Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/150/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, ul. Mýtna 48, proti žalovanej: C. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. C., X. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 705,44 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 300,57 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške

- 5,05% zo sumy 6,76 € od 1.12.2014 do zaplatenia,

- 5,05% zo sumy 40,49 € od 1.1.2015 do zaplatenia,

- 5,05% zo sumy 40,49 € od 1.2.2015 do zaplatenia,

- 5,05% zo sumy 40,49 € od 1.3.2015 do zaplatenia,

- 5,05% zo sumy 40,49 € od 1.4.2015 do zaplatenia,

- 5,05% zo sumy 40,49 € od 1.5.2015 do zaplatenia,

- 5,05% zo sumy 40,49 € od 1.6.2015 do zaplatenia,

- 5,05% zo sumy 40,49 € od 1.7.2015 do zaplatenia,

- 5,05% zo sumy 10,38 € od 1.8.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní o právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 31.7.2017 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 705,44 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tou skutočnosťou, že so žalovanou dňa 20.2.2013 ako veriteľ uzavrel zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 5018572, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol pôžičku vo výške 1.174,10 €. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných 29 mesačných splátkach po 56,22 € a celkovo mala zaplatiť sumu 1.630,38 €. Z tejto sumy však žalovaná zaplatila 873,53 €. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku pre jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca 27.8.2014 listom, ktorý nazval predžalobnou upomienkou, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca ku dňu 19.10.2014 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 29.10.2014 - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovaná však nereagovala.

2. Pohľadávka žalobcu potom pozostáva z dlžnej istiny vo výške 1.575,37 €, ku ktorej boli pripočítané náklady na vymáhanie dlhu vo výške 3,60 € a odpočítaná suma prijatých úhrad vo výške 873,53 €. Ku svojej žalobe žalobca pripojil zmluvu o poskytnutí pôžičky, predžalobnú upomienku, kópiu vrátenej

nedoručenej doporučenej zásielky, všeobecné obchodné podmienky viažuce sa k zmluve, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a prehľad splácania úveru.

3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto jej ju súd doručoval spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 116 ods. 2 C.s.p., oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stráne príslušného súdu spolu s jej prílohami a poučením spotrebiteľa, pričom žaloba sa považovala po 15 dní od zverejnenia oznámenia za doručenú napriek tomu, že sa o nej žalovaná nedozvedela.

5. Žalovaná takto skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe nerozporovala.

6. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 20.12.2017 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

7. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vyhádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu a zistil, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu.

8. Žalobca do spisu pripojil zmluvu o poskytnutí pôžičky čísla uvedeného v žalobe, ktorú žalovaná podpísala 7.2.2013 a žalobca 20.2.2013. Článok I. základnej časti zmluvy obsahoval generálie žalovanej ako dlžníčky, článok II. obsahoval údaje o poskytnutej pôžičke. Podľa tohto článku žalovanej bola schválená pôžička vo výške 1.174,10 € pri výške mesačnej splátky 56,22 € pri počte splátok 29, termíne konečnej splatnosti pôžičky v júli 2015, celkovej sume pôžičky 1.630,38 €, celkových nákladov spotrebiteľa 456,28 €, pri RPMN 31,99 % ročne, ročnej úrokovej sadzbe 31,99 % ročne a priemernej hodnote RPMN 47,29 % ročne. Článok III. pôžičky obsahoval údaje o sprostredkovateľovi zmluvy, článok IV. upravoval účel použitia pôžičky, z ktorého vyplynulo, že pôžička je poskytovaná na úhradu ďalších dlhov tam uvedených a článok V. a VI. obsahoval vyhlásenia klienta, teda žalovanej a vyhlásenie zmluvných strán. Podľa V. mala žalovaná vyhlásiť, že sa oboznámila pred podpísaním zmluvy o všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzala ich, súhlasí s nimi a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a že bola oboznámená so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré jej boli doručené a prevzala. Tento článok obsahoval ďalšie vyhlásenia žalovanej, dokonca jej súhlas so zmluvnou pokutou bližšie nešpecifikovanou a dohodu o zrážkach zo mzdy. Článok VI. obsahoval vyhlásenie zmluvných strán, že riadnym vypísaním a podpísaním zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, vznikla medzi stranami zmluvy zmluva o úvere, ktorá bola stranami prečítaná, uzatvorená slobodne, vážne.

9. Súd konštatuje, že kým čl. I., II., III. a aj IV. boli pomerne dobre čitateľné, čl. V. a VI., ktoré obsahovali prejav vôle žalovanej inkorporovať do úverovej zmluvy aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu, boli napísané podstatne menším písmom a totiž písmom, ktoré bolo voľným okom bez náležitej optickej pomôcky nečitateľné.

10. Žalobca pripojil do spisu aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou tejto zmluvy, avšak tieto neobsahovali dohodu strán o možnosti veriteľa požadovať pre nesplnenie jednej, alebo viacerých splátok po stanovenú dobu zaplatenie celého zvyšku úveru naraz. Základná časť zmluvy neobsahovala údaj o splatnosti jednotlivých splátok. Podmienky splácania upravoval čl. 6 všeobecných obchodných podmienok veriteľa, pričom podľa ods. 2 tohto článku boli splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a podľa 4. ods. tohto článku prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.

11. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že aj keď strany sporu uzavreli platnú úverovú zmluvu, keďže dohodli jej základné náležitosti, ktorými bola výška poskytnutého úveru a záväzok žalovanej splácať ho aj s dohodnutými úrokmi (§ 497 Obch. zákonníka), zmluva o poskytnutí pôžičky, ktorá bola nepochybne zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, neobsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich definuje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

12. Je nepochybné, že v prejednávanej veci sa jedná o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého neboli zmluvné ustanovenia individuálne dojednané. Zmluva bola spísaná na formulári vypracovanom a predtlačenom žalobcom. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv a nadväzne i ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu a v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To znamená, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú príkladmo pomenované v ust. § 53 ods. 4 Obč. zákonníka. V tomto ustanovení nejde o taxatívny výpočet a preto ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale i spôsob jeho formálneho vyjadrenia zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Neprijateľnými sú preto i tie zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom. Pri tom neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a o takúto situáciu ide i v prejednávanej veci.

13. Text uvedený v úverovej zmluve v čl. V. a VI., ktorý obsahoval prejav vôle žalovanej, akceptovať všeobecné obchodné podmienky žalobcu, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť sa s dotknutým textom a nie tomu ešte porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Žalobcovi nič nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým obsahom povinností, ktoré mu vznikajú uzavretím tejto zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na úverové zmluvné podmienky, v ktorých sú prakticky upravené všetky povinnosti spotrebiteľa, mal minimálne uviesť zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si zmluvy v celom jej rozsahu.

14. Preto je súd toho názoru, že ustanovenia článku V. a VI. k formulárovej zmluve o poskytnutí pôžičky sú vzhľadom na veľkosť písma výsledkom nekalej praktiky dodávateľa žalobcu ako veriteľa, ktorý použitím tohto typu písma fakticky znemožnil žalovanej dôsledne sa oboznámiť s vytlačeným textom. Takéto vyjadrenie obsahu zmluvy, resp. časti obsahu zmluvy podľa presvedčenia súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako takou neplatnou. A keďže žalovaná so žalobcom v dôsledku tejto skutočnosti platným spôsobom neakceptovala všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré obsahovali okrem iného aj splatnosť jednotlivých splátok dlhu, došlo k situácii, že úverová zmluva postrádala platne dohodnutú náležitosť vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách, a totiž neobsahovala platne dohodnutý termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

15. Tento nedostatok spôsobuje, že podľa vtedy účinného zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.).

16. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je preto žalovaná povinná žalobcovi vrátiť len sumu, ktorú si od neho požičala a ak si požičala sumu 1.174,10 € a zaplatila žalobcovi sumu 873,53 €, je zrejmé, že žalovaná žalobcovi dlhuje sumu 300,57 €. Ak však úver bol bezúročný a bez poplatkov a žalovaná ho mala splatiť 29 splátkami, je zrejmé, že výška jednej splátky bez úrokov by predstavovala 40,49 €. Takýmito splátkami mala žalovaná úver splácať a to zrejme od mesiaca, ktorý nasledoval po poskytnutí úveru, teda od marca 2013. V období od marca 2013 do júla 2014 mala žalovaná celkovo zaplatiť 17 splátok po 40,49 €, čiže celkovo mala zaplatiť sumu 688,33 €. Keďže zročnosť splátok nebola dohodnutá, avšak splátky mali byť podľa základnej časti zmluvy platené mesačne, možno vyvodiť, že takto dohodnuté splátky mohli byť platené vždy najneskôr k poslednému dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca. Ak žalovaná podľa prehľadu o splácaní dlhu do 31.7.2014 zaplatila sumu 843,53 €, avšak pri výške splátok 40,49 € mala zaplatiť len sumu 688,33 €, mala splátky akoby predplatené vo výške 155,20 €. Táto suma predstavuje tri splátky po 40,49 €, čo predstavuje sumu 121,47 € a jednu neúplnú splátku vo výške 33,73 €. Žalovaná akoby takto mala predplatené na splátky, ktoré boli zročné v auguste, septembri a októbri 2014 a zo splátky zročnej v novembri mala predplatených 33,73 €, z čoho vyplýva, že na tejto splátke dlhovala sumu 6,76 €.

17. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalobca na základe tzv. predžalobnej upomienky z 27.8.2014, ktorá bola zasielaná žalovanej a následne na základe oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 29.10.2014 platne zosplatnil dlh.

18. Oprávnenie žiadať pre nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz upravuje inak ustanovenie § 565 Obč. zákonníka, ktoré ale vyžaduje, aby zmluvné strany sa na takomto práve veriteľa dohodli. V prípade prejednávanej veci zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pôžičke, resp. z tých častí, ktoré boli platne dojednané, teda zo základnej časti zmluvy nevyplynulo právo veriteľa, ktoré pozná ustanovenie § 565 Obč. zákonníka. Preto len na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa - predžalobnej upomienky alebo listu o oznámení vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru nemohlo dôjsť k modifikácii dohody strán o tom, že požičaná suma sa bude splácať mesačnými splátkami.

19. Preto súd žalovanú zaviazal, aby dlh, ktorý voči žalobcovi ešte má v sume 300,57 €, splácala splátkami tak, ako to mala pôvodne dohodnuté. S prihliadnutím na vyššie uvedené preto žalovaná ešte dlhuje splátku zročnú do 30.11.2014 vo výške 6,76 € a potom sedem splátok, ktoré boli zročné od 31.12.2014 do 30.6.2015 po 40,49 € a zvyšok sumy 10,38 € mala žalovaná zaplatiť do konca júla 2015, a preto s touto sumou bola v omeškaní od 1.8.2015.

20. K týmto dlhovaným splátkam súd potom žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal úroky z omeškania vo výške o 5%-nych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak boli splátky zročné k poslednému dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca, je zrejmé, že prvým dňom nasledujúceho mesiaca sa potom žalovaná dostala do omeškania s ich úhradou a túto skutočnosť súd vyjadril vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ustanovení § 497 Obch. zákonníka, ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Vo zvyšku uplatneného nároku súd potom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a keďže žiadna zo strán nebola v celom rozsahu úspešná, ani jednej z nich súd náhradu trov konania proti druhej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.