Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Agropodnik a. s. Trnava, so sídlom Chovateľská 2, Trnava, IČO: 31 420 494, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: BRANKO, a.s., so sídlom Novozámocká 184, Nitra, IČO: 31 438 181, zastúpený: JUDr. Ivan Drdoš, advokát, so sídlom Párovská 26, Nitra, IČO: 42 116 279, o zaplatenie 258.449,88 eura s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/11/2007 - 968 zo dňa 22. mája 2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/11/2007 - 1196 zo dňa 6. apríla 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/11/2007 - 968 zo dňa 22. mája 2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/11/2007 - 1196 zo dňa 6. apríla 2017 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra výrokom I. rozsudku č. k. 32Cb/11/2007 - 968 zo dňa 22.05.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 258.449,88 eura, úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 2.900,58 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.635,-- eur od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.306,45 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.693,19 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 11.670,25 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.743,11 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.231,69 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.777,93 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.893,45 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.315,91 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 14.235,21 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.342,30 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.298,88 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.816,07 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.862,51 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 8.532,50 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.748,72 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.807,77 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.704,57 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.630,98 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 7.626,47 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.440,91 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.436,87 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.726,32 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.731,43 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 21.294,73 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 8.962,56 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 7.177,75 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.215,46 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.293,37 eura od 01.11.2006 do zaplatenia,

zo sumy 6.271,39 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.332,44 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 15.319,92 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 966,04 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 13.025,26 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.265,88 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 424,12 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 6.032,56 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.191,06 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 706,86 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 10.400,48 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 10.318,03 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.801,30 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 6.206,83 eura od 14.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.696,61 eura od 20.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.617,90 eura od 27.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.618,44 eura od 29.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 988,48 eura od 29.11.2006 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 1.144,76 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 380,20 eura od 01.11.2006 do zaplatenia 258.449,88 eura, úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 2.900,58 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.635,-- eur od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.306,45 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.693,19 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 11.670,25 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.743,11 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.231,69 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.777,93 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.893,45 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.315,91 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 14.235,21 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.342,30 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.298,88 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.816,07 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.862,51 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 8.532,50 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.748,72 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.807,77 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.704,57 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.630,98 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 7.626,47 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.440,91 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.436,87 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.726,32 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.731,43 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 21.294,73 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 8.962,56 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 7.177,75 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.215,46 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.293,37 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 6.271,39 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.332,44 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 15.319,92 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 966,04 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 13.025,26 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.265,88 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 424,12 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 6.032,56 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.191,06 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 706,86 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 10.400,48 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 10.318,03 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.801,30 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 6.206,83 eura od 14.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.696,61 eura od 20.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.617,90 eura od 27.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.618,44 eura od 29.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 988,48 eura od 29.11.2006 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 1.144,76 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 380,20 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 27.220,04 eura a iných trov konania vo výške 31.863,74 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v rozsudku súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. vyslovil, že o trovách štátu rozhodne osobitným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že pôvodne sa žalobca podanou žalobou domáhal vylúčne zaplatenia vyššie uvedenej istiny s príslušenstvom (v tom čase ešte v slovenskej mene), pričom takáto žaloba bola rozsudkom č. k. 32Cb/11/2007 - 264 zo dňa 01.02.2008 zamietnutá. V dôsledku odvolania žalobcu odvolací Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26Cob/54/2008 - 305 zo dňa 22.05.2008 skorší prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Uznesením zo dňa 17.07.2009 súd prvej inštancie pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu do konania vstúpila obchodná spoločnosť BELAR a.s., Nová Osada 22, 929 31 Dunajská Streda, IČO: 31 411 797, ako aj zmenu žaloby navrhnutú dňa 08.09.2008, ktorá spočívala v rozšírení žaloby, a v rámci ktorej sa žalobca okrem zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom domáhal aj určenia, že nezodpovedá za škodu, ktorej náhradu fakturoval žalovaný faktúrou č. 2006207156 zo dňa 30.09.2006 v sume 12.698.014,73 Sk a určenia, že započítanie pohľadávky žalovaného v sume 7.786.061,-- Sk voči pohľadávke spoločnosti BELAR a.s., Nová Osada 22, 929 31 Dunajská Streda, IČO: 31 411 797 uskutočnené listom žalovaného zo dňa 01.12.2016 je neplatné.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že právnym nástupcom žalobcu BELAR a.s. sa v dôsledku zlúčenia stala obchodná spoločnosť Agropodnik a. s. Trnava, so sídlom Chovateľská 2, 917 01 Trnava, IČO: 31 420 494.

5. V skutkových a právnych záveroch odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná istina predstavuje súčet súm fakturovaných spoločnosťou BELAR a.s. so sídlom Nová Osada 22, Dunajská Streda, IČO: 31 411 797 žalovanému za dodávku kŕmnych zmesí dodaných na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy č. 36/2006 a za dodávku pšenice kŕmnej dodanej na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Žalovaný dňa 16.03.2006, 22.03.2006 a 17.04.2006 písomne reklamoval vadu dodaného tovaru, keďže po skŕmení dodaného krmiva došlo k zvýšenému úhynu kŕmených zvierat - moriek, k zhoršeniu kondičného stavu rodičovského kŕdľa moriek a k nepoužiteľnosti na reprodukciu. V dôsledku tohto vznikla žalovanému škoda, ktorú vyčíslil v sume 422.282,31 eura (12.721.676,73 Sk) a túto škodu si uplatnil listom zo dňa 26.05.2006 u svojho zmluvného partnera - spoločnosti BELAR a.s.. Spoločnosť BELAR a.s. uplatnenú škodu neuznala, čo písomne žalovanému oznámila listom zo dňa 20.06.2006.

Žalovaný faktúrou č. 2006207156 zo dňa 30.09.2006 (splatnou dňa 30.10.2006) fakturoval spoločnosti BELAR a.s. náhradu škody v sume 12.698.014,73 Sk a túto faktúru spoločnosť prevzala dňa 27.10.2006.

Spoločnosť BELAR a.s. mala voči žalovanému splatnú pohľadávku v sume 258.449,88 eura (7.786.061,-- Sk) a žalovaný mal splatnú pohľadávku v sume 422.282,31 eura (12.698.014,73 Sk).

Žalovaný listom zo dňa 01.12.2006 uskutočnil započítanie pohľadávky podľa § 580 Obč. zákonníka, keď voči pohľadávke spoločnosti BELAR a.s. vo výške 258.449,88 eura (7.786.061,-- Sk) si započítal svoju pohľadávku 422.282,31 eura (12.698.014,73 Sk), a to do výšky 258.449,88 eura (7.786.061,-- Sk). Započítací prejav bol spoločnosti BELAR a.s. doručený dňa 05.12.2006.

Potom spoločnosť BELAR a.s. so sídlom Nová Osada 22, Dunajská Streda, IČO: 31 411 797 ako postupca dňa 11.04.2007 uzavrela so spoločnosťou TATRY Plus s.r.o. (pôvodný žalobca) ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky v sume 258.449,88 eura (7.786.061,-- Sk) s príslušenstvom, ktorú pôvodný žalobca uplatnil v žalobe. Postúpenie postupca oznámil žalovanému dňa 12.04.2007 a doručil mu ho dňa 23.04.2007.

Dňa 13.06.2008 uzatvoril pôvodný žalobca TATRY Plus s.r.o. so spoločnosťou BELAR a.s. so sídlom Nová Osada 22, Dunajská Streda, IČO: 31 411 797 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postúpil pohľadávky uplatnené v súdnom konaní späť na spoločnosť BELAR a.s..

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keďže namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nemohol nadobudnúť od spoločnosti BELAR a.s. pohľadávku voči žalovanému, pretože táto zanikla započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Zároveň z dôvodu opatrnosti vzniesol podľa § 98 O. s. p. kompenzačnú námietku do výšky 258.449,88 eura. Súd prvej inštancie skorším rozsudkom zo dňa 01.02.2008 pod č. k. 32Cb/11/2007 - 264 žalobu zamietol, keďže dospel k záveru, že žalovaná pohľadávka zanikla v dôsledku započítania. Tento rozsudok však bol v odvolacom konaní zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/54/2008 - 305 zo dňa 22.05.2008, pričom odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť žalovaným uplatnenej pohľadávky na započítanie a následne posúdiť, či a v akom rozsahu došlo k zániku vzájomných pohľadávok na základe jednostranného započítacieho prejavu, ako aj to, či žalobca mohol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok získať pohľadávku od spoločnosti BELAR a.s., a byť tak aktívne legitimovaným v spore.

7. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie zaoberal existenciou pohľadávky žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že spoločnosť BELAR a.s. bola zmluvným dodávateľom žalovaného a na základe písomnej kúpnej zmluvy č. 36/2006 mu dodala v roku 2006 kŕmne zmesi a na základe ďalšej ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy mu dodala v roku 2006 pšenicu kŕmnu. Nebola sporná ani hodnota dodávky, ktorú žalovaný nezaplatil z dôvodu, že namietal jej kvalitu. Tiež nebola sporná skutočnosť, že spôsob odoberania reklamačných vzoriek bol dohodnutý v Kúpnej zmluve č. 36/2006 zo dňa 02.01.2006 a v Reklamačnom poriadku zo dňa 01.01.2006 tvoriaceho prílohu k uvedenej kúpnej zmluve.

Právny zástupca žalobcu navrhol vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru veterinárstva so zameraním na chov hydiny - moriek, pretože podľa názoru žalobcu k úhynu moriek u žalovaného neprišlo z dôvodu vadného krmiva dodaného žalobcom, ale z dôvodu zlého zdravotného stavu moriek. Navrhol v konaní vypočuť ako svedka C.. W. T. na otázku, aký zdravotný stav moriek zistil v čase, keď robil vyšetrenie moriek dňa 27.03.2006.

Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca dodal žalovanému v roku 2006 krmivo, ktoré obsahovalo lasalocid, v dôsledku čoho morky uhynuli a aj tie, ktoré prežili, už neboli použiteľné na reprodukciu, teda na znášanie násadových vajec. Uvedenú látku lasalocid môže krmivo obsahovať len pre morky do 12 týždňov veku, ale pre morky staršie je táto látka toxická. Keď došlo k úhynu moriek u žalovaného, žalovaný reklamoval dodané krmivo zo dňa 06.03.2006, 22.03.2006 a 17.04.2006. Boli vzaté aj vzorky na rozbor krmiva a takisto aj z uhynutých moriek. Z rozboru bolo zistené, že lasalocid sa nachádzal v krmive a nachádzal sa aj v žalúdkoch uhynutých moriek. Žalovanému vznikla škoda na uhynutých morkách a na tom, že 10933 ks moriek bolo zdravotne poškodených z hľadiska ich reprodukčnej schopnosti. Zdravotne poškodené morky mali hodnotu vyše 11.000.000,-- Sk, tieto musel žalovaný utratiť a hodnota z nich získaného mäsa bola v sume približne 1.900.000,-- Sk. Žalovanému vznikol aj nárok na ušlý zisk v dôsledku toho, že morky neprodukovali predpokladanú produkciu násadových vajec. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru zootechnika z oblasti chovu hydiny a znalca ekonóma z oblasti poľnohospodárstva a produkcie hydiny na zistenie výšky škody a ušlého zisku. Navrhol vypočuť ako svedkov W.. I. C., ktorý je členom predstavenstva žalovaného, W.. S. T., ekonómku žalovaného na výpočet škody a ušlého zisku a C.. I. T., ktorý bol prítomný pri reklamáciách a vykonával aj vyšetrenie moriek.

8. Keďže súd prvej inštancie považoval za potrebné zistiť, čo bolo príčinou zhoršeného stavu stáda moriek a ich úhynu, rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania. Za znalca uznesením zo dňa 21.07.2010 ustanovil MVDr. Juraja Rákossiho, znalca v odbore: veterinárstvo, odvetvie: choroby zvierat, ktorému uložil zodpovedať nasledujúce otázky:

1. Môže byť podanie lasalocidu a monensinu v kŕmnej zmesi morkám vo veku od 17 do 29 týždňov príčinou apatickosti, nepohyblivosti a úhynu moriek? Ak áno, za akých podmienok, ako dlho a v akom množstve musia byť zvieratá vystavené pôsobeniu lasalocidu a monensinu, aby sa dostavil uvedený následok? 2. Je možné považovať nález lasalocidu a monensinu spoločne v jednej kŕmnej zmesi v množstve do 20 mg na kilogram každej látky za stopové množstvo alebo môže byť v tejto kombinácii a v tomto množstve pre morky vo veku od 17 do 29 týždňov považované za množstvo, ktoré môže pôsobiť toxicky a spôsobiť úmrtie moriek? Ak áno, za akých podmienok? 3. Môže byť podanie lasalocidu v dávke 40mg/kg v kŕmnej zmesi morkám vo veku 23 týždňov počas doby siedmich dní jedinou príčinou úhynu dospelých moriek? Ak áno, za akých podmienok? 4. Môže byť nedostatočný pohyb moriek príčinou patologického a laboratórneho nálezu (stafylokoky a streptokoky v kĺboch)? 5. Môže byť prítomnosť antikokcidík v podávanom krmive morkám nad 12 týždňov príčinou zhoršeného zdravotného stavu a následného patologického a laboratórneho nálezu (stafylokoky a streptokoky v kĺboch)? 6. Môže byť výskyt semien lipkavca v kŕmnej zmesi príčinou úhynu moriek vo veku od 14 do 18 týždňov? Ak áno, za akých podmienok a v akom množstve? 7. Ako vplývajú infekcie baktériami E. coli a stafylokokmi, reovírusová infekcia, infekcia clostrídiami a salmonelou "Salmonela Saintpaul" na zdravotný stav moriek a aký majú priebeh? Môžu byť príčinou apatickosti, nepohyblivosti a úmrtia moriek? Ak áno, za akých podmienok? 8. V akom zdravotnom stave boli morky na základe predložených dokumentov (najmä výsledku analýzy zdravotného stavu moriek uvedeného v protokole č. 11381, výsledku analýzy zdravotného stavu moriek uvedeného v protokole č. 11498, protokolu o skúškach č. 10990 Štátneho veterinárneho a potravinárskeho ústavu v Nitre, protokolov o skúškach č. 0607705, č. 0607788, č. 0607790, 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699 Štátneho veterinárneho a potravinárskeho ústavu Bratislava, výsledku vyšetrenia krvi uhynutých moriek v Štátnom veterinárnom a potravinárskom ústave v Nitre, výsledku pitvy uhynutých moriek)? Mohlo byť s ohľadom na zdravotný stav moriek vyplývajúci z predložených dokumentov jedinou príčinou apatickosti, nepohyblivosti a úhynu moriek podanie lasalocidu a monensinu v kŕmnej zmesi? Mohli byť apatickosť, nepohyblivosť a úhyn moriek spôsobené inými príčinami?

9. Pokiaľ je v protokole o skúškach kvality kŕmnej zmesi Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava č. 06 07 790 a č. 06 07 788 uvedené dole v poznámke: "Vzorka zabalená v papierovom sáčku, prelepená a opečiatkovaná pečiatkami BELAR a.s. a BRANKO a.s.", je možné takéto vzorky považovať za objektívne, resp. za tzv. úradné vzorky?

9. Znalec síce vypracoval znalecký posudok dňa 11.11.2010, avšak na otázky číslo 1., 2., 3., 8. neodpovedal, keďže nie je špecialistom na oblasť farmakológie.

Na otázku č. 4. odpovedal, že nedostatočný pohyb zvierat je primárnym faktorom výskytu ochorení pohybového aparátu.

Na otázku č. 5 uviedol, že prítomnosť antikokcidík u moriek starších ako 12 týždňov potvrdzuje prítomnosť infekčnej choroby v chove.

Na otázku č. 6 uviedol, že výskyt lipkavca v kŕmnej zmesi by mal byť nulový, avšak zároveň poukázal na to, že mal sa robiť opakovaný rozbor a skúšky krmiva.

Na otázku č. 7 odpovedal tak, že popísal infekcie a ich prejavy.

Na otázku č. 9 uviedol, že odoberanie vzoriek krmiva je vecou dohody strán a mala by byť podľa neho prítomná aj tretia osoba.

10. Keďže znalec MVDr. Rákossy neodpovedal na všetky otázky vzhľadom na svoje zameranie, rozhodol súd na návrh účastníkov konania o nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania. Za znalca ustanovil MVDr. Jána Šályho PhD, ako znalca ad hoc (vzhľadom na skutočnosť, že v príslušnom odbore alebo odvetví veterinárna farmakológia nie je zapísaná žiadna osoba ako znalec) uznesením č. k. 32Cb/11/2007-565 zo dňa 17.01.2012. Znalcovi uložil zodpovedať na tie isté otázky ako znalcovi MVDr. Rákossymu pri zohľadnení znaleckého posudku zo dňa 11.11.2010 vypracovaného znalcom MVDr. Jurajom Rákossym. Znalec vypracoval písomný znalecký posudok zo dňa 13.06.2012.

Na otázku č. 1 odpovedal tak, že nepriaznivý vplyv lasalocidu a monensinu u moriek nastáva približne od veku 10 - 12 týždňov a závisí od veku moriek, dávky, dĺžky príjmu a iných faktorov, pričom sú aj značné individuálne rozdiely v citlivosti na toxický účinok.

Na otázku č. 2 odpovedal tak, že množstvo lasalocidu a monensinu okolo 20 mg/kg kŕmnej zmesi môže spôsobovať pokles hmotnosti moriek už od 12 týždňa veku a od 17 týždňa veku i úhyn moriek.

Na otázku č. 3 odpovedal tak, že lasalocid v dávke 40 mg/kg kŕmnej zmesi moriek vo veku 23 týždňov počas 7 dní skrmovania môže byť samostatnou príčinou úhynu moriek.

Na otázku č. 4 odpovedal tak, že nedostatočný pohyb môže byť predispozíciou uvedených infekcií, pričom k tomu dochádza pri súčasnej zlej kvalite krmiva, nedostatku potrebných živín a vitamínov.

Na otázku č. 5 odpovedal tak, že lasalocid a monensin podávaný v krmive morkám nad 12 týždňov spôsobujú po poklese hmotnosti aj slabosť končatín, posedávanie, opuchy a infekcie z podlahy haly. Samotné antikokcidiká nespôsobujú zápalové zmeny, ale len zvyšujú ich výskyt v chove.

Na otázku č. 6 odpovedal tak, že u moriek vo veku od 14 do 18 týždňov nemohlo zistené množstvo semien lipkavca v kŕmnej zmesi spôsobiť taký úhyn a nemohol vyvolať také poruchy pohybu, ako boli zistené.

Na otázku č. 7 odpovedal tak, že popísal klinické príznaky moriek postihnutých jednotlivými infekciami.

Na otázku č. 8 odpovedal tak, že popísal zdravotné problémy moriek podľa jednotlivých protokolov.

Na otázku č. 9 odpovedal, že sa jednalo o reklamačné vzorky, u ktorých manipulácia s nimi nebola potvrdená. V závere posudku znalec uviedol, že príčinou úhynu moriek boli ionofórové antikokcidiká -

lasalocid a monensin, ktoré sa v kŕmnej zmesi HYD 17 nemali nachádzať, a preto zmes bola pre morky zdravotne škodlivá.

11. Žalobca následne v reakcii na znalecký posudok namietal, že jedine v rozbore vzorky kŕmnej zmesi zo dňa 19.04.2006 sa zistila prítomnosť lasalocidu a monensinu, pričom táto kŕmna zmes bola dodaná v čase, keď morky boli v 22. týždni veku a po zistení týchto látok bola kŕmna zmes bezodkladne stiahnutá a z tohto dôvodu nemôže obstáť tvrdenie znalca o tom, že vadná kŕmna zmes bola dodaná už od 12. týždňa veku moriek. Poukázal na to, že iné rozbory kŕmnych zmesí sú sporné, pretože si ich dal vyhotoviť žalovaný bez toho, že by informoval žalobcu, neprizval ho k ich odberu, a konal tým v rozpore s výnosom MP SR zo dňa 07.10.1997 č. 1497/4/1997-100 o úradnom odbere vzoriek a o laboratórnom skúšaní a hodnotení krmív, ale aj v rozpore s reklamačným poriadkom žalobcu, ktorý akceptoval pri uzavretí kúpnej zmluvy. Nie je možné zistiť, z akého krmiva boli vzorky odobraté, ako bola zmes skladovaná, ako bolo s ňou nakladané, kto mal k nej prístup a ako sa do nej dostal lasalocid a monensin. Tiež poukázal na to, že aj znalec vo svojom podaní zo dňa 25.03.2014 skonštatoval, že na základe pitevných nálezov, bakteriologického a mykotického vyšetrenia nemožno presne stanoviť príčinu úhynu moriek. Z potvrdenia Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava zo dňa 19.07.2006 vyplýva, že v protokoloch č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699 bola identifikácia kŕmnych zmesí odpísaná z papierových sáčkov, v ktorých boli vzorky zabalené a na nich bolo uvedené, že vzorky odoberal dňa 20.4.2006 C.. T.. Nemohlo sa teda jednať o vzorky kŕmnych zmesí odobrané pri dodaní kŕmnych zmesí. Žalovaný kŕmne zmesi dodané 25.01., 01.02., 07.03. a 03.04. u žalobcu - dodávateľa nereklamoval. Žalovaný až v liste zo dňa 26.05.2006 oznámil žalobcovi, že dal na rozbor vzorky kŕmnych zmesí, ktoré mali byť podľa neho dodané 25.01., 01.02., 07.03. a 03.04.2006. Žalovaný teda skutočnosť, že dal urobiť rozbor uvedených kŕmnych zmesí, oznámil až potom, čo zlikvidoval celý chov moriek, a tým zničil dôkazy umožňujúce zistiť skutočnú príčinu úhynu moriek, resp. ich zdravotný stav. Žalovaný nielenže nereklamoval uvedené kŕmne zmesi, ale ani neprizval dodávateľa na odber vzoriek kŕmnych zmesí. Nie je tak zrejmé, a ani preukázané, z akých kŕmnych zmesí boli vzorky, ktorých sa týkajú protokoly 0608694, 0608696, 0608698, 0608699. Keď vzorky krmív odobral C.. I. T. dňa 20.04.2006, v žiadnom prípade nemohlo ísť o reklamačné vzorky odobraté pri dodaní krmiva za účasti dodávateľa a žalovaného. Podľa bodu 4 reklamačného poriadku sa vzorky kŕmnych zmesí zasielajú na vyšetrenie rozhodcovskému laboratóriu spolu so záznamom o ich odbere. Záznam o odbere však žalovaný nepreukázal, pričom takáto povinnosť vyplýva nielen z reklamačného poriadku dodávateľa, ale aj z výnosu MP SR zo 07.10.1997 č. 1497/4/1997-100 o úradnom odbere vzoriek a laboratórnom skúmaní a hodnotení krmív. Podľa bodu 16.1 prílohy č. 1 tohto výnosu sa o každom odbere vzorky musí spísať záznam. Podľa bodu 16.2 písm. i) prílohy č. 1 tohto výnosu takýto záznam musí obsahovať aj meno a priezvisko osôb, ktoré sa zúčastnili odberu vzoriek krmiva a názov organizácie v menej ktorej konajú.

12. Žalovaný tvrdil, že reklamoval žalobcom dodanú kŕmnu zmes, pričom sa jedná o dodávky zo dňa 25.01.2006, 01.02.2006, 07.03.2006, 03.04.2006. Tvrdil, že vady reklamoval listami zo dňa 15.03.2006, 16.03.2006, 22.03.2006, 17.04.2006 a dňa 26.05.2006. Toto svoje tvrdenie preukázal listami zo dňa 05.04.2006 (č. l. 359, 360), zo dňa 26.05.2006 (č. l.229), pričom ale z nich nie je možné zistiť, ktorá konkrétna dodávka bola reklamovaná.

13. Súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na § 3 ods. 1 Výnosu MP SR zo dňa 07.10.1997 č. 1497/4/1997-100 o úradnom odbere vzoriek a o laboratórnom skúšaní a hodnotení krmív, podľa ktorého pri úradnom odbere vzoriek krmiva na riešenie dodávateľsko - odberateľských sporov, sa okrem požiadaviek podľa prílohy č. 1 postupuje podľa reklamačného poriadku vypracovaného dodávateľom krmiva alebo podľa reklamačného poriadku uvedeného v prílohe č. 5. Postup pri reklamácii mali strany sporu dohodnutý v Reklamačnom poriadku na dodávku kŕmnych zmesí zo dňa 01.01.2006 tvoriacom súčasť kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

14. Podľa bodu 1. predávajúci a kupujúci vykonáva preventívne odber vzoriek kŕmnej zmesi pri plnení dodávky, vzorky sú riadne označené, zapečatené a uskladnené a používajú sa ako vzorky reklamačné.

Podľa bodu 2. ak kupujúci predpokladá, že kvalita dodanej kŕmnej zmesi nezodpovedá zmluvným podmienkam, je povinný o tom bez meškania informovať predávajúceho.

Podľa bodu 4. riadne zapečatené vzorky kŕmnej zmesi, označené otlačkom pečiatok predávajúceho a kupujúceho, spolu so záznamom o ich odbere, zasiela predávajúci, prípadne kupujúci na vyšetrenie rozhodcovskému laboratóriu.

Podľa bodu 8. o vadách kŕmnej zmesi alebo jej použiteľnosti nemožno rozhodovať a vymáhateľnosť prípadných nárokov z vád dodávky je sporná, ak kupujúci:

- nesplní oznamovaciu povinnosť,

- reklamáciu uplatňuje až po skŕmení podozrivého krmiva,

- reklamáciu uplatňuje vtedy, keď nie je možné zaistiť dôkazy o vadách krmiva,

- skrmuje krmivo iného druhu alebo kategórie zvierat,

- bol o vadách krmiva dopredu informovaný a dodávka takéhoto krmiva sa uskutočnila preukázateľne s jeho súhlasom,

- ak sa rozbormi nezistí vadnosť preventívne odobratých vzoriek u predávajúceho aj kupujúceho.

15. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že dodávky kŕmnych zmesí dodaných žalobcom dňa 25.01., 01.02., 07.03., 03.04.2006 boli vadnými dodávkami, a že tieto vadné dodávky boli žalovaným u žalobcu reklamované. Nebolo teda jednoznačne preukázané, že v dôsledku konkrétnych riadne reklamovaných vadných dodávok vznikla žalovanému škoda a strata na produkcii vajec, ako aj ušlý zisk. Z tohto dôvodu súd nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky poľnohospodárstva a produkcie hydiny vo vzťahu výpočtu výšky škody a znalcom zootechnikom a ekonómom vo vzťahu k výpočtu ušlého zisku na predpokladanej produkcii vajec. Žalovaný ako kupujúci bez zbytočného odkladu neoznámil riadne vady kŕmnych zmesí dodaných dňa 25.01.2006, dňa 01.02.2006, dňa 07.03.2006 a dňa 03.04.2006, pričom spôsob oznámenia reklamácie vád upravoval Reklamačný poriadok predávajúceho - žalobcu, ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2006. Žalovaný nepreukázal, že by ním dodané vzorky krmiva dňa 26.04.2006 do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava boli reklamačnými vzorkami odobranými za účasti oboch účastníkov so spísaním záznamu o odbere vzorky v zmysle bodu 4. Reklamačného poriadku. Ak teda žalovaný základ pre svoj uplatnený nárok preukazoval protokolmi o skúške č. 0608694, 0608696, 0608698, 0608699 vyhotovenými Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom Bratislava dňa 15.05.2006, tak súd konštatuje, že uvedené protokoly objektívne nepreukazujú zodpovednosť žalobcu za škodu uplatnenú žalovaným v konaní.

16. Zodpovednosť za škodu je v obchodnoprávnych vzťahoch upravená v § 373 Obchodného zákonníka. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť, pričom predpokladom pre jej vznik je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Žalovaný v priebehu konania na súde nepreukázal porušenie záväzku žalobcu dodať konkrétny tovar bez vady. Tvrdil, že žalobca mu dodal vadné krmivo, vadu konkrétnej dodávky však nepreukázal, keď nedodržal dohodnutý postup reklamovania a objektívneho zistenia kvality dodaného tovaru. Táto okolnosť je podstatou pri uplatnenom nároku žalovaného. Znalec Doc. MVDr. Šály v závere posudku uviedol, že príčinou úhynu moriek boli ionofórové antikokcidiká - lasalocid a monensin, ktoré sa nachádzali v kŕmnej zmesi HYD 17, pričom vychádzal protokolov o skúške vzorky krmiva č. 0608694, 0608696, 0608698, 0608699 vyhotovenými Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom Bratislava dňa 15.05.2006. Uvedená skutočnosť môže byť aj pravdivá, avšak nebolo preukázané, že sa jedná o vzorku krmiva odobratého z dodávky žalobcu. Keď teda nie je preukázané, že lasalocid a monensin sa nachádzali v krmive, ktoré dodal žalovanému žalobca, nepreukázal žalovaný zodpovednosť žalobcu za škodu, ktorá mu mala vzniknúť. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním uplatnenému nároku na náhradu škody.

17. Ohľadne žalobou uplatneného nároku na peňažné plnenie súd prvej inštancie poukázal na § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve a § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka o omeškaní dlžníka a o nároku na úroky z omeškania. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami nebola sporná hodnota dodávky tovaru, ktorý žalovaný nezaplatil žalobcovi, a preto súd v súlade s § 153 ods. 1 O. s. p. vychádzal z toho, že hodnota nezaplateného tovaru je vo výške žalovanej sumy 258.449,88 eura a žalovaný je s jej zaplatením v omeškaní tak, ako je to uvedené v žalobe. Nárok na úroky z omeškania vyplýva z článku II. bod 6. Kúpnej zmluvy č. 36/2006 zo dňa 02.01.2006 a je vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný nespochybnil ani uplatnený úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 1.144,76 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 380,20 eura od 01.11.2006 do

zaplatenia, pričom ide o nezaplatenú dodávku pšenice kŕmnej dodanej na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia žalovanej istiny s uplatneným príslušenstvom tvoriacim úroky z omeškania vyhovel.

18. Žalobu v časti vyššie uvedených dvoch určovacích petitov súd prvej inštancie zamietol, keďže žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na žalovanom určení s poukazom na § 80 písm. c) O. s. p..

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O. s. p. (keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku), § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu vo výške uvedenej vo výroku prvoinštančného rozsudku.

20. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včasné odvolanie v časti výroku I., ktorým mu bola uložená povinnosť na peňažné plnenie. Napadnutý rozsudok podľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odôvodnenie rozsudku je podľa názoru žalovaného argumentačne neudržateľné, vnútorne protirečivé a v nesúlade s ustanoveniami právnych predpisov, základnými zásadami formálno-právnej logiky, a preto vo viacerých smeroch nepreskúmateľné.

21. Veterinárny lekár vykonávajúci činnosť pre žalovaného C.. I. T. vo svojej svedeckej výpovedi popísal proces preberania krmiva tak, že súčasťou dodávky boli vždy aj vzorky krmiva, ktoré sa nachádzali v zapečatených vreckách. Keď vznikol problém poškodenia moriek, tak svedok reklamačné vzorky krmiva odniesol do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Nitra za účelom vykonania kontroly, a preto je na protokole zo dňa 19.04.2006 uvedené, že vzorku odobral on. Vzorky pritom však reálne iba priniesol. Z výpovede svedkyne C.. S. G. (veterinárny lekár - špecialista vo Veterinárnom a potravinovom ústave Bratislava ) podľa žalovaného vyplýva, že:

O vzorky krmiva zaslané na rozbor boli zabalené v sáčkoch, ktoré boli opatrené prelepením páskou, kvôli zabezpečeniu pravosti krmiva, O sáčky boli opečiatkované oboma účastníkmi, teda dodávateľom krmiva a jeho odberateľom na znak toho, že obsah takéhoto sáčku sa považuje za reklamačný a vyhotovený priamo pri jeho dodaní žalovanému, nie neskôr, O pričom o dátume dodania toho - ktorého krmiva vypovedajú údaje uvedené v ľavej hornej časti protokolov, kde je popísaný druh krmiva, dátum dodania žalovanému a evidenčné číslo vozidla žalobcu (resp. predávajúceho), ktorým bolo krmivo dodané žalovanému.

22. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného nemožno akceptovať námietky žalobcu o pravosti predmetných vzoriek.

23. Ohľadne ustálenia zistenia príčiny zhoršeného stavu stáda a úhynu moriek žalovaný poukázal na znalecké dokazovanie vykonané znalcom MVDr. Jánom Šálym, PhD., ktorý v závere svojho znaleckého posudku uviedol: „Vývoj zdravotných problémov v chove, klinických zmien a úhynu moriek v súvislosti s vekom moriek, ako aj pitevné nálezy dokazujú ich otravu ionofórovými antikokcidikami - lasalocidom a monensinom. Iné ochorenia alebo patologické vplyvy, ako príčinu úhynu a zdravotných porúch v uvádzanom chove moriek, možno na základe hore uvedených skutočností vylúčiť. Laboratórny dôkaz prítomnosti lasalocidu a monenzínu v skrmovanej kŕmnej zmesi HYD 17 na farme moriek Branko a.s., Nitra uvedenú príčinu zdravotných problémov moriek v chove potvrdzuje. Tieto látky sa v kŕmnej zmesi HYD 17 nemali nachádzať, a preto bola pre morky zdravotne škodlivá.“ Skutočnosť, že príčinou úhynu moriek boli ionofórové antikogcidiká znalec potvrdzuje vo svojom vyjadrení zo dňa 25.03.2014.

24. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nie je možné zistiť, z ktorého krmiva boli vzorky odobraté, ako bola zmes skladovaná, ako s ňou bolo nakladané, kto mal k nim prístup a ako sa do nej dostali nežiaduce látky. Uvedené otázky zodpovedal žalovaný vo svojich vyjadreniach a tiež svedkovia svojimi výpoveďami. Vzorky neboli odobraté samotným C.. T., ale boli vyhotovené v súlade článkom V. bod 6. a 7. Kúpnej zmluvy, čo potvrdili svedkovia vo svojich výpovediach a vyplýva to aj z protokolov o skúškach krmiva, kde boli jednotlivé vzorky identifikované. Žalovaný má za to, že bolo preukázané, že v dôsledku konkrétnych riadne reklamovaných vadných dodávok vznikla žalovanému škoda a strata na produkcii

vajec, ako aj ušlý zisk. Z tohto dôvodu mal súd ďalej pokračovať v dokazovaní a v súlade s návrhom účastníkov konania vykonať dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky poľnohospodárstva a produkcie hydiny vo vzťahu k výpočtu výšky škody a znalcom zootechnikom a ekonómom vo vzťahu k výpočtu ušlého zisku na predpokladanej produkcii vajec.

25. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, a svojím odvolaním sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby tento rozsudok priamo zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

26. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril. Žalovaný podľa žalobcu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že rozbory kŕmnych zmesí uvedené v protokoloch o skúškach č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699 boli skutočne vykonané z reklamačných vzoriek, ktoré mali byť odobraté pri dodávke kŕmnych zmesí. Žalovaný neoznačil žiadne osoby, ktoré mali za dodávateľa a odberateľa uskutočniť odber reklamačných vzoriek, nepreložil záznam o odbere týchto vzoriek (hoci ide o doklad, ktorý by sa pri odbere musel vyhotoviť v zmysle reklamačného poriadku), a v tomto smere nenavrhol vypočuť žiadneho svedka a ani vykonanie žiadneho iného dôkazu. Z výpovedí vypočutých svedkov nevyplýva, že by sa odberu reklamačných vzoriek zúčastnili.

27. V predmetných protokoloch o skúškach sa výslovne uvádza, že vzorku pestovanej kŕmnej zmesi odobral C.. T., pričom ako deň odberu vzoriek je uvedený dátum 20.04.2006. Svedkyňa C.. G. vo svojej výpovedi uviedla, že údaje o tom kto a kedy vzorku odobral, zapísala do protokolov na základe žiadanky na veterinárne laboratórne vyšetrenie, ktorú vystavil C.. T.. Na jeho žiadanke o vyšetrenie sa uvádza len druh zaslaného materiálu „KZ HYD 17“, pričom iné údaje identifikujúce vzorku kŕmnej zmesi sa tam neuvádzajú. V časti žiadanky, ktorá má obsahovať údaje identifikujúce vzorku, sa však uvádza text „označenie na obale“. Je teda zrejmé, že ak boli do predmetných protokolov o skúškach zapísané údaje identifikujúce vzorku kŕmnej zmesi (druh, čas, miesto odberu, osoba vykonávajúca odber vzorky), tak tieto údaje museli byť odpísané z obalu vzorky kŕmnej zmesi. Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava v liste z 19.07.2006 (dôkaz založený v súdnom spise) potvrdil, že identifikácia vzoriek kŕmnych zmesí v protokoloch o skúškach č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699 bola odpísaná z papierových vreciek, v ktorých boli vzorky kŕmnych zmesí zabalené, a to práve vzhľadom na text uvedený v žiadanke na veterinárne laboratórne vyšetrenie „označenie na obale“. Keďže v protokole o skúškach bol ako dátum odberu vzorky zapísaný 20.04.2006 a ako osoba, ktorá vzorku odobrala, bol uvedený C.. J. T., tak tieto údaje s ohľadom na vyjadrenie C.. S.. G. a Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava museli byť zapísané na obale vzorky kŕmnej zmesi, a teda objektívne nemohlo ísť o vzorky kŕmnych zmesí, ktoré by boli odobraté zástupcami dodávateľa a odberateľa pri dodávke kŕmnej zmesi 25.01.2006, 01.02.2006, 07.03.2006 a 03.04.2006. Svedkyňa C.. S.. G. vo svojej výpovedi uviedla, že pre ňu je dátum odberu vzorky kŕmnej zmesi deň, kedy bola vzorka reálne odobratá (vyhotovená). Z jej výpovede je zrejmé, že svedkyňa rozlišuje deň odberu (vyhotovenia) vzorky kŕmnej zmesi, deň vystavenia žiadanky na laboratórny rozbor ako aj deň doručenia vzorky kŕmnej zmesi na laboratórny rozbor. Ak teda svedkyňa v protokoloch o skúškach č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699 uviedla ako dátum odberu vzorky 20.04.2006, tak tento dátum musel byť dňom odberu (vyhotovenia) vzorky kŕmnej zmesi, ktorý bol uvedený na jej obale. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že svedkyňa C.. S.. G. uviedla, že dátum 20.04.2006 nie je dátumom „reálneho zhotovenia reklamačnej vzorky“ ale ide „o dátum, kedy bola vzorka dodaná na vyšetrenie“. Takúto žalovaného interpretáciu výpovede svedkyne vyvracajú protokoly o skúškach č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699, v ktorých svedkyňa ako deň dodania vzorky na vyšetrenie (v protokoloch uvedený ako „dátum príjmu“) uviedla 26.04.2006. Rovnako aj vo svojej výpovedi uviedla, že vzorky kŕmnych zmesí, ktorých sa týkali protokoly o skúškach č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699, prevzala na vyšetrenie 26.04.2006.

28. Za nepravdivé označil žalobca tvrdenie žalovaného, že svedkyňa C.. S.. G. uviedla, že Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava má „...v dokumentácii napísané, že predmetné sáčky boli opečiatkované oboma účastníkmi a aké boli to pečiatky“. Táto svedkyňa uviedla, že ústav už nedisponuje žiadankou na veterinárne laboratórne vyšetrenie, ktorú vystavil C.. I.. T. ani záznamami o odbere vzoriek, lebo „...všetka dokumentácia je už skartovaná“. Ak by existovali reklamačné vzorky kŕmnych zmesí odobraté zástupcami dodávateľa a odberateľa, tak by na ich obale ako osoby, ktoré vzorku odobrali, museli byť uvedení zástupcovia dodávateľa odberateľa. Z uvedených dôvodov nie je zrejmý ani

preukázaný pôvod vzoriek kŕmnej zmesi, ktorých sa týkajú protokoly o skúškach č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699. Žalovaný nepreukázal, z akej kŕmnej zmesi vzorky pochádzali, kde táto bola skladovaná a ako s ňou bolo nakladané, kto k nej mal u žalovaného prístup a ani to, akým spôsobom sa do nej dostal lacalocid a monenzin.

29. Súd prvej inštancie podľa žalobcu správne vyhodnotil znalecký posudok vypracovaný Doc. MVDr. Jánom Šálym, PhD., pričom tento vo svojom písomnom vyjadrení z 25.03.2014 uviedol, že na základe pitevných nálezov, bakteriologického a mykotického vyšetrenia nemožno presne stanoviť príčinu úhynu moriek. Z tohto vyjadrenia znalca je zrejmé, že svoj názor po dlhodobom vystavení moriek pôsobeniu lacalocidu a monenzinu nezakladá na obsahu dokumentácie z vyšetrení zdravotného stavu moriek. Znalec svoj záver o tom, že mu tam boli uvedené látky podávané od 12. týždňa veku, zakladá protokolom o skúškach sporných vzoriek kŕmnych zmesí, čiže je založený na nepreukázanom tvrdení žalovaného, že ide o vzory kŕmnej zmesi dodanej 25.01.2006, 01.02.2006, 07.03.2006 a 03.04.2006. Závery znalca preto nemôžu potvrdzovať, že príčinou úhynu moriek bolo dlhodobé podávanie lacalocidu a monenzinu v kŕmnej zmesi.

30. Žalobca v ďalšom namietal, že žalovaný pri reklamácii kŕmnych zmesí nedodržal dohodnutý reklamačný poriadok.

31. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdil.

32. Okresný súd Nitra následne uznesením č. k. 32Cb/11/2007 - 1196 zo dňa 06.04.2017 zriadil sudcovské záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. T., obec L., okres Nitra, zapísaným na LV č. XXXX, parcela registra ,,C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XXXX na parcele číslo XX/X A. B. G. S. Y., druh stavby poľnohospodárska budova. V jeho odôvodnení poukázal na to, že po vydaní vyššie uvedeného meritórneho rozhodnutia prvoinštančného súdu bol súdu doručený dňa 27.02.2017 návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu k predmetnému pozemku a stavbe žalovaného.

33. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvedeného uznesenia poukázal na § 324 ods. 1 a 2, § 344, § 326 ods. 1, § 343 ods. 1 až 3 a uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na určený majetok dlžníka za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už judikovaná bola, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo znížilo nebezpečenstvo toho, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Skúmaním zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto boli v danom prípade splnené. Žalobca podal potrebný návrh obsahujúci zákonné náležitosti, v návrhu označil spôsobilý predmet záložného práva v podobe vyššie identifikovaných nehnuteľností, pričom preukázal, že ich vlastníkom je žalovaný. Žalobca navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie v priebehu konania, v ktorom sa domáha od žalovaného zaplatenia 258.449,88 eura, pričom súd prvej inštancie žalobe v tejto časti dosiaľ neprávoplatným rozsudkom vyhovel.

34. Žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal aj existenciu obavy z budúceho zmarenia možnosti uspokojenia jeho peňažnej pohľadávky v exekúcii. Podľa účtovnej závierky za rok 2013 mal žalovaný aktívny hospodársky výsledok + 154.157,-- eura a v tomto roku nadobudol 100 % akcií spoločnosti BRANKO SLOVAKIA, a.s. v účtovnej hodnote 5.992.472,-- eur. Podľa účtovnej závierky za rok 2014 však už žalovaný dosiahol negatívny hospodársky výsledok - 4.551,-- eur a v tomto roku naďalej vlastnil 100 % akcií spoločnosti BRANKO SLOVAKIA, a.s. v účtovnej hodnote 5.992.472,-- eur. Napokon z účtovnej závierky za rok 2015 vyplynulo, že negatívny hospodársky výsledok žalovaného sa zhoršil na - 2.121.363,-- eur a to aj napriek tomu, že žalovaný predal 100 % z vyššie uvedených akcií. Zo žalovaným tvrdených a z doložených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že existuje obava, že existencia uplatneného nároku žalobcu vo výške 258.449,88 eura bude ohrozená. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia na uvedené nehnuteľnosti nedôjde k neprimeranému zásahu do vlastníckeho alebo iného práva alebo oprávnených záujmov žalovaného a zabezpečovacie opatrenie splní zákonom sledovaný účel.

35. Proti tomuto uzneseniu žalovaný tiež podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včasné odvolanie. Označil ho za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posudzoval hospodárske výsledky žalovaného a jednoducho si osvojil tvrdenia žalobcu, ktorý účelovo použil vybrané informácie z citovaných účtovných závierok a iných účtovných dokladov žalovaného. Negatívny hospodársky výsledok neodráža reálny stav, ktorý je taký, že od roku 2015 začala v spoločnosti žalovaného investičná činnosť, ktorá znamená zvýšenie majetku spoločnosti žalovaného. Od roku 2016 dochádza k ozdraveniu žalovaného a jeho opätovným ekonomickým aktivitám, čoho dôkazom je postupné zvyšovanie počtu zamestnancov (na 19) investičná aktivita žalovaného nebola ukončená, stále pokračuje za účelom dobudovania liahni jednodňových moriek, čo žalovaný preukazuje znaleckým posudkom, ktorý hovoril o aktuálnej znaleckej hodnote zrealizovaných investícií. Okrem toho Znalecký posudok v prílohách preukazuje rozsah investície projektovou dokumentáciou a fotodokumentáciou. Okrem uvedeného žalovaný preukazuje priloženou účtovnou závierkou žalovaného za rok 2015 na str. 2 riadok A.II. Dlhodobý hmotný majetok, v časti A.II.2 Stavby - výšku hodnoty spolu cca 640.000,-- eur a z Výročnej správy za rok 2015 na str. 3 je preukázaná investičná činnosť žalovaného a skutočnosť, že sa predpokladá obnovenie výrobnej činnosti žalovaného. Taktiež sú na tejto strane Výročnej správy v tabuľke uvedené investície do stavieb, teda obstaranie dlhodobého investičného majetku v hodnote cca 837.000,-- eur. Výročná správa popisuje prvé etapu investičnej činnosti, pričom tá pokračuje v druhej etape, ktorá bola zrealizovaná v roku 2016 a jej výška cca 3,4 mil. eur je preukázaná Znaleckým posudkom.

36. Tvrdenie prvoinštančného súdu o proporcionalite nariadeného zabezpečovacieho opatrenia označil žalovaný za nepreskúmateľné a má za to, že súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nesprávne vyhodnotil proporcionalitu zabezpečovacieho opatrenia a oprávnených záujmov žalovaného, keď neskúmal možné dôsledky zriadenia sudcovského záložného práva pre žalovaného.

37. Rovnako k tomuto odvolaniu žalovaného sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril. Odvolacie námietky žalovaného označil za účelové a zavádzajúce. Zdôraznil, že v čase, keď podával návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemal žalovaný zverejnenú účtovnú závierku za rok 2016. Po jej zverejnení je však možné zistiť, že žalovaný opäť vykázal negatívny hospodársky výsledok vo výške - 38.593,-- eur. Žalobca má za to, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť žalovaného v prospech p. C. Y. vykazuje znaky účelovosti a smeruje k zníženiu miery uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcu v budúcnosti, keďže podľa názoru žalobcu pri záložnom veriteľovi C. Y. a predsedovi predstavenstva žalovaného W.. E. Y. ide o rodinných príslušníkov. Žalovaný tiež opomenul súdu oznámiť skutočnosť, že na základe podaného návrhu na vklad záložného práva pod zn.: V 3976/17 zo dňa 03.05.2017 príslušný okresný úrad, odbor katastra nehnuteľnosti rozhodol o zriadení záložného práva k rovnakej stavbe v prospech spoločnosti INTECH GROUP, s.r.o. Francisciho 1, Bratislava, IČO: 44 044 241. Toto záložné právo je v katastri nehnuteľností zapísané v skoršom poradí, a to pred záložným právom evidovaným v prospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa námietka žalovaného, že pri rozhodnutí o zriadení sudcovského záložného práva súd neskúmal možné negatívne dôsledky na žalovaného, javí ako prinajmenšom zbytočná. Na predmetnú nehnuteľnosť sú už evidované iné dve záložné práva v prospech tretích osôb, a to v poradí skoršom pred sudcovským záložným právom žalobcu.

38. Zriadenie sudcovského záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu je dôvodné, proporcionálne a nezasahuje do práv žalovaného. Nemôže mať negatívne dopady na podnikateľské aktivity žalovaného, ako sa to žalovaný snaží prezentovať. Akákoľvek činnosť žalovaného (prezentovaná žalovaným ako ozdravná a vedúca k oživeniu jeho podnikateľských aktivít) vytvára neustále zadlžovanie žalovaného, a tým zároveň zhoršuje postavenie žalobcu z hľadiska uspokojenia jeho pohľadávky v budúcnosti. Vzhľadom na kontokorentný úver žalovaného a ďalšie 3 zmluvy o záložnom práve (uzavreté s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou a TATRA bankou, a.s.) došlo tiež k založeniu hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného bezprostredne súvisiacich s výrobou žalovaného, ako aj k založeniu odberateľských zmlúv žalovaného v prospech záložných veriteľov, a tým k oslabeniu postavenia žalobcu v súvislosti s vymožením jeho pohľadávky v budúcnosti.

39. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 rozhodnutie súdu prvej inštancie o zriadení sudcovského záložného práva ako vecne správne potvrdil.

40. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 21.12.2017 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len . Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 dospel k záveru, že odvolania žalovaného sú v danom prípade neopodstatnené, keďže tak rozsudok prvoinštančného súdu, ako aj uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia sú vo výroku vecne správne.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutia aj v rozhodujúcom rozsahu správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodneniami napadnutých rozhodnutí, v súlade s § 387 ods. 2 v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní na doplnenie ich správnosti uvádza niekoľko ďalších dôvodov.

42. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta druhá musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolací súd uvádza, že jedinou formou obrany žalovaného voči žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávke bola kompenzačná námietka, v rámci ktorej žiadal prihliadnuť na započítanie svojej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá mala spočívať v nároku na náhradu škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť ako priama škoda úhynom jeho stáda moriek a tiež vo forme ušlého zisku, pričom táto škoda mala byť dôsledkom skŕmenia nevhodného krmiva dodaného zo strany žalobcu. Zdôraznil to už súd prvej inštancie, ale vzhľadom na obsah podaného odvolania je potrebné opätovne zdôrazniť, že jedným zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je preukázanie protiprávneho úkonu spočívajúceho v porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373 Obchodného zákonníka). V prejednávanom prípade mal podľa žalovaného žalobca škodu spôsobiť porušením povinnosti dodať žalovanému bezvadné krmivo, pričom tvrdil že žalobcom dodané krmivo vzhľadom na obsah lasalocidu a monensinu po jeho skŕmení malo za následok úhyn stáda moriek žalovaného. Rovnako ako podľa názoru prvoinštančného súdu, ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo zo strany žalovaného jednoznačne preukázané, že protokoly o skúške vzoriek krmiva č. 0608694, 0608696, 0608698, 0608699 vyhotovené Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom Bratislava dňa 15.05.2006 pojednávajú o vzorkách krmiva dodaného žalovanému zo strany žalobcu. K takémuto zisteniu nie je možné dospieť na základe údajov uvedených v jednotlivých protokoloch o skúške a ani z ostatného dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žalovaný výpoveď svedkyne C.. S. G. (pracovníčky Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, ktorá mala predmetné vzorky preberať za účelom vykonania skúšok) prezentuje tak, akoby verifikovala identitu predmetných vzoriek. Uvedená svedkyňa však vo svojej výpovedi nikde neuviedla, že vzorky, o ktorých žalovaný tvrdí, že boli vzorkami krmiva dodaného žalobcom, skutočne takýmito vzorkami aj boli. Svedkyňa G. vo svojej výpovedi už vôbec neuviedla, že by tieto konkrétne vzorky boli zabalené v sáčkoch, ktoré boli opatrené pečiatkami žalobcu a žalovaného, ako sa to snaží vo svojom odvolaní navodiť žalovaný. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého predmetom vykonania skúšok boli skutočne vzorky krmiva dodaného žalobcom, nie je spôsobilý hodnoverne preukázať ani žiaden z ostatných vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného ohľadne tvrdenia, že mu vznikla škoda, za ktorú zodpovedá žalobca.

43. V ostatnom už odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. 44. Vo vzťahu k uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, odvolací súd rovnako poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého uznesenia. Závery súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia žalobcom navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia vo väzbe na postupne sa zhoršujúci hospodársky výsledok žalovaného v rokoch 2013 až 2015 považuje odvolací súd za logické. Negatívne hospodárske výsledky žalovaného v kontexte skutočností vyplývajúcich z účtovných závierok žalovaného za roky 2013, 2014 a 2015 uvedených v odôvodnení prvoinštančného uznesenia aj podľa názoru odvolacieho súdu robia obavu z budúceho ohrozenia exekúcie reálnou, a pre potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia túto obavu dostatočne osvedčujú. Paradoxne a nepresvedčivo vyznieva obrana žalovaného, podľa ktorej aktuálna hospodárska kondícia, resp. ním tvrdený výhľad jej skorého zlepšenia, robia obavu žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie neopodstatnenou. Odvolací súd v tomto smere upozorňuje, že samotný žalovaný dosiahol svojou žiadosťou pred súdom prvej inštancie dňa 29.01.2016 vydanie uznesenia, ktorým mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom konaní, pričom vo svojej žiadosti zjavne dôvodil natoľko kritickou ekonomickou situáciou, ktorá

mu podľa jeho vlastných tvrdení nedovoľovala ani len platenie súdnych poplatkov v prebiehajúcom konaní. Žalovaný súdu nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz toho, že by bola jeho hospodárska kondícia za krátku dobu zosilnela natoľko, že by bol v súčasnej dobe schopný žalobcovi uhradiť prvoinštančným rozsudkom priznanú pohľadávku vo výške 258.449,88 eura vrátane jej masívneho príslušenstva spočívajúceho v úrokoch z omeškania za mimoriadne dlhé obdobie presahujúcej 11 rokov.

45. Námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že zabezpečovacím opatrením nariadené sudcovské záložné právo nie je z hľadiska hodnoty založených nehnuteľností v pomere k hodnote žalovanej pohľadávky primerané, bola zo strany odvolacieho súdu rovnako posúdená ako neopodstatnená. Odvolací súd sa naopak domnieva, že vzhľadom na výšku prvoinštančným súdom priznanej pohľadávky v časti istiny a neustále rastúceho príslušenstva, ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že na predmetnej nehnuteľnosti viazne niekoľko záložných práv, sa zriadenie predmetného sudcovského záložného práva javí ako primerané a netrpí žiadnou výraznou disproporciou žalovaným v uvedenom smere.

46. V ostatnom už odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom uznesení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov aj toto uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

47. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.