bundy sa nachádza diera o rozmeroch 2 x 2 cm. Predloženie bundy, na ktorej sa v chrbtovej časti nachádza poškodenie rozmermi zodpovedajúce poraneniu poškodeného (vyplývajúcemu z lekárskeho záznamu), je taktiež dôkazom vypovedajúcim o spáchaní skutku.
12. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že prvostupňový orgán nezabezpečil v priebehu konania znalca z odboru mechanoskopia a znalca z odboru chirurgia, napriek tomu, že obvinený z priestupku (žalobca) v priebehu priestupkového konania navrhoval zabezpečenie uvedených dôkazov, súd konštatuje, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán nemá povinnosť vyhovieť návrhom účastníka konania na vykonanie dokazovania, ak má za to, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spise a vykonané dokazovanie dostatočne preukazuje skutočnosť, že obvinený sa dopustil priestupku. Prvostupňový správny orgán nepovažoval zabezpečenie znaleckých posudkov v danom prípade za potrebné a vzhľadom k dôkaznej situácii, pričom odvolací správny orgán sa s týmto postupom stotožnil, nakoľko spáchanie predmetného nedbanlivostného priestupku obvineným bolo v konaní dostatočne preukázané na základe vyššie popisovaných dôkazov. S týmto konštatovaním druhostupňového správneho orgánu (žalovaného) sa v plnom rozsahu stotožňuje aj súd. Bolo by v konaní nehospodárne vykonať žalobcom navrhované dokazovanie znalcami, a to aj vzhľadom na charakter nedbanlivostného priestupku, výšku spôsobenej škody, ako aj dôkaznú situáciu vyplývajúcu zo spisu, ktorá dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca sa priestupku dopustil (jeho pes napadol poškodeného, ktorý bránil svojho psa).
13. Správny súd konštatuje, že odvolací správny orgán (žalovaný) po preštudovaní kompletného spisového materiálu zistil, že prvostupňový správny orgán pochybil, keď obvinenému (žalobcovi) uložil sankciu - pokarhanie okrem iných ustanovení i na základe ust. § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch. Predmetné ustanovenie upravuje ukladanie sankcie v prípade priestupkov proti majetku, konaním obvineného boli však naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. b), preto nemá prvostupňový správny orgán prihliadať pri ukladaní sankcie na zákonné ust. § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch. V danom prípade však uvedené pochybenie správneho orgánu nezakladá dôvod pre zrušenie či zmenu napadnutého rozhodnutia, nakoľko prvostupňový správny orgán sa pri ukladaní sankcie pridržal zákonných ustanovení § 11 ods.
1 písm. a) s poukazom na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch a neprekročil zákonom stanovenú hranicu sankcie za priestupok podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch.
14. Podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví.
15. Podľa odseku 2 citovaného ust. § 49 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1písm. b) až d) a písm. g) možno uložiť pokutu do 99 eur.
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci.
17. Podľa odseku 2 citovaného ust. § 11 zákona o priestupkoch sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.
18. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s ustanoveniami upravujúcimi správnu žalobu vo veciach správneho trestania v druhej hlave tretej časti SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju pri aplikácii § 190 SSP zamietol. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v súlade s § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca vykonal skutok, ktorý mu je kladený v priestupkovom konaní za vinu. V súvislosti s prejednávanou vecou súd poukazuje na tú skutočnosť, že priestupkové konania vo svoje podstate predstavujú tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán podľa osobitného zákona rozhoduje nielen o vine, ale aj o uložení sankcie. V rámci prieskumu správnej úvahy správnych orgánov pri stanovení výšky sankcie súd preskúmava len, či nedošlo k arbitrárnemu rozhodovaniu ohľadne výšky sankcie, či bola sankcia uložená v rozmedzí stanovenom zákonom a či správny orgán prihliadol na zákonné hľadiská pre ukladanie sankcií. Podľa názoru súdu správne orgány nevybočili z povolenej miery správnej úvahy pri ukladaní sankcií a tieto boli uložené v súlade so zákonom.
19. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca nemal v konaní úspech, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania, súd mu preto náhradu trov nepriznal. Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanému, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 168 SSP (výnimočnosť).
20. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevnikla potreba pojednávanie nariadiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).