Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-62-2021.pdf
PDF · 145.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/62/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 693,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/121/2018-145 zo dňa 18.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/121/2018-145 zo dňa 18.06.2020 v záhlaví na prvej strane rozsudku opravuje tak, že spisová značka na prvej strane rozsudku znie: 40Cb/121/2018-145.
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/121/2018-145 zo dňa 18.06.2020 potvrdzuje.
Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 693,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 198,51 eur od 02.06.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 148,73 eur od 03.06.2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 346,75 eur od 28.06.2018, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 132 ods. 1, 191 ods. 1, 215 ods. 1, 2, § 218 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), §§ 788 ods. 1, 3, § 799 ods.1-3, §§ 806, 524 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 693,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 198,51 eur od 02.06.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 148,73 eur od 03.06.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 346,75 eur od 28.06.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobcom uplatňovaný nárok sa skladá
z troch samostatných nárokov. K nároku 1 žalobca uviedol, že dňa 03.04.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FIAT Sedici, EVČ: B., ktoré v čase nehody patrilo poškodenému T.. Š. L., dátum nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX B.. Poškodený mal so žalovaným uzavretú zmluvu o havarijnom poistení č. poistnej zmluvy 6578568337. Poškodený poistnú udalosť riadne ohlásil. Poškodený si nechal vozidlo opraviť u žalobcu, náklady na opravu motorového vozidla boli 1.579,92 eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o poistnom plnení a bolo mu oznámené, že žalovaný 17.05.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti 9565632401 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná žalovaným bola 900,99 eur. Celková nepriznaná suma po odpočítaní o spoluúčasť a zníženie podľa zmluvy vo výške 414,42 eur predstavuje 198,51 eur. Táto suma bola postúpená poškodeným na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.05.2018. K nároku II uviedol žalobca, že dňa 27.03.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FIAT Sedici, EVČ: B., ktoré v čase nehody patrilo poškodenému T.. Š. L., dátum nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX B.. Poškodený mal so žalovaným uzavretú zmluvu o havarijnom poistení č. poistnej zmluvy 6578568337. Poškodený poistnú udalosť riadne ohlásil. Poškodený si nechal vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na opravu motorového vozidla boli 1.725,07 eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o poistnom plnení a bolo mu oznámené, že žalovaný 18.05.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti 9565632428 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná žalovaným bola 1.037,44 eur. Celková nepriznaná suma po odpočítaní o spoluúčasť a zníženie podľa zmluvy vo výške 472,90 eur predstavuje 148,73 eur. Táto suma bola postúpená poškodeným na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.05.2018. K nároku III uviedol žalobca, že dňa 20.12.017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FIAT Sedici, EVČ: B., ktoré v čase nehody patrilo poškodenému T.. Š. L., dátum nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX B.. Poškodený mal so žalovaným uzavretú zmluvu o havarijnom poistení č. poistnej zmluvy 6578568337. Poškodený poistnú udalosť riadne ohlásil. Poškodený si nechal vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na opravu motorového vozidla boli 1.399,82 eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o poistnom plnení a bolo mu oznámené, že žalovaný 12.06.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti 9565755540 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná žalovaným bola 671,15 eur. Celková nepriznaná suma po odpočítaní o spoluúčasť a zníženie podľa zmluvy vo výške 315,92 eur predstavuje 346,75 eur. Táto suma bola postúpená poškodeným na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018. Žalobca poukázal na ustanovenie § 797 ods. 2 OZ, § 799 ods. 1 OZ a ustanovenia zmluvných dojednaní. V zmysle čl. III bod A Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO č. 901 (ďalej len "VPP"): „Poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie MV alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou, s výnimkou krádeže alebo lúpeže MV a výluk výslovne uvedených v príslušných VPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach." V zmysle čl. IX bod 1 VPP: „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. V zmysle čl. IX bod 2 písm. a) VPP: „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou." Uviedol, že podľa čl. IX bod 2 písm. a) VPP sa náklady na prácu a lakovanie vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. K nároku I žalobca uviedol, že žalobca ktorý vykonával opravu si účtoval za 1 Nh klampiarenskej a lakovníckej práce sumu 25 eur bez DPH, čo je so servismi v regióne porovnateľné, aj nižšie. Žalovaným bola priznaná suma len vo výške 20 eur/h. Čo sa týka nákladov na lakovací materiál bola použitá lakovacia konštanta vo výške 110 %, a to vzhľadom na použitú technológiu. K nároku II uviedol, že žalobca, ktorý vykonával opravu si účtoval za 1 Nh klampiarenskej a lakovníckej práce sumu 25 eur bez DPH, čo je so servismi v regióne porovnateľné, aj nižšie. Žalovaným bola priznaná suma len vo výške 20 eur/h. Žalovaný pritom v oznámení poukázal na dôvod výšky neautorizovanosť servisu. Žalobca má za to, že to nemá oporu v zákone, v eu legislatíve ani v poistných podmienkach. K nároku III opäť uviedol
žalobca, že žalobca, ktorý vykonával opravu si účtoval za 1 Nh klampiarenskej a lakovníckej práce sumu 25 eur bez DPH, čo je so servismi v regióne porovnateľné, aj nižšie. Žalovaným bola priznaná suma len vo výške 20 eur/h. Žalobca poukázal na ustanovenie § 799 ods. 3 OZ, § 517 OZ. Spolu s istinou si uplatnil aj úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 08.08.2018 platobný rozkaz č.k. 12Up/461/2018, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Podľa žalovaného v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov: Poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Poukázal na znenie ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Súčasne v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku. Predmetné dopravné nehody vznikli z poistných udalostí č. 9565632401, č. 9565632428 a č. 9565755540, pri ktorých poistený T.. Š. L. mal so žalovaným uzatvorené havarijné poistenie poškodeného motorového vozidla č. poistnej zmluvy 6578568337. Sám poistený bezprostredne po škodových udalostiach žalovanému tieto riadne nahlásil, pričom žalovaný poistenému sčasti poskytol poistné plnenie za poistnú udalosť na vozidle, ktorá vznikla poistenému. Sám žalovaný tak uznal nároky žalobcu, resp. poisteného na vyplatenie poistného plnenia, sporný je preto len rozsah výšky poistného plnenia. K námietke aktívnej legitimácie žalovaného žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 797 ods. 2 OZ. a čl. IX Zmluvných dojednaní Autokomplet 911. Poukázal na rozhodnutia R5/1988 aR25/1990, kde bolo konštatované, že výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či poškodený nechal vec opraviť, či ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Postup žalovaného, ktorý by najprv musel uhradiť náklady na opravu vozidla až následne by bol oprávnený uplatniť si nárok voči poisťovni je v rozpore s podstatou plnenia. Zo strany žalovaného došlo k uznaniu pohľadávky a vzhľadom na to, že časť náhrady žalovaný poskytol, ostala sporná len výška. Žalobca mal za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh. Predmet v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 27.03.2018 je určený dostatočne jasne, zrozumiteľne. Žalobca dal do pozornosti súdu judikatúru vo veciach určitosti predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky: Rozhodnutie R (ČR) 27/2008. Uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je dostatočne určitá, zrozumiteľná a jasná. V zmluve je jasne označená osoba dlžníka ako aj postupovaná pohľadávka, preto argumentácia žalovaného o neurčitosti predmetu zmluvy je absolútne nedôvodná. Kalkulácia žalovaného zodpovedá potenciálnej škode, ale nie skutočnej škode na vozidle, nakoľko táto kalkulácia nezohľadňuje jednotlivé špecifiká navrátenia vozidla do pôvodného stavu ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný môže krátiť poistné plnenie len za predpokladu, že zo strany poisteného došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v §799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a zároveň toto porušenie by muselo mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. K takémuto vedomému porušeniu zo strany poisteného nedošlo, poistený hneď po poistných udalostiach tieto nahlásil žalovanému a poskytol mu všetky potrebné doklady na ich riadne prešetrenie. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a následne zistil skutkový stav: Nesporným medzi stranami bola samotná existencia poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla FIAT Sedici, EVC: B.. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.04.2018, 27.03.2018 a 20.12.2017 došlo na predmetnom motorovom vozidle ku škodovým udalostiam, ktoré boli v tom čase kryté platne uzavretou poistnou zmluvou o havarijnom poistení vozidla. Medzi stranami pasívna legitimácia sporná nebola. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený si nechal vozidlo opraviť u žalobcu, a ten mu za opravu fakturoval: za opravu súvisiacu s prvou udalosťou fa. č. PI 80077 sumu 1.579,92 s DPH, za opravu súvisiacu s druhou udalosťou fa. č. P180078 sumu 1.725,07 s DPH a za opravu súvisiacu s treťou udalosťou fa. č. P180098 sumu 1.399,82 s DPH. Medzi stranami bola sporná aktívna legitimácia žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565632401, od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565632428 a od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565755540. Žalovaný namietal spôsobilosť predmetnej pohľadávky na postúpenie a
zároveň namietal aj náležitosti samotnej zmluvy, pričom poukazoval na neprejavenie vôle poškodeného, absenciu jeho prejavu vôle. Súd preskúmaním predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok dospel k záveru, že obrana žalovaného nie je dôvodná, nakoľko zmluva má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia 524 OZ, je dostatočne špecifikovaná označením poistných udalostí aj výškou pohľadávky a podľa názoru súdu je jej obsahom vôľa poškodeného previesť ju na žalobcu. Predmetná pohľadávka ako právo na plnenie z predmetného havarijného poistenia je spôsobilá na postúpenie. Súd teda dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom. Ďalšia obrana žalovaného spočívala v porovnaní samotných náležitostí podanej žaloby, tak že nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 132 CSP. Súd dospel k záveru, že predmetná žaloba má všetky náležitosti predpokladané CSP a z jej obsahu je možné špecifikovať nárok, petit, ktorého sa žalobca domáha. Pri porovnaní samotnej výšky uplatneného nároku žalovaný počas konania poukázal na jednotlivé oznámenia o poistnom plnení. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný krátil časť poistného plnenia pri všetkých troch poistných udalostiach z dôvodu nepriznania uplatnenej výšky za normohodinu. Žalovaný priznal žalobcovi výšku 20 eur/Nh s DPH pri všetkých troch poistných udalostiach. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný priznaný nárok plnil. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom konania je krátená časť uplatnených nákladov vo výške 693,99 eur, ktorá pozostáva s rozdielu uplatnenej sumy 1.579,92 eur pri prvej udalosti č. 9565632401 a sumy priznanej 900,99 eur po odpočítaní spoluúčasti 66 eur, a zníženia plnenia vo výške 414,42 eur, z rozdielu uplatnenej sumy 1.725,07 pri prvej udalosti č. 9565632428 a sumy priznanej 1.037,44 eur po odpočítaní spoluúčasti 66 eur, a zníženia plnenia vo výške 472,90 eur a z rozdielu uplatnenej sumy 1.399,82 pri prvej udalosti č. 9565755540 a sumy priznanej 671,15 eur po odpočítaní spoluúčasti 66 eur, a zníženia plnenia vo výške 315,92 eur. Žalobca poukázal na znenie zmluvných dojednaní: Žalobca poukázal na ustanovenie článku IX ods. 2 písm. a) VPP podľa ktorých náklady a na prácu a lakovanie vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typu vozidla. V prípade, ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Súd prisvedčil žalobcovi, že výšku ceny práce ním uplatnenú nemožno vo vzťahu k predloženým dôkazom, cenníkom autoservisov, z ktorých vyplýva výška lakovacích a mechanických prác v danom regióne, považovať za neprimeranú, resp. neprevyšujúcu sumu obvyklú v danom regióne u iných opravcov. Znenie zmluvných dojednaní sporné nebolo. Pokiaľ žalovaný uviedol ako dôvodu krátenia vykonanie opravy v neautorizovanom servise (poist. udalosť č. 9565632428), toto tvrdenie a dôvod nemá oporu v dohodnutých podmienkach a zmluvných dojednaniach ani v zákonných ustanoveniach. Poškodený nebol viazaný výberom autorizovaného servisu, resp. povinného servisu a voľba bola na jeho slobodnom rozhodnutí. Žalovaný nepreukázal vplyv skutočnosti, že servis bol neautorizovaný na samotnú výšku nákladov. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný nijako nepreukázal dôvody zníženia priznaného plnenia ani v uvádzanom lakovacom materiáli. Súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne preukázal opodstatnenosť vynaložených nákladov, ktoré preukazujú predložené faktúry opráv a žalovaný nijako nepreukázal dôvody na krátenie poistného plnenia. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo preukázať dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z predmetnej istiny, počnúc dňom 02.06.2018 zo sumy 198,51 eur (poist. udalosť: 9565632401) dňom 03.06.2018 zo sumy 148,73 eur (poist. udalosť: 9565632428) a dňom 28.06.2018 zo sumy 346,75 eur (poist. udalosť: 9565755540) až do zaplatenia. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil poistné šetrenie nasledovne: pri udalosti 9565632401 dňom 17.05.2018, pri udalosti 9565632428 dňom 18.05.2018 a pri udalosti 9565755540 dňom 12.06.2018. Podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ich výšku stanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd teda žalobcovi priznal predmetný nárok v plnom rozsahu tak ako si ho uplatnil, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia, nakoľko mal za preukázané, že žalovaná sa s plnením dostala do omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Súd v rozsudku uviedol, že medzi stranami bola sporná aktívna legitimácia žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565632401, od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565632428 a od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565755540. Žalovaný namietal spôsobilosť predmetnej pohľadávky na postúpenie a zároveň namietal aj náležitosti samotnej zmluvy, pričom poukazoval na neprejavenie vôle poškodeného, absenciu jeho prejavu vôle. Súd preskúmaním predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok dospel k záveru, že obrana žalovaného nie je dôvodná, nakoľko zmluva má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia 524 OZ, je dostatočne špecifikovaná označením poistných udalostí aj výškou pohľadávky, a podľa názoru súdu je jej obsahom vôľa poškodeného previesť ju na žalobcu. Predmetná pohľadávka ako právo na plnenie z predmetného havarijného poistenia je spôsobilá na postúpenie. Súd teda dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom.
Žalovaný považuje rozsudok súdu za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa názoru žalovaného je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou.
Mal za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Nedostatočným a nesprávnym spôsobom sa súd vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu vo vedenom spore.
Podľa odvolateľa poškodený mal postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z jeho záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mal postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú jeho záväzky a nie pohľadávky, čo je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemohol predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V samotných ZoPP absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. V predložených ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určených a vymedzených, podľa odvolateľovho právneho názoru neexistujúcich) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpení, spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodeného vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov - t.j. ZoPP. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1527/99 zo dňa 22.6.2000: V uvedenom rozhodnutí je objasnený názor súdu na výklad pojmu neurčitý úkon tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Uvedené podporuje aj novšia judikatúra, kde podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 879/2014 zo dňa 2.6.2014: ..Neplatný právny úkon je ten, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah,
to značí - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. S poukazom na uvedené je nepochybné, že predložené ZoPP sú neplatné právne úkony. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti navrhol, aby odvolací Krajský súd v Bratislave vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/121/2018-145 zo dňa 18.06.2020 a vec vráti Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je ústavne nekonformný a považuje ho za prejav svojvôle súdu, uvádza, že súd prvej inštancie „sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom spore. “ Ako odvolacie dôvody uviedol: § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“)
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol, v čom spočíva naplnenie týchto jednotlivých odvolacích dôvodov in concrete. Nestačí pritom len poukázanie na existenciu zákonných odvolacích dôvodov. Je nevyhnutné, aby tá strana sporu, ktorá rozhodnutie súdu I. inštancie napáda uviedla, na základe akých konkrétnych skutočností a akým konkrétnym spôsobom došlo k naplneniu ním uvádzaných odvolacích dôvodov, aplikácia odvolacích dôvodov tak musí byť odôvodnená a preukázaná. Uvedené potvrdzuje aj názor odbornej právnickej obce a judikatúra: Podľa Števček, a kol. Civilný sporový poriadok, komentár, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.5.2017 sp. zn. 17Co/143/2016, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.1.2018 sp. zn. 17Co/109/2017. V súlade s uvedeným navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaného odmietol v súlade s § 386 písm. d) CSP. Vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru zastáva názor, že žalovaný nepreukázal naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, keďže: neuviedol, na základe akých konkrétnych vykonaných dôkazov a k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd I. inštancie v žalovaným napádanom rozhodnutí. Žalovaný nekonkretizoval ani len jeden dôvod, skutočnosť, uvedenú v rozhodnutí súdu I. inštancie, na základe ktorej má za to, že súd I. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň žalovaný nepreukázal naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, keďže: neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností, dôvodov, dôkazov má za to, že súd I. inštancie vec nesprávne právne posúdil a zároveň neuviedol, v čom súd I inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným uvádzanú argumentáciu a dôkazy v napádanom rozhodnutí, súd I. inštancie v bodoch 35. a 36. napadaného rozhodnutia jasne uviedol, že: Medzi stranami bola sporná aktívna legitimácia žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565632401, od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565632428 a od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565755540. Žalovaný namietal spôsobilosť predmetnej pohľadávky na postúpenie a zároveň namietal aj náležitosti samotnej zmluvy, pričom poukazoval na neprejavenie vôle poškodeného, absenciu jeho prejavu vôle. Súd preskúmaním predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok dospel k záveru, že obrana žalovaného nie je dôvodná, nakoľko zmluva má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia 524 OZ, je dostatočne špecifikovaná označením poistných udalostí aj výškou pohľadávky a podľa názoru súdu je jej obsahom vôľa poškodeného previesť ju na žalobcu. Predmetná pohľadávka ako právo na plnenie z predmetného havarijného poistenia je spôsobilá na postúpenie. Súd teda dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom. Ďalšia obrana žalovaného spočívala v sporovaní samotných náležitostí podanej žaloby tak, že nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 132 CSP. Súd dospel k záveru, že predmetná žaloba má všetky náležitosti predpokladané CSP a z jej obsahu je možné špecifikovať nárok, petit , ktorého sa žalobca domáha.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 35. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný. Ako správne súd uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla z titulu zmluvného poistenia. Taktiež v bode 29. žalovaným napádaného rozhodnutia súd I. inštancie uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia 524 OZ, je dostatočne špecifikovaná v bodoch 31.-32. a 40.-46. - súd I. inštancie uvádza odôvodnenie s vymenovaním príslušných zákonných ustanovení a s poukazom na judikatúru, na základe ktorého potvrdil, že všetky žalobcove podania obsahujú zákonom predpísané náležitosti. V bodoch 37.-38. žalovaným napádaného rozhodnutia súd I. inštancie podrobne odôvodnil, na základe akých skutočností a najmä žalobcom predložených dôkazov vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok za dôvodný, a žalobca sa s odôvodnením súdu v plnom rozsahu stotožnil. Žalovaný aj napriek všetkým skutočnostiam, ktoré uviedol súd v napádanom rozhodnutí, ktoré neustále namietal aj žalobca, sa k týmto napádaným skutočnostiam nevyjadril jednak ani v konaní pred súdom a nevyjadril sa k nim ani v ním podanom odvolaní. Na uskutočnenom pojednávaní vo veci dňa 18.6.2020 žalovaný ani jeho právny zástupca prítomný neboli. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo preukázať dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Odvolanie žalovaného je založené na tých istých skutočnostiach, dôkazoch, na ktorých zakladal žalovaný svoju procesnú obranu v konaní pred súdom, ktorá bola vyhodnotená ako neúčinná a protizákonná. Žalovaný bol v priebehu konania pred súdom procesne pasívny, nevyjadril sa k žalobcom namietaným skutočnostiam a k predmetným skutočnostiam sa relevantne nevyjadril ani vo veci na uskutočnenom pojednávaní. Žalovaný tak v súlade s platnou právnou úpravou v CSP neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom bol v absolútnom súlade s platnou právnou úpravou jeho neúspech v spore. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 387 ods. 1) CSP rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 40Cb/121/2018 zo dňa 18.06.2020 v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Zároveň navrhol súdu, aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích dôvodov žalovaného a vyjadrenia žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 224 súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
9. Odvolací súd zistil, že súd v záhlaví na prvej strane napadnutého rozsudku uviedol spisovú značku konania 40Cb/121/208-145 namiesto 40Cb/121/2018-145. Nakoľko ide o chybu v písaní, odvolací súd v súlade s § 224 CSP chybu opravil.
10. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný neuviedol, na základe akých konkrétnych vykonaných dôkazov a k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd v napádanom rozhodnutí, a preto je potrebné odvolanie odmietnuť, odvolací súd dodáva, že odvolanie spĺňa odvolacie dôvody uvedené v § 365 CSP.
11. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu v bode 36. odôvodnenia, že predmetná žaloba má všetky náležitosti predpokladané § 132 CSP a z jej obsahu je možné špecifikovať nárok, petit, ktorého sa žalobca domáha.
12. K tvrdeniu odvolateľa, že rozsudok súdu za nesprávny, nezákonný, arbitrárny, je výsledkom zjavnej svojvôle súdu a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, odvolací súd dodáva:
Rozhodnutie súdu nevykazuje žiadne znaky svojvôle, či arbitrárnosti. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán, a svoje rozhodnutie zároveň podrobne a presvedčivo odôvodnil. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé z akých dôkazov súd vychádzal a taktiež aké ustanovenia právnych predpisov na prejednávanú vec aplikoval. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd zároveň zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o dôvodnosti žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP.
13. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
14. Nesporným medzi stranami bola samotná existencia poistnej zmluvy č. 6578568337 medzi poisteným T.. Š. L. a žalovaným, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla FIAT Sedici, EVC: B.. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.04.2018, 27.03.2018 a 20.12.2017 došlo na predmetnom motorovom vozidle ku škodovým udalostiam. Predmetné dopravné nehody vznikli z poistných udalostí č. 9565632401, č. 9565632428 a č. 9565755540. Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že poškodený T.. Š. L. si nechal vozidlo opraviť u žalobcu a ten mu za opravu fakturoval: za opravu súvisiacu s prvou udalosťou fa. č. PI 80077 sumu 1.579,92 s DPH, za opravu súvisiacu s druhou udalosťou fa. č. P180078 sumu 1.725,07 s DPH, a za opravu súvisiacu s treťou udalosťou fa. č. P180098 sumu 1.399,82 s DPH. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný krátil časť poistného plnenia pri všetkých troch poistných udalostiach z dôvodu nepriznania uplatnenej výšky za normohodinu. Žalovaný priznal žalobcovi výšku 20 eur/Nh s DPH pri všetkých troch poistných udalostiach. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný priznaný nárok plnil. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom konania je krátená časť uplatnených nákladov vo výške 693,99 eur, ktorá pozostáva s rozdielu uplatnenej sumy 1.579,92 pri prvej udalosti č. 9565632401 a sumy priznanej 900,99 eur po odpočítaní spoluúčasti 66 eur, a zníženia plnenia vo výške 414,42 eur, z rozdielu uplatnenej sumy 1.725,07 pri prvej udalosti č. 9565632428 a sumy priznanej 1.037,44 eur po odpočítaní spoluúčasti 66 eur, a zníženia plnenia vo výške 472,90 eur a z rozdielu uplatnenej sumy 1.399,82 pri prvej udalosti č. 9565755540 a sumy priznanej 671,15 eur po odpočítaní spoluúčasti 66 eur, a zníženia plnenia vo výške 315,92 eur.
15. Medzi stranami bola sporná aktívna legitimácia žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565632401, od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565632428 a od predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo škodovej udalosti 9565755540. Žalovaný namietal spôsobilosť predmetnej pohľadávky na postúpenie a zároveň namietal aj náležitosti samotnej zmluvy, pričom poukazoval na neprejavenie vôle poškodeného, absenciu jeho prejavu vôle. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu v bode 35. odôvodnenia rozsudku, že obrana žalovaného nie je dôvodná, nakoľko zmluva má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia 524 OZ, je dostatočne špecifikovaná označením poistných udalostí aj výškou pohľadávky, a podľa názoru súdu je jej obsahom vôľa poškodeného previesť ju na žalobcu. Predmetná pohľadávka ako právo na plnenie z predmetného havarijného poistenia je spôsobilá na postúpenie. Súd teda dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu zo zmlúv o postúpení pohľadávky z 22.5.2018, 24.5.2018 a 15.6.2018 uzatvorených v písomnej forme vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedeným právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Zmluvy sú zároveň určité a zrozumiteľné. V danom prípade na žalobcu postúpil poistenec ako poškodený svoje pohľadávky na časť poistného plnenia, ktoré nebolo žalovaným uhradené. Pohľadávky boli riadne identifikovateľné. Predmetnými zmluvami o postúpení pohľadávok nadobudol žalobca pohľadávky, ktoré mal poškodený vo vzťahu k žalovanému. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného, že v zmluvách o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle právneho predchodcu ako postupcu, týkajúci sa postúpenia pohľadávok na žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených zmlúv o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť v zmluve špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Uvedené správne konštatoval i súd v napadnutom rozsudku. Okrem toho v aplikačnej praxi je nevyhnutné dôsledne zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Keďže zmluvy o postúpení majú zákonom stanovené náležitosti, žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému.
17. Žalovaný preukazoval nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu aj tým, že žalobca nepreukázal zaplatenie faktúr autoservisu, a preto mu nemohli vzniknúť účelne vynaložené náklady na opravu. Odvolací súd poukazuje na to, že poistení majú pohľadávky voči poisťovni, t.j. voči žalovanému, a to nárok na úhradu poistného plnenia. Právo na poistné plnenie voči žalovanému ako poisťovni vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda ak nastane poistná udalosť. Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou je potrebné považovať nie až úhradu ceny za opravu poškodeného motorového vozidla, kedy dôjde k zmenšeniu majetkového stavu poškodeného vynaložením peňažných prostriedkov, ale už znehodnotenie motorového vozidla poškodením jeho jednotlivých súčastí v dôsledku poistnej udalosti. Právo na plnenie poistného plnenia nie je teda podmienené žiadnou inou skutočnosťou, a teda ani úhradou faktúry zo strany poisteného. Podľa názoru odvolacieho súdu je irelevantné, či poistenci poškodení za vykonanú opravu žalobcovi aj skutočne zaplatili a tým im vznikli určité náklady, ktoré v konaní žalobou proti žalovanému uplatnil žalobca. Zmluvami o postúpení pohľadávky teda postupca postúpil na žalobcu časť škody, ktorá vznikla poškodeným - momentom vzniku škodovej udalosti. Účelom poistenia je minimalizovať škodu poškodeného v rozsahu poistnej zmluvy, a to účelne a v primeranom čase. Vlastník vozidla nemusel zaplatiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného. Žalobcovi na základe zmluvného vzťahu so žalovaným vzniká nárok na úhradu poistného plnenia okamihom vzniku poistnej udalosti, nie až úhradou nákladov za opravu vozidla zo strany žalobcu. S poukazom na uvedené, námietku žalovaného, že poškodení v rozpore s § 524 ods. 1 OZ postúpili pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, odvolací súd považoval za nedôvodnú.
18. Odvolací súd ďalej uvádza, že medzi stranami rozsah nevyhnutých práv sporný nebol. Žalovaný krátil časť poistného plnenia pri všetkých troch poistných udalostiach z dôvodu nepriznania uplatnenej výšky za normohodinu. Žalovaný priznal žalobcovi výšku 20 eur/Nh s DPH pri všetkých troch poistných udalostiach namiesto požadovaných 25,- eur bez DPH za 1 Nh. Napriek tomu, že na dôvody nepriznania celého uplatneného nároku žalovaný v odvolaní nepoukázal, odvolací súd považoval za potrebné sa k tomu vyjadriť.
Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu v bode 37. odôvodnenia, že výšku ceny práce ním uplatnenú nemožno vo vzťahu k predloženým dôkazom, cenníkom autoservisov, z ktorých vyplýva výška lakovacích a mechanických prác v danom regióne, považovať za neprimeranú, resp. neprevyšujúcu sumu obvyklú v danom regióne u iných opravcov. Pokiaľ žalovaný uviedol ako dôvod krátenia vykonanie opravy v neautorizovanom servise (poist. udalosť č. 9565632428), toto tvrdenie a dôvod nemá oporu v dohodnutých podmienkach a zmluvných dojednaniach ani v zákonných ustanoveniach. Poškodený nebol viazaný výberom autorizovaného servisu, resp. povinného servisu, a voľba bola na jeho slobodnom rozhodnutí. Žalovaný nepreukázal vplyv skutočnosti, že servis bol neautorizovaný na samotnú výšku nákladov. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný nijako nepreukázal dôvody zníženia priznaného plnenia ani v uvádzanom lakovacom materiáli. Súd teda dospel k správnemu záveru, že žalobca dostatočne preukázal opodstatnenosť vynaložených nákladov, ktoré preukazujú predložené faktúry opráv, a žalovaný nijako nepreukázal dôvody na krátenie poistného plnenia. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo preukázať dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Súd vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že žalovaný nevyužil svoje právo určiť opravovňu, v ktorej sa mala oprava vykonať. Žalobca si opravovňu vybral na základe zásady zmluvnej voľnosti. Uvedená skutočnosť, že si žalobca vybral opravu v neautorizovanom servise teda nemá žiaden vplyv na krátenie poistného plnenia. Žalovaný teda v konaní nijako nepreukázal oprávnenosť krátenia poistného plnenia. Naopak, žalobca výšku nákladov preukázal kalkuláciou a predloženými faktúrami. Žalovaný taktiež nepreukázal, že by náklady na normohodinu uplatnené žalobcom nespĺňali dohodnuté podmienky, najmä s poukazom na ustanovenie čl. 12. Ods. 5 VPP. V tomto smere žalobca správne poukázal na § 788 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Taktiež v zmysle čl. 12 ods. 5 VPP KAS-4, je poisťovňa povinná po vzniku poistnej udalosti hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla. Žalovaný nepreukázal, že by uvedené ceny nezodpovedali cenám v danom regióne pre daný typ. Zo žiadneho zmluvného ustanovenia nevyplýva oprávnenie krátenia poistného plnenia, len preto, že bola oprava vykonaná v neautorizovanom servise. Súd mal správne za to, že reálne náklady nevyhnutné na opravu vozidla do stavu bezprostredne pred nehodou boli zo strany žalobcu riadne preukázané, a žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenie. Žalovaný preukazoval nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu aj tým, že žalobca nepreukázal zaplatenie faktúr autoservisu, a preto mu nemohli vzniknúť účelne vynaložené náklady na opravu, odvolací súd dospel k názoru, že v konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že na MV vznikla škoda a v akej výške, medzi stranami bola uzavretá poistná zmluva a žalovaný čiastočne nárok na náhradu škody plnil, a to bez predchádzajúceho osvedčenia o tom, či žalobca opravu vozidla autoservisu zaplatil. Námietka žalovaného je teda nedôvodná a núti žalobcu, aby škodu, ktorú nezavinil, najprv uhradil a následne bol odkázaný na úhradu škody od žalovaného. Účelom poistenia je minimalizovať škodu poškodeného v rozsahu poistnej zmluvy, a to účelne a v primeranom čase. Vlastník vozidla nemusel zaplatiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného. Žalobcovi na základe zmluvného vzťahu so žalovaným vzniká nárok na úhradu poistného plnenia okamihom vzniku poistnej udalosti, nie až úhradou nákladov za opravu vozidla zo strany žalobcu.
19. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).