Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-484-2006.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/484/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: v 1. rade: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, L. L. a v 2. rade: L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/ X, L. L., proti povinnému: D. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XX, XXX 35 Tehla, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pre vymoženie zameškaného výživného 2.608,78 eur a bežného výživného, rozhodujúc o podnete na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Okresný súd Banská Bystrica je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 257,29 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd u p r a v u j e učtáreň Okresného súdu Banská Bystrica, aby z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatila priznané trovy exekúcie vo výške 257,29 eur súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, Exekútorský úrad so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica na účet číslo SK37 5600 0000 0012 7614 5002 vedený v Prima banka Slovensko, a.s., variabilný symbol: 66505 a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Banská Bystrica bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - Rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 10C/7/02-13 zo dňa 12.9.2002. Návrh na výkon rozhodnutia doručil oprávnený súdu dňa 11.3.2005.
1. Súdny exekútor doručil súdu dňa 26.10.2016 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, nemá finančné prostriedky v bankách, nie je vlastníkom motorových vozidiel, nie je poberateľom mzdy resp. iného príjmu, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky. Na základe uvedeného povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok.
2. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení od 1.4.2017 konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31. augusta 2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Súd má za to, že súdny exekútor dostatočne zisťoval majetkové pomery povinného, pričom nebol zistený hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by sa dala uspokojiť pohľadávka oprávneného v tomto konaní. Súčasne súd pred vydaním tohto rozhodnutia opätovne lustroval povinného pričom zistil, že povinný nie je poberateľom príjmov. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z a s t a v i l.
6. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
8. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
9. Keďže v exekučnom konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného, pričom išlo o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, súd v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku zaviazal súd na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
10. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v zmysle § 5 ods. 1, § 16 ods. 2, § 21 písm. a) a § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“).
11. Podľa § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
12. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. 13. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/19951 odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
14. Podľa § 21 písm. a) vyhlášky odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 100 Sk (3,32 €).
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 298,42 eur tak, že v zmysle § 4 a § 5 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 206 eur (20 % z vymoženej sumy 1.027,68 eur); ďalej v zmysle § 22 vyhlášky žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 22,46 eur, náhradu za tlač a kopírovanie v sume 17,20 eur, náhradu za poplatok k súčinnosti motorové vozidlá 2 x 0,20 eur, náhradu za poplatok k súčinnosti bánk 0,70 eur, náhradu za telekomunikačné poplatky 0,60 eur a v zmysle § 21 vyhlášky žiadal priznať odmenu za vydanie potvrdenia zo spisu - správa o stave exekúcie v sume 1,32 eur (2 x 0,66 eur). Súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 49,74 eur.
18. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 257,29 eur pozostávajúce z odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 206 eur (20 % z vymoženej sumy 1.027,68 eur), z náhrady hotových výdavkov za poštovné v sume 7,31 eur, z náhrady za poplatok k súčinnosti motorové vozidlá 0,40 eur, z náhrady za poplatok k súčinnosti bánk 0,70 eur a z 20 % DPH z odmeny a náhrad v sume 42,88 eur.
19. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Keďže sa v spise súdneho exekútora nachádzali doručenky preukazujúce vznik poštovného v sume 7,31 eur (upovedomenie o spôsobe výkonu exekúcie 2 x 1,46 eur, exekučný príkaz 1,13 eur + 1,46 eur, príkaz na začatie exekúcie 6 x 0,15 eur, zrušenie blokácie účtu 2 x 0,45 eur), súd takúto náhradu súdnemu exekútorovi priznal. Súd vo zvyšku náhradu hotových výdavkov za poštovné súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože výška takto uplatnených poštových výdavkov, ani ich vznik neboli v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, pričom v zmysle ustanovenia § 30 Výnosu Ministerstva spravodlivosti SR č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, by mali všetky písomnosti týkajúce sa konkrétnej exekučnej veci tvoriť exekučný spis a preto súd považuje nepreukázané hotové výdavky za nepreskúmateľné.
20. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za tlač a kopírovanie v sume 17,20 eur a telekomunikačné poplatky (ÚPSVaR) v sume 0,60 eur, nakoľko vznik, ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná, súdny exekútor nepredložil faktúry, ani iné doklady preukazujúce vznik takýchto výdavkov a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad materiálne výdavky na kancelárske vybavenie. Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až nemožné a preto si súdny exekútor náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši aj stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
21. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za potvrdenie zo spisu v sume 1,32 eur (2 x 0,66 eur) a to za správu o stave exekúcie podanú oprávneným, nakoľko správu o stave exekúcie podľa názoru súdu nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle citovaného § 21 vyhlášky, ktorým je spoplatnená manipulácia s exekútorským spisom. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu vyhlášky, do ktorého cit. ustanovenie nepatrí.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. Proti výroku II., III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.