Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/155/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: F. L. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v P. Č.. XXX zastúpenej JUDr. Luciou Brezovanovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Muránskej č. 8 a Y. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho vo L. - L. na ul. Q. Č.. XX/XX zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 27 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.3.2017 č.k. 9P 371/2016-78 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. R. do osobnej starostlivosti matky. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. R. 130 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke od 15.11.2016. Dlžné výživné za obdobie od 15.11.2016 do 31.3.2017 v sume 263,43 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 21,95 € až do vyrovnania matke pod hrozbou straty výhody splátok počnúc mesiacom apríl 2017. Rodičia sa dohodli na úprave styku s mal. R. každý párny týždeň od soboty 10.00 hod. do nedele 15.00 hod., každý rok počas vianočných sviatkov od 25.12. 10.00 hod. do 26.12. do 15.00 hod., každý rok počas veľkonočných sviatkov Veľkonočný pondelok od 8.00 hod. do 15.00 hod.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného a dlžnom výživnom podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nesprávne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého, ako aj jeho možnosti a schopnosti. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil pri stanovení určenej výšky výživného aj jeho výdavky, ktoré nebral na zreteľ a ktoré boli dané a nevyhnutné už pri narodení maloletého a rovnako aj pred podaním návrhu. Preto jednoznačne vyslovil názor, že rozhodnutie o určení výživného je vzhľadom na zákonné požiadavky určujúce pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti nesprávne a je nevyhnutné vykonať opätovné dokazovanie v intenciách § 62 ods. 1, 5 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne a dôvodné. Citovala § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatovala, že súd prvej inštancie v zmysle citovaných zákonných ustanovení správne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného rodiča. Uviedla, že pred súdom prvej inštancie boli dôsledne zistené odôvodnené potreby mal. R., pričom v tomto smere je nutné konštatovať, že v priebehu prvoinštančného konania prezentovala len základné výdavky na stravu, bývanie, ošatenie, pričom sa jedná o všeobecné výdavky, ktoré na základe ustálenej judikatúry už nie je potrebné ani dokazovať. Maloletý má tri roky, navštevuje materskú škôlku, s čím má ďalšie výdavky, ktoré v konaní preukázala. Okrem všeobecného konštatovania súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého, konkrétne v odvolaní otec okrem všeobecného konštatovania neuviedol, v čom spočíva nesprávne posúdenie odôvodnených potrieb maloletého. Uviedla, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, v konaní bol preukázaný jeho čistý priemerný mesačný príjem 743,14€. Uviedla, že určené výživné reálne zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami otca ako povinného rodiča, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že nie je schopný platiť výživné, ktoré matka požadovala, nakoľko spláca 230 € úvery, ktoré však nemajú prednosť pred výživným. Poukázala na to, že otec si zobral aj druhý úver na prerobenie rodinného domu a jeho zariadenia a je nutné konštatovať, že pokiaľ by ho nevedel splácať, je to potrebné vyhodnotiť v súlade so Zákonom o rodine ako neprimerané majetkové riziko, ktoré na seba otec zobral.

5. Výroky rozsudku o výchove a úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 .

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

9. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,

ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.

10. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjem otca zistený odpisom mzdových listín od jeho zamestnávateľa a správne prihliadal a zohľadňoval náklady rodičov na živobytie. K odvolacej námietke otca poznamenáva, že táto je totožné s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Pokiaľ otec prezentoval názor, že určené výživné bolo určené vyššou sumou ako matka špecifikovala odôvodnené potreby maloletého, odvolací súd konštatuje, že medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nepatrí len bývanie, strava, školné, ale aj oblečenie, hygiena, zdravotné potreby a podobne, poznamenáva, že tieto matka nemusela preukazovať, pretože sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a sú všeobecne známou skutočnosťou, ktorú v zmysle zákona nie je potrebné dokazovať. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že matka poberá len rodičovský príspevok 203,20 € mesačne a prídavok na dieťa 23,52 € mesačne a iný príjem nemá. Otec dosahuje čistý priemerný mesačný príjem 743,14 € mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa hodnotenia jeho nevyhnutných výdavkov odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, a jeho cieľom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné detailne skúmať výdavky matky na stravu a osobnú hygienu a podobne, pričom je nepochybné, že aj otec má rovnaké výdavky na zabezpečenie svojich základných životných potrieb, avšak správne súd prvej inštancie neprihliadal na náklady otca súvisiace so splácaním úverov, pretože tieto nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou pre maloleté dieťa. Odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného rodičov voči maloletým deťom a vzhľadom na príjmy otca jeho úhrada neohrozuje uspokojovanie základných životných potrieb otca. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, správne vypočítal dlh na výživnom, odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 .

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .