Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoSr-2-2017.pdf
PDF · 71.03 KB
Case nature
Subarea
17CoSr/2/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R., zastúpený JUDr. M. Z., D. 3, XXX XX S. proti žalovanému: S. L. K., s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom S. XX, XXX XX C. XX, zastúpenému JUDr. B. L., E. XX, XXX XX C., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.októbra 2016, č.k. 18Csr/1/2016-53, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 641/10/14 vydaného dňa 15.12.2015. Písomným podaním zo dňa 23.09.2016 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, preto súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Konštatoval, že žalobca tým, že žalobu zobral späť, procesne zavinil zastavenie konania, a preto súd priznal nárok na náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanému. Uviedol, že súd napriek nepochybne ťažkej sociálnej situácii žalobcu nevzhliadol v konaní dôvody na aplikáciu § 257 CSP, z dôvodu, že musel zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Okrem majetkových pomerov žalobcu totiž prihliadol aj na skutočnosť, že konanie žalobca sám inicioval a mal si byť vedomý možnosti, že mu môže vzniknúť povinnosť znášať jeho trovy. Navyše vzhľadom na to, že majetková situácia žalovaného mu v zásade garantuje oslobodenie od súdnych poplatkov, hrozba znášania trov konania protistrany je jediná, ktorá ho môže odradiť od podávania neuvážených žalôb.
2. Proti uzneseniu, jeho výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania podľa § 257 CSP neprizná. V odvolaní poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, na to, že je poberateľom invalidného dôchodku, v priebehu konania bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, trpí vážnym ochorením, pričom jeho ochorenie a medikamentózna liečba mu neumožňuje riadne vykonávať sústavné zamestnanie. Rozhodnutím K. bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej osobe o viac ako 70%. Poukázal tiež na skutočnosť, že mu v danom konaní bol priznaný nárok na právnu pomoc rozhodnutím Centra právnej pomoci, priloženým k žalobe, v ktorom sa konštatuje, že v danej veci nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a preto žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná aj z dôvodu právnej istoty na jeho strane. Poukázal tiež na to, že v zmysle ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku síce stratilo napadnuté rozhodnutie pre jeho účastníkov záväznosť, avšak zatiaľ čo žalovaný disponoval právoplatným rozsudkom rozhodcovského
súdu, žalobca nemal žiadne rozhodnutie o tom, že rozhodcovský rozsudok je už nevykonateľný. V konaní nespôsoboval žiadne prieťahy, v žalobe uviedol všetky relevantné skutočnosti a dôkazné prostriedky a mal záujem na čo najhospodárnejšom priebehu konania. Svoju žalobu zobral späť na základe postupu súdu v zmysle ust. § 138 CSP po tom, ako bola jeho obdobná žaloba v inom konaní na Okresnom súde v Prievidzi zamietnutá.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca mohol už pred podaním žaloby zistiť, či na základe rozhodcovského rozsudku je voči nemu vedené konanie alebo nie; túto informáciu by mu poskytol súd prvej inštancie. O tejto možnosti sa mohol dozvedieť aj od svojho právneho zástupcu alebo Centra právnej pomoci, nesúhlasí preto s tvrdením, že žalobca dôvodne pristúpil k podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že otázku priznania nároku na náhradu trov konania nie je možné posudzovať len jednostranným poukazom na sociálnu situáciu žalobcu, ktorú žalovaný nespochybňuje pre jej existenciu, avšak iniciovanie celého sporu v danej veci bolo zbytočné, nedôvodné a pokiaľ k tomu žalobca pristúpil, hoci si informáciu o tom, že rozhodcovský rozsudok nie je podkladom pre žiadne exekučné konanie mohol overiť jednoducho v informačnom centre súdu prvej inštancie, potom nie je možné prijať jeho tvrdenie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti výroku o trovách konania a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Ust. § 257 CSP umožňuje, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. Uvedené ustanovenia tak umožňuje aplikovať odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Je odôvodnené tým, že by strohá aplikácia príslušných ustanovení o náhrade trov konania, spočívajúcich na zásade úspešnosti v spore, mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.
9. V preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci existujú dôvody pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP, pre ktoré je namieste žalovanému uplatnenú náhradu trov konania nepriznať. Tieto dôvody videl v sociálnej situácii žalobcu, keď z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca je bez pracovného pomeru, poberá invalidný dôchodok iba vo výške 267,20 eur mesačne a nachádza sa v zlom zdravotnom stave, takže zaplatenie trov konania v žalovaným uplatnenej výške by u žalobcu mohlo viesť k ohrozeniu jeho výživy. Odvolací súd pritom prihliadol tiež ku skutočnosti, že žalobcovi bol rozhodnutím L. zo dňa 22.12.2015, sp. zn. XN/XXXXX/XXXX- KaZH priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v danej veci, pričom z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že centrum vylúčilo, že by sa v danej veci jednalo o zrejmú bezúspešnosť sporu, čo žalobcu nepochybne mohlo viesť k presvedčeniu, že podaná žaloba je dôvodná.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovanému, ktorému by inak trovy konania patrili, náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 257 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, z dôvodu, že v posudzovanej veci v zásade trovy prvoinštančného konania patrili žalovanému a táto povinnosť žalobcovi nebola uložená len v dôsledku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane, preto by nebolo spravodlivé, aby žalovaný platil žalobcovi trovy odvolacieho konania.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).