Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/218/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: K., vo veci pobočky S., Z. K. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: K., s.r.o., naposledy so sídlom S., S. 6, IČO: XX XXX XXX, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 2.909,68 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. januára 2017, č. k. 9Er/2624/2008-16, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi JUDr. S. K., so sídlom Exekútorského úradu v R., Z. 7, priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 14.11.2008 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 2 909,68 eur ( 87 657,-Sk ), na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie K. zo dňa 11.09.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. S. K. dňa 03.12.2008. Dňa 16.09.2015 predložil súdu súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd mal z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/3/2013-80 zo dňa 20.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť K., s r.o., so sídlom S. 6, S., IČO: XX XXX XXX zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo XXXX/R. Spoločnosť bola ex offo vymazaná z obchodného registra a nemá právneho nástupcu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). K uvedenému konštatovaniu súd dospel na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého "Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok". Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Uviedol, že po právoplatnosti tohto uznesenia súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Ústavný súd pripustil, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pretože toto riziko exekútora je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal ústavný súd aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci N., rozsudok zo dňa 23.01.1983. Na základe uvedeného sa oprávnený domáhal zmeny napadnutého uznesenia - vo výroku o trovách exekúcie tak, že súd exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie a žiadal uznesenie ako vecne správne potvrdiť .

4. Krajský súd ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 11. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( § 358 , odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie o možnosti podania opravného prostriedku proti nemu.

13. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust.§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí.

15. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania oprávneného v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .